Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/163/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201272 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201272.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ppor. Miloš D., nar. XX.XX.XXXX, B. 1, F., zastúpený: JUDr. Ivan Vanko, advokát, advokátska kancelária Čollák, Weiczen, Vanko & Partneri, Floriánska 9, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. p.: KM-D.-XX/XXXX/OPK zo dňa 11.06.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č.p.: KM-D.-XX/XXXX/OPK zo dňa 11.06.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bol potvrdený personálny rozkaz minister vnútra SR č. XX zo dňa 19.03.2014 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), na tom skutkovom základe, že dňa 11.02.2014 o 07:00 hod. nastúpil žalobca do výkonu riadne plánovanej stálej služby na OOPZ Bohdanovce, kde bol v čase o 09:09 hod. podrobený dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola v dychu zistená hladina 0,36 mg/l alkoholu, čo v prepočte činí 0,75 promile. Preto bol za účelom vylúčenia iných negatívnych vplyvov a objektívneho posúdenia v čase o 09:24 hod. podrobený opakovanej dychovej skúške rovnakým prístrojom a bola mu nameraná hladina 0,40 mg/l, v prepočte 0,83 promile. Na základe vlastnej žiadosti žalobcu bola o 09:27 hod. vykonaná ďalšia dychová skúška s výsledkom 0,41 mg/l, v prepočte 0,85 promile. Podľa výsledkov toxikologického vyšetrenia na alkohol v krvi, ktorá bola vykonaná na žiadosť žalobcu v čase o 10:30 hod., mal žalobca v čase odberu 0,80 promile etylalkoholu v krvi. Podľa záveru vyžiadaného znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. U. Y. č. 4/2014 výsledky analýzy dychu a analýzy krvi u žalobcu nemohli byť následkom požitia ním uvedeného množstva alkoholických nápojov v predchádzajúci deň 10.02.2014, nemožno však vylúčiť, že uvedené výsledky boli ovplyvnené požitím jedla pred dychovými skúškami a to 0,35-0,40 kg mäsa pravdepodobne z diviačej zvery s omáčkou, tzv. perkelt s cca 0,30 kg cestovín, v procese prípravy ktorého bol použitý alkohol - slivovica 52% cca 0,1 l a červené víno cca 0,5 l a po dovarení jedla bolo do neho vliate 0,40l slivovice. Vzhľadom na nejednoznačnosť záverov uvedeného posudku nadriadený požiadal Kriminalistický a expertízny ústav PZ, o vypracovanie odborného vyjadrenia, podľa záverov ktorého za predpokladu, že etanol v množstve 0,40l s koncentráciou 52% bol pridaný do perkeltu až po dovarení a následne bol 4l hrniec s perkeltom uzavretý, tak v celom objeme perkeltu sa nachádzalo celkovo 166,4 g etanolu. Ak žalobca skonzumoval 0,35-0,40 kg perkeltu (čo predstavuje približne 0,3-0,35l), tak za predpokladu, že koncentrácia etanolu bola v celom objeme perkeltu rovnaká a nedošlo k odpareniu etanolu z pokrmu po ukončení varenia, žalobca mal skonzumovať 12,5 g až 14,6 g etanolu. Ak by dňa 11.02.2014 v čase od 08:00 hod. skonzumoval perkelt s uvedeným objemom obsahujúci etanol v množstve 12,5 g - 14,6 g, tak pri rýchlosti eliminácie etanolu v krvi 0,12-0,20g/kg za jednu hodinu by v čase vykonania prvej dychovej skúšky o 09:00 hod. mal v krvi koncentráciu etanolu maximálne 0,09 g/kg, a naopak aby mal v krvi 0,82g/kg etanolu musel by skonzumovať porciu perkeltu obsahujúcu približne 1,5-1,7 dcl 52% slivovice. Za predpokladu, že porcia skonzumovaného perkeltu s objemom 0,3-0,35l obsahovala 1,5-1,7 dcl 52% slivovice a do celého objemu perkeltu bolo po dovarení a odstavení pridaných 0,4l 52% slivovice, potom by celkový objem perkeltu spolu s pridaným objemom slivovice musel byť 0,7-0,9 litra. Žalobca v žalobe nesúhlasil s prepustením zo služobného pomeru a zotrval na svojich argumentoch, ktoré uviedol v rozklade proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 01.04.2014. Poukázal na výpoveď ppráp. Anastázie Husárovej, ktorá v inkriminovaný deň viezla žalobcu ráno v čase o 06:10 hod. na OOPZ Bohdanovce, ktorá uviedla, že žalobca v tom čase nejavil žiadne známky ovplyvnenia alkoholom. Žiadne známky požitia alkoholu u žalobcu nevideli ani pracovníci kontroly, ktorých mali prekvapiť výsledky skúšok na alkohol u žalobcu. Ďalej poukázal na závery uvedené v znaleckom posudku znalkyne MUDr. U. Y., podľa ktorých nemožno vylúčiť, že by výsledky analýz na prítomnosť alkoholu v žalobcovom dychu mohli byť ovplyvnené požitím jedla, ktoré pred dychovými skúškami žalobca požil. Žalobca namietal, že žalovaný odmietol odobrať na analýzu poskytnutú vzorku neskonzumovaného jedla - kontroverzného perkeltu a mal za to, že nevykonaním predmetného rozboru došlo k porušeniu § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko oprávnený orgán neúplne zistil skutočný stav veci. Podkladom pre rozhodnutie bol len všeobecný odborný posudok, ktorého záver je opretý o matematický výpočet, avšak bez toho, aby tento záver bol riadne preukázaný. Na ostatné v konaní vykonané dôkazy, napríklad svedecké výpovede, podľa ktorých žalobca nejavil známky požitia alkoholu, pri rozhodovaní prihliadané nebolo, čím bol podľa žalobcu porušený § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže sa minister vnútra SR nezaoberal okolnosťami svedčiacimi v prospech žalobcu. Žalobca ďalej nesúhlasil s tým, že zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť, pričom jeho ponechanie v služobnom pomere by ich malo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a uviedol, že také množstvo alkoholu, aké mu bolo namerané, sa na osobe neprejavuje vonkajšími prejavmi a je možné ho zistiť len za pomoci špeciálnych meračov prítomnosti alkoholu v tele človeka. Tvrdil, že alkohol v jeho tele nebol následkom vypitia, ale následkom požitia jedla - perkeltu, v ktorom sa alkohol nachádzal, pričom o tejto skutočnosti žalobca nevedel. Mal za to, že svojim konaním nijako nedehonestoval štátnu službu. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že ako poľovník mal vedieť o zvyku poľovníkov pridávať do stravy alkohol, pričom poukázal na výpoveď svedka Júliusa P., ktorý predmetné jedlo pripravoval a ktorý uviedol, že počas prípravy perkeltu žalobca nebol prítomný a nevedel, že do jeho prípravy bol pridaný alkohol. Svedok P. tiež vypovedal, že na druhý deň po uvarení perkeltu v ňom necítil chuť po alkohole. Žalobca tvrdil, že v inkriminovaný deň po nástupe do služby necítil pri konzumácii jedla chuť alkoholu, nemal vedomosť o tom, že pri jeho príprave bol použitý alkohol, nejavil známky požitia alkoholu a svojim správaním nijako neznížil dôstojnosť služobného pomeru. Žalobca si nevedel vysvetliť, ako jeho konanie mohlo vyústiť do záveru žalovaného, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď podľa pracovného posudku dosahoval v služobnej činnosti veľmi dobré výsledky, bol doposiaľ 56 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené jeden raz. Bol toho názoru, že nešťastná náhoda zo dňa 11.02.2014 nemohla vzhľadom na jej intenzitu spôsobiť tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, aby to napĺňalo zákonné dôvody pre prepustenie zo služobného pomeru. Nakoniec žalobca poukázal na to, že žalovaný pri rozhodovaní nebral do úvahy vyjadrenie odborového orgánu, ktorý po preskúmaní a zhodnotení vzniknutej situácie neodporúčal predmetnú vec riešiť návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a za postačujúce považoval miernejšie disciplinárne opatrenie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dôsledným vyhodnotením získaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, a s poukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 písm. a) N MV SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, dospel nadriadený k záveru, že žalobca porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože vykonával službu pod vplyvom alkoholu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu aj napriek oboznámeniu so sprísnenými opatreniami v súvislosti s jeho požívaním. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva zasa v tom, že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom č. 73/1998 Z. z. (§ 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z.) a internými aktmi riadenia (čl. 1 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov; časť I. bod 3 rozkazu MV SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov; bod 9 písm. a) časti I. rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ). Porušil tiež zvlášť hrubým spôsobom základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Žalovaný dôvodil, že požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý vykonával službu pod vplyvom alkoholu napriek poučeniu o prijatých opatreniach v súvislosti s jeho požívaním a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Podľa pracovného posudku dosahoval v služobnej činnosti veľmi dobré výsledky. Ním spracované písomnosti mali patričnú kvalitu ako po obsahovej, tak aj po štylistickej stránke, vybavoval ich včas. V rámci výkonu hliadkovej služby pri vykonávaní služobných zákrokov preukazoval svoju rozhodnosť pre ich úspešné a správne zvládnutie. Podľa prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach bol doposiaľ 56 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené raz. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je podľa žalovaného základnou povinnosťou každého príslušníka PZ. Preto bol žalovaný toho názoru, že ním nemožno ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu. Námietky žalobcu o nevysporiadaní sa nadriadeného s jeho námietkami, že ppráp. Anastázia B. počas jazdy ráno, keď ho viezla do služby, na ňom nepozorovala žiadne známky ovplyvnenia alkoholom, a že aj samých pracovníkov kontroly výsledky jeho dychových skúšok prekvapili, sú podľa žalovaného bez významu. Žalovaný mal za to, že ak pracovníci kontroly neodobrali vzorky neskonzumovaného jedla na rozbor, hoci im to žalobca ponúkal, nie je to dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dychovými skúškami (tromi za využitia dvoch rôznych analyzátorov dychu), ako aj rozborom odobratej krvi bolo zistené, že žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo je nespochybniteľná skutočnosť. Tým naplnil aj skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na čl. 1 ods.1 písm. a) N MV SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru v znení neskorších predpisov. Podľa žalovaného hladina 0,80 promile etanolu v krvi nie je nízka a preto ťažko uveriť obrane žalobcu, že necítil v jedle pri jeho konzumácii alkohol ani vplyv alkoholu na svoj organizmus po jeho požití, i keď by ho okolie nemuselo registrovať ako ovplyvneného alkoholom. Prítomnosť alkoholu v tele žalobcu bola jednoznačne opakovane zistená analyzátorom dychu ako aj odberom krvi. Vzhľadom na nejednoznačnosť vyjadrenia znalkyne U. Y. o pôvode alkoholu v dychu žalobcu nadriadený podľa žalovaného správne požiadal o vypracovanie odborného vyjadrenia KEÚ PZ a bližšie vysvetlenie možných vplyvov predmetného jedla na vykonané dychové skúšky. Podľa tohto odborného vyjadrenia č. p. PPZ-KEU-BA-W.-XXXX/XXXX nie je možné, aby pri príprave jedla popísanej L. P. mohol mať žalobca po požití jednej, dokonca iba polovičnej obvyklej dávky tohto jedla, skúškami namerané hodnoty alkoholu v krvi. Mohlo by to byť iba 0,09 promile alkoholu. Nameranej hodnote by zodpovedalo zjedenie porcie tohto jedla s obsahom 1,5 až 1,7 dcl 52 % slivovice, z čoho vyplýva, že všetkého perkeltu po jeho dovarení a vliatí slivovice by muselo byť iba 0,7 - 0,9 litra. To podľa záverov žalovaného nie je možné, pretože toto jedlo varil L. P. vo 4-litrovom hrnci a použil 1,5 kg mäsa, 0,5 litra slivovice, 0,5 litra vína a samozrejme aj cibuľu a vodu. Ak žalobca namieta, že nikto uvedené množstvá nemeral ani nevážil, poukázal žalovaný na výpoveď Júliusa P., na ktorú sa žalobca odvolával. Podľa žalovaného preto nejde o žiadne hypotetické a neobjektívne podložené výpočty, práve naopak z nich vyplýva, že minimálne neobjektívne, ak nie nepravdivo, vypovedal žalobca o množstve požitého alkoholu alebo požívatiny obsahujúcej alkohol v čase, keď sa alkohol v jeho organizme nachádzal ešte aj počas výkonu služby dňa 11.02.2014. Toto odborné vyjadrenie od renomovaného znaleckého ústavu považoval žalovaný za hodnoverné a správne, podložené odbornými vedomosťami. Žalovaný ďalej uviedol, že nadriadený v konaní zohľadnil aj záporné stanovisko odborového orgánu k návrhu na prepustenie žalobcu a v napadnutom rozhodnutí sa ním zaoberal. Nakoľko však také stanovisko nie je pre nadriadeného záväzné, neakceptoval ho, majúc za preukázané naplnenie skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru. K žalobcom navrhovaným dôkazom (napr. rozbor požitého jedla s obsahom alkoholu) žalovaný uviedol, že príslušný nadriadený je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci a to aj bez návrhu účastníka konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu budú vykonané, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného, ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy či obstarať si ešte iné podklady pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov má správny orgán právo, ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za využitia zásad logického myslenia. V danom prípade všetky zadovážené dôkazy v súhrne preukázali priebeh udalosti so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je uvedené v napadnutom personálnom rozkaze o prepustení zo služobného pomeru. Minister vnútra SR posúdil konanie žalobcu ako nezlučiteľné s postavením a úlohami príslušníka PZ a prijal záver, že ním žalobca naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Žalovaný poukázal aj na to, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj im rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon č. 73/1998 Z. z. vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon č. 73/1998 Z. z. vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejšie ako iné zákony (napr. Zákonník práce). Poukazovanie žalobcu na to, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti v PZ, podľa žalovaného nie je namieste. Aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Predmetný personálny rozkaz bol aj v tomto smere náležite odôvodnený tým, že aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre jeho protiprávne konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru začal nadriadený dňa 14.02.2014, v konaní zhromaždil vyššie opísané dôkazné prostriedky, ku ktorým umožnil žalobcovi sa vyjadriť. Personálnym rozkazom č. 65 zo dňa 19.03.2014 minister vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru na skutkovom základe opísanom v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra SR rozhodnutím č.p.: KM-OLVS-30/2014/OPK zo dňa 11.06.2014 zamietol a personálny rozkaz potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 136 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt okrem iného povinný dodržiavať etický kódex policajta. Podľa čl. 1 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov príslušník PZ pri výkone služby koná okrem iného v súlade s Ústavou SR, záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia MV SR. Podľa časti I. bod 3 rozkazu MV SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u policajta pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu zistí, že je pod vplyvom alkoholu. Podľa čl. 1 ods.1 písm. a) N MV SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru v znení neskorších predpisov policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keď vykonáva štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Podľa časti I. písm. a) bodu 9 rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ sa všetkým policajtom okrem iného ukladá nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov do výkonu služby, nepožívať ich na pracoviskách a v čase služby aj mimo týchto pracovísk. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca pri vzniku služobného pomeru policajta zložil služobnú prísahu, v ktorej okrem iného sľúbil, že bude čestný, statočný a disciplinovaný. Pod služobnou disciplínou zákon č. 73/1998 Z. z. rozumie dôsledné plnenie povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47). Svedomité, riadne a včasné plnenie úloh uložených uvedenými normami patrí aj medzi základné povinnosti policajta (§ 48 ods. 1 písm. a/). Z vyššie citovaných právnych noriem s právnou silou zákona i noriem internej povahy jednoznačne vyplýva, že výkon policajnej služby, ako aj nastúpenie do služby pod vplyvom alkoholu, sa považuje za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, ktoré je nezlučiteľné s ďalším zotrvaním policajta v služobnom pomere, nakoľko by to bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Spáchanie predmetného skutku, ktorým bolo vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu, bolo jednoznačne preukázané výsledkami opakovaných dychových skúšok, ktoré žalobca vykonal dňa 11.02.2014 v čase od 9.09 hod. do 9.27 hod. Záznamy o uvedených dychových skúškach preukazujú zistené množstvo alkoholu v dychu žalobcu v nie malej koncentrácii 0,36-0,41 mg/l (0,75-0,85 promile), ktorá výrazne prevyšuje hodnotu 0,20 promile, ktoré sa všeobecne považuje za spodnú hranicu pozitívneho testu na prítomnosť alkoholu v dychu testovanej osoby. Možno preto spoľahlivo konštatovať, že vykonané dychové skúšky boli u žalobcu pozitívne. Tvrdenia žalobcu, že prítomnosť alkoholu v jeho dychu v zistenom množstve bola spôsobená výlučne požitím jedla obsahujúceho alkohol, čoho si žalobca nebol vedomý, považoval súd za účelové a nevierohodné, a to predovšetkým s ohľadom na zistenú koncentráciu alkoholu. Podľa názoru súdu neexistuje rozumné vysvetlenie, ako mohol žalobca po nástupe do služby skonzumovať jedlo s obsahom 1,5 až 1,7 dcl 52 % slivovice bez toho, aby si bol vedomý, že požíva alkohol. Na viac mal žalovaný znalecky preukázané, že po zohľadnení celkového množstva alkoholu, ktorý bol podľa vyjadrenia svedka použitý pri príprave perkeltu, by musela byť koncentrácia alkoholu v porcii skonzumovanej žalobcom po nástupe do služby podstatne nižšia, ako bola zistená dychovou skúškou. Žalovaný postupoval v medziach svojich kompetencií, keď nezabezpečil vykonanie analýzy koncentrácie alkoholu v inkriminovanom jedle, ktoré žalobca po nástupe do služby konzumoval. Ani závery takejto analýzy by neboli spôsobilé spochybniť fakt, že žalobca mal ešte o 10.30, teda 81 minút od prvej dychovej skúšky, v krvi 0,80 promile alkoholu. Nemohlo teda ísť o krátkodobú prítomnosť alkoholu v žalobcovom dychu po požití jedla bezprostredne pred dychovou skúškou. Dôkaz, ktorého vykonania sa domáhal, by za daných okolností nemohol zbaviť žalobcu zodpovednosti za vykonávanie služby pod vplyvom alkoholu, ktoré vzhľadom na zistenú koncentráciu nemohlo byť nevedomé a nezavinené. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že konaním žalobcu boli naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretože žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu i služobné povinnosti. Pri posudzovaní intenzity porušenia služobnej prísahy a služobných povinností, najmä z pohľadu možnosti ďalšieho zotrvania žalobcu v štátnej službe, vychádzal žalovaný predovšetkým z vyššie citovaných rozkazov ministra vnútra SR, ktorých vyplýva, že ponechanie policajta vykonávajúceho štátnu službu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na podklade obsahu administratívneho spisu možno konštatovať, že s obsahom uvedených rozkazov a nariadení bol žalobca riadne oboznámený a preto si musel byť následkov vykonávania štátnej služby pod vplyvom alkoholu vedomý. Napriek jednoznačnému postoju najvyššieho nadriadeného žalobcu k následkom zisteného vykonávania štátnej služby pod vplyvom alkoholu (čl. 1 ods.1 písm. a) N MV SR č. 18/2008) je súd toho názoru, že posúdenie otázky nezlučiteľnosti ďalšieho výkonu štátnej služby s posudzovaným zvlášť hrubým porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti má byť v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého policajta, jeho služobné výsledky a hodnotenia, stanoviská nadriadených i odborovej organizácie, prípadne uvážiť aj konkrétne okolnosti konania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, či je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa k osobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. Pokiaľ služobný orgán správne uváženie náležite odôvodní, je správny súd v rámci súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia oprávnený vyhodnotiť len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd je toho názoru, že vyššie opísané vyhodnotenie závažnosti porušenia služobnej prísahy a služobných povinností nadriadeným žalobcu, ani prijaté personálne opatrenie, nevybočujú z medzí a hľadísk stanovených zákonom, ktorý vymedzil služobným orgánom priestor pre samostatné správne uváženie následkov zisteného porušenia služobných povinností, ako aj okolností viažucich sa k osobe žalobcu. K prekročeniu diskrečnej právomoci v prejednávanej veci podľa názoru súdu nedošlo. Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a následné rozhodnutia ministra vnútra SR boli v súlade so zákonom a v jeho medziach. Dôkazy, ktoré si žalovaný prostredníctvom žalobcovho bezprostredne nadriadeného zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu, boli získané zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom pre vyvodené závery. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.