Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/66/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201288 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201288.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: T. V., J.. K., B. Č. X, O., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, M. R. Štefánika 1, Hlohovec, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 29. júla 2014, sp. zn. 5213/2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Sp.zn. 5213/2014, Č.k. KaHC-21737/5213/2014-44095/2014 zo dňa 29. júla 2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z.z., nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadateľka (navrhovateľka) v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej dňa 22.4.2014, požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 2Co 201/2012-1341. Z predložených dokladov navrhovateľky malo centrum za preukázané, že žiadateľka (navrhovateľka) nespĺňa podmienku zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľka sa v zákonom stanovenej lehote podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Mala za to, že odporca postupoval v rozpore so zákonom a nesprávne. Namietala, že odporca v rozhodnutí sa nezaoberal jej materiálnou núdzou. Žiadala o pridelenie advokáta JUDr.Gajniaka. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V celom rozsahu sa pridržiava obsahu rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci a jeho odôvodnenia. Rozhodnutie považuje za plne súladné so zákonom. Uviedol, že z podania žiadateľky nie je zrejmé, v čom má spočívať nezákonnosť rozhodnutia centra, resp. jeho postupu. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napdnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka doručila centru dňa 22.4.2014 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 2Co 201/2012-1341. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľka obrátila na centrum, je daná pôsobnosť centra, keďže ide o občianskoprávnu vec. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na centrum, nebola z nižšie uvedených dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, malo centrum za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľka spĺňa aj podmienku stavu materiálnej núdze. Z predložených dokladov a vyjadrení žiadateľky (navrhovateľky) je zrejmé, že navrhovateľka dňa 30.5.2011 doručila Okresnému súdu Bratislava II podanie označené ako „zákaz nakladania s majetkom D.. A.“, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako možný návrh na vydanie predbežného opatrenia. Nakoľko podanie neobsahovalo náležitosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 42 ods.3 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľka ho ani po výzve súdu, obsahujúcej poučenie o odmietnutí podania v prípade jeho nedoplnenia, nedoplnila, súd podanie uznesením zo dňa 29.6.2011 odmietol. Proti tomuto uzneseniu podala žiadateľka (navrhovateľka) odvolanie, v ktorom žiadala uznesenie zrušiť, pretože je nesprávne a rozhodnúť o jej návrhu. Odvolanie odôvodnila tým, že výzva na doplnenie podania nebola doručená jej, ale právnemu zástupcovi, ktorý podanie doplnil bez konzultácie s ňou, o čom ju neinformoval. Namietala, že súd ju ohľadom podania nepredvolal na konzultáciu, kde by vysvetlila prípadné nejasnosti. Zároveň navrhla vypočuť svoje deti a ďalších svedkov. Doplnila súpis majetku poručiteľky D.. F. A. a namietala platnosť jej závetu. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 2Co 201/2012-1341 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko mal preukázané, že podanie navrhovateľky bolo neúplné, pričom išlo o taký nedostatok, pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať. Z petitu návrhu nebolo možné zistiť, o čom má súd rozhodnúť a to ani na výzvy súdu, pričom navrhovateľka bola zastúpená advokátom, ktorý jej mal poskytnúť právnu pomoc a v tomto smere ju poučiť. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka elektronickou poštou dovolanie, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 4.10.2012. Centru právnej pomoci nie je známe, či toto podanie bolo doplnené v lehote podľa § 42 ods. 1 O.s.p. Dovolanie navrhovateľka odôvodnila tým, že „nebolo spravené pojednávanie v tomto konaní 2Co 201/2012 ani raz“. Navrhovateľka uviedla, že pojednávanie považuje za potrebné na objasnenie majetkových pomerov poručiteľky D.. A.. Uviedla, že dedičia po poručiteľke jej nechcú poskytnúť žiadne informácie a ani nič z majetku po poručiteľke. Podľa § 4 ods. 1 písmeno i) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnických služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Podľa § 6 ods. 1 zákona fyzická osoba má právo na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemožno si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona podmienky na poskytovanie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6b ods. 2 zákona ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľkou napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a na jeho základe vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Účastník konania ho môže podať v prípade, že vyčerpal riadne opravné prostriedky a sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Vo veci žiadateľky (navrhovateľky) nie je dovolanie prípustné. Podať dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je možné iba v prípade, že ide o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1, 2 O.s.p. V prípade navrhovateľky o takéto uznesenie nejde. Ide o uznesenie uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p. proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní a v súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľka nespĺňa jednu zo zákonom stanovených podmienok, a to skutočnosť, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, sa súd s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberal. Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto ustanovenia osobe, u ktorej ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, je plne v medziach zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v súlade s jeho účelom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že odporca mal na základe priložených listinných dokladov za preukázané, že navrhovateľka ako žiadateľka nesplnila podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytovanie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Odporca v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle citovaného § 6 ods. 1 zákona. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má odporca prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. v súlade s § 250l ods. 2 O. s. p. a vo veci neúspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.