Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/172/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201372 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská č. 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, za účasti: Q. Ž., Ľ. X, C., právne zast.: Steiniger law firm, s.r.o., so sídlom Jasovská 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-P-133/BA-KDl2l-2013 zo dňa 10.9.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava V, č.k. ORP-P 1284/BAV-OBCP- 2012 zo dňa 26.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: KRPZ-P-133/BA-KDI21-2013 zo dňa 10.09.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-P-133/BA-KDl2l-2013 zo dňa 10.9.2013, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.p. ORP-P-1284/BAV-OBCP-2012 zo dňa 26.6.2012, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tým, že dňa 20.5.2012 v čase okolo 18:10 hod. viedla motorové vozidlo zn. H. S., EČV: C. XXX D. v Bratislave na parkovisku Turnianskej ulice, pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, následkom čoho spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda na motorovom vozidle zn. D. L.-N., EČV: C. XXX B., vlastníka A. M. a po dopravnej nehode bezodkladne nezastavila vozidlo, nehodu neohlásila policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámila jej svoje osobné údaje, čím porušila povinnosť podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 65 ods. 2, písm. a), d) i) s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o cestnej premávke), za čo jej bola uložená pokuta vo výške 400 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28. 1. 2014 podal podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o prokuratúre ) protest proti rozhodnutiu žalovaného. Protestom bolo konštatované porušenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 - 5, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1, 2, 3 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len správny poriadok), § 12 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. b), g), k), § 22 ods. 2 písm. a), c), e), § 73 ods. 1, 2, zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), § 64 ods. 1 - 3, § 65 písm. a), § 66 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a) , d), i), § 66 ods. 5, 6, § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Primárnu skupinu tvorili, podľa názoru žalobcu, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci, arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného, porušenie základného procesného práva obvinenej vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe, teda porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Sekundárnu skupinu porušení zákona tvoria úvahy o správnosti právnej kvalifikácie konania obvinenej ako priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona o priestupkoch, a tým aj o správnosti druhu a výšky uložených sankcií. Žalobca ďalej uviedol, že hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi nemôže byť ľubovoľné a môže k nemu pristúpiť len ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku P.. C. sa obmedzil len na konštatovanie, že je účelový, pretože v záveroch spochybňuje vnímanie deja očitej svedkyne ak konštatuje, že ku kontaktu vozidiel vôbec nedošlo. Záver žalovaného vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku považoval prokurátor za nezákonný. Ak sa správny orgán bez relevantného zdôvodnenia prikloní jednému dôkazu a nevyhodnotí dôkazy, z ktorých vyplýva opak, potom bolo hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k procesným právam poškodenej podľa žalobcu, konanie o priestupku má v zmysle ustálenej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán je povinný rešpektovať základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Jedná sa o princípy rovnosti zbraní, kontradiktórnosť súdneho konania, právo osobnej prítomnosti na konaní a zákaz inkriminácie vlastnej osoby. Poukázal na článok 6 ods. 3 písm. d) predmetného Dohovoru a uviedol, že právo žalobkyne, za ktorú konal jej otec, nebolo rešpektované napriek tomu, že tento opakovane žiadal o výsluch priamej svedkyne nehody. Uviedol, že C. Z. nebola nikdy v konaní vypočutá ako svedok a dôkaz jej výsluchom nebol teda vykonaný. Svedkyňa podávala len vysvetlenie pri objasňovaní priestupku, pričom samotné konanie o priestupku začalo až na podklade správy o výsledku objasňovania priestupku prvým úkonom proti obvinenej. Predmetná výpoveď je podkladom pre správny orgán, avšak nemôže ním byť nahradený riadny dôkazný prostriedok - výpoveď svedka v konaní o priestupku v prítomnosti obvineného. Podľa názoru žalobcu, predmetná udalosť nebola dopravnou nehodou podľa žiadneho ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) až d) zákona o cestnej premávke, bola škodovou udalosťou podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Správny orgán vo výroku rozhodnutia nekonštatoval porušenie povinností účastníka škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke ale porušenie povinnosti účastníka dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2 písm. a), d) a i), pričom tieto sa vzťahujú výslovne na účastníka dopravnej nehody, pričom by mohlo ísť len o porušenie povinnosti účastníčky inak škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6. Správny orgán preto nesprávne konštatoval porušenie povinnosti podľa § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d) a i) s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu nesprávna čiastočná kvalifikácia skutku ako priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch vo vzťahu k bezodkladnému nezastaveniu vozidla po dopravnej nehode a k zotrvaniu na mieste dopravnej nehody s poukazom na legislatívny odkaz pod bodom 3b), ktorému zodpovedá poznámka pod čiarou odkazujúca na ustanovenie § 65 a § 66 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke a nie na porušenie povinností účastníka škodovej udalosti. Vylúčením kvalifikácie podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch zostáva len kvalifikácia podľa § 22 ods. 1 písmeno g) a k) zákona o priestupkoch, za ktoré možno podľa § 22 ods. 2 písm. c) uložiť len pokutu od 150 do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov. V takom prípade neobstojí ani odôvodnenie druhu a výšky uložených sankcií. Prokurátor poukázal aj na to, že z rozhodnutí nevyplýva otázka zavinenia obvinenej vo vzťahu k porušeniu povinnosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu sa obmedzuje len na vyvrátenie tvrdenia obvinenej, že sa skutok nestal, nezaoberal sa skutočnosťou, či obvinená náraz vzhľadom na všetky okolnosti mohla registrovať. Poukázal aj na znalecký posudok, ktorý konštatoval nízku nárazovú rýchlosť počas brzdenia, počas ktorého šlo o stret vozidiel spočívajúci viac v trení ako v náraze. Vzhľadom na tieto okolnosti ako aj na hluk motora vozidla, obvinená nemusela zaregistrovať stret vozidiel, čo by malo za následok absenciu zavinenia aj vo forme nevedomej nedbanlivosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, čím by bola vylúčená aj čiastočná kvalifikácia priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch a zostala by len kvalifikácia podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch s tým, že Škodová udalosť by sa mohla považovať za dopravnú nehodu len s poukazom na § 64 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke avšak len s riadnym odôvodnením tohto záveru. Uvedené závery by mali mať zásadný vplyv na voľbu a odôvodnenie druhu a výšky uložených sankcií. Žalobca poukázal aj na okolnosť, ktorá by mala byť vo vzťahu k danému priestupku poľahčujúcou, že obvinená bola držiteľkou vodičského oprávnenia len necelé 2 mesiace. Podanému protestu prokurátora nebolo vyhovené a protestom napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Rozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo KM-OLVS-47/2014 zo dňa 25. 6. 2014 bol rozklad proti rozhodnutiu Prezídia policajného zboru zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora bolo potvrdené. Podľa názoru žalobcu, neboli predmetné rozhodnutia dostatočne a správne odôvodnené. Vo vzťahu k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov a arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu a kvôli nedostatočnému zisteniu skutkového stavu prvostupňový správny orgán argumentoval tak, že v prípade aplikácie § 32 ods. 1 správneho poriadku nemá ísť o dosiahnutie absolútnej pravdy ale pravdy, ktorá správnemu orgánu objektívne umožňuje vo veci riadne rozhodnúť. Poukázal na správnu úvahu pri hodnotení dôkazov. Prvostupňové rozhodnutie poukazuje na znalecký posudok ustanoveného znalca s tým, že znalecký posudok predložený splnomocneným zástupcom obvinenej je v rozpore s úvahami ustanoveného znalca a s odbornými vyjadreniami Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Podľa názoru žalobcu sa jedná o rovnocenné posudky a nie je možné sa s nimi nevysporiadať len z dôvodu, že jeden je v rozpore so znaleckým posudkom pribratého znalca. Uvedené rozpory správny orgán dostatočne nevysvetlil. Ohľadom na nevypočutia svedkyne C. prvostupňový správny orgán poukázal na vzťah subsidiarity medzi správnym poriadkom a zákonom o priestupkoch len vo všeobecnosti, avšak s nesprávnym záverom. Uviedol, že opätovné vypočutie svedkyne nebolo potrebné, pretože podala vysvetlenie ihneď po dopravnej nehode a nebol dôvod hodnovernosť jej osoby a tvrdení spochybňovať. Úvahy vo vzťahu subsidiarity správneho poriadku nie sú v danej veci relevantné. Objasňovanie priestupku konči jedným zo spôsobov podľa § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch, pričom samotné konanie začína až na základe správy o výsledku objasňovania priestupku a to prvým úkonom proti účastníkovi konania. Záznam o podaní vysvetlenia v rámci objasňovania priestupku preto môže mať len povahu listinného dôkazu, nie dôkazu rovnocenného k výsluchu svedka vykonaného v samotnom konaní o priestupku. Takýto dôkaz by bolo možné akceptovať, len ak by účastník konania nenamietal jeho pravdivosť. Obvinená spáchanie skutku poprela a teda poprela pravdivosť a správnosť vysvetlení priamej svedkyne. Podľa názoru žalobcu mal preto správny orgán dôkaz výsluchu svedka vykonať na ústnom pojednávaní. Správny orgán tak neurobil napriek výslovnej žiadosti zástupcu obvinenej, čím došlo k závažnému porušeniu procesných práv obvinenej. Druhostupňový správny orgán zopakoval celý obsah prvostupňového rozhodnutia s tým, že je na uvážení správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Nevykonanie navrhovaných dôkazov by mohlo byť porušením procesných práv účastníka správneho konania len v prípade, ak by sa nejednalo o zjavne nepotrebné alebo nadbytočné dôkazy. Výsluch priamej svedkyne je dôkazom, ktorý nepodlieha úvahe správneho orgánu o jeho vykonaní. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že obvinená nepochybne nesplnila povinnosti účastníka škodovej udalosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, čo však objektívne nie je sporné. Sporná je otázka, či si nesplnila aj povinnosti podľa § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d), i) zákona o cestnej premávke, ktoré by zakladali priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Žalobca uviedol, že vo veci objektívne nedošlo k povinnosti bezodkladne zastaviť vozidlo, o škodovej udalosti bezodkladne upovedomiť osobu, ktorej spôsobila hmotnú škodu a ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti a nedošlo k vyplneniu a podpísaniu tlačiva zavedeného na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, skonštatoval, že nie je sporné, že táto skutočnosť spôsobuje vznik fikcie dopravnej nehody a teda priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Protestom prokurátora bolo však spochybnené použitie § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d), i)zákona o cestnej premávke pre založenie skutkovej podstaty aj priestupku podľa § 22 ods. 1, písm. b) zákona o priestupkoch. Je sporné, či takéto konanie nie je už skonzumované v nesplnení povinnosti podľa § 66 ods. 6 zákona. Zároveň nepodstatná je aj otázka zavinenia vo vzťahu k nesplneniu týchto povinností. Je otázne, či obvinená vôbec zaregistrovala stret vozidiel a či je zodpovedná za priestupok. Prokurátor nespochybnil subjektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku, založenú na zavinení z nedbanlivosti. Nastolená otázka smerovala k tomu, či aj nezavinené nesplnenie povinnosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, zakladá posúdenie škodovej udalosti ako dopravnej nehody. Priestupková zodpovednosť vo vzťahu k tomu, že porušila povinnosti vodiča v dôsledku ktorých narazila do iného vozidla, založená na nedbanlivostnom zavinení, by bola daná aj v prípade, ak by stret vozidiel nezaznamenala. V tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Len nesplnenie následných povinnosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke by nevykazovalo ani len nevedomú nedbanlivosť. Je sporná otázka, či aj nezavinené nesplnenie povinnosti môže mať za následok posúdenie inak škodovej udalosti ako dopravnej nehody. Zodpovedanie týchto otázok má priamy vplyv na správnu kvalifikáciu skutku a od nej sa odvíjajúcu voľbu druhu a výšky sankcií. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v danej veci vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom stanovisku, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, pretože vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a vyplývajúceho z obsahu spisového materiálu. Zo zistení vyplýva, že žalobkyňa sa svojím konaním dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a k) zákona o priestupkoch tým, že dňa 20. 5. 2012 v čase okolo 18 :10 hod., viedla motorové vozidlo H. S. v Bratislave, na parkovisku Turnianskej ulice, pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, následkom čoho spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla hmotná škoda na motorovom vozidle D., vlastníka A. M.. Po dopravnej nehode bezodkladne nezastavila vozidlo, dopravnú nehodu neohlásila policajtovi, nezotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, bezodkladne neupovedomila osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámila jej svoje osobné údaje. Tento skutok bol kvalifikovaný ako porušenie § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), i) s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku, čím bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) k) zákona o priestupkoch, za čo jej bola uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, a to konkrétne zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 24 mesiacov a peňažná pokutu 400 €. Podľa názoru žalovaného, prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 46 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), ak pri vyslovení viny vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Odvolací orgán zhodnotil všetky dôkazy na základe ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodovanie a spoľahlivo zistil skutkový stav veci. Dôsledne sa vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní pričom skonštatoval, že z dôkazných prostriedkov jednoznačne vyplýva, že k predmetnej nehode došlo zavinením žalobkyne. Podľa žalovaného žalobkyňa musela počuť a cítiť aj cez hluku motora náraz, keď sa jej nepodaril parkovací manéver, nezastavila vozidlo, nezavolala policajta a neoznámila svoje osobné údaje osobe, ktorej spôsobila hmotnú škodu a z miesta dopravnej nehody odišla. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpoveď svedkyne, podľa ktorej žalobkyňa už viackrát narazila do zaparkovaných áut. Okolnosť, že obvinená v čase spáchania priestupku bola držiteľkou vodičského oprávnenia len necelé 2 mesiace, nie je poľahčujúcou okolnosťou, pretože znalosť dopravných predpisov sa u vodičky predpokladá automaticky prevzatím vodičského oprávnenia. Žalobkyňa teda nesplnila povinnosti uvedené v § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Táto skutočnosť bola nepopierateľná. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon o priestupkoch je v danom prípade zákonom špeciálnym a správny poriadok je zákonom všeobecným. Správny poriadok sa preto použije len v prípade, keď chýba úprava v zákone o priestupkoch. Správny orgán vykonal dôkazy a to aj výpoveďou C. Z., ktorá nebola postavená do pozície svedka s tým, že danú výpoveď považoval za dôkaz obsiahnutý v spontánnom vyjadrení nezaujatej svedkyne dopravnej nehody, ktorá je prejavom obrazu objektívnej reality. Žalobca sa teda mylne domnieval, že bolo potrebné vypočuť C. Z. ako svedka v zmysle správneho poriadku. Je nesporné, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, pričom porušila vyššie uvedené ustanovenia zákona o priestupkoch. Uvedená udalosť nie je škodovou udalosťou, pretože táto udalosť sa považuje za dopravnú nehodu podľa § 64 zákona o cestnej premávke. Účastník dopravnej nehody má aj iné povinnosti ako účastník škodovej udalosti, pričom s nesplnením týchto povinností zákonodarca spojil aj iné sankcie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžd/4/2012, podľa ktorého, ak si osoba po škodovej udalosti nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ako vodiča, ktorý škodovú udalosť spôsobil, tým ju podľa zákona o cestnej premávke povýšil nad dopravnú nehodu. K námietke ohľadom znaleckého posudku vypracovaného P.. O. C. uviedol, že zotrváva na svojom názore, pretože postupoval podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku. Žalovaný vyhodnotil tento konkrétny dôkaz z hľadiska jeho pravdivosti, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia argumentačne podporil aj svoje rozhodnutie o neakceptovaní práve uvedeného znaleckého posudku. Predmetný znalecký posudok predložený žalobkyňou bol síce vypracovaný znalcom, pričom tento bol v značnom rozpore s úvahami znaleckého posudku vypracovaného P.. N. D. a odbornými vyjadreniami KEÚ PZ, pričom pri svojich úvahách spochybňuje vnímanie deja očitou svedkyňou. Možno preto pochybovať o jeho hodnovernosti a nemožno vylúčiť aj alternatívu, že bol vypracovaný cielene v prospech obvinenej. Podľa názoru žalovaného, spáchanie priestupku účastníčkou konania bolo dostatočne a spoľahlivo preukázané a neexistujú žiadne pochybnosti, že k predmetnej dopravnej nehode došlo a táto bola riadne a správne kvalifikovaná. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie PPZ MVSR č. PPZ-ODP1-299/2014 zo dňa 7. 4. 2014, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora s tým, že námietky prokurátora považoval za neodôvodnené a nepodstatné, pričom nebolo dôvodné považovať rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné a vadné. Voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 7. 4. 2014 podala žalobkyňa rozklad, ktorý bolo rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č.: KM-OLVS-47/2014 zo dňa 25. 6. 2014 zamietnutý. Taktiež minister vnútra vyslovil názor, že na základe existujúcich dôkazných prostriedkov obstaraných zákonným spôsobom možno konštatovať, že spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bolo žalobkyni dostatočne spoľahlivo preukázané. Skonštatoval, že správne orgány oboch stupňov zistili skutočný stav veci spoľahlivo, aplikovali správne ustanovenia zákona a po procesnej stránke zabezpečili v konaní všetky práva účastníkov konania. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní. Súd skúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu námietok obsiahnutých v žalobe uplatnených v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. .Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s prejednávaným dopravným priestupkom žalobkyne. Z obsahu predloženého spisu súd zistil, že dňa 20.5.2012 bol spísaný záznam z dopravnej nehody spôsobenej tak, že Q. Ž. jazdila motorovým vozidlom po parkovisku na Turnianskej ulici v Bratislave, pričom pri dome číslo 1 narazila do zaparkovaného vozidla, z miesta dopravnej nehody odišla. Po nehode u nej nebol zistený alkohol, k zraneniu osôb nedošlo. Bola vyhodnotená škoda poškodeného v rozsahu 350 €. Bol určený zodpovedný subjekt, a to Q. Ž., príčinou dopravnej nehody bolo porušenie povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, neurobenie opatrenia na mieste dopravnej nehody a porušený zákon o cestnej premávke, § 66 ods. 6 a § 137 ods. 1 predmetného zákona. Boli popísané poškodenia vozidiel v rozsahu: pravá časť vozidla, predný pravý blatník, zadný pravý blatník, zadný nárazník. Škoda na vozidle žalobkyne bola odhadnutá na 50 €. Q. Ž., svojím podpisom potvrdila údaje uvedené v predmetnom zázname. V spise sa ďalej nachádza zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s popisom postavenia oboch vozidiel, bol vykonaný hrubý náčrt miesta dopravnej nehody. Uvedené dôkazné prostriedky boli vyhotovené v prítomnosti účastníkov nehody, ktorí predmetné dôkazy a ich správnosť potvrdili svojim podpisom. V spise sa ďalej nachádza plánik miesta nehody vo forme PC-CRASH, ktorý z hľadiska postavenia vozidiel zodpovedá vyhotovenému náčrtu. Z náčrtov vyplýva, že vozidlá neboli zobrazené v postavení, pri ktorom došlo ku kolízií. Na mieste nehody bola vyhotovená fotodokumentácia z ktorej vyplýva aj zrejmé poškodenie pravej časti strieborného motorového vozidla - vozidla poškodeného, tak ako to bolo popísané v zázname o dopravnej nehode. Bola vyhotovená aj fotodokumentácia zobrazujúca škrabance na vozidle vedenom Q. Ž.. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 20. 5. 2012 spísaného s Q. Ž. vyplýva, že dňa 20. 5. 2012 v čase okolo 18:00 hod., nasadla do motorového vozidla H. S., ktoré bolo zaparkované na Turnianskej ulici pred domom číslo X. Vozidlo patrí matke a jazdila na ňom so súhlasom otca. Na ulici začala cúvať dozadu, kde prešla asi 10 metrov, zatočila doprava a zacúvala na parkovisku. Z cesty zacúvala asi na dĺžku auta, potom sa pohla dopredu a odišla preč. Okolo 20 :00 hod. sa s uvedeným autom vrátila späť, na čo ju zastavil jeden pán, ktorý jej povedal, že mu narazila do zaparkovaného vozidla. Spýtal sa, či sa dohodnú a že zavolal policajtov. Povedala mu, že sa určite dohodnú a že ide pre rodičov. Kým zaparkovala auto na miesto, prišiel aj jej otec, ktorý vec riešil s poškodeným. Počas cúvania a otáčania nezacítila žiaden náraz ani zvuk. Nemá vedomosť, že by do niečoho narazila. Myslí si, že to nespravila, lebo sa pozerala do spätných zrkadiel. O žiadnych svedkoch nehody nevie. Zo záznamu o podaní vysvetlenia A. M. vyplýva, že dňa 19. 5. 2012 v čase okolo 15, 40 hod., odparkoval svoje motorové vozidlo D. na parkovisku v Bratislave na Turnianskej ulici. Vozidlo odparkoval v nepoškodenom stave. Dňa 20. 5. 2012 okolo 19,30 hod., mu volal sused Q. E., že susedka, C. Z. z 1. poschodia videla, ako mu nabúrali do auta. Na to šiel k svojmu vozidlu a zistil, že je poškodené. Vtedy k nemu prišla pani Z. a povedala mu, že slečna blondína pri cúvaní nabúrala do jeho auta vozidlom H. S.. Zistil, že vozidlo mala šoférovať Q. Ž.. V čase, keď zisťoval situáciu, táto slečna prišla autom, na čo ju hneď zastavil a povedal jej čo spravila. Ona mu odpovedala, že si nie je ničoho vedomá a nevie, že by niečo spravila. Potom sa dostavili jej otec a matka. Medzitým privolal políciu, pretože sa s nimi nedalo dohodnúť. Pani Z. mu povedala, že situáciu videla a že určite nabúrala do jeho vozidla slečna Ž.. Dňa 9. 6. 2012 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia s pani C. Z., ktorá uviedla, že dňa 20. mája 2012 niekedy okolo 18 :00 hod. bola doma v byte na 1. poschodí. Nachádzala sa pri okne, ktoré mala otvorené a pozerala sa von. Videla, ako na parkovisku nachádzajúcom sa oproti domu išlo veľké osobné vozidlo, ktoré buchlo pravou bočnou stranou do zaparkovaného auta D.. To auto čo buchlo ani nezastavilo a odišlo bez spomalenia preč. Auto šoférovalo mladé dievča, ktoré býva na R. V. Č.. X a ktoré volajú C.. Jej presné meno nepozná avšak vie, že tu býva. To, ako narazila do zaparkovaného auta videla aj počula. Potom prišla na aute jedna susedka, ktorej, keď zaparkovala auto povedala, aby sa pozrela na zaparkovanú D., do ktorej narazila mladá vodička a či je poškodené. Tá, keď sa pozrela na auto povedala, že je poškodené na prednej časti. Pani Z. mala vedomosť o tom, že zaparkované auto patrí pánovi M. a tak mu šla zazvoniť, avšak nikto neotváral. O udalosti informovala ďalšieho suseda, ktorý neskôr informoval pána M.. Na to ten išiel k svojmu vozidlu. Mladá vodička bola v aute sama. Do auta ju nevidela nastupovať a nevie odkiaľ s autom išla. Keď ju zbadala, práve sa pohla autom na tom parkovisku. Má vedomosť o tom, že táto mladá slečna už viackrát narazila do zaparkovaných áut. Dňa 2. 7. 2012 bol vyhotovený výsledok skúmania trasologických stôp Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru z ktorého vyplýva, že zaistené odtlačky sú plošne malé, neohraničené a nedá sa podľa nich presne zistiť akým predmetom alebo akou časťou predmetu boli vytvorené. Odtlačky nevykazovali žiadne vhodné znaky na porovnávanie. Dňa 20. 8. 2012 bolo vypracované odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z ktorého vyplýva, že zo zaistených stôp nachádzajúcich sa na vozidle H. S. a plastových častíc z vozidla D. bolo preukázané, že je medzi nimi zhoda, z čoho vyplýva, že na vozidle vedenom žalobkyňou (H. S.) sa nachádzali vzorky patriace vozidlu D., poškodeného pána M.. Zo spisu ďalej vyplýva že otcovi Q. Ž., ktorý v konaní vystupoval ako jej splnomocnený zástupca, boli na základe jeho žiadosti poskytnuté kópie zo spisu. Dňa 21. 11. 2012 bol do konania pribratý znalec z odboru cestná doprava, odvetvie dopravné nehody a posudzovanie technického stavu. Zo znaleckého posudku znalca, IH.. N. D. vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla H. S.. Je technicky prijateľné, že táto vodička mala nesprávnu techniku jazdy, pretože pri cúvaní na parkovisko nesprávne odhadla vzdialenosť zaparkovaného vozidla D. a narazila do jeho predného nárazníka. Takisto považoval za prijateľné, že poškodenie vozidla D. vzniklo pri náraze a následnom sklzu zadného nárazníka vozidla H. S.. Na oboch nárazníkoch sú poškodenia zhodného charakteru, ktoré výškovo ako aj prenesením materiálov vzájomne korešpondujú. Poškodenia vznikli približne v rovnakom čase. Podľa znalca, svedkyňa C. Z., ktorá stála v okne svojho bytu, mohla vidieť priebeh dopravnej nehody. Dňa 6. 11. 2012 prebehlo ústne pojednávanie priestupku. Na pojednávaní otec Q. Ž. namietal technické nezrovnalosti vyhotoveného plánika z miesta nehody, z výpovede svedkyne nevyplýva, či k zrážke došlo pri cúvaní alebo pri jazde dopredu, pričom technické dôkazy vykazujú známky oteru, nie nárazu. Žiadal o vypočutie uvedenej svedkyne. Vyjadril názor, že dôkazy sú nedostatočné a zmanipulované, navzájom si technicky odporujúce. Podľa jeho názoru sa jedná o poistný podvod a na vodičku a neho bol vyvíjaný nátlak. Dňa 26. 6. 2013 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny orgán v ňom poukázal na dôkazné prostriedky, ktoré sú popísané vyššie. Dňa 10. 7. 2013 bolo správnemu orgánu doručené odvolanie žalobkyne. Následne Q. Ž. doložila do spisu znalecký posudok vypracovaný znalcom P.. O. C. zo dňa 14. 7. 2013. Z posudku vyplýva, že dňa 5. 7. 2013 znalec vykonal dodatočnú obhliadku miesta dopravnej nehody za účelom geodetického zamerania na základe náčrtu. Vstupné údaje výpočtu boli menené a zadávané tak, aby vypočítaná konečná poloha a pohyb čo najviac zodpovedali skutočnému pohybu vozidla počas nehodového deja. Východzie hodnoty čerpal zo spisového materiálu a z príručiek. Skonštatoval nepresnosti v náčrtku vykonanom na mieste nehody policajným orgánom. V závere predmetného znaleckého posudku vypracovaného na základe žiadosti vodičky boli konštatované ďalšie nepresnosti. Dňa 10. 9. 2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti o výške trov konania a zvyšnú časť prvostupňového rozhodnutia potvrdil. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa nachádzajú stanoviská obsiahnuté aj vo vyjadrení k žalobe popísanom vyššie. Dňa 4. 2. 2014 doručil žalobca žalovanému protest prokurátora, v, ktorom uviedol dôvody jeho podania zhodne s obsahom žaloby. Rozhodnutím zo dňa 7. 4. 2014 rozhodol nadriadený žalovaného o proteste prokurátora tak, že k tomuto nevyhovel a protestom napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. O podanom rozklade žalobcu rozhodol minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo KM- OLVS-47/2014 zo dňa 25. 6. 2014 tak, že rozklad žalobcu zamietol ak prvostupňové rozhodnutie žalovaného potvrdil. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poľa ust. § 22 ods. 1, písm. c) zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Podľa ust. § 27 ods. 2 zákona o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ust. § 3 a 4 ods. 1, písm. a) a b) zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa ust § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa ust. § 60 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b) vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Podľa ust. § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch, podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa ust. § 73 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) g), k) a ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, účinného v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto, b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu ( napr. § 137 ods. 1, písm. c) zákona o cestnej premávke, podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti). Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Podľa ust. § 58 ods. 1, 2 a 4 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán ( § 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Orgány Policajného zboru objasňujú a) priestupky uvedené v § 24 ods. 1 písm. c), § 30 ods. 1 písm. d) až h), § 35 ods. 1 písm. f), § 44 a 46, b) priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, 8a) c) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy a ďalšie priestupky proti poriadku v štátnej správe, ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti Policajného zboru, ak uvedené priestupky nezistil alebo ich neobjasňuje orgán uvedený v odseku 2 alebo odseku 3 písm. b) až e). V danom prípade rozhodovali a konali vo veci príslušné orgány. Podľa ust. § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku vykoná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa ust. § 51 zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa ust. § 64 ods. 1 až 3 cestného zákona v účinnom znení, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa ust. § 65 písm. a) zákona o cestnej premávke, vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo. Podľa ust. § 66 ods. 1 až 6 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy. Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia. Účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. V dôsledku toho, že žalobkyňa si nesplnila žiadnu z uvedených povinností, škodovú udalosť je v zmysle ust. § 64 ods. 2, písm. a) zákona o cestnej premávke nutné považovať za dopravnú nehodu. Podľa ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa názoru súdu, žalovaný postupoval v súlade s procesnými predpismi, pričom ak nepovažoval za potrebné konanie doplniť rozhodol na základe obsahu spisu. Z dokazovania správneho orgánu vykonaného v čase cca 2 hodiny po kolízii vozidla vedeného žalobkyňou s vozidlom poškodeného, a to v zmysle záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, súčasťou ktorých je aj fotodokumentácia, v ktorej sa nachádzajú snímky zo dňa 20.5.2012, vyhotovené bezprostredne po nahlásení udalosti poškodeným, p. M., vyplýva, že došlo k poškodeniu vozidla D. v súvislosti s kolíziou vozidla obvinenej vodičky zn. H. S. dňa 20.5.2012 o cca 18,10 hod. riadeného na parkovisku nachádzajúcom sa na Turnianskej ulici v Bratislave, čím na predmetných vozidlách vznikla škoda, ktorá bola na mieste odhadnutá spolu vo výške 400 €. Vodička uvedené konštatovanie nepoprela a svojim podpisom potvrdila správnosť údajov v zázname a zápisnici z obhliadky miesta dopravnej nehody. Okolnosť, že došlo k stretu predmetných vozidiel v danom čase a mieste vyplýva najmä z vyjadrenia očitej svedkyne, p. Z. a osobitne z odbornej expertízy zo dňa 20. 8. 2012, vypracovanej Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru SR z ktorého vyplýva, že zo zaistených (zoškriabaných) stôp nachádzajúcich sa na vozidle H. S. a plastových častíc z vozidla D. bolo preukázané, že je medzi nimi zhoda, z čoho vyplynulo, že na vozidle vedenom žalobkyňou (H. S.) sa nachádzali vzorky patriace vozidlu D., poškodeného pána M.. Podľa názoru súdu, uvedenými dôkaznými prostriedkami, ako aj neskôr vypracovaným znaleckým posudkom ustanoveného znalca, P.. D., bol vznik škodovej udalosti zapríčinený vodičkou vozidla H. S. dostatočne preukázaný. Nebolo preukázané, že by p. Z. bola príbuznou, príp. inou spriaznenou osobou s p. M.Í.. Na miesto kolízie mala dostatočný výhľad z okna oproti na prvom poschodí. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že vozidlo D. bolo pred zaparkovaním na parkovisku na Turnianskej ulici nepoškodené a následnou obhliadkou bolo skonštatované jeho poškodenie. Nezaujatá svedkyňa kolízie vypovedala, že po tom, ako Q. Ž. poškodila zaparkované vozidlo Honda, nevyšla z vozidla, možné poškodenie vozidiel si nepreverila, nesplnila si teda povinnosti uložené zákonom účastníkom škodovej udalosti, a to: bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Za danej dôkaznej situácie nie je preto podstatné, či je plánik vyhotovený privolaným policajtom zhodný s reálnym stavom v čase kolízie. Načrtnuté údaje mohli byť len približné, pretože nezodpovedali postaveniu vozidiel v čase kolízie, pretože žalobkyňa miesto kolízie opustila a neponechala vozidlo tak, ako to zodpovedalo okamihu stretu. Svedkyňa Z. vo svojom vyjadrení konštatovala, že nevidela smer jazdy žalobkyne, udalosť spozorovala až po tom, ako cúvala z parkoviska, pričom cúvanie v inkriminovanom čase a mieste potvrdila vo svojej výpovedi aj sama žalobkyňa. Okolnosti a technické nedostatky plánika nehody namietané v znaleckom posudku predloženom vodičkou, nie sú spôsobilé vyvrátiť vyššie uvedené zistenia. Svedkyňa nepochybne poznala vozidlo poškodeného ako aj osobu, ktorá viedla vozidlo H. S.. Napriek spochybňovaniu dôkazných prostriedkov, vodička aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že účastníci sa dohodli na škodovej udalosti a zavinení, pričom spoločne vyplnili správu pre poisťovňu, ktorú policajt privolaný na miesto udalosti zadržal. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že neskoršie námietky voči správnosti zistení priebehu škodovej udalosti a vykonštruovaní dôkazov môžu byť účelové. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. V danom prípade nebola splnená uvedená povinnosť, pretože vodička nezastavila svoje vozidlo bezodkladne po vzniku škodovej udalosti, k vyplneniu predmetného tlačiva nedošlo bezodkladne a svojou nedbalosťou zapríčinila to, že bola na miesto škodovej udalosti privolaná hliadka cca po 2 hodinách od kolízie. Vodička požadovala opätovné vypočutie svedkyne ohľadom podania vyjadrenia o smere jej jazdy čase skutku, pričom o tomto už vyjadrenie očitá svedkyňa kolízie podala v tom smere, že nevidela smer jazdy, až samotný náraz a čas sa zhodoval s časom uvádzaným samotnou vodičkou v zápisnici o podaní vyjadrenia. Podľa názoru súdu, v konaní pred správnym orgánom bolo dostatočným spôsobom preukázané, že vodička sa nesprávala disciplinovane a ohľaduplne, pričom neprispôsobila svoje správanie najmä dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, porušila svoje povinnosti účastníka dopravnej nehody v rozsahu uvedenom správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru súdu, tým, že vodička nezotrvala na mieste škodovej udalosti, nesplnila si ďalšie súvisiace povinnosti podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, následkom čoho došlo k privolaniu polície poškodeným, bolo potrebné na vec prihliadať ako na dopravnú nehodu a ďalej skúmať, k akému porušeniu povinností vinníka dopravnej nehody došlo. O tom, že závery žalovaného sú správne a logické svedčí aj okolnosť, že sama vodička bola po privolaní polície a vrátení sa po odstupe času na miesto kolízie, ochotná spísať správu o škodovej udalosti, kde uznala svoje zavinenie a až po odstupe času (a zrejme po príchode rodičov) zmenila svoj prístup k riešeniu veci, čím sa samotné jej konanie javí ako rozporné a najmä účelové. Z dokazovania teda vyplýva, že vodička, Q. Ž. spôsobila dopravnú nehodu, a teda porušila povinnosti účastníka dopravnej nehody, ktoré jej boli napadnutými rozhodnutiami kladené za vinu. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť ku „konzumácii“ porušení povinností uvedených v ust. § 22 ods. 1, pretože na vec už nemožno nahliadať ako na škodovú udalosť ale konanie obvineného treba posudzovať podľa ustanovení upravujúcich povinnosti účastníka nehody. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t.j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov, pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je v danej veci podstatné, či obvinená zaregistrovala poškodenie iného vozidla alebo nie. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností (vrátane návrhov na vykonanie dôkazov), ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol. Pritom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody, svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré tento neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonával príslušné skutkové zistenia (R 46/2009). Súd zistil, že obvinená vodička počas ústneho pojednávania vzniesla požiadavku vypočuť svedkyňu incidentu, pani Z. ako i ostatných svedkov a tohto práva sa domáhala aj v rámci žalobných námietok. V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Súd nemá pochybnosti o tom, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupku rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu, na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch založené, taktiež zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však neznamená, že by správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry charakter konania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v zbierke zákonov SR č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Podľa čl. 1 ods. 2 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva lebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi. Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) je medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 ústavy SR postavený na úroveň ústavného zákona. To znamená, že v SR má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípmi právneho štátu ak by právo na spravodlivý proces nebolo dodržané. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V podobe ústavných princípov sú nadriadené O.s.p. a Trestnému poriadku. Zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz inkriminácie vlastnej osoby“. Článok 6 ods. 3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu. Podľa písmena d) cit. článku obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom a preto postupy upravené trestnom poriadku je potrebné aplikovať aj na priestupkové konania. Z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov neumožnili obvinenej vodičke vypočuť svedkyňu, na základe ktorej tvrdenia došlo k identifikácii vodičky ako osoby zodpovednej za poškodenie vozidla p. M.. Neumožnením vypočutia svedkov touto vodičkou správny orgán porušil jej základné ľudské právo vyplývajúce z vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy, čím došlo k postupu správneho orgánu odporujúcemu zákonu. Námietka žalovaného, že sa v prípade p. Z.Q. nejedná o svedka proti obvinenej a nie je preto potrebné ju nechať vypočuť obvinenou, nie je relevantná. Bolo nesporné, že bola svedkyňou incidentu, podala v tomto smere vyjadrenie zhodujúce sa významom a charakteristikou so svedeckou výpoveďou bez ohľadu na to, ako tento dôkazný prostriedok správny orgán označil. Súd súhlasí aj s názorom žalobcu, že odôvodnenie nepripustenia dôkazného prostriedku - znaleckého posudku znalca P.. C., je nedostatočne odôvodnené. Výška uloženej sankcie nebola predmetom odvolania žalobcu pred správnym orgánom ani podanej žaloby, preto sa primeranosťou uloženej sankcie súd nezaoberal. Jej výška však bola určená v medziach zákona. V danej veci súd nevyhovel žiadosti žalobcu na pripojenie k skôr napadnutej obdobnej veci z dôvodu, že súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, pričom žalobné námietky žalobkyne, Q. Ž. v súvisiacom konaní o preskúmanie toho istého rozhodnutia žalovaného, neboli totožné s námietkami žalobcu v tomto konaní a nemuseli byť samé osebe spôsobilé na zrušenie predmetného rozhodnutia. Súd postupoval analogicky ako v iných prípadoch, keď vedie samostatné konania o preskúmanie totožného rozhodnutia (napr. v konaniach o preskúmanie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie) keď rôzni žalobcovia napadnú totožné rozhodnutie z rôznych dôvodov, tak ako tomu bolo i v tomto konaní. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu došlo k vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, spôsobenej porušením práva žalobkyne na vypočutie svedkov, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Výška uloženej sankcie zodpovedala rozsahu určenom zákonom a bola odôvodnená síce stručne ale s dôrazom na preventívny charakter, pričom samotná výška sankcie nebola predmetom žaloby, a preto sa súd primeranosťou uloženej sankcie nezaoberal. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože na to nebol zákonný dôvod. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.