Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/171/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201379 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201379.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobkyne: X.. H. C., W. č. 3, XXX XX D., zastúpená: Mgr. Holubkovič Jozef, Rostovská č. 3, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/18106 zo dňa 16.06.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2014, domáhala preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US1/SSVODPC/BEZ/2014/18106 zo dňa 16.06.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. BA3/PPČ/SOC/2014/101160 zo dňa 03.04.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len zákon o peňažných príspevkoch) žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 28.01.2014 nevyhovel. Uviedla, že ako ťažko zdravotne postihnutej jej Úrad práce sociálnych vecí a rodiny zamietol žiadosť o parkovací preukaz tak, že ignoroval základné zásady správneho konania. Správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, ignoruje zákonné podklady, lekársky a sociálny posudok, nemá jej vyjadrenie. Podkladom je iba lekársky posudok k sprievodcovi, nie k parkovaciemu preukazu, nezistil jej schopnosti a ani úsilie, ako sama sebaobsluhou rieši svoje potreby i ťažkú životnú situáciu. Konal tak, aby nezistil, že žalobkyňa jazdí a jej snahu, schopnosť sebaobsluhy silne determinuje pohyb autom a mohol tak len na základe lekárskeho posudku k inej službe demagogicky a najmä neľudsky tvrdiť, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu autom, lebo je schopná prepravy prostriedkami hromadnej dopravy. Ako ťažko zdravotne postihnutá jazdí od r. 1981, nežiada kompenzovať náklady prevádzky, iba môcť parkovať, kde môžu aj len zdravotne postihnutí. Fakt, že ako ťažko zdravotne postihnutá nesmie parkovať tam, kde môžu už i len zdravotne postihnutí zakladá hrubá dezinterpretácia § 14 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch napriek tomu, že autor aktu vie z lekárskeho posudku, že po hodine chôdze sa pohybuje iba pomocou dvoch francúzskych bariel a má štatút chránenej osoby. Poukázala, že v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, ťažké zdravotné postihnutie je s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % a že v zmysle ust. § 14 ods. 6 písm. a) a písm. b) zákona o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať do vozidla, udržiavať sa v ňom počas jazdy. Žalovaný len novým lekárskym posudkom nahradil posudok k inej veci a napadnutému rozhodnutiu chýba odôvodnenie. Napriek flagrantnej strate prezumpcie správnosti žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Ignorovaním žalobkyne žalovaný absolútne ignoruje účastníka samého, lebo ten nemá iný nástroj k dosiahnutiu práva. Žalovaný ignoroval sociálny posudok. V zmysle § 10 ods. l a § 13 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch, posúdenie ťažko zdravotne postihnutého musí vychádzať z dvoch posudkov, lekárskeho a sociálneho, nie iba z lekárskeho k inej veci. Žalovaný dodal nový lekársky posudok a chýbajúci sociálny ignoruje. Žalovaný je povinný v zmysle ust. § 13 ods. l písm. a), ods. 3, ods. 5 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch u osoby ťažko postihnutej za jej účasti vykonať sociálne posúdenie, umožniť jej vyjadriť potreby a zistiť jej schopnosti i úsilie riešiť jej zložitú situáciu vlastným pričinením, no sociálne posúdenie vôbec nevykonal. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.9.2014 a zo dňa 26.9.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa k odvolaniu nedoložila nové lekárske nálezy, v posudzovaní ťažkého zdravotného postihnutia nedošlo k zmene ovplyvňujúcej posudzovanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré zostalo v platnosti a v platnosti zostal aj lekársky posudok zo dňa 02.04.2014, v ktorom posudkový lekár určil, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Dokazovanie druhostupňovým správnym orgánom bolo doplnené lekárskym posudkom vydaným Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelením posudkových činností zo dňa 24.5.2014, podľa ktorého bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy 50%, bola uznaná za zdravotne ťažko postihnutú, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, nastupovať a vystupovať z neho, zvládnuť inú situáciu v ňom. Žalobkyňa nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí. Vyhotovenie parkovacieho preukazu je podmienené splnením podmienok stanovených v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo má praktickú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Žalobkyňa sama uviedla, že je vodičkou osobného motorového vozidla, to znamená, že používa pri riadení motorového vozidla obe horné končatiny, čo zrejme potom neobmedzuje žalobkyňu používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Ďalej pohybová schopnosť jej dolných končatín je stredne ťažko obmedzená, a preto by jej nemalo robiť mimoriadne veľké problémy, aby sa dokázala premiestňovať v rámci parkoviska i z iného parkovacieho miesta ako z toho, ktoré je vyhradené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s parkovacím preukazom. Ošetrujúca praktická lekárka K.. D. v predloženom vypracovanom lekárskom náleze konštatuje - chôdza v norme, bez poruchy stability. Na základe týchto skutočností nevznikla pochybnosť iba o miernom obmedzení schopností chôdze. Žalobkyňa sama uviedla, že cca 1 hodinu dokáže prejsť samostatne bez opory, preto bolo konštatované, že je napriek popísanému zdravotnému postihnutiu schopná premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel, vystúpiť z vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatným fyzickými osobami. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVODPC/BEZ/2014/18106 zo dňa 16.06.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č.BA3/PPČ/SOC/2014/101160 zo dňa 03.04.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 28.01.2014 nevyhovel. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa 28.01.2014 podala žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Na účely § 11 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, bol dňa 02.04.2014 posudkovým lekárom vyhotovený lekársky posudok, v ktorom bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť XII.B.B.2, bod 18, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch a žalobkyňa bola určená za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa je schopná prepravy prostriedkami MHD, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nespĺňa kritéria na parkovací preukaz. Na základe takto zisteného skutkového stavu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, rozhodnutím č. BA3/PPČ/SOC/2014/101160 zo dňa 03.04.2014 v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo dňa 28.01.2014 nevyhovel s odôvodnením, že žalobkyňa nespĺňa podmienky § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie na základe ktorého žalovaný doplnil konanie lekárskym posudkom vydaným dňa 24.05.2014, podľa ktorého posudkový lekár nezistil taký stupeň pohybového/iného postihnutia, ktorý by dostatočne odôvodňoval neschopnosť fyzickej osoby premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy, alebo zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy (najmä z dôvodu poruchy správania, VBI, kard. nedostatočnosti ťažkého stupňa a pod.) na rovnakom základe s ostatnými fyz. osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Podľa objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii jednoznačná odkázanosť na individuálnu prepravu v dôsledku objektívne popísaného zdravotného postihnutia nevyplýva. Žalobkyňa je napriek popísanému zdravotnému postihnutiu schopná premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami. Posudkový lekár žalobkynin nárok na parkovací preukaz posúdil tak, že podľa posúdenia objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu OMV a nemá dokumentovanú ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, parkovací preukaz jej preto neprináleží. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/USl/ SSVODPC/BEZ/2014/18106 zo dňa 16.06.2014 napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, č. BA3/PPČ/SOC/2014/101160 zo dňa 03.04.2014 potvrdil. IV. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze. Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný. Cieľom úpravy právnych vzťahov v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch pri vyhotovení parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 28.01.2014 požiadala o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Na základe je žiadosti posudkový lekár vyhotovil lekársky posudok zo dňa 2.4.2014, ktorý je objektívnym zhodnotením jej zdravotného stavu. Podľa lekárskeho posudku žalobkyňa má mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, časť XII.B.B.2, bod 18, písm. b) k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch a bola určená za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V odvolacom konaní bol vyhotovený lekársky posudok dňa 24.5.2014, ktorý zistenia v lekárskom posudku z 2.4.2014 potvrdil a doplnil, že žalobkyňa je napriek zdravotnému postihnutiu schopná premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a zvládnuť tzv. iné situácie v prostriedkoch hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a teda žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, parkovací preukaz jej preto neprináleží. Keďže posudkový lekár určil, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá ani praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, správny orgán po objektívnom zhodnotení všetkých skutočností a po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti, výsledkom ktorej je lekársky posudok, nevyhovel žiadosti žalobkyne o vyhotovenie parkovacieho preukazu. Správny orgán porovnával žalobkyňu so zdravou osobou a jej schopnosti využívať bežne dostupné prostriedky pre zabezpečovanie jej prepravy. Posudkový lekár zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne konštatoval, že schopnosť pohybovania sa 1 hodinu samostatne bez opory je dostatočná pre zabezpečenie potrieb premiestňovania sa bez potreby kompenzácie, a preto v danej oblasti nebolo zistené znevýhodnenie opodstatňujúce kompenzácie v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.. Je možné konštatovať, že nevyhotovením parkovacieho preukazu neobmedzilo žalobkyňu v používaní prostriedkov verejnej hromadnej dopravy, čo konštatoval aj posudkový lekár, že ju ťažké zdravotné postihnutie neobmedzuje v ich používaní, ako i v dostupnosti navštevovaných inštitúcií či iných zariadení pre vlastnú potrebu, pri ktorých na vlastnú prepravu používa osobné motorové vozidlo, nakoľko nebola zistená odkázanosť na ich používanie a predpokladá sa preto, že i osobné motorové vozidlo dokáže používať štandardným spôsobom. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný opomenul v jej veci vykonať aj sociálne posúdenie, výsledkom ktorého je sociálny posudok. Súd neprisvedčil tejto námietke žalobkyne, pretože žalobkyňa tento dôvod v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu neuvádzala a naviac sa súd stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, podľa ktorého v konaní na účely vydania parkovacieho preukazu sa komplexný posudok nevydáva, keďže neboli zistené podmienky pre jeho vyhotovenie. Komplexný posudok sa vydáva, ak boli zistené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, kedy v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. je možné navrhnúť vhodné formy kompenzácií. Tiež je potrebné uviesť, že v zmysle komplexného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.8.2014 na základe jej žiadosti z 5.5.2014 (žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenie) bolo určené, že žalobkyni z jej ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie: „nemá zníženú pohybovú ani orientačnú schopnosť samostatne sa premiestňovať, je schopná prepravovať sa v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy osôb, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzácia sa nenavrhuje“. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a v napadnutom rozhodnutí sa náležite vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).