Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/167/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201342 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu: JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 313 03 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 3070/2014-2.2 zo dňa 5.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie bývalého Obvodného úradu životného prostredia Žilina, Odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia odvolacích konaní kraja a vrátil mu vec na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný na základe odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2013/206-16/Drn zo dňa 14.6.2013 o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 a 4 a § 14 ods. 2 písm. a), v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ,,ZOPK“) na zásah do biotopu európskeho významu 9410 - Smrekové lesy a biotopu národného významu Ls8 - Jedľové a smerekovo-jedľové lesy, na zásah do mokrade a výstavbu lesnej cesty v súvislosti s budovaním lesnej cesty ,,Podrožianka“ na parcelách KN-E č. X-XXX/X, X- XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X v katastrálnom území P. P., na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry s tretím stupňom ochrany, za určených podmienok, pre žiadateľa - Konská hlava s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava. Prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené tak, že Okresný úrad na základe žiadosti žiadateľa vydáva súhlas podľa § 6 ods. 2 ZOPK na zásah do biotopu európskeho významu Ls 9.1. - Smrekové lesy čučoriedkové a Ls 9.2 - Smrekové lesy vysokobylinné a biotopu národného významu Ls 8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy, súhlas podľa § 6 ods. 4 ZOPK na zásah do mokrade a súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK na výstavbu lesnej cesty v súvislosti s realizáciou stavby ,,Lesná cesta Podrožianka“ na parcelách KN-E č. X-XXX/X, X-L./X, X-XXX/X, X- XXX/X, X-XXX, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X v katastrálnom území P. P., na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry s tretím stupňom ochrany, pričom boli pre žiadateľa podrobnejšie určené podmienky vykonávania činnosti. Žalobca v žalobe navrhol obidve rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2 písm. b) O.s.p.). Žalobca v žalobe uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia. Okrem iného je v ňom správne uvedené, že žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia uviedol ako dôvody, pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom žiadané súhlasy - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavcov, ktorých priestorové šírenie je výrazne limitované, napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, zvýšenie odtokových koeficientov oblastí, zmena režimu pôdnej vody. Ďalej z podkladov rozhodnutia, predovšetkým z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 24.1.2014, podľa žalobcu vyplýva, že žiadateľ v rokoch 2008 a 2011, ako obhospodarovateľ lesa v predmetnom území postupoval takým spôsobom, že vytvoril rozsiahle holiny, poškodil funkčné typy porastov, vytvoril obrovské výruby a odlesnenie, za čo mu Obvodný lesný úrad Liptovský Mikuláš udelil pre rozsiahle poškodzovanie prírodného prostredia a za približovanie stoviek kubíkov dreva dolinkou Podriažanka pokutu. Žalobcu uviedol, že žiadateľ aj v neprístupnom území ,,drancoval“ územie národného parku, územie európskeho významu a chránené vtáčie územie, čo žalovaný nepovažoval za okolnosť, ktorú by mal z hľadiska predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny zohľadniť. Odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že vyrušovanie chránených druhov výstavbou lesnej cesty nie je výraznejšie, ako ich vyrušovanie využívaním turistického chodníka považuje žalobca za absurdné. Má za to, že pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že výstavba lesnej cesty nebude mať nepriaznivý vplyv na územie európskeho významu a chránené vtáčie územie, má táto skutočnosť význam vo vzťahu k ustanoveniu § 28 ods. 3 ZOPK, ale nijakým spôsobom nevypovedá o potrebe udelenia výnimky podľa ustanovenia § 35 ZOPK. Žalobca na záver uviedol, že keďže ochranou prírody sa podľa § 2 ods. 1 ZOPK realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody, nemožno rozumieť takému výkladu obsahu ochrany prírody, podľa ktorého ak žiadateľ spôsobil poškodenie prírodného prostredia, odlesnil obrovské plochy územia, vyrúbal množstvo zdravých stromov, je potrebné mu udeliť žiadané súhlasy práve pre to, že biotopy do ktorých má zasiahnuť sú v nepriaznivom stave. Takýto výklad podľa žalobcu vedie k záveru, že v prípade, že žiadateľ poškodzuje prírodné prostredie, je ochranou prírody taký postup štátnych orgánov, ktoré nepriaznivý stav životného prostredia, vytvorený žiadateľom, považujú za zákonom uznaný dôvod na umožnenie ďalších zásahov do tohto prostredia na území, kde by mala byť ochrana prírody nadradená nad iné záujmy. II. Žalovaný, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.09.2014, navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z odborného stanoviska ŠOP SR, Správy NP Nízke Tatry č. NAPANT/139/8/2013 a č. NAPANT/463/2013, ktorá v daných stanoviskách zohľadnila dopady výstavby protipožiarnej lesnej cesty „Podrožianka“, ktorá sa má realizovať v ochrannom pásme NP Nízke Tatry, na území kde platí tretí stupeň ochrany podľa zákona. ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry sa v stanovisku č. NAPANT/139/2013 vyjadrila, že pri dodržaní stanovených podmienok vykonávania navrhovanej činnosti zohľadňujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny, nemá námietky. V stanovisku NAPANT/463/2013 ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry boli posúdené dopady navrhovanej lesnej cesty na dotknuté územie európskeho významu Ďumbierske Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, pričom konštatovala, že pri výstavbe a prevádzkovaní lesnej cesty dôjde k dočasnému , resp. krátkodobému vyrušovaniu kľúčových druhov živočíchov, ktoré sa pohybujú v blízkosti dotknutého územia, avšak v dôsledku výstavby lesnej cesty sa nepredpokladajú trvalé dopady na tieto územia a nepredpokladá sa ani ovplyvnenie štruktúry a funkcií týchto území. Prvostupňový správny orgán udelil súhlas na výstavbu lesnej cesty v zmysle § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 a 2 ZOPK s tým, že v uvedených stanoviskách boli podrobne zhodnotené dopady výstavby lesnej cesty „Podrožianka“ na jednotlivé biotopy európskeho a národného významu a taktiež na chránené druhy nachádzajúce sa na území dotknutom plánovanou výstavbou. V druhostupňovom správnom konaní si žalovaný zaobstaral od odbornej organizácie ochrany prírody stanoviská č. ŠOPSR/333/2014 zo dňa 24.1.2014 a č. ŠOPSR/1895/2014 zo dňa 7.5.2014, v ktorých spresnila záznamy o nezistení významných účinkov na územia európskej sústavy chránených území. Pri skúmaní dôvodnosti vydania súhlasu tak správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o potrebe udelenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ZOPK v súvislosti s možným vyrušovaním chránených živočíchov pri realizácii navrhovanej činnosti, žalovaný v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia jednoznačne uviedol, že ŠOP SR navrhla podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti, ktoré OÚŽP Žilina prevzal do prvostupňového rozhodnutia a ministerstvo do svojho druhostupňového rozhodnutia, ktoré dostatočne zabezpečujú, že za ich dodržania nedôjde k porušeniu zákazov vyplývajúcich z podmienok druhovej ochrany. Na základe uvedeného ma žalovaný za to, že nie je potrebné povoľovať výnimky z podmienok druhovej ochrany, pričom ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry taktiež konštatovala, že udelenie výnimky zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) a § 35 ods. 2 písm. b) vzhľadom na charakter územia a činnosti, ako aj na stanovené podmienky vykonávania činnosti nie je potrebné a teda nebol dôvod, aby žiadateľ vo svojej žiadosti popri vydaní súhlasov podľa § 6 ods. 2 a 4 a § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK požadoval aj povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ZOPK. Z čoho podľa žalovaného vyplýva, že tak ako OÚŽP Žilina, ako aj prvostupňový a druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľka vychádzali zo zistení, ktoré boli výsledkom procesného dokazovania pred správnymi orgánmi, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia, sú v súlade s obsahom spisov. Pokiaľ ide o posúdenie výstavby navrhovanej lesnej cesty vo vzťahu k aktivitám žiadateľa, ktoré boli predmetom šetrenia Obvodného lesného úradu Liptovský Mikuláš za ktoré mu bola udelená pokuta, žalovaný uviedol, že pri posudzovaní žiadosti žiadateľa na základe odborného stanoviska ŠOP SR/1895/2014 zo dňa 7.5.2014, v ktorom ŠOP SR reagovala na vyjadrenie žalobcu k obsahu stanoviska č. ŠOPSR/333/2014 zo dňa 24.1.2014, v ktorom uviedla: „K narušeniu kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie európsky a národne významných biotopov došlo už v predchádzajúcom období, keď predmetné územie zasiahla kalamita, ktorá bola spracovaná v zmysle platnej legislatívny na úseku lesného hospodárstva. Samotná výstavba predmetnej lesnej cesty predstavuje nepatrné, vyššie uvedené podiely z celkovej výmery výstavbou dotknutých území Natura 2000“. V ďalšom odbornom stanovisku č. ŠOPSR/1895/2014 zo dňa 7.5.2014, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie žalovaného ŠOP SR uvádza: „Šetrné hospodárenie (napr. výberkový rub) dokonca vyžaduje dostatočné sprístupnenie tak, aby sa mohlo použiť napr. približovanie vyťaženej drevnej hmoty koňmi - čo v prípade dlhých nesprístupnených svahov nie je možné, tam je možné použiť len veľký lanový systém, pre ochranu prírody oveľa menej vyhovujúci variant.“ Z vyššie uvedených skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného vyplýva, že navrhovaná výstavba lesnej cesty umožní, že obhospodarovanie lesných pozemkov sa bude v danej lokalite vykonávať šetrnejším spôsobom. Žalovaný má za to, že napadnutie rozhodnutie žalovaného je vecne správne a v súlade so zákonmi a preto navrhuje žalobu zmietnuť. III. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zmenil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina z 14.6.2013, tak, že vydal súhlas podľa § 6 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. na zásah do biotopu európskeho významu Ls 9.1 - Smrekové lesy čučoriedkové a Ls 9.2 - Smrekové lesy vysokobylinné a biotopu národného významu Ls 8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy, súhlas podľa § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na zásah do mokrade a súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu lesnej cesty v súvislosti s realizáciou stavby „Lesná cesta Podrožianka“ na parcelách KN-E č. X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X v k.ú. P. P., ktoré sú na území Národného parku Nízke Tatry. Súčasne určil podmienky vykonávania tejto činnosti. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - Konská hlava, s.r.o., Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava, požiadal OÚŽP Žilina o vydanie súhlasu podľa zákona ZOPK na výstavbu lesnej cesty „Podrožianka“, nachádzajúcej sa na parcelách KN-E č. X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX, X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X v k.ú. P. P.. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že doposiaľ mal súhlas iba na výstavbu prvého úseku PLC Podrožianka, ktorý však iba čiastočne rieši problémy pri spracovaní podkôrnikovej kalamity na predmetnom území a celkove nerieši dopravné sprístupnenie predmetného územia za účelom spracovania kalamity, zalesnenia holín a následnej starostlivosti o založený les, ako aj možnú elimináciu zvýšeného rizika požiarov. OÚŽP Žilina požiadala odbornú organizáciu Správu NAPANT o vypracovanie stanoviska. K žiadosti boli vydané odborné stanoviská ŠOP SR, Správa Nízke Tatry č. NAPANT/139/2013 zo dňa 13.3.2013 v ktorom uviedol, že navrhovaná trasa prechádza cez lesné komplexy ktoré sú súčasťou vlastného územia Národného parku Nízke Tatry, v ktorom platí tretí stupeň ochrany. Rovnako sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a tiež súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry (územie NATURA 2000). Správa NAPANT konštatovala, že vzhľadom na vývoj kalamity podkôrneho hmyzu na lesných pozemkoch, aj výskytu lesných požiarov v roku 2011 v okrese Liptovský Mikuláš, nemá zásadné námietky k predloženej dokumentácii žiadateľa a výstavbe úsekov B1 a B2 protipožiarnej lesnej cesty a uviedla, že navrhovaná lesná cesta zasahuje do územia európskeho významu a do chráneného vtáčieho územia, ale vzhľadom na rozsah územia v kontexte s rozsahom zásahov v samotnom území NP Nízke Tatry bude strata a fragmentácia biotopu z hľadiska výmery nevýznamná, preto nemá výhrady k výstavbe a odporúčala vydať súhlas s navrhnutými podmienkami vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 ZOPK. OÚŽP Žilina listom č. 2013/206-9/Drn zo dňa 27.3.2013 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a dal im možnosť sa vyjadriť k podkladom, ako aj spôsobu ich zaobstarania. Žiadateľa tiež v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku a v súlade s § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzval na doplnenie podania. Zároveň v zmysle § 85 ods. 1 ZOPK predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia. V stanovenom termíne sa listom z 10.4.2013, doručeným KÚŽP Žilina 27.3.2012 ,,Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia“ vyjadril žalobca, v ktorom nesúhlasil s udelením súhlasu v zmysle zákona na výstavbu lesnej cesty „Podrožianka“ z dôvodu, že ju pokladá za neopodstatnenú a v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území. Následne OÚŽP Žilina vydal rozhodnutie č. 2013/206-16/Drn, v ktorom žiadateľovi vydal súhlas na výstavbu lesnej cesty Podrožianka v k.ú. P. P., na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou tejto lesnej cesty a na zásah do biotopov európskeho významu 9410 - Smrekové lesy a biotopov národného významu Ls8 - Jedľové a smrekovo-jedľové lesy. V rámci zákonnej lehoty predmetné rozhodnutie odvolaním napadlo Lesoochranárske zoskupenie VLK so sídlom v Tulčíku, keď odvolateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, prípadne konanie zastaviť. Odvolateľ mal za to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s jeho stanoviskom podaným vo veci dňa 22.3.2012, tento nerešpektoval, že v danom prípade udelenie súhlasov nie je v záujme ochrany biotopov európskeho a národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov a výstavbu lesnej cesty nemožno pokladať za verejný záujem, pričom nebolo preukázané, že výstavba lesnej cesty je dôležitá z dôvodu predchádzania závažných škôd lesa, priam naopak zvyšujú riziko napadnutia smrekov podkôrnym hmyzom. Žalovaný v súvislosti so zmenou zákona č. 543/2002 Z.z. vo vzťahu k vydaniu súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona ZOPK musel prvostupňové rozhodnutie zmeniť a doplniť ho o identifikáciu biotopov, popis ich stavu, mapové vymedzenie hraníc a určenie relatívnej plochy biotopov v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v prílohe napadnutého rozhodnutia, pričom rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina č. 2013/206-16/Drn zo dňa 14.6.2013 v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa s dôvodmi a argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, ktorá je totožná i s vyjadrením žalovaného k žalobe ako je vyššie uvedené. V. Podľa § 6 ods. 2 ZOPK, ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b) popis jeho stavu, c) mapové vymedzenie hranice biotopu, d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu, e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky. Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l), m) a o). Podľa § 67 písm. i) ZOPK, krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podĺa § 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie. Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť. Táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie. Táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva. Všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NÁTURA 2000" a smernicu Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti a rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Zdôrazňuje, že porasty v dotknutej oblasti sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov, pre ktoré sú v platnom programe starostlivosti o les predpísané hospodárske zásahy vydaním súhlasu ako výnimky, čím sa má sa docieliť sprístupnenie určitej časti lesa. Správny orgán prvého stupňa v konaní vychádzal predovšetkým z odborných stanovísk ŠOP SR Správy Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/139/2013 zo dňa 13.03.2013 a NAPANT/463/2013 zo dňa 16.05.2013, v ktorých ŠOP SR Správa Národného parku Nízke Tatry ako odborná organizácia ochrany prírody zhodnotila možné dopady navrhovanej výstavby lesnej cesty z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutých chránených územiach. Z oboch vyššie citovaných stanovísk vyplýva, že ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry nemá námietky k predloženej projektovej dokumentácii a výstavbe navrhovaných úsekov protipožiarnej lesnej cesty „Podrožianka“. V rámci stanoviska NAPANT/463/2013 zo dňa 16.05.2013, ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry vypracovala formuláre pre zisťovacie konanie, v ktorých boli posúdené dopady projektu navrhovanej lesnej cesty na dotknuté územie európskeho významu Ďumbierske Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry. Podľa vyššie citovaných formulárov je síce predpoklad, že počas výstavby a prevádzkovania lesnej cesty dôjde k dočasnému, resp. krátkodobému vyrušovaniu kľúčových druhov živočíchov, ktoré sa pohybujú v blízkosti dotknutého územia, avšak v dôsledku výstavby lesnej cesty sa nepredpokladajú trvalé dopady na tieto územia a nepredpokladá sa ani ovplyvnenie štruktúry a funkcií týchto území. Súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď na základe zhodnotenia skutkového stavu veci vychádzajúc z podkladov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu rozhodol tak, že vydal podľa § 6 ods. 2 a ods. 4 a § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny žiadateľovi súhlas na výstavbu lesnej cesty „Podrožianka“, ako aj na zásah do biotopu európskeho významu v súvislosti s realizáciou tejto lesnej cesty. Súčasne v svojom rozhodnutí s poukazom na ust. § 82 ods. 12 zákona určil žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce záujmy ochrany prírody a krajiny. Súd konštatoval, že výstavba predmetnej lesnej cesty bola v konaní komplexne posúdená aj v druhostupňovom konaní, v rámci ktorého si žalovaný zaobstaral od odbornej organizácie ochrany prírody stanoviská č. ŠOPSR/333/2014 zo dňa 24.01.2014 a č. ŠOPSR/1895/2014 zo dňa 07.05.2014, v ktorých boli zhodnotené možné vplyvy výstavby predmetnej lesnej cesty na dotknuté chránené územia. V odbornom stanovisku ŠOP SR zo dňa 24.01.2014 vyvrátila námietky svedčiace proti vydaniu súhlasu potrebného pre výstavbu lesnej cesty „Podrožianka“, ktoré žalobca (Lesoochranárske zoskupenie VLK) uviedol vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia. V rámci odborného stanoviska ŠOP SR zo dňa 07.05.2014 táto uviedla požadované údaje k súhlasu na zásah do biotopu európskeho významu a biotopu národného významu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) zákona o ochrane prírody a krajiny a vyjadrila sa aj k námietkam, ktoré žalobca uviedol vo vyjadrení k podkladom. Krajský súd uvádza, že týmito odbornými stanoviskami bol žalovaný správny orgán, ako aj súd viazaný a neprináleží mu ich hodnotiť. Konštatoval, že výstavba predmetnej lesnej cesty „Podrožianka“ umožní šetrnejšie obhospodarovanie lesa na území Národného parku Nízke Tatry v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry a v území európskeho významu Ďumbierske Tatry. Krajský súd v Bratislave sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že z napadnutých administratívnych rozhodnutí vyplýva, že v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy výstavby na biotopy a okolie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. K námietke žalobcu o nedostatočnom dokazovaní, ako aj nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Žalované správne orgány oboch stupňov postupovali v zmysle zásad správneho konania. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je dostatočne zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal s námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rovnako žalovaný sa následne v odvolacom konaní podľa názoru súdu v dostatočnej miere zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade. Z administratívnych rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že v konaní o povolení výnimky boli zhodnotené všetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov konania. V konaní rovnako boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Pri rozhodovaní vychádzali z odborných stanovísk ŠOP SR Správy NP Nízke Tatry, dostatočne zhodnotili aj ďalšie možné vplyvy navrhovanej výstavby lesnej cesty na dotknuté chránené územia, ktoré žalobca namietal vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia, pričom podľa názoru súdu došli k odôvodnenému záveru, že výstavbou predmetnej lesnej cesty nedôjde k narušeniu kompaktnosti lesných porastov, ani k zvýšeniu fragmentácie biotopov európskeho a národného významu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.