Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/162/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201297 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201297.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0105/99/2014 zo dňa 05.06.2014 takto:
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.k. SK/0105/99/2014 zo dňa 05.06.2014 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0207/04/13 zo dňa 08.01.2014.
V žalobe uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí, tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne zistili skutkový stav a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami nevyhnutnými pre objektívne a správne určenie sankcie a nesprávne posúdili skutkový stav a z neho vyvodili aj nesprávny právny záver. Správne orgány zisťovali skutkový stav formalisticky, tendenčne a príliš úzko, nakoľko nezohľadnili skutočnosť, že predmetné výrobky žalobca bežne nepredáva. Žalobca má za to, že zo samotnej skutočnosti, že neuviedol pôvodnú cenu, t.j. neuviedol neexistujúci údaj o skoršej vyššej cene nevyplýva, že by klamal spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov a v predmetnom prípade spotrebiteľ nemohol nadobudnúť dojem väčšej ekonomickej výhodnosti nákupu, než aká v skutočnosti bola.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že cenové obmedzenie platí len pri štátom regulovaných cenách výrobkov a služieb. Predmetné kontrolované výrobky do tejto kategórie nepatria, a preto nie je u nich limitovaná maximálna ani minimálna cena. Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o platnej cene predávaného výrobku. Platnou cenou výrobku je cena evidovaná na cenovke a registrovaná v elektronickej registračnej pokladnici.
Žalobca v predmetnom prípade namieta nesprávne posúdenie právneho a skutkového stavu. Údaje v reklamných novinách boli platné aj pre kontrolovanú prevádzku žalobcu V. (uvedené vo všetkým
reklamných novinách v riadku celkom dole pod skratkou „Sa“ medzi skratkami ďalších prevádzok žalobcu), v ktorých počas plynutia osobitnej ponuky uvádza správnu cenu predmetných výrobkov spolu s údajom, že táto cena platí až do vyčerpania zásob. Žalobca podotýka, že v čase kontroly dňa 23.07.2013 ponúkal uvedené výrobky spotrebiteľom za stále ceny uvedené v jeho reklamných novinách.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že označenie predmetných výrobkov na predajnej ploche termínom „akcia“ slúžilo predovšetkým na informovanie spotrebiteľov, ktorí na základe uvedeného označenia mohli ľahšie identifikovať výrobky v osobitnej ponuke inzerované v reklamných novinách žalobcu.
Žalobca sa domnieva, že na základe vyššie uvedeného ustanovenia splnil zákonné náležitosti osobitnej ponuky produktov a slovom „akcia“ spotrebiteľa informoval, že ide o takúto osobitnú ponuku. Zákonodarca neustanovuje ďalšie osobitné povinnosti pre predajcov v prípade označenia produktov osobitnej ponuky termínmi ako „novinka“, „akcia“, „limitovaná edícia“, „výber“, „len do vypredania zásob“ a podobne. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na zákonný termín podľa zákona o reklame v znení účinnom v čase kontroly, ktorým je „osobitná ponuka produktov“ a nie „osobitná cenová ponuka“. Podľa názoru žalobcu bol postup správnych orgánov v rozpore so zákonom, nakoľko správne orgány uložili pokutu za konanie, ktoré nie je zákonom zakázané.
Podľa názoru žalobcu, pokiaľ ide o uloženie sankcie, tento sa domnieva, že žiaden právny predpis neporušil a uloženie pokuty je v rozpore s Ústavou SR, nakoľko správne orgány konali nad zákonom stanovený rámec. Právna úprava ochrany spotrebiteľa nikde neustanovuje vo vzťahu ku ktorej cene je nutné uvádzať akciu na tovar, teda či vo vzťahu k pôvodnej cene, ďalšej z platných cien, alebo vo vzťahu k cene bezprostredne predchádzajúcej akciovej cene.
Žalobca nesúhlasí ani s odôvodnením žalovaného v časti výšky uloženej pokuty prvostupňovým orgánom. Rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré je odôvodnené len tým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na jednotlivé predpoklady a výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa so všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložené pokuty stanovuje, je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je povinnosťou správneho orgánu náležite sa vysporiadať so skutočnosťami odôvodňujúcimi rozsah uloženej pokuty. Uloženie sankcie v rámci stanoveného rozpätia je síce vecou úvahy správneho orgánu, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa názoru žalobcu, nie je zrejmé prečo výška sankcie bola ustálená práve na sume 1.600,- Eur. Žalobca zdôrazňuje, že správny orgán sa uvedeným postupom vyhol svojej zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.
Žalobca sa taktiež nestotožňuje s názorom žalovaného a nepovažuje za správny záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého má žalovaný za to, že uplatnil svoju právomoc a zhodnotil kvalitu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je zákonné, pretože je v súlade so zákonom a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca tvrdí, že z odôvodnenia žalovaného správneho orgánu nie je možné zistiť akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. Takýto postup správneho orgánu je podľa žalobcu v hrubom rozpore s ústavnými princípmi právnej istoty a právneho štátu a vymožiteľnosti práva. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zdôrazňuje, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto navrhuje, aby súd obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.
II.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 11.09.2014, uvádza, že má za to, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány v danom prípade postupovali v súlade so zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa správne orgány pri rozhodovaní podrobne zaoberali, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia náležite odôvodnili.
Žalovaný uvádza, že v prvom rade je potrebné sa vysporiadať s uvedenou, žalobcom použitou informáciou „akcia“ pridruženou k informácii o predajnej cene. Žalovaný tvrdí, že niet pochýb o tom, že táto informácia umiestnená na žltom poli s použitím červenej farby písma, nachádzajúca sa priamo pri cene toho ktorého výrobku, nesie jednoznačne obsah pre spotrebiteľa taký, že predmetný označený tovar sa predáva za zníženú cenu, teda, že je v akcii, pričom tomu tak v šetrenom prípade v skutočnosti nebolo.
Na uvedené nemá vplyv ani liberalizácia cien pri predaji tovaru a žalovaný ju ani nespochybňuje. Zdôrazňuje, že neuvedenie predchádzajúcej ceny v predmetných šetrených prípadoch taktiež nebolo predmetom postihu žalobcu. Avšak žalovaný považuje v tejto súvislosti za dôležité poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ by v danom prípade predávajúci postupoval tak, ako je to v obchodnej praxi pri predaji tovaru označenom „akcia“ bežné a uviedol by predchádzajúcu cenu, pri troch zo štyroch zistených výrobkoch by bola dokonca predchádzajúca predajná cena nižšia ako „akciová“ a v jednom prípade presne rovnaká. Taktiež žalovaný zdôrazňuje, že nakoľko v danom prípade bola pri predmetných výrobkoch uvedená popri cene aj informácia o „akcii“ bez súčasného uvedenia predchádzajúcej predajnej ceny, spotrebiteľ sa v dobrej viere musel spoľahnúť na čestnú obchodnú prax a osobitnú starostlivosť predávajúceho, ktorá sa nakoniec ukázala ako nedodržaná. Skutočnosti uvádzané žalobcom vo svojom kontexte vedú žalovaného k jednoznačnému záveru, že s tvrdeniami žalobcu nie je možné súhlasiť, nakoľko v šetrenom prípade došlo k rozporu naznačeného spôsobu jeho konania s princípom dôvery, resp. s princípom právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu, čiže spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko mal žalovaný vychádzať zo zákona o reklame, ani s touto sa žalovaný nestotožňuje. Predmetom postihu neboli žalobcove reklamné noviny, ale ponuka pre spotrebiteľa a klamlivé konanie v súvislosti s označením daných výrobkov a zistenou skutočnosťou priamo na prevádzke žalobcu. Skutkový stav, podľa žalovaného, bol riadne zistený a zdokumentovaný v inšpekčnom zázname.
Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca za zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie (úmysel, či nedbanlivosť), jedná sa o správny delikt, kde za zistené porušenie zákona v tomto prípade zodpovedá právnická osoba ako celok. Žalovaný má za to, že na spoľahlivo zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia príslušnej právnej úpravy, na základe ktorej bola uložená pokuta, a teda vec správne právne posúdil.
Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, žalovaný opakuje, že táto je nepochybne výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu, žalovaný sa zaoberal otázkou, či správne uváženie nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom. Žalovaný má za to, že správny orgán prvého stupňa, tak ako aj on sám rozsah uloženej sankcie náležite odôvodnil.
Žalovaný trvá na správnosti právneho záveru o tom, že žalobcovým konaním došlo z jeho strany k porušeniu § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností zastáva žalovaný správny orgán názor, že napadnuté rozhodnutie tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
III.
Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, predchádzajúce konanie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a po vypočutí zástupcov žalobcu a žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitra pre Nitriansky kraj č. P/0207/04/13 zo dňa 08.01.2014 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z obsahu administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dňa 23.07.2013 vykonali inšpektori Inšpektorátu SOI v Nitre pre Nitriansky kraj v prevádzke OD Kaufland, Q. 1, V. kontrolu. Inšpektormi SOI bolo v čase kontroly zistené, že žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi uplatňoval nekalé obchodné praktiky, ktoré sú v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktoré môžu podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku. V čase kontroly bolo pri šetrení podnetu č. 652/2013 vo vyššie uvedenej prevádzke zistené, že žalobca ako predávajúci používal pri svojej obchodnej činnosti nekalú obchodnú praktiku tým, že sa v ponuke pre spotrebiteľa nachádzali 4 druhy výrobkov: - obraz CANVAS na zavesenie 135x45 cm, kód 05507749 v cene 9,99 €, - nože s teflónovým povrchom + doska na krájanie, kód 00025671 v cene 5,99 €, - panvica priemer 28 cm, kód 06311070 v cene 8,99 €, - vešiak na šaty, kód 00010799 v cene 4,99 €, ku ktorým bola na cenovke k predajnej cene uvedená informácia „akcia“, pričom bolo podľa kontroly cenovej evidencie zistené, že k vyššie uvedeným výrobkom nebola v predchádzajúcom období zaevidovaná žiadna vyššia cena ako aktuálne uvedená cena na cenovkách, čím došlo zo strany účastníka konania k používaniu nekalej obchodnej praktiky. Na tomto skutkovom základe prvostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj rozhodnutím P/0207/04/13 zo dňa 08.01.2014 rozhodol tak, že žalobcovi pre porušenie zákazu vyplývajúceho z ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa uložil podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona pokutu vo výške 1.600,- Eur.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu tak, že odvolanie účastníka konania (žalobcu) bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Z obsahu odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu vyplýva právny názor zhodný s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, a síce, že u žalobcu je možné konštatovať porušenie zákazu vyplývajúceho z ust. § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého nekalé obchodné praktiky sú zakázané, pričom obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, pričom za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a agresívna obchodná praktika, nakoľko bolo preukázané, že v čase kontroly dňa 23.07.2013 pri šetrení podnetu č. 652/2013 bolo v prevádzke žalobcu OD Kaufland, Q. 1, V. zistené, že žalobca ako predávajúci používal pri svojej obchodnej činnosti nekalú obchodnú praktiku tým, že sa v ponuke pre spotrebiteľa nachádzali 4 druhy výrobkov, ku ktorým bola na cenovke k predajnej cene uvedená aj informácia „akcia“, pričom podľa kontroly v cenovej evidencii bolo zistené, že k vyššie uvedeným výrobkom nebola v predchádzajúcom období zaevidovaná žiadna vyššia cena, ako aktuálne uvedená na cenovkách, čím došlo zo strany účastníka konania k používaniu nekalej obchodnej praktiky.
IV.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení účinnom k 31.12.2014, tento zákon upravuje práva spotrebiteľa v povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami.
Podľa ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa ust. § 7 ods. 4 citovaného zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
Podľa ust. § 8 ods. 1 citovaného zákona, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj, ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku, b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu, alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa, uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2.000.000,- Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5.000.000,- Sk.
Podľa ust. § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.
Podľa ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V.
Senát Krajského súdu v Bratislave, vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci, dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s vyššie citovanou právnou úpravu, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli a náležite sa zaoberali námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za súladné zo zákonom, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Krajský súd na základe skutkových zistení, vyplývajúci zo spisového materiálu, súčasťou ktorého je administratívny spis, mal v danej veci za preukázané, že orgány dozoru sankcionovali žalobcu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z., keď žalobca postupoval v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a jeho správanie, resp. jeho obchodná praktika bola vyhodnotená ako nekalá, keďže bola v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušovala ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, pričom za nekalú praktiku bolo vyhodnotené klamlivé konanie účastníka konania ako predávajúceho, ktorý používal pri svojej obchodnej činnosti nekalú obchodnú praktiku tým, že sa v ponuke pre spotrebiteľa nachádzali 4 druhy vyššie špecifikovaných výrobkov, ku ktorým bola na cenovke k predajnej cene uvedená aj informácia „akcia“, pričom bolo podľa kontroly cenovej evidencie zistené, že k vyššie uvedeným výrobkom nebola v predchádzajúcom období zaevidovaná žiadna vyššia cena, ako aktuálne uvedená cena na cenovkách, čím došlo zo strany účastníka konania k používaniu nekalej obchodnej praktiky. Krajský súd v tomto prípade udáva, že práve údaje pri výrobku, zvýraznené žltou a červenou farbou väčším typom písma, upútali spotrebiteľa informáciou „akcia“. Práve táto informácia (obchodná praktika), použitá žalobcom nielen teoreticky, ale aj reálne, mohla uviesť spotrebiteľov do omylu o cene, resp. o spôsobe jej výpočtu. Priemerný spotrebiteľ sa, podľa názoru súdu, primárne orientuje podľa cien tovarov, pričom je potrebné uviesť, že tovary, ktoré sú umiestňované predajcom v akcii upriamujú pozornosť spotrebiteľa, sú vnímané ako ekonomicky výhodnejšie a sú, podľa názoru súdu, spôsobilé ovplyvniť konečné správanie sa spotrebiteľa.
Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 7 zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Účelom ochrany pred nekalými obchodnými praktikami je chrániť spotrebiteľa pred kúpou výrobku, alebo služby pod nátlakom. Ochrana spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami sa stala súčasťou zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu transpozície Smernice č. 2005/29/ES do právneho poriadku SR.
Podľa kapitoly 2, článok 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.05.2005, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika je nekalá, ak podľa písm. b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
V preskúmavanej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca použil informáciu „akcia“, pričom niet pochýb o tom, že táto informácia, nachádzajúca sa priamo pri cene toho ktorého výrobku, nesie jednoznačne obsah pre spotrebiteľa taký, že predmetný označený tovar sa predáva za zníženú cenu, pričom v tomto prípade tak v skutočnosti nebolo. Toto konanie, podľa názoru súdu, je spôsobilé privodiť majetkovú ujmu spotrebiteľovi tým spôsobom, že narúša, resp. môže narušiť jeho ekonomické správanie sa tak, že tento urobil rozhodnutie o kúpe výrobku, ktoré by za predpokladu dostupnosti relevantných informácií o cene predmetu kúpy neurobil.
Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok skutkových zistení na vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol a súčasne žalovaný, ako príslušný odvolací orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v rámci svojej prieskumnej právomoci prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa názoru súdu, záver prezentovaný správnymi orgánmi oboch stupňov v danej veci zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd uvádza, že z vykonaného dokazovania v danom prípade je zrejmé, že žalobca porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré porušenie zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti. Výšku
sankcie považoval súd, s ohľadom na zákonné znenie ust. § 24 ods. 1 zákona, za primeranú a náležite odôvodnenú.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žaloba nebola podaná dôvodne, správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie racionálne odôvodnil. Súd konštatoval, že v konaní neboli porušené procesné práva účastníka konania. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.