Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201293 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201293.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. W. S. I., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Ruskej federácie (ďalej len „RF"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom Z., M. XX/XX, D. F., S., W. S. A. Z. Z. J. X., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.8.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-145-23/PO-Ž-2014 zo dňa 27.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-145-23/PO-Ž-2014 zo dňa 27.6.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Trovy tlmočného, o výške ktorých rozhodne súd osobitným uznesením, znáša Slovenská republika. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-145-23/PO-Ž-2014 zo dňa 27.6.2014 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len “zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci a rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že navrhovateľ podanú žiadosť o azyl odôvodnil inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle. Na základe samotnej výpovede navrhovateľa a ním predložených dokladov tiež spochybnil existenciu prepadnutia navrhovateľa ku ktorému malo dôjsť v marci 2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 1.8.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol v ňom, že predloženými, listinnými dôkazmi preukázal opodstatnenosť svojich obáv a namietal, že odporca neúplne zistil stav veci a že nezohľadnil úroveň dodržiavania ľudských práv v RF. Podaním z 27.8.2014 založil do súdneho spisu fotokópie 7 predvolaní a lekárskej správy zo 16.4.2010 (Poznámka súdu: Tieto fotokópie, okrem iných, navrhovateľ predložil odporcovi už počas samotného azylového konania). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.9.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pričom zotrval na jeho dôvodnosti a správnosti. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka ruského (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o možnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. V priebehu meritórneho pojednávania konaného 14.1.2015 navrhovateľ do spisu opätovne založil fotokópie dokladov, ktoré do spisu založil už podaním z 27.8.2014, a súčasne uviedol, že to sú doklady svedčiace o tom, že bol RF stíhaný a požiadal súd o ich preloženie do slovenského jazyka. Navrhovateľ v priebehu pojednávania o. i. uviedol, že v máji 2010 počas cesty z práce bol posadený do policajného auta, vozený po celom meste a následne dopravený na políciu, kde od neho chceli, aby podpísal zápisnicu o tom, že niekoho zbil. Keď to odmietal, bol zbitý a udretý do hlavy, zlomili mu rebrá a chceli mu odrezať prst. Potom ho vyhodili von. Nakoniec zápisnicu podpísal. Okrem tohto prípadu sa mu, ako to vypovedal, v roku 2010 stalo veľa takýchto prípadov, nemôže o nich vypovedať, lebo ich bolo veľa. Uviedol, že nevie prečo sa polícia na neho zamerala, domnieval sa, že sa tak stalo z dôvodu, že sa poznal s viacerými ľuďmi z vedenia mesta a možno sa niekomu z nich znepáčil. Na otázku súdu, prečo o tomto či iných týchto prípadoch nevypovedal pred odporcom navrhovateľ uviedol, sa nemohol sústrediť, lebo mal v hlave veľa informácií. Na ďalšiu otázku súdu, prečo sa týchto skutočnostiach (o ktorých vypovedal na pojednávaní pred súdom) nezmienil svojej zástupkyni v konaní pred odporcom (p. Mgr. Orichovej), resp. aktuálnemu zástupcovi (Centru právnej pomoci) navrhovateľ uviedol, že o tom hovoril, ale že mu bolo povedané, že to nie je zaujímavé, že sa to stáva všetkým a že je dôležité to, čo vypovedal pred odporcom. Poverený pracovník odporcu ku skutočnostiam, predneseným navrhovateľom na pojednávaní uviedol, že ich považuje za vymyslené a účelové. Že nie je predstaviteľné, aby si navrhovateľ nepamätal na to, že bol rok (2010) bitý políciou, ktorá mu dokonca chcela odrezať prst, že o svojich tvrdeniach nepredložil žiaden doklad. Zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu spísania dotazníka výslovne uviedol, že okrem lúpežných prepadnutí o ktorých vypovedal, sa mu nič nestalo. Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie prekladom (prítomnou tlmočníčkou) navrhovateľom predložených fotokópií písomností. Tieto boli preložené do jazyka slovenského: - Dokument datovaný 16.4.2010 (č.l. 47. súdneho spisu): Ide o výpis z chorobopisu navrhovateľa, podľa ktorého bol v období od 16.4. do 27.4.2010 liečený na viaceré rezné poranenia hrudníka, brucha, horných končatín s poškodením pečene (operácia: 16.4.2010: PCHO poranení, laparotómia - zošívanie poranenia pečene). - Dokumenty nachádzajúce sa na č.l. 48. súdneho spisu: Ide o dve predvolania s nečitateľným textom predvolaného ako poškodeného na Okresné oddelenie vnútra na dni 14. 7. a 17.7.2008. - Dokumenty nachádzajúce sa na č.l. 49. súdneho spisu: Ide o štyri predvolania navrhovateľa ako poškodeného v trestnej veci na súd na dni 28.1.2011, 16.6.2010, 4.6.2010, 20.1.2011. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-145/PO-Ž-2014 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ v decembri 2013 vycestoval z RF a 30.4.2014 bol vrátený na Slovensko zo Švajčiarska (kde požiadal o azyl) z dôvodu, že v cestovnom pase mal platné slovenské vízum. Toto vízum bolo udelené na Generálnom konzuláte SR v Sankt Peterburgu. Následne požiadal o azyl z dôvodu obavy o život. Po riadnom poučení ako žiadateľa o azyl bol s ním 5.5.2014 spísaný dotazník v priebehu ktorého o. i. uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný a že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia. K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že o azyl žiada z dôvodu, že v roku 2010 bol v meste Prokopjevsk dva razy napadnutý a okradnutý. Prvýkrát v marci 2010 v jeho byte, pričom utrpel bodnorezné poranenia rúk, hrudníka a brucha, v dôsledku čoho bol liečený v rozsahu, ako to je uvedené v prílohe - lekárskej správe ktorú predložil odporcovi (Poznámka súdu: Viď doklad zo 16.4.2010 a jeho preklad urobený na pojednávaní.). Vtedy ho napadli a okradli traja muži , ktorí boli za tento trestný čin odsúdení na 6 rokov väzenia. Toto súdne konanie trvalo od júna 2010 do januára 2011. Navrhovateľ uviedol, že v priebehu väznenia týchto páchateľov sa mu telefonicky vyhrážali, že ho nájdu a zabijú. Druhýkrát bol napadnutý na ulici v decembri 2010 synom policajného veliteľa a jeho dvomi kamarátmi. Vtedy ho však iba okradli. Aj títo páchatelia boli odsúdení na 4 roky väzenia, avšak pred olympijskými hrami vo februári 2014 boli amnestovaní. Z dôvodu, že títo amnestovaní páchatelia by mohli navrhovateľa vyhľadať a ublížiť mu, požiadal o azyl. Na priamu otázku, či okrem uvedených (dvoch) incidentov sa mu v krajine pôvodu stalo aj niečo iné navrhovateľ uviedol, že nie a tieto dva incidenty sú dôvodom jeho žiadosti o azyl. Následne tiež uviedol, že nebol prenasledovaný políciou, armádou či inými zložkami štátu. Obával sa jedine toho, že muži ktorí ho okradli by ho mohli vyhľadať a nejako mu ublížiť. Odporcovi predložil kópie: rodného listu, vojenskej knižky, vysvedčenia o ukončení odborného učilišťa, neplatného cestovného pasu, osvedčenia o sociálnom poistení, úmrtného listu matky, výpisu z jeho chorobopisu, 7 predvolaní. Dňa 19.6.2014 sa s obsahom azylového spisu oboznámila zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred odporcom - Mgr. Viera Orichová, ktorá odporcovi následne doručila stanovisko k žiadosti navrhovateľa. Z obsahu tohto stanoviska vyplýva, že sa na žiadnom jeho mieste nezmieňuje o iných incidentoch okrem tých, o ktorých navrhovateľ vypovedal pred odporcom. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Každé konanie o žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany v podstate prebieha v jeho dvoch fázach. Prvou je posúdenie, či žiadosť o azyl vôbec obsahuje dôvody, ktoré zakladajú rámec pre ich meritórne posúdenie. Teda pre vyhodnotenie, či dôvody (príbeh) prezentované žiadateľom sú takými, na základe ktorých by mohlo dôjsť k udeleniu azylu, resp. doplnkovej ochrany. V zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ide o dôvody, obsiahnuté v ust. § 8, § 10, § 13a, a § 13b zákona o azyle. Pokiaľ podaná žiadosť takéto dôvody neobsahuje, žiadosť sa zamieta ako zjavne neopodstatnená. Pokiaľ podaná žiadosť takéto dôvody obsahuje, odporca v konaní plynule pokračuje vykonaním náležitého dokazovania a posúdenia v merite podanej žiadosti, teda posúdi, či na náklade prezentovaných dôvodov žiadosti o azyl a vykonaného dokazovania boli alebo neboli naplnené predpoklady udelenia azylu čo poskytnutia doplnkovej ochrany. Pre posúdenie, či podaná žiadosť o azyl obsahuje dôvody uvedené v citovaných ustanoveniach § 8, § 10, § 13a, a § 13b zákona o azyle postačuje, ak odporca riadnym a zákonným spôsobom spíše dotazník (uskutoční so žiadateľom vstupný pohovor) v ktorom sa žiadateľ podrobne vyjadrí k dôvodom jeho žiadosti o azyl. V prejednávanej veci odporca spísal za účasti tlmočníka jazyka ruského s navrhovateľom dotazník. Z jeho obsahu nad akúkoľvek pochybnosť vyplynulo, že jediným dôvodom pre ktorý navrhovateľ požiadal o azyl bolo to, že bol prepadnutý a okradnutý a že sa obával toho, že by ho mohli páchatelia krádeží, resp. lúpeží ktorých bol ako poškodený objektom (a za ktoré boli odsúdení k nepodmienečným trestom odňatia slobody) po ich prepustení na slobodu vyhľadať a pomstiť sa mu. Žiadne iné dôvody, ktorými by svoju žiadosť o azyl odôvodňoval, neuviedol. Ak teda odporca na základe výpovede navrhovateľa tieto dôvody po ich posúdení vyhodnotil ako dôvody, ktoré sú inými ako dôvody § 8, § 10, § 13a, a § 13b zákona o azyle, niet dôvodu mu vyčítať nedostatočné zistenie stavu veci. K námietke, že odporca dostatočne nezohľadnil situáciu úrovne dodržiavania ľudských práv v krajine pôvodu navrhovateľa a to konkrétne práv obetí trestných činov: Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to bolo vyššie odôvodnené, predpokladom meritórneho posúdenia podanej žiadosti o azyl (teda rozhodnutia či sa medzinárodná ochrana poskytne alebo nie) je samotná existencia prezentovania dôvodov pre poskytnutie ochrany samotným žiadateľom o azyl. Pokiaľ takéto dôvody žiadateľ o azyl - v danom prípade navrhovateľ ani neprezentoval, akákoľvek všeobecná situácia v krajine jeho pôvodu nie je podstatnou. V prejednávanej veci navrhovateľ neuviedol vo svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany žiaden z dôvodov, ktoré by bolo možné subsumovať pod dôvody, uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, a § 13b zákona o azyle a preto ak by aj v krajine jeho pôvodu existovala všeobecne nepriaznivá situácia, takáto jej existencia nemohla myť vplyv na vydané rozhodnutie navrhovateľa. Zmyslom inštitútu azylu (či doplnkovej ochrane) totižto nie je poskytnutie ochrany pred akýmikoľvek konaniami, ale len pred takými, ktoré sú špecifikované v Konvencii z roku 1951 o právnom postavení utečencov, resp. v zákone o azyle. S poukazom na uvedené súd nad rámec vznesených námietok konštatuje, že pokiaľ sa navrhovateľ aj stal objektom napadnutia a okradnutia kriminálnymi osobami, takéto ich konanie nie je konaním, ktoré by bolo možné subsumovať pod dôvody udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle, resp. podobne pod niektorú z foriem vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Totožné konštatovanie sa vzťahuje aj na prezentovanú obavu navrhovateľa súvisiacu s tým, že mal strach z toho, že odsúdení páchatelia by si ho po ich prepustení z väzenia vyhľadali a pomstili by sa mu. Aj takéto ich prípadné konanie by totižto nenieslo znaky prenasledovania, ako je definované v ust. § 8 zákona o azyle, resp. znaky vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Bolo by kriminálnym konaním, pred ktorým zákon o azyle ochranu neposkytuje. Pretože navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že v roku 2010 mal byť v meste v ktorom žil opakovane objektom nepatričného konania tamojšej polície a pretože na potvrdenie svojich tvrdení požadoval preklad dokumentov predložených súdu (ktoré však boli predložené aj v konaní pred odporcom), súd si pokladá za povinnosť - i keď napadnuté rozhodnutie posudzoval s poukazom na ust. § 250i ods. 1 O.s.p. podľa skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia, - zaujať stanovisko k týmto tvrdeniam navrhovateľa: 1/ K tvrdeniam, týkajúcim sa údajných opakovaných konaní polície voči osobe navrhovateľa v roku 2010 (mal byť viackrát bitý, mali mu byť polámané rebrá, polícia sa mu mala vyhrážať odrezaním prsta): Podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia navrhovateľa účelovými s cieľom zvrátiť výsledok konania o jeho žiadosti o azyl. Je nepochybnou skutočnosť, že navrhovateľ sa o týchto údajných konaniach po prvý raz zmienil až v konaní pred súdom. Ak by k nim skutočne došlo, niet pochýb o tom, že by sa o nich navrhovateľ aspoň zmienil pred odporcom v priebehu spísania dotazníka, resp. by ich odporcovi prezentoval iným - následným spôsobom (písomne, žiadosťou o vykonanie doplňujúceho pohovoru). To sa však nestalo. Naopak, navrhovateľ v dotazníku výslovne uviedol, že okrem prezentovaných dvoch prepadoch, pri ktorých bol okradnutý, nemal žiaden problém s políciou, armádou či iným štátnym orgánom. Podobne sa o nich nezmienil ani len jeho zástupkyni v konaní pred odporcom, resp. zástupcovi v konaní pred súdom. Z poznatkov súdu, vychádzajúc z jeho rozhodovacej praxe vyplýva, že zástupcovia žiadateľov o azyl v podávaných stanoviskách pred vydaním rozhodnutia, resp. v podávaných opravných prostriedkoch voči vydávaným rozhodnutiam odporcu uvádzajú všetky dôvody, ktoré by mohli viesť k vydania pozitívneho rozhodnutia, resp. ktoré by viedli k zrušeniu už vydaných rozhodnutí odporcu. Teda uvádzajú všetky im známe skutočnosti o ktorých sa dozvedeli buď z obsahu príslušného spisu, alebo ktoré im ich klienti (žiadatelia o azyl) oznámili, prípadne z informácií o krajine pôvodu žiadateľov o azyl. Ak teda ani zástupkyňa navrhovateľa v konaní pred odporcom a ani zástupca navrhovateľa v konaní pred súdom neuviedli skutočnosti tvrdené navrhovateľom v konaní pred súdom (týkajúce sa jeho údajného opakovaného prenasledovania políciou v roku 2010), aj táto skutočnosť svedčí o tom, že navrhovateľ im takéto informácie ani len neposkytol. 2/ Navrhovateľ v konaní pred súdom predložil ako dôkaz o tom, že bol v RF stíhaný lekársku správu zo 16.4.2010 a predvolania : Z doslovného prekladu lekárskej správy zo 16.4.2010 vyplýva, že navrhovateľovi boli 16.4.2010 ošetrené viaceré rezné poranenia hrudníka, brucha, horných končatín s poškodením pečene a že toho istého dňa bol operovaný laparotómiou (chirurgickým otvorením brušnej dutiny) pre zošívanie poranenia pečene. V tom čase bol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu s obsahom alkoholu v krvi 0,5 promile. Ak bol teda navrhovateľ 16.4.2010 operovaný v dôsledku tak vážneho poškodenia zdravia, je logický predpoklad že k ošetreniu došlo v krátkom čase po udalosti, ktorá mu tieto poranenia - poškodenia zdravia spôsobila. Tieto poranenia však nemohli byť spôsobené v dôsledku jeho prvého prepadnutia a okradnutia, nakoľko k nim podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo v marci roku 2010 a ani v dôsledku údajného konfliktu s políciou, nakoľko k nemu malo dôjsť v máji 2010. Pokiaľ ide o predložené fotokópie predvolania, ktoré majú svedčiť o jeho stíhaní políciou je potrebné skonštatovať, že takého odôvodnenie ich existencie je zavádzajúce. Dve z predložených fotokópií predvolania navrhovateľa na súd (č.l. 48. súdneho spisu) sú datované rokom 2008 a teda nijako nesúvisia so žiadnym vyjadrením navrhovateľa, urobeným či už pred odporcom alebo pred súdom. Pokiaľ ide o ďalšie štyri predvolania (č.l. 49. súdneho spisu) z ich obsahu je zrejmé, že ide o predvolania navrhovateľa v bližšie nešpecifikovanom trestnom konaní, ktorými bol navrhovateľ predvolaný ako poškodený. Teda v žiadnom prípade nesvedčia o tom, že by bol v týchto konaniach stíhaný. Naviac je pozoruhodným fakt, že sa na nich nenachádza žiaden odtlačok pečiatky orgánu (polície, prokuratúry, súdu), ktorý ich vydal. S poukazom na uvedené teda možno konštatovať, že navrhovateľ ani v konaní pred súdom nepreukázal svoje údajné prenasledovanie, pričom v kontexte vyhodnotenia jeho výpovede pred súdom je dôvodné konštatovanie, že tieto údaje uvádzané pred súdom sa nezakladajú na pravde, že sú účelové a teda vo vzťahu k nim svedčia o nedôveryhodnosti navrhovateľa. Súd opakovane poznamenáva, že toto konštatovanie sa vzťahuje na výpoveď navrhovateľa, ktorú urobil pred konajúcim súdom. Pretože odporca zákonným a dostatočným spôsobom zistil stav veci a pretože jeho vyhodnotenie navrhovateľom prezentovaných dôvodov žiadosti o azyl ako dôvodov, ktoré sú inými ako dôvody uvádzané v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle je dôvodné a správne, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).