Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/162/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201270 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201270.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: HAI BAO, s.r.o., Račianska 150, Bratislava, IČO: 44 591 322, zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, JUDr. Barbora Mularčíková, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/67505, UPS/US1/OKRVK/KON/2014/106 zo dňa 04.07.2014 , jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXX, T./T zo dňa 04.07.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) č. XXXX/XXXXX, O zo dňa XX.XX.XXXX o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2.000 eur podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.) za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.), ku ktorému došlo tak, že žalobca dňa 12.11.2013 v prevádzkarni na Zámockej č. X v O. v prípade jednej fyzickej osoby menom Ji J. využíval závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemal povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky vydané na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie a medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, čo sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ zák. č. 82/2005 Z.z. považuje za nelegálne zamestnávanie. Žalobca v žalobe uviedol, že osoba X. bola spoločníkom a konateľom žalobcu a podnikanie v tom čase vykonávala na základe platného povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania. Prvostupňový správny orgán poukazoval na skutočnosť, že podľa zistení kontrolnej skupiny menovaný v čase kontroly vykonával prácu kuchára, čo bolo zistené pozorovaním priestorov kuchyne a čo potvrdzovala skutočnosť, že bol v pracovnom odeve. Vychádzal tiež z toho, že žalobca využíval závislú prácu osoby menom X. na základe pracovnej zmluvy uzavretej v zmysle Zákonníka práca dňa 17.09.2013, s nástupom do práce dňa 18.09.2013. Žalobca uviedol, že pracovníčky kontrolnej skupiny ešte počas kontroly konanej dňa 19.09.2013 v prevádzke žalobcu na G. ul. č. X v Bratislave odporučili jednej z konateliek žalobcu, aby sa v spoločnosti urobili pracovné zmluvy s osobami, ktoré boli kontrolované a pracovné zmluvy nemali. Preto žalobca tvrdil, že pracovná zmluva osoby Ji J. bola vyhotovená na základe odporúčania prvostupňového správneho orgánu. Keďže však menovaný bol v tom čase konateľom a spoločníkom žalobcu, uzavretie pracovnej zmluvy bolo po právnej stránke nemožné a menovaný sa preto nikdy nestal zamestnancom žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že počas kontroly nebol prítomný tlmočník aj napriek tomu, že jedna z konateliek žalobcu uviedla, že tlmočníka môže zavolať. Konateľka spoločnosti L. M., na ktorej vyjadrenie sa správny orgán odvoláva, podľa žalobcu neovláda slovenský jazyk tak, aby sa vedela správne vyjadrovať a už vôbec nie v právnych otázkach a čítanie dlhých textov je pre ňu problémom. Žalobca namietal, že skutočnosť, že sa X. nachádzal počas kontroly v kuchyni oblečený v pracovnom odeve kuchára neznamená, že je zamestnancom žalobcu. Na to, aby sa dalo konštatovať, že menovaný je u žalobcu nelegálne zamestnaný, by musel vykonávať závislú prácu, teda vykonávať prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Žalobca mal za to, že ani jedna z týchto podmienok nebola naplnená a dokazovaním preukázaná. Správne orgány podľa žalobcu nevykonali dokazovanie ohľadom toho, kto by mal byť vo vzťahu k Ji J. nadriadeným, v koho mene mal vykonávať „prácu“, či fungoval ako zamestnanec s pravidelným príjmom a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Žalobca tvrdil, že neporušil žiaden predpis tým, že Ji J., spoločník a konateľ žalobcu, sa nachádzal v kuchyni v kontrolovanej prevádzke. Mal za to, že nikde nie je zakázané, aby sa konateľ v rámci svojej funkcie nepodieľal na chode spoločnosti aj inak, ako len zabezpečovaním vedenia administratívy alebo poskytovaním informácií spoločníkom, pričom ak sa spoločník a konateľ spoločnosti rozhodne, že je potrebné, aby pre chod spoločnosti bol prítomný a prípadne aj varil spolu s ostatnými zamestnancami, tak je to len zabezpečovanie chodu spoločnosti a nie závislá práca, resp. zamestnanie. Žalobca uviedol, že kontrolovaná prevádzka je reštauračným zariadením a varenie sa považuje za činnosť potrebnú na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne. Vykonávanie funkcie konateľa ako štatutárneho orgánu podľa žalobcu spadá pod zákonnú úpravu Obchodného zákonníka a nie je výkonom závislej práce v podriadenosti zamestnávateľovi, ako to vyplýva z charakteristiky pracovno-právneho vzťahu podľa Zákonníka práce. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poprel, že by pracovníčky kontrolnej skupiny ešte počas kontroly konanej dňa 19.09.2013 u žalobcu odporučili jednej z konateliek, aby sa v spoločnosti urobili pracovné zmluvy s kontrolovanými osobami, ktoré pracovné zmluvy nemali. Podľa žalovaného počas kontroly vykonanej dňa 19.09.2013 zamestnanci kontroly ani nemohli vysloviť žiadne odporúčanie alebo pokyn na uzatvorenie pracovných zmlúv, nakoľko v uvedenom čase nemali vedomosť o tom, či kontrolované osoby pracovné zmluvy majú alebo nemajú, pretože tieto nepredložili v uvedený deň žiadne doklady preukazujúce uzatvorenie pracovno-právneho vzťahu. Svojim podpisom v priebežnom protokole kontrolované osoby len potvrdili druh vzťahu, ktorý majú s kontrolovaným subjektom uzatvorený. Konkrétne doklady preukazujúce uzatvorenie pracovno-právneho vzťahu boli kontrolnej skupine predložené až 11.10.2013 a 25.10.2013, a to na základe výzvy zo dňa 23.09.2013. Na viac žalobca uzatvoril s konateľom menom J. Ji pracovno-právny vzťah už dňa 17.09.2013, teda ešte pred samotným vyhodnotením zistení z kontroly vykonanej dňa 19.09.2013. K námietkam týkajúcim sa neprítomnosti tlmočníka pri kontrole konanej dňa 12.11.2013 žalovaný uviedol, že počas výkonu kontroly v uvedenom čase nebola prítomná žiadna z konateliek žalobcu. Zistenia v mieste výkonu kontroly písomne potvrdila fyzická osoba menom L. F., ktorá v čase výkonu kontroly vykonávala prácu čašníčky a ktorá pri výkone kontroly potvrdila dostatočnú znalosť slovenského jazyka a schopnosť tlmočiť všetky kladené otázky do materinského jazyka kontrolovaných osôb. Znalosť slovenského jazyka uvedenej fyzickej osoby potvrdzuje podľa žalovaného aj to, že je občiankou Slovenskej republiky. K možnosti zavolať tlmočníka sa nevyjadrila žiadna z kontrolovaných osôb. Konateľka menom L. M., ktorá podľa žalovaného pri úkonoch súvisiacich s výkonom kontroly komunikovala s kontrolnou skupinou, sa ani v jednom prípade nevyslovila ani písomne neuviedla, že nerozumie slovenskému jazyku a ani nikdy ústne alebo písomne nepožiadala o prizvanie tlmočníka. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovná činnosť kuchára, pokiaľ nie je vykonávaná ako samostatná zárobková činnosť, nemôže byť vykonávaná svojvoľne v ľubovoľnom čase, objeme alebo sortimente, nakoľko produkty kuchára sú určené pre zákazníkov, za ktorých obsluhu zodpovedá zriaďovateľ prevádzkarne, kde sa jedlo podáva. Kuchár nemôže svoju činnosť vykonávať podľa vlastného uváženia, ale podľa jedálneho lístka vypracovaného zriaďovateľom prevádzkarne a jeho činnosť je viazaná na objednávky zákazníkov. Práca kuchára preto podľa žalovaného napĺňa znaky závislej práce, nakoľko za účelom plynulého vybavovania zákazníkov vyžaduje koordináciu jednotlivých kuchárov s cieleným rozdelením zodpovednosti za jednotlivé objednávky zákazníkov. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie jednej z konateliek žalobcu L. M. zo dňa 25.11.2013, ktorá uviedla, že Ji J. pracuje v prevádzkarni ako kuchár v pracovnom týždni počas obeda a poobede, podľa vzájomnej dohody s ostatnými zamestnancami, s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy, pričom za vykonanú prácu dostáva mzdu cca týždenne v hotovosti a na konci roka dostáva odmenu ako konateľ podľa dosiahnutého zisku spoločnosti. Vykonanou kontrolou bolo podľa žalovaného preukázané, že menovaný vykonával prácu kuchára, nakoľko sa v čase výkonu kontroly pohyboval v priestoroch kuchyne, kde sa osobne venoval príprave jedla a aktívne sa zapájal do pracovného procesu v zmysle bežného chodu prevádzkarne. Táto činnosť postavila menovaného na rovnakú úroveň, akú majú v spoločnosti ostatní zamestnanci vykonávajúci závislú prácu na základe uzatvoreného pracovno-právneho vzťahu. Z uvedených zistení podľa žalovaného vyplynula skutočnosť, že žalobca počas výkonu kontroly dňa 12.11.2013 využíval závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemal povolenie na prechodný pobyt na území SR na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zák. č. 82/2005 Z.z.. Žalovaný tiež poukázal na to, že fyzická osoba v postavení konateľa a spoločníka spoločnosti nemá v prípade vykonávania práce kuchára dostatočnú právnu ochranu napr. v prípade vzniku pracovného úrazu, nemá povinnosť preukázať svoju zdravotnú spôsobilosť na práce súvisiace so spracovaním a prípravou jedla, ako je tomu v prípade zamestnancov a nie je povinný ani preukazovať odbornú spôsobilosť na výkon remeselnej činnosti, ktorú v prípade právnickej osoby zabezpečuje ustanovenie zodpovedného zástupcu na prevádzkovanie živnosti. Touto osobou v prípade žalobcu nie je osoba menom Ji J.. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe kontroly vykonanej správnym orgánom prvého stupňa v prevádzkarni žalobcu na Zámockej X v O. dňa 12.11.2013, zachytených v protokole č. XXXX/XXXXXX zo dňa 04.12.2013, bolo po prejednaní námietok žalobcu voči kontrolným zisteniam začaté voči žalobcovi správne konanie o uložení pokuty, ktoré vyústilo do vydania rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. XXXX/XXXXX, O zo dňa 03.04.2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zák. č. 5/2004 Z.z. uložená pokuta vo výške 2.000,- eur na skutkovom a právnom základe opísanom v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. XXXX/XXXXX, T./T zo dňa 04.07.2014 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa ods. 2 závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Podľa ods. 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo, b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len "štátny príslušník tretej krajiny") a nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu. a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu alebo, c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z.z. fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Podľa ods. 2 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky má aj štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona, ak a) mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak, b) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len "modrá karta") alebo c) ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje osobitný predpis. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, môže prijať do zamestnania len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) pred príchodom na územie Slovenskej republiky požiada písomne príslušný úrad o povolenie na zamestnanie sám alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. povolenie na zamestnanie môže príslušný úrad udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 68a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad uložia pokutu a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193, 91 eura, ak tento zákon neustanovuje inak, b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Podľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci, či ho po právnej stránke správne posúdili, keď dospeli k záveru o využívaní závislej práce vykonávanej spoločníkom a konateľom žalobcu bez povolenia na prechodný pobyt na území SR na účely zamestnania a povolenia na zamestnanie a nakoniec, či nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu v súvislosti s právom účastníka na konanie v materinskom jazyku. Pokiaľ ide o právne posúdenie otázky závislej práce vykonávanej spoločníkom a konateľom spoločnosti, považuje súd za potrebné predoslať, že právny poriadok principiálne nezakazuje, aby sa spoločník a konateľ spoločnosti podieľal na jej riadení aj príležitostnou fyzickou prácou, napríklad aj vykonávaním prác v kuchyni, najmä ak ide spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je pohostinská činnosť. Spoločník a konateľ spoločnosti sa môže stať aj zamestnancom danej spoločnosti, potom však zamestnávateľ i takýto zamestnanec musia rešpektovať všetky povinnosti resp. dôsledky, ktoré im z tohto vzťahu vyplývajú z právneho poriadku Slovenskej republiky. V prípade cudzích štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín, teda štátov mimo Európskej únie, zmluvných štátov Dohody o európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie, je jednou z povinností zamestnanca mať platné povolenie na prechodný pobyt na území SR na účely zamestnania, ako aj povolenie na zamestnanie. Zákonník práce ustanovuje, že závislá práca môže byť vykonávaná na slovenskom pracovnom trhu výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a naopak nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom alebo obchodno-právnom vzťahu, teda napríklad vo vzťahu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a jej spoločníkom a konateľom, ktorý sa zásadne spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve upravenej Obchodným zákonníkom. Za definičné znaky závislej práce sa považuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobný výkon práce zamestnancom pre zamestnávateľa, v jeho mene a podľa jeho pokynov a v pracovnom čase ním určenom a nakoniec odplatnosť tohto vzťahu, teda výkon práce zo strany zamestnanca za mzdu alebo odmenu poskytnutú zamestnávateľom. Z kontrolných zistení získaných dňa 12.11.2013 v kontrolovanej prevádzke žalobcu vyplynulo, že spoločník a konateľ spoločnosti Ji Lingjun vykonával počas kontroly prácu kuchára a bol oblečený do pracovného odevu. Samotné toto zistenie bez ďalšieho nepreukazuje, že menovaný vykonával pre žalobcu závislú prácu. Žalobca však na výzvu správneho orgánu prvého stupňa predložil pracovnú zmluvu zo dňa 17.09.2013, podľa ktorej je Ji Lingjun od 18.09.2013 zamestnaný u žalobcu ako kuchár a ako zamestnanec žalobcu bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne s účinnosťou odo dňa vzniku pracovného pomeru. Takisto konateľka spoločnosti Xuezhen Ying sa písomne do úradného záznamu pred správnym orgánom prvého stupňa vyjadrila dňa 25.11.2013 v tom zmysle, že Ji Lingjun pracuje v predmetnej prevádzkarni ako kuchár s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy a za vykonanú prácu dostáva mzdu. Uvedené skutkové zistenia žalovaný vyhodnotil podľa práva, keď uzavrel, že osoba menom Ji Lingjun vykonávala pre žalobcu závislú prácu, pričom uváženie žalovaného v tomto smere nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Zo skutkových zistení správneho orgánu prvého stupňa ďalej vyplynulo, že spoločník a konateľ žalobcu Ji Lingjun mal prechodný pobyt na území SR udelený na účely podnikania. Keďže však menovaný vykonával pre žalobcu závislú prácu v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou, došlo zo strany žalobcu k nelegálnemu zamestnávaniu tejto osoby, nakoľko tento štátny príslušník tretej krajiny nemal povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky vyžaduje. Nelegálne zamestnávanie je zákonom zakázané, pričom porušenie tohto zákazu sa považuje za správny delikt, za ktorý možno v prípade jedného nelegálneho zamestnanca uložiť zamestnávateľovi pokutu vo výške od 2.000 eur do 200.000 eur. Možno preto konštatovať, že pokiaľ správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur, teda na dolnej hranici zákonnej sadzby, postupoval v súlade so zákonom. Tvrdenie žalobcu, že pracovné zmluvy s osobami kontrolovanými dňa 19.09.2013 uzatvoril na základe odporučenia pracovníčky kontrolnej skupiny, nie je podložené žiadnym listinným dôkazom. Žalovaný existenciu takéhoto pokynu daného správnym orgánom poprel a spochybňoval jeho logickú opodstatnenosť. Krajský súd je v tejto súvislosti toho názoru, že či žalobca uzavrel pracovnú zmluvu s konateľom a spoločníkom Ji Lingjun na základe akéhokoľvek odporúčania či bez neho, podstatné je, či menovaný vykonával závislú prácu alebo nie. Správne orgány dostatočne preukázali naplnenie definičných znakov závislej práce jednak zisteniami z kontroly a tiež následnou pracovnou zmluvou a výpoveďou jednej z konateliek žalobcu. K námietke, že kontrola zo dňa 12.11.2013 sa konala bez prítomnosti tlmočníka, považuje súd za potrebné uviesť, že žalobca je slovenskou právnickou osobou, pričom kontrola v jeho prevádzkarni sa uskutočnila podľa obsahu administratívneho spisu za prítomnosti jednej z prítomných zamestnankýň žalobcu menom Xia Gaowei, ktorá ako slovenská štátna občianka preukázala dostatočnú znalosť slovenského jazyka a osobám prítomným na kontrole, ktoré neovládali slovenský jazyk, zabezpečila tlmočenie do ich materinského jazyka. K žiadnym nezrovnalostiam, ktoré by mohli súvisieť s jazykovou bariérou medzi kontrolnou skupinou a kontrolovanými osobami, podľa obsahu protokolu o výsledku kontroly nedošlo, neprítomnosť tlmočníka pri kontrole žalobca nenamietal ani do protokolu ani počas celého priebehu správneho konania. Správny orgán prvého stupňa komunikoval so žalobcom prostredníctvom konateľky Xuezhen Ying v slovenskom jazyku, čo taktiež počas správneho konania nebolo namietané a žalobca nežiadal o prizvanie tlmočníka k akémukoľvek úkonu počas konania. Nemožno preto podľa názoru súdu konštatovať, že by neprítomnosť tlmočníka pri kontrole vykonanej dňa 12.11.2013, či pri akomkoľvek ďalšom úkone počas správneho konania, mohla ukrátiť žalobcu na jeho právach. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po prejednaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko žalobcu vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.