KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 10. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/164/2014 z 27. 10. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. októbra 2015, sp. zn. 2S/164/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201287.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/164/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201287.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska
1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou č.
1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti protokolu č. B.-XXX-XX-X.X/P-E XX,XX,XX-XX zo dňa
12.02.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.08.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
protokolu Inšpektorátu práce Bratislava o výsledku inšpekcie u žalobcu č. IBA-XXX-XX-X.X/P-E
XX,XX,XX-XX zo dňa 12.02.2014, v znení jeho Dodatku č. 1, doručeného žalobcovi dňa 12.06.2014.
Inšpekcia práce u žalobcu bola zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov na
základe podnetu bývalých zamestnancov žalobcu v oblasti evidencie pracovného času a náhrady mzdy
za sviatky. Žalovaný v protokole vyslovil záver, že žalobca ako zamestnávateľ:
- nevedie evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec pracovného úseku,
v ktorom zamestnanec vykonával prácu, čím porušil § 99 Zákonníka práce (časť B bod 1 protokolu);
- neposkytol v mesiaci máj 2013 náhradu mzdy v protokole špecifikovaným zamestnancom v sume ich
priemerného zárobku, ktorí nepracovali preto, že ich obvyklý pracovný deň pripadol na sviatok a mzda
im ušla pre sviatok, čo je podľa žalovaného v rozpore s § 122 ods. 3 Zákonníka práce (časť B, bod 2
protokolu).
Žalovaný v závere protokolu nariadil žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin, ako aj opatrenia proti opakovaniu uvedených nedostatkov. Žalobca s uvedenými
závermi protokolu nesúhlasil a mal za to, že po stránke hmotného práva vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom svoje stanovisko v žalobe podrobne odôvodnil. K otázke splnenia
predpokladov pre preskúmanie napadnutého protokolu súdom citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR
vo veci sp. zn. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zotrval na záveroch žalobou napadnutého protokolu,
zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným bodom a navrhol ponechať predmetný protokol k platnosti.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného a z vyjadrení účastníkov na pojednávaní
súd zistil, že na základe podnetu bývalého žalobcovho zamestnanca vykonal žalovaný v období od
21.11.2013 do 12.02.2014 u žalobcu inšpekciu práce, ktorej výsledky zhrnul v protokole č. B.-XXX-XX-
X.X/P-E 24,25,27-14 zo dňa 12.02.2014. V jeho záveroch okrem iného nariadil žalobcovi prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a proti ich opakovaniu a zároveň uložil žalobcovi
v stanovenej lehote informovať žalovaného o odstránení zistených nedostatkov. K protokolu zaujal
žalobca písomné stanovisko, v ktorom nesúhlasil s jeho závermi. Následne vydal žalovaný dodatok č. 1 k



protokolu, v ktorom sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v stanovisku k protokolu a zotrval
na svojich záveroch. Dodatok č. 1 k protokolu bol odoslaný žalobcovi dňa 06.06.2014. Listom zo dňa
19.06.2014 žalobca oznámil žalovanému, že od 01.01.2014 neprevádzkuje činnosť odťahovej služby v
Bratislave, na základe čoho bola zrušená organizačná jednotka v rámci organizačnej štruktúry žalobcu,
ktorá mala vo svojej pôsobnosti zabezpečovanie príslušných činností. Zároveň boli k 31.12.2013 zrušené
všetky funkčné miesta v tejto organizačnej jednotke a dotknutí zamestnanci skončili pracovný pomer z
organizačných dôvodov pre nadbytočnosť k 31.12.2013. Z týchto dôvodov žalobca oznámil žalovanému,
že pre organizačnú jednotku, ktorej sa týkali závery protokolu, nie je možné prijať opatrenia uvedené
v protokole.

Podľa zhodného vyjadrenia účastníkov žalovaný na základe záverov predmetného protokolu nezačal
voči žalobcovi správne konanie o uložení sankcie. Žalobca tiež uviedol, že na vecne a miestne
príslušnom okresnom súde sa vedie pracovnoprávny spor na základe žaloby podanej bývalým
zamestnancom žalobcu proti žalobcovi o zaplatenie náhrady mzdy, ktorej sa týkali závery žalobou
napadnutého protokolu.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
správnych orgánov, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení 2. hlavy V. časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 pri
rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutí orgánov verejnej správy je zásadne determinovaný
princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, podľa ktorého súdnemu prieskumu podliehajú
zásadne všetky rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností
(do právnej sféry) fyzickej alebo právnickej osoby, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho
prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podliehajú aj také
autoritatívne akty orgánov verejnej správy, ktoré síce nenesú formálne znaky a náležitosti rozhodnutí
(napr. podľa § 47 Správneho poriadku), majú však povahu konečného rozhodnutia o veci, ktorej sa
týkajú.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie
práce, v ktorom žalovaný konštatoval, že žalobca nevedie evidenciu pracovného času v súlade s § 99
Zákonníka práce a v rozpore s § 122 ods. 3 Zákonníka práce neposkytol kontrolovaným zamestnancom
v mesiaci máj 2013 náhradu mzdy za obvyklý pracovný deň pripadajúci na sviatok. Nariadil žalobcovi
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.

Krajský súd je toho názoru, že závery namietaného protokolu neukladajú žalobcovi žiadnu konkrétnu
vynútiteľnú povinnosť a ponechávajú na žalobcovi, či a ako zistené nedostatky odstráni. Protokol
slúži ako nástroj na oficiálne úradné zaznamenanie zistených porušení zákona a na prípadné
okamžité zjednanie nápravy, najmä je však zákonným podkladom pre správne konanie, v ktorom je
inšpektorát práce oprávnený uložiť zamestnávateľovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich



z pracovnoprávnych predpisov. Žalobca využil svoje právo nesúhlasiť s kontrolnými zisteniami a
závermi protokolu a zaujal k nemu písomné stanovisko (zhodné s dôvodmi žaloby), v ktorom namietal,
že Zákonník práce neporušil. Žalovanému tiež oznámil zrušenie organizačnej jednotky odťahovej
služby, ktorej sa závery inšpekcie týkali, a následné skončenie pracovného pomeru s dotknutými
zamestnancami z organizačných dôvodov, v dôsledku čoho nemôže prijať opatrenia v zmysle záverov
protokolu.

Žalovaný bol podľa zákona oprávnený začať voči žalobcovi správne konanie o uložení pokuty za
porušenie právnych predpisov konštatovaných v protokole, podľa zhodných vyjadrení účastníkov
konania však žiadne správne konanie začaté nebolo. Možno teda konštatovať, že do právnej sféry
žalobcu nebolo protokolom a jeho závermi zasiahnuté spôsobom, ktorý by ukracoval žalobcu na jeho
právach.

Krajský súd si je vedomý záverov žalobcom citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR v obdobnej
veci vedenej pod sp. zn. 1Sžo 162/2007 zo dňa 02.12.2008, podľa ktorých uložením povinnosti
odstrániť zistené nedostatky v protokole o výsledku inšpekcie práce správny orgán (Inšpektorát práce)
autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie
môže viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona č. 125/2006 Z.z. Senát krajského súdu sa
s týmito závermi a ich aplikovateľnosťou na prejednávaný prípad nestotožnil a je toho názoru, že
spôsobilosť protokolu o výsledku inšpekcie práce (najmä opatrenia uložené na mieste) zasiahnuť do
práv a povinností kontrolovaného subjektu je treba posudzovať individuálne a brať na zreteľ konkrétne
okolnosti prípadu. Je treba zdôrazniť, že vzhľadom na zrušenie organizačného útvaru odťahovej služby u
žalobcu, prijatie opatrení podľa záverov protokolu v časti týkajúcej sa nedostatkov evidencie pracovného
času už neprichádza do úvahy. Pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa nevyplatenia náhrady mzdy za obvyklý
pracovný deň, ktorý pripadol na sviatok, z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že s dotknutým zamestnancom
vedie na príslušnom súde pracovnoprávny spor o vyplatenie náhrady mzdy, v ktorom má žalobca
vytvorený priestor pre uplatnenie svojich práv v súvislosti s tvrdeniami o nezákonnosti relevantnej časti
protokolu o výsledku inšpekcie práce. V konaní pred civilným súdom je predmetný protokol len jedným
z dôkazov, pričom o zákonnosti jeho záverov si príslušný súd urobí vlastný úsudok.
Protokol o výsledku inšpekcie práce podľa názoru súdu neukracuje žalobcu na jeho právach, pretože
do nich záväzným spôsobom nezasahuje. Za daných okolností môže slúžiť len ako podklad pre
prípadné sankčné správne konanie, pričom až vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie
pracovnoprávnych predpisov môže byť žalobca reálne ukrátený na svojich právach.

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že žalobou napadnutý protokol nemôže byť za
daných okolností samostatným predmetom súdneho prieskumu a preto konanie podľa § 250d ods. 3
O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá
O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.