KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 4. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/154/2014 z 13. 4. 2015

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. 3Sžo/243/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201217.1 (21. 03. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. apríla 2015, sp. zn. 5S/154/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201217.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/154/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201217
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201217.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: I.. Z. I., súdny exekútor,
J. úrad H., G. XX, XXX XX H., proti žalovanej: Slovenská komora exekútorov, Šustekova 49, 851 04
Bratislava 5, zastúpená: JUDr. Beáta Zacharová, advokátka, Komárňanská ul. č. 71, 821 05 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7/2007 zo dňa 06.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 21.07.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovanej sp. zn. 7/2007 zo dňa 06.05.2013, ktorým potvrdila rozhodnutie disciplinárnej
komisie DK 7/2007 zo dňa 24.09.2010, ktorým bola žalobkyňa v bode 2. uznaná za vinnú z
disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 exekučného poriadku, ktorý jej uložil disciplinárne
opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. a) exekučného poriadku, pričom skutok pozostával z konania
žalobkyne, že bezdôvodne vrátila poverenie na vykonanie exekúcie súdu.
Žalobkyňa má za to, že konanie za ktoré bola uznaná za vinnú, teda že predčasne vrátila poverenie
súdu, nie je disciplinárnym previnením tak ako to vyžaduje § 220 ods. 1 exekučného poriadku.
Žalobkyňa vykonávala ako súdna exekútorka exekučné konania č. EX-91/00 v prospech oprávneného
I. N., S. 5, H. proti povinnému G. ELEKTRONIC, s.r.o., Hronzova 4, Pezinok o vymoženie pohľadávky
vo výške 12.800,- Sk s príslušenstvom. Dňa 16.3.2000 bol doručený súdnemu exekútorovi návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Bratislava I. dňa 05.04.2000 pod č.
5101*005183 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. I. I. (náhradníčkou súdneho
exekútora je odo dňa XX.XX.XXXX I.. Z. I. preto ďalej sa bude uvádzať súdna exekútorka).

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému G. elektronic s.r.o., W. XX, XXXXX H.,
V.: XXXXXXXX, konkrétne konateľovi spoločnosti dňa 28.03.2001. Súdny exekútor predvolal konateľa
spoločnosti a vyzval ho k predloženiu vyhlásenia o majetku spoločnosti. Konateľ sa na predvolanie
nedostavil, na výzvu nereagoval. Súčinnosťou na Národný úrad práce bolo zistené, že povinný bol na
OÚP Bratislava III. zaregistrovaný od 01.01.1995 do 31.12.1995. Zároveň bolo súdnemu exekútorovi
oznámené, že od 01.01.1996 povinný nezasiela mesačné výkazy a ani platby. Následne vykonanou
lustráciou sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný bol evidovaný v registri malých závodov od
15.12.1994 do 02.08.1998. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že povinný si nesplnil zákonnú
povinnosť a nenavýšil základné imanie spoločnosti. Súdny exekútor opakovane predvolával povinného
a to konateľa spoločnosti a vyzval ho na predloženie vyhlásenia o majetku spoločnosti (listom zo
dňa 22.10.2001, 15.11.2002), opäť neúspešne. Opakovanou lustráciou sociálnej poisťovne zo dňa



15.11.2002 bolo potvrdené že povinný nie je vedený v evidencii sociálnej poisťovne. Súčinnosťou
geodetického a kartografického ústavu bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku.
Dňa 07.09.2005 podal súdny exekútor písomne podrobnú správu o stave vykonávania exekúcie
oprávnenému o nemajetnosti povinného. Nakoľko súdny exekútor následne zistil, že povinný bol dňa
28.09.2005 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, preto podal dňa 19.10.2005
Okresnému súdu Bratislava I. podnet na zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bratislava I,
sp. zn. 2Er 542/2000, zo dňa 22.12.2005 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Súdny exekútor dňa
29.6.2006 vrátil Okresnému súdu Bratislava I. poverenie na vykonanie exekúcie.
Ak bolo následkom administratívneho pochybenia zaslané exekučnému súdu aj poverenie, táto
skutočnosť žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť exekučné konanie ako také, a to nielen z dôvodu,
že exekučný súd už vyhlásil exekúciu za neprípustnú (a teda súdny exekútor nesmel po doručení
uznesenia v exekúcii pokračovať), ale i pre charakter poverenia ako takého, ktoré oprávňuje konkrétneho
exekútora na výkon exekúcie v konkrétnej veci. )Ak práve žalobkyňu na vykonanie exekúcie voči
povinnému (a teda nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu zo strany tretej osoby), takéto pochybenie možno
ľahko odstrániť opätovným doručením poverenia žalobkyni, resp. zo strany súdu by bolo postačujúce
akýmkoľvek spôsobom žalobkyňu upovedomiť o administratívnej chybe (a žalobkyňa by si obratom
vyzdvihla poverenie na súde). Súdny exekútor zo dňa 15.06.2007 požiadal Okresný súd Bratislava I. o
vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko bolo omylom zaslané dňa 29.06.2006. Žiadosť bola
Okresnému súdu Bratislava I. doručená k č.k. 2Er 542/00 dňa 18.06.2007, ale Okresný súd Bratislava
I. na žiadosť nereagoval a poverenie na vykonanie exekúcie nevrátil.
Aby bola totiž naplnená materiálna stránka disciplinárneho previnenia, musí konanie súdneho exekútora
niesť aspoň určitý stupeň škodlivosti. Z toho vyplýva, že pre každé disciplinárne previnenie sa vyžaduje
aspoň minimálna miera škodlivosti voči spoločnosti a jej právnym normám. Pokiaľ teda konanie
exekútora aj naplní všetky formálne znaky disciplinárneho previnenia (subjekt, subjektívna stránka,
objekt aj objektívna stránka), avšak nebude vôbec spoločensky škodlivé, nebude môcť ísť o disciplinárne
previnenie, nakoľko tu chýbajú materiálne predpoklady.
Z vyššie uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že rozhodnutie Predsedu odvolacej disciplinárnej
komisie Slovenskej komory exekútorov je potrebné zrušiť z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm.
a) O.s.p. (nakoľko žalovaný nesprávne vyhodnotil pochybenie súdneho exekútora ako disciplinárne
previnenie), § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. (žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou zavinenia) a §
250j ods. 2 písm. d) O.s.p. (z napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť, k porušeniu akej konkrétnej
povinnosti vyplývajúcej zo zákona, t.j. z konkrétneho právneho predpisu pri výkone činnosti exekútora
malo dôjsť).
Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj
správneho orgánu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.02.2015 uviedol, že
žalobkyňa ako súdna exekútorka v priebehu výkonu exekúcie zistila, že povinný bol vymazaný z
obchodného registra bez právneho nástupcu a preto podala dňa 19.10.2005 na Okresný súd Bratislava
I. podnet na zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2Er 542/2000 zo dňa
22.12.2005 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Súdny exekútor dňa 29.6.2006 vrátil Okresnému
súdu Bratislava I. poverenie na vykonanie exekúcie.
Žalovaná zastáva právne stanovisko, že súdna exekútorka ako žalobkyňa nemala vrátiť poverenie na
vykonanie exekúcie súdu predčasne a bezdôvodne dňa 29.06.2006 z dôvodu, že nebolo v danom
čase naplnené ani jedno ustanovenie § 60 exekučného poriadku, ktoré by ho oprávňovalo na vrátenie
poverenia na výkon exekúcie. Súd v tom čase nezastavil exekúciu, pretože uznesenie o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú do toho času nenadobudlo právoplatnosť a exekučné konanie tiež neskončilo
vymožením pohľadávky v prospech oprávneného.
Žalobkyňa v danom prípade preukázateľne pochybila tým, že porušila zákon z dôvodu že žalobkyňa
nepočkala na zákonné zastavenie exekúcie súdom v danej exekučnej veci, ku ktorej skutočne došlo až
následne Uznesením OS Bratislava I. zo dňa 08.04.2009 vedeného súdom pod sp. zn. Er 542/2000, Ex
91/2000, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2009.
Žalovaná má za to, že ostatné skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza vo svojom žalobnom návrhu
sú právne irelevantné a účelové pretože je evidentné že žalobkyňa ako súdna exekútorka porušila
ustanovenie § 60 exekučného poriadku.
Žalobkyňou v žalobe uvádzané údajné administratívne pochybenie, resp. omyl pri predčasnom vrátení
poverenia vydaného OS BA I. pod číslom 5101*005183 na výkon exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex
91/00 žalobkyňou resp. zamestnancom jej exekútorského úradu súdu je neakceptovateľné v celosti



právne irelevantné z dôvodu, že za zákonný postup pri výkone exekúcie resp. za riadny chod a činnosť
Exekútorského úradu žalobkyne v celosti zodpovedá žalobkyňa ako súdny exekútor osobne.
V rozhodnutí predsedu Odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov zo dňa
06.05.2013 sa odvolacia disciplinárna komisia riadne vysporiadala s celým priebehom disciplinárneho
konania vedeného voči disciplinárne obvinenej ako žalobkyni v danej veci, teda žalovaný v celom
rozsahu po vecnej, právnej aj formálnej stránke v celosti zákonne či už z hľadiska hmotnoprávneho alebo
procesného v plnom rozsahu správne posúdil, preskúmal, riadne vykonal dokazovanie, odôvodnil a vydal
zákonné rozhodnutie dňa 06.05.2013 po odvolacom disciplinárnom konaní vedenom proti žalobkyni.
Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Minister spravodlivosti SR
podaním zo dňa 08.06.2007 pod sp. zn. 2657/2007 podal na Disciplinárnu komisiu Slovenskej komory
exekútorov návrh na začatie disciplinárneho konania, nakoľko podľa jeho názoru žalobkyňa pre
vykonávanie exekúcie proti povinnému pochybila v bodoch 1,2,3,4.
Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov pod sp. zn. ODK 7/2007 dňa
23.11.2007 rozhodol, že žalobkyňa sa v bodoch 1,2,3,4 disciplinárneho previnenia nedopustila, a preto
je disciplinárne opatrenie neuložil.
Proti rozhodnutiu Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov podal
odvolanie minister spravodlivosti SR.
Odvolacia disciplinárna komisia Slovenskej komory exekútorov pod sp. zn. DK 7/2007 zo dňa 27.10.2009
rozhodla a podľa ustanovenia § 228 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. vec vrátila disciplinárnemu senátu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov pod sp. zn. ODK 7/2007 dňa
24.09.2010 rozhodol, že žalobkyňa sa disciplinárneho previnenia v bodoch 1,3,4 nedopustila a preto jej
disciplinárne opatrenie neuložil. V bode 2 bol senát toho názoru, že žalobkyňa sa podľa § 220 ods. 1
exekučného poriadku disciplinárneho previnenia dopustila a uložili jej disciplinárne opatrenie podľa §
221 ods. 1 písm. a) exekučného poriadku.
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov pod sp.
zn. ODK 7/2007 zo dňa 24.09.2010 podal odvolanie minister spravodlivosti SR a aj žalobkyňa.
Predseda odvolacej disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov pod sp. zn. DK 7/2007 dňa
06.05.2013 rozhodol tak, že rozhodnutie disciplinárnej komisie pod sp. zn. DK 7/2007 zo dňa 24.09.2010
potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 60 exekučného poriadku a poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44
exekútor bezodkladne vráti súdu ak:
a) Súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),
b) Exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46 ods. 8),
c) Súd zastavil exekúciu ( § 57),
d) Súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2),
e) Sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Podľa § 220 ods. 1 exekučného poriadku disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností
pri výkone činností exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie,



a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlúčiteľná s funkciou
exekútora.
Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať rozhodnutie žalovanej sp. zn. 7/2007 zo dňa 06.05.2013
ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sp. zn. DK 7/2007 zo dňa 24.09.2010.
Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli
zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla vo
svojom odvolaní.
Žalobkyňa bola do funkcie súdnej exekútorky menovaná ministrom spravodlivosti SR. Exekútor je
povinný vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný
ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich
vykonanie, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom
konaní.
Ustanovenie § 19 a následné ustanovenia exekučného poriadku zakotvujú podmienky disciplinárnej
zodpovednosti súdneho exekútora.
Za výkon svojej exekučnej činnosti exekútor v celosti zodpovedá, pričom si musí byť vedomý aj
skutočnosti, že pri porušení zákonného postupu pri výkone exekučnej činnosti v celosti zodpovedá
za prípadné porušenie postupu exekútora stanoveného predovšetkým Exekučným poriadkom a znáša
v celom rozsahu zodpovednosť za ním realizované prípadné pochybenia a nedostatky exekučného
konania.
Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia
podľa § 220 ods. 1 exekučného poriadku, aj preto jej bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 221
ods. 1 písm. a) exekučného poriadku a to pokarhaním.
Disciplinárne previnenie žalobkyne spočívalo v tom, že bezdôvodne vrátila poverenie na vykonanie
exekúcie súdu.
Okresným súdom Bratislava I. bolo dňa 05.04.2000 pod číslom 5101*005183 vydané poverenie súdu
na výkon exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex- 91/00.
Nakoľko žalobkyňa v priebehu výkonu exekúcie zistila, že povinný bol vymazaný z obchodného registra
bez právneho nástupcu podala dňa 19.10.2005 na Okresný súd Bratislava I. podnet na zastavenie
exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2Er 542/2000 zo dňa 22.12.2005 bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Žalobkyňa dňa 29.06.2006 vrátila Okresnému súdu Bratislava I.
poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd súhlasí s právnym názorom žalovanej, že súdna exekútorka ako žalobkyňa nemala vrátiť poverenie
na vykonanie exekúcie súdu predčasne a bezdôvodne. Dňa 29.06.2006 z dôvodu, že nebolo v tom
čase naplnené ani jedno ustanovenie § 60 exekučného poriadku, ktoré by ju oprávňovalo na vrátenie
poverenia na výkon exekúcie. Súd v tom čase nezastavil exekúciu, pretože uznesenie o vyhlásení
exekúcie za neprípustnú do tohto času nenadobudlo právoplatnosť a exekučné konanie tiež neskončilo
vymožením pohľadávky v prospech oprávneného. Žalobkyňa pochybila v tom, že porušila zákon a to
§ 60 exekučného poriadku z dôvodu, že žalobkyňa nepočkala na zákonné zastavenie exekúcie súdom
danej exekučnej veci, ku ktorej v skutočnosti došlo až následne Uznesením Okresného súdu Bratislava
I. zo dňa 08.04.2009 vedeného pod sp. zn. Er 542/2000, Ex 91/2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.05.2009.
Sama žalobkyňa uviedla, že poverenie vrátila jej exekučná kancelária omylom.
Súd má za to, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené predčasne, bez riadneho ukončenia
exekúcie a na trovy exekúcie vyzvala oprávneného na čo v tom čase nemala právo, nakoľko o trovách
exekúcie rozhodnuté nebolo. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že bolo porušené ustanovenie § 60
exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav vec a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že
napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom



nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobu v celom rozsahu
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. takže neúspešnej žalobkyni právo na ich
náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1014201217)

  1. 13. 4. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/154/2014 z 13. 4. 2015 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 21. 3. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/243/2015 z 21. 3. 2017