Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/168/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201312 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201312.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. Y., U. XX, F., právne zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, Bratislava, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 07.08.2014 sa odporca domáhal, aby súd uložil odporcovi v konaní č. V 28197/13 o povolení vkladu vlastníckeho práva konať a rozhodnúť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Vo svojom návrhu uviedol, že ako kupujúci s predávajúcou X. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/ XXA, U., C. republika uzatvorili dňa 20.11.2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. W. a C.. Vlastníctvo prevádzaných pozemkov nevyplývalo v tom čase z listu vlastníctva, ale vyplývalo z právoplatných dedičských rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II, ktoré boli prílohou návrhu na vklad. Podľa odporcu boli hmotnoprávne podmienky na povolenie vkladu teda splnené, pričom kúpna zmluva bola zároveň autorizovaná advokátom. Návrh na vklad bol podaný odporcovi dňa 22.11.2013, pričom dvadsaťdňová lehota na rozhodnutie podľa § 32 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov uplynula dňa 12.12.2013. Dňa 19.12.2013 vydal odporca rozhodnutie, ktorým predmetné konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva prerušil. Dôvodom prerušenia konania bol odkaz na § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a skutočnosť, že v k.ú. Ružinov boli pozastavené zápisy práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania o zostavení registra obnovenej evidencie pôdy. Podľa tohto rozhodnutia mal odporca pokračovať v konaní po ukončení konania o registri obnovenej evidencii pôdy. Navrhovateľ poukazujúc na vyššie uvedené zákonné ustanovenia namietal, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnych predpisov tým, že o návrhu na vklad nebolo rozhodnuté do uplynutia lehoty (do 12.12.2013) a tiež, že správny orgán prerušil konanie podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z., toto ustanovenie však umožňuje nevykonávať zápisy do katastra nehnuteľnosti najviac po dobu 90 dní. K pozastaveniu zápisov v k.ú. C. došlo ku dňu 17.05.2010, teda toto obmedzenie mohlo platiť najneskôr do 14.08.2010. V čase podania návrhu na vklad (22.11.2013) bolo nevykonávanie zápisov do katastra nehnuteľností nezákonné, nebol preto daný zákonný dôvod, aby predmetné vkladové konanie bolo prerušené. V čase podania návrhu sa vo veci nekonalo takmer rok, pred podaním návrhu na súd podal niekoľko sťažností (10.04.2014 a 05.05.2014), ktoré neboli vybavené na jeho prospech a v prerušenom konaní sa nepokračovalo. Odporca sa vyjadril k návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014, návrh považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na § 31a písm. a/ Katastrálneho zákona a § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. a uviedol, že v k.ú. Ružinov boli pozastavené zápisy k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania registra obnovenej evidencie pôdy (ROEP). Dňa 04.11.2013 bolo odporcovi doručené dedičstvo po poručiteľovi Jozef Scheikl, ktoré bolo prerušené z dôvodu ROEP. Dňa 14.11.2013 bolo doručené dedičstvo po poručiteľke Klára L., ktoré bolo takisto prerušené z dôvodu ROEP. V obidvoch prípadoch bola dedičkou X. F.. Správny orgán môže pokračovať v uvedených konaniach a tiež o predmetnom návrhu na vklad až po právoplatnom ukončení ROEP. Register obnovenej evidencie pozemkov je súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaný len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli zapísaní do evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluva a pod.). Vlastnícke práva k pozemkom v uvedenom prípade boli zaevidované neúplne. Túto neúplnú evidenciu prevzal aj kataster nehnuteľností, ktorý vznikol po roku 1989. Aby boli v katastri zapísané všetky pozemky, pristúpilo sa k tvorbe ROEP, ktorý sa vyhotovuje pre každé katastrálne územie zvlášť a to podľa harmonogramu, ktorý schvaľuje vláda. Po schválení sa ROEP zapíše do katastra, čím by sa mala evidencia pozemkov pre dané katastrálne územie skompletizovať. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že je v konaní napadnutom návrhom nečinný. Konanie o návrhu na vklad bolo prerušené pre predbežnú otázku z dôvodu, že v k.ú. C. prebieha ROEP a predmetný pozemok nie je vedený na liste vlastníctva, to znamená, že nie je možné vykonávať zápisy vlastníckych a iných práv k pozemkom do katastra nehnuteľností. Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.11.2013 sú pozemky v k.ú. C. (pôvodne v k.ú. T.) pozemok parc. č. E-KN XXXX- trvalé trávnaté porasty o výmere 165 m2 (ktorému zodpovedá časť parc. č. C-KN XXXX/X- orná pôda a časť parc. č. C-KN 3399- záhrada), ktorý pozemok je evidovaný v pozemkovo - knižnej vložke č. XXXX pre bývalé k.ú. Prievoz a pozemok parc. č. E-KN XXXX - orná pôda o výmere 165 m2 (ktorému zodpovedá časť parc. č. C-KN XXXX/X- orná pôda a časť parc. č. C-KN XXXX- záhrada), ktorý pozemok je evidovaný v pozemkovo - knižnej vložke č. XXXX pre bývalé k.ú. T.. Uvedené pozemky podľa osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX-XX, H. XX/XXXX zo dňa 23.10.2013 a XXD/XXX/XXXX, H. XX/XXXX zo dňa 08.11.2013 nadobudla predávajúca podľa zmluvy zo dňa 20.11.2013. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy moli pozemky, ktoré podľa dostupných údajov boli nadobudnuté právnymi predchodcami predávajúcej dňa 29.12.1942. Taktiež z administratívneho spisu vyplýva, že uznesením Národného výboru v Bratislave zo dňa 20.05.1947 bol dotknutý majetok skonfiškovaný v prospech štátu podľa § 2 ods. 1 dekrétu prezidenta republiky č. 108/45 Zb. Z.z. a n. o konfiškácii nepriateľského majetku (tzv. Benešove dekréty). Ďalším uznesením Národného výberu v Bratislave zo dňa 16.09.1947 bola na majetok uvalená národná správa a bol ustanovený národný správca tohto majetku. Z ďalších listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že neskôr bola národná správa skonfiškovaného majetku zrušená, bola určená bytovému komunálnemu podniku, do Domovej správy č. XX a tiež sa predmetný pozemok poskytol do užívania Y. T.. K predmetným pozemkom si vlastnícky nárok robila aj Y. Y., pričom však Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 51C 135/2010-466 zo dňa 03.10.2012 túto žalobu zamietol. Zároveň však zamietol i návrh na určenie vlastníckeho práva R. a V. L. z dôvodu, že nebolo preukázané, že uvedené osoby v čase rozhodovania súdu (podania návrhu) žili. Podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O.s.p.). Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak (§ 250t ods. 8 O.s.p.). „Konanie proti nečinnosti sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a návrhu (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1) ako aj osobitné náležitosti (§ 250t ods. 1 a § 249 ods. 2 v spojení s § 250t ods. 8), najmä musí obsahovať označenie veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha ochrany proti nečinnosti, opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. musí uviesť, v čom vidí nečinnosť orgánu verejnej správy, a na podporu svojich tvrdení musí predložiť dôkazy, včítane dôkazov, že bezvýsledne použil prostriedky na odvrátenie nečinnosti. Návrh musí tiež obsahovať osobitný žalobný petit, aby súd nečinnému orgánu verejnej správy uložil povinnosť konať a rozhodnúť, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri mesiace“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2010, sp. zn. 5Sžnč/7/2010). „Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08). Podľa § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté. V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Z ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. druhá a štvrtá veta vyplývajú pre správu katastra dve povinnosti. V prvom rade sa najviac 90 dní pred schválením registra nevykonávajú zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania a tieto sa vykonajú až po uplynutí určenej lehoty a v druhom rade sa zapíšu zmluvy a iné relevantné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Pokiaľ ide o polemiku navrhovateľa týkajúcu sa pre posudzovanú vec zásadného ustanovenia § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z., súd pripúšťa, že jeho nie celkom štylisticky kvalitná formulácia zvádza odporcu domnievať sa, že po uplynutí 90 dňovej lehoty od oznámenia začatia konania o ROEP bude povinnosťou správy katastra zapísať vlastnícke a iné práva do katastra nehnuteľností k dotknutým pozemkom, avšak takýto záver je z povahy veci a logiky nesprávny. Na ROEP je potrebné pozerať sa cez dôvod jeho vytvorenia. Vlastnícke práva k pozemkom boli v minulosti (pred rokom 1989) evidované neúplne, pričom takúto neúplnú evidenciu prevzal pri svojom vzniku kataster nehnuteľností. ROEP nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba evidenčne zapíše jestvujúce práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa z rôznych dôvodov nenachádzajú v katastri nehnuteľností. Slúži na súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorý z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli zapísaní do evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.). Súd je toho názoru, že pokiaľ je evidencia týkajúca sa nehnuteľností neúplná a prebieha konanie o ROEP, nie je možné zapísať zmluvy alebo iné listiny do katastra nehnuteľností - nie pred tým, ako sa predmetné nehnuteľnosti riadne identifikujú podľa schváleného registra. Tento výklad považuje súd za súladný s dikciou § 7 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z.z. a úmyslom zákonodarcu vniesť poriadok do vlastnícky nevysporiadaných a neistých právnych vzťahov spôsobených neúplnosťou minulých zápisov práv k nehnuteľnostiam. V danom prípade preskúmava súd konanie odporcu vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú pozemky, o ktorých prebieha konanie o ROEP. Účastníkom takéhoto konania sú vlastníci pozemkov. Doručuje sa im výzva na predkladanie listín, ktoré osvedčujú ich práva k pozemkom. Účastníkom konania o ROEP je aj predávajúca v preskúmavanej veci. Ako vyplýva z administratívneho spisu, evidencia týkajúca sa predmetných nehnuteľností je neúplná, vlastnícke právo právnych predchodcov predávajúcej je spochybnené a na predmetné pozemky si robili nárok viaceré osoby. Pokiaľ ide o rozhodnutie odporcu zo dňa 19.12.2013, ktorým prerušil konanie o uvedenom návrhu do ukončenia ROEP, súd ho považoval za súladné so zákonom, keďže začalo (prebieha) konanie o predbežnej otázke, čo je podľa § 31a písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. dôvodom na prerušenie konania. Za rozporný so zákonom nemožno považovať ani ďalší postup odporcu, ktorý nerozhodol o predmetnom návrhu, pretože konanie o predbežnej otázke doposiaľ nebolo ukončené. Otázku dĺžky konania o ROEP súd vzhľadom na ohraničený rozsah jeho právomoci daný mu zákonom neskúmal, upozorňuje však na to, že jeho doterajšiu dĺžku (takmer päť rokov) nemožno považovať za zodpovedajúcu právu na spravodlivé (bezprieťahové) konanie ani princípu právnej istoty ako imanentných súčastí právneho štátu. Takáto dĺžka konania neprispieva k stabilite právnych vzťahov a zároveň bráni rozvoju spoločnosti v danej oblasti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodný zamietol v zmysle ustanovenia § 250t ods. 4 veta posledná O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspech nemal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.