Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/172/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201384 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201384.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcov: 1.) N. Š.W., Ľ.. A. X, XXX XX U., 2.) Z.. J. X., D. XXXX/XX, XXX XX U., 3.) T. Č., E. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Plank, nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sp. zn. 2748/2014-420, 17350/2014 zo dňa 16.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného sp.zn. 2748/2014-420, 17350/2014 zo dňa 16.6.2014, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.2.2014 č. 51/2014-720 z r u š u j e, podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 70 eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, spoločne a nerozdielne, pričom plnením jednému z nich zaniká povinnosť žalovaného voči ostatným. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Tomáša Planka trovy právneho zastúpenia vo výške 899,28 eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.8.2014 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2748/2014-420 zo dňa 16.6.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 51/2014-720 zo dňa 17.2.2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave(ďalej len,,OLÚ“) č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013 v konaní mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím OLÚ boli podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov(ďalej len ,,zák. č. 326/2005 Z.z.“), trvale vyňaté z plnenia funkcií lesov pozemky, vedené v tom čase na Správe katastra hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, nachádzajúce sa v kat. úz. T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v súbore popisných informácií registra ,,C“ ako parc. č. XXXXX/X v čase trvalého vyňatia lesný pozemok o výmere XXXXX m2 pre vlastníkov N. Š., Z.. J. X. a T. Č. (ďalej len ,,žalobcovia). Žalobcovia v podanej žalobe namietajú, že napadnuté rozhodnutie vydal vecne nepríslušný orgán teda ministerstvo, pričom uviedli, že zrušené rozhodnutie vydal Obvodný lesný úrad ako prvostupňový orgán štátnej správy, preto najbližšie nadriadeným orgánom nemá byť ministerstvo, ale druhostupňový orgán štátnej správy. Pred zrušením krajských lesných úradov by práve tento orgán bol najbližšie nadriadený. Zároveň namietajú, že v rozhodnutí je iba ,,formálna chyba“, v rámci ktorej je iba označenie orgánu obvodný lesný úrad a nie útvar s prvostupňovou kompetenciou podľa § 60 ods. 3 zákona č. 345/2012 Z.z., čo v konečnom dôsledku nemení jeho prvoinštančný charakter. Poukazujú na to, že v danom správnom konaní nebolo podané odvolanie a neprebehlo odvolacie druhostupňové konanie. Podľa žalobcov preto preskúmavané rozhodnutie nemôže byť druhostupňovým rozhodnutím i keď bolo správnym orgánom formálne nesprávne označené a poukázali na § 65 správneho poriadku podľa ktorého žalovaný môže preskúmať mimo odvolacieho konania iba druhostupňové právoplatné rozhodnutia. Spochybňujú dodržanie vertikálnej dvojinštančnosti správneho konania, k čomu malo dôjsť účinnosťou zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedli, že žalovaný si účelovo vykladá prvostupňové rozhodnutie ako druhostupňové, len z dôvodu aby obhájil svoju vecnú príslušnosť. Žalovaný taktiež porušil ustanovenia správneho poriadku keď svedkov F. a T. dňa 7.2.2014 vypočul mimo pojednávania. Žalobcovia uviedli, že žalovaný túto námietku bagatelizuje, pričom výsluchy svedkov sa v prvotnom rozhodnutí žalované citujú ako dôkazy. Žalobcovia uviedli, že žalovaný zákonný postup účastníkov neobjektívne považuje za nedobromyseľnosť, vychádzajúc z hodnoty lesného pozemku, ktorý má menšiu hodnotu ako pozemok vyňatý z lesného fondu, pričom v prípadnom zisku vidí nedobromyseľný prístup. Žalobcovia považujú takýto prístup za neobjektívny, nesprávny a nespravodlivý, z dôvodu že legislatíva SR umožňuje vyňatie pozemkov z lesného fondu o čom rozhoduje orgán štátnej správy, čo sa aj v prípade žalobcov stalo. Žalobcovia vynaložili nemalé finančné prostriedky na rozvoj územia, čím sa pozemok stal hodnotnejší. Žalovaný sa taktiež nezaoberal otázkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pričom žalobcovia na to poukázali už v podanom rozklade. Namietajú že v napadnutom rozhodnutí sa taktiež žalovaný taktiež nijak nevenoval vyššie spomenutej otázke zodpovednosti za škodu a preto pokladajú v tomto smere rozhodnutie za nepreskúmateľné. V závere uviedli, že preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania v správnom konaní slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí, ktoré sú porušením zákonnosti a nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Žiadali súd aby zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.2.2014 vydané v konaní č. 51/2014-720, a konanie vo veci zastavil. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcov, že bola v období od 1.1.2013 do 30.9.2013 nežiaduca, nezákonná horizontálna dvojinštančnosť správnych orgánov a argumentoval tým, že pôsobnosť pôvodných krajských lesných úradov prešla podľa § 5 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmenách a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 345/2012 Z.z.“) na obvodné lesné úrady v sídle krajov, ktoré riadi prednosta. Prvostupňová vecná príslušnosť obvodného lesného úradu v sídle kraja bola zabezpečená doplnením ods. 3 § 60 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) tým, že obvodný lesný úrad v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené obvodnému lesnému úradu zriadil osobitný organizačný útvar ktorým sa stal odbor lesného hospodárstva a poľovníctva obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý riadil riaditeľ odboru a ktorý v danej veci aj konal. Dvojinštančnosť správneho orgánu bola zachovaná. Poukázal na § 67 ods. 1 zákona o lesoch, § 5 zákona o správnom konaní, § 46 a § 47 ods. 5 správneho poriadku, ktoré uvádza formálne náležitosti, ktoré musí obsahovať každé rozhodnutie, pričom poukázal na júnové rozhodnutie, ktoré vydal vecne a miestne príslušný správny orgán, čo je zrejmé aj z formálnych náležitostí rozhodnutia, v ktorom je presne označený správny orgán a to Obvodný lesný úrad v Bratislave, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva s úradnou pečiatkou s označením OBVODNÝ LESNÝ ÚRAD V BRATISLAVE Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva so štátnym znakom, a ktoré je opatrené podpisom osoby oprávnenej vystupovať ako správny orgán. Žalovaný ďalej s poukazom na § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z.z. tvrdil, že Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave bol v čase vydania rozhodnutia č. 207/2/2013 z 21.6.2013 osobitným útvarom, vystupoval a konal ako obvodný lesný úrad, bol riadnym prvostupňovým orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, konal a rozhodoval v administratívnych veciach samostatne. Obvodný lesný úrad v Bratislave, ako obvodný lesný úrad v sídle kraja nemal kompetencie na vydanie rozhodnutia OLÚ o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov, z dôvodu, že táto kompetencia prislúcha odboru lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v Bratislave. V zmysle toho bolo rozhodnutím ministerstva č. 51/2014-720 zo dňa 17.2.2014 zrušené rozhodnutie OLÚ o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov. Námietka žalobcov voči kompetencii žalovaného na konanie podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku je podľa žalovaného bezpredmetná, nakoľko v čase konania podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z. ministerstvo rozhodovalo o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja. Uviedol, že v zmysle právnej teórie právny predpis nemá predpokladať konanie správneho orgánu v rozpore s právom a v tomto kontexte je uvedený aj text v § 58 ods. 1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z., ktorý nepredpokladá, že by obvodný lesný úrad v sídle kraja konal nad rámec svojich zákonom daných kompetencií. Keďže rozhodnutie OLÚ bolo vydané obvodným lesným úradom v sídle kraja, z toho vyplýva, že jeho nadriadeným orgánom na úseku štátnej správy lesného hospodárstva je ministerstvo. Žalovaný k námietke žalobcu, že žalovaný bez účasti žalobcov vykonal výsluch svedkov uviedol, že vyjadrenia J.. S. T. a J.. H. F. nie je možné považovať za ústne pojednávanie v zmysle § 21 správneho poriadku, nakoľko ústne pojednávanie správny orgán nariadi v záujme presného a spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi konania. Žalovaný v konaní nezisťoval skutočný stav veci a ani neodstraňoval rozpory medzi účastníkmi konania, ale ako je to zrejmé z administratívneho spisu žiadal zamestnancov správneho orgánu o vyjadrenie sa k fyzickému odovzdaniu agendy súvisiacej so zabezpečením úloh so zmenou organizácie miestnej štátnej správy, a to deliminácii administratívnych spisov z bývalého Obvodného lesného úradu v Bratislave. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 15.12.2009 a preto neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom podľa ZOPK nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. K tvrdeniam žalobcu že mimoriadny opravný prostriedok, akým je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nemá zákonné opodstatnenie a realizoval ho žalovaný ako vecne nepríslušný orgán, žalovaný uviedol, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je prostriedkom dozoru, ktorý správny orgán využíva ak zistil, že došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalovaný pokladá námietku žalobcov ohľadom otázky zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. za irelevantnú a uviedol, že žalobcovia sa všemožne snažia o zrušenie napadnutých rozhodnutí a tým zlegalizovať ich nezákonné konania. Žalovaný sa v konaní o rozklade venoval vecnej stránke preskúmavaného rozhodnutia a nepovažoval za potrebné riešiť problematiku prípadného uplatnenia si práva žalobcov na náhradu škody z dôvodu, že obsah žiadosti a proces uplatnenia si nároku na náhradu škody je presne popísaný v zákone č. 514/2003 Z.z.. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, žaloba je dôvodná. Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013, sa trvalo vyňali z plnenia funkcií lesu lesné pozemky na parcelách registra C k. nehnuteľností č. XXXXX/X o výmere XXXXX m2 a č. XXXXX/X o výmere XXX m2 v k.ú. T. podľa § 56 zák. č. 326/2005 Z.z. orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Rozhodnutie OLÚ podpísal prednosta Obvodného lesného úradu v Bratislave Z.. H. F.. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z vlastného podnetu preskúmalo to rozhodnutie a následne rozhodnutím č. 51/2014-720 zrušilo rozhodnutie OLÚ mimo odvolacieho konania z dôvodu vecnej nepríslušnosti Obvodného lesného úradu. Ministerstvu bol 6.3.2014 doručený rozklad žalobcov v ktorom okrem iného uviedli, že rozhodnutie OLÚ vydal vecne príslušný správny orgán a iba z formálnej chyby nie je na rozhodnutí uvedený konkrétny útvar OLÚ, ktorý plní úlohu prvostupňového správneho orgánu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozklad žalobcov rozhodnutím č. 2748/2014-420 dňa 16.6.2014 zamietlo a rozhodnutie č. 51/2014-720 zo dňa 17.2.2014 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdilo. Podkladom pre začatie konania na Ministerstve bol list Okresného úradu Bratislava č. OU-BA- OO-2013/21217 zo dňa 13.12.2013, podpísaný predsedom úradu, doručený služobnému úradu ministerstva dňa 16.12.2013, v ktorom sa poukazuje na tri rozhodnutia bývalého Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 239/6/2013-BA3 zo dňa 6.9.2013, č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013 a č. 054/5/2013- BA3 zo dňa 25.3.2013. Ministerstvo začalo z vlastného podnetu tri samostatné konania. Pri rozhodnutí Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 zo dňa 21.6.2013, právoplatné dňa 18.7.2013, ktorým sa trvalo vyňali lesné pozemky na parcelách registra C k. nehnuteľností č. XXXXX/X o výmere 25654 m2 a č. XXXXX/X o výmere 395 m2 v k.ú. T. z plnenia funkcií lesov, bolo konanie ministerstva začaté 17.12.2013 listom č 5112/2013-720, záznam č. 35415/13, ktoré bolo žalobcom doručené 23.12.2013, 9.1.2014, 10.1.2014. Predmetným listom boli upovedomení o začatí konania a vyzvaní na zaslanie vyjadrenia. Následne ministerstvo listom č. 48/2014-720 si od Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru vyžiadalo spisový materiál. Pri preskumavaní zrušeného rozhodnutia OLÚ bolo ministerstvom na základe stanoviska Okresného úradu Bratislava, pozemkového a lesného odboru č. OU-BA-PLO-2014/3681 zo dňa 7.1.2014, potvrdené stanoviskom z 15.1.2014 zistené, že na základe deliminačných protokolov sa na tomto úrade spis súvisiaci so zrušeným rozhodnutím OLÚ nenachádza a ani zrušené rozhodnutie. Ministerstvo vykonalo rekonštrukciu spisu a doložilo kópiu zrušeného rozhodnutia. Dňa 19.12.2013 bol ministerstvu doručený podnet od Mestskej časti Bratislava- Nové Mesto, oddelenia životného prostredia a územného plánovania na preskúmanie rozhodnutí o vyňatí lesných pozemkov z lesného fondu č. ŽPaÚP-1741/2013/akm, star1658/2013/ akm zo dňa 17.12.2013., ktorého obsahom, okrem iného je aj kópia žiadosti žalobcov o poskytnutie územnoplánovacej informácie z 19.5.2013, v ktorej ale nebol uvedený žiaden zámer na využitie pozemku, pričom z jedných z podkladov na posúdenie, či je zámer žiadateľa v súlade s podmienkami uvedenými v § 8 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z je aj územnoplánovacia informácia o funkčnom využití územia v zmysle platného územného plánu. Žalobcovia doručili dňa 31.1.2014 Odpoveď na výzvu z 30.1.2014 v ktorej žiadali , aby ministerstvo návrh na zrušenie júnového rozhodnutia zrušilo. Vo svojom vyjadrení spochybňovali dodržanie vertikálnej dvojinštančnosti správneho konania, k čomu malo dôjsť účinnosťou zákona č. 345/2012 Z.z. IV. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“). K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods. 1 o a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku, b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov, c) obmedzení využívania. Podľa § 58 ods. 1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z. Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva je odvolacím orgánom vo veciach, o ktorých rozhodol na prvom stupni krajský lesný úrad. Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 326/2005 z.z. krajský lesný úrad a) vykonáva štátnu správu lesného hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti, riadi obvodné lesné úrady a dozerá na výkon ich činnosti, b) dáva súhlas k návrhu územného plánu regiónu, k návrhu na určenie chráneného ložiskového územia a k návrhu na určenie a rozšírenie dobývacích priestorov (§ 6 ods. 2), c) dáva záväzné stanovisko k územnému rozhodnutiu, ktoré sa má dotknúť lesných pozemkov (§ 6 ods. 3), ak tie presahujú územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu, d) vyhlasuje ochranné lesy a lesy osobitného určenia (§ 16), e) schvaľuje postup rekonštrukcie lesa (§ 19 ods. 3), f) ukladá opatrenia na ochranu lesa [§ 28 ods. 1 písm. i) a odsek 4], ak tie presahujú územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu, g) vydáva a odvoláva zákazy a obmedzenia využívania lesov verejnosťou a iného využívania lesov (§ 30 ods. 4), ak tie presahujú územnú pôsobnosť obvodného lesného úradu, h) určuje lesné celky (§ 39 ods. 3),i) vykonáva úlohy súvisiace so zabezpečením a s organizáciou vyhotovenia plánu a jeho schvaľovaním (§ 41 ods. 5), j) rozhoduje o zmene plánu (§ 43 ods. 2), k) vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti hospodára, vedie register hospodárov, rozhoduje o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti hospodára a o vyčiarknutí z registra hospodárov (§ 47), l) vykonáva poradenskú činnosť na úseku lesného hospodárstva, m) dáva súhlas na vykonanie naliehavej ťažby nad objem predpísaný plánom pre lesný celok alebo vlastnícky celok, n) plní ďalšie úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie V. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1, rozhodnutie ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním uvedené osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Pri preskúmavaní rozhodnutí v mimo odvolacom konaní sa dôsledne uplatňuje vertikálna línia. To znamená, že rozhodnutie vždy preskúmava orgán vyššieho stupňa. V tomto prípade je z rozhodnutia zo dňa 21.6.2013 č.j. 207/2/2013 nesporné, že toto vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave, Pekná cesta 19 a toto bolo podpísané prednostom Obvodného lesného úradu v Bratislave Z.. H.Á. F.. V čase vydania tohto rozhodnutia bol v účinnosti § 60 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, podľa ktorého prvostupňová vecná príslušnosť Obvodného lesného úradu v sídle kraja bola zabezpečená znením, že Obvodný lesný úrad v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené Obvodnému lesnému úradu zriaďuje osobitný organizačný útvar, ktorým v tomto prípade bol Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, Obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý riadi riaditeľ odboru. Na základe vyššie uvedeného preto súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov uvedenou v žalobe a síce, že predmetné rozhodnutie vydal vecne nepríslušný správny orgán (žalovaný). V danom prípade na základe vyššie uvedeného je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, že s poukazom na znenie ustanovenia § 60 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. bol v rozhodnom období vecne príslušným orgánom na konanie Obvodný lesný úrad v Bratislave, Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorému priamym nadriadeným orgánom bol Obvodný lesný úrad v Bratislave. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutie o trvalom vyňatí predmetných pozemkov zo dňa 21.6.2013 vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave (v tomto prípade druhostupňový správny orgán postupom podľa ust. § 50 správneho poriadku) v zmysle ustanovenia § 58 správneho poriadku je jeho priamym nadriadeným orgánom žalovaný (Ministerstvo). V zmysle uvedeného súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu tak bolo vydané vecne príslušným správnym orgánom. Toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave preskúmal postupom podľa ustanovenia § 247 O.s.p. (druhá hlava piatej časti O.s.p.) a konštatoval nasledovné; Z ustanovenia z odseku 2 § 65 citovaného zákona vyplýva, že správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom všeobecne záväzným predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Z odseku 3 § 65 citovaného zákona pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže ho preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 68 ods. 2 správneho poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1. Z administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave ďalej zistil, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave dňa 21.6.2013 č. 207/2/2013 boli trvale vyňaté tam určené lesné pozemky v k.ú. T. na iné účely, ako na plnenie funkcie lesov na účel zvýšenia efektívnosti využitia predmetného pozemku iným využitím pozemku ako doterajším spôsobom hospodárenia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo dňa 18.7.2013 právoplatnosť. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že predmetné rozhodnutie bolo preskúmavané v konaní postupom podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a nasl. správneho poriadku na základe podnetu Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-00-2013/21217 zo dňa 13.12.2013. Na tomto základe bolo konanie ministerstva začaté dňom 17.12.2013 listom č. 5112/2013-720. Týmto listom boli súčasne účastníci konania upovedomení o začatí konania a vyzvaní na zaslanie vyjadrenia. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť správnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí uskutočňovaní a končení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti, alebo u ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. Podľa § 3 ods. 6 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v ods. 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov aj preskúmaním mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom (zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), alebo skutkovými zisteniami a okolnosťami. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov administratívneho konania. V danom prípade prvostupňový aj druhostupňový správny orgán dospeli k záveru, že rozhodnutie z 21.6.2013 bolo vydané s hmotnoprávnym predpisom zákonom č. 326/2005 Z.z., účinného v čase konania, nakoľko ho vydal vecne nepríslušný správny orgán, čím bolo porušené ustanovenie § 60 ods. 1 písm. b), tak isto bolo vydané v rozpore s § 5,7 ods. 2 tým, že pri konaní o vyňatí lesných pozemkov splnenia funkcie lesa má rozhodnutia vychádzať z posúdenia žiadosti v zmysle § 8 ods. 1 a až následne môže správny orgán rozhodnúť podľa § 5 ods. 1. Podľa názoru súdu skutočnosť, či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistená nepochybným spôsobom a musí byť riadne odôvodnená v samotnom rozhodnutí správneho orgánu. V konaní o zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní musí byť konajúcim nadriadeným správnym orgánom riadne preukázané, že rozhodnutie je vydané v rozpore s právnym poriadkom. V tomto prípade súd konštatoval, že vyjadrenia, resp. právne názory žalovaného správneho názoru si odporujú, keď na jednej strane žalovaný správny orgán tvrdí, že rozhodnutie z 21.6.2013 bolo vydané Okresným lesným úradom v dôsledku atrakcie (§ 50 správneho poriadku) a preto bol žalovaný oprávneným orgánom rozhodovať v mimo odvolacom konaní (s týmto právnym názorom sa nestotožňuje žalobca) a na druhej strane ministerstvo uvádza, že dôvodom zrušenia júnového rozhodnutia bola tá skutočnosť, že toto rozhodnutie vydal vecne nepríslušný správny orgán. Súd má za to, že takéto rozporné vyjadrenia žalovaného správneho orgánu nemajú oporu ani v zákone ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Ako už bolo povedané vyššie preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a možnosť úspechom uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania ide o posúdenie súladu rozhodnutia zo všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia. Rozhodnutia vydané v správnom konaní možno zmeniť alebo zrušiť, ak správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Musí však dbať o to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne, boli dotknuté čo najmenej (§ 65 ods. 2 správneho poriadku) a rešpektovať aj vyššie citované základné pravidlá konania (§ 3 správneho poriadku). Inak povedané v § 65 ods. 2 správneho poriadku zákonodarca garantuje účastníkovi konania ochranu v podobe príkazu správneho orgánu, dbať aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstránenie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (bližšie pozri rozhodnutie NS SR R 69/2002). Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je jeho nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť alebo formálne nedostatky, ak nemajú vplyv na obsah rozhodnutia. V prípade, ak správny orgán rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho preskúmateľnosť. V prejednávanej veci Krajský súd dospel k záveru, že zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní bolo v rozpore so zákonom, keďže žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcov a je názoru, že dôsledky rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, by nemali byť žalobcom na ujmu, a najmä nie v mimo odvolacom konaní, v ktorom zákon ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby dobromyseľné práva účastníkov boli dotknuté čo najmenej. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu žalovaný preto podľa názoru súdu nesprávne vyhodnotil. V tomto prípade súd upozorňuje aj na súdnu judikatúru, ktorá vychádza zo skutočnosti, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho prieskumu (pozri rozhodnutie NS SR 3 sžp 17/2013, 4 sž 31/02, nález I. ÚS 128/2010). Súd poznamenáva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanou predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. V záujme zachovania stability právnych ťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný je v prípade mimo odvolacieho konania pri zrušovaní rozhodnutia v režime mimo odvolacieho konania povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zabezpečiť si tak spoľahlivý podklad pre svoje rozhodnutie. Pre posúdenie veci zo spisu správneho orgánu vyplýva, že v prejednávanom prípade žalovaný správny orgán v režime mimo odvolacieho konania zrušil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave zo dňa 21.6.2012 (právoplatné dňa 18.7.2013), z dôvodu, že na základe podnetu - listu Okresného úradu v Bratislave zo dňa 13.12.2013 konštatoval, že rozhodnutie OLÚ začalo mimo odvolacie konanie v ktorom konštatoval, že rozhodnutie OLÚ bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnym predpisom zákonom č. 326/2005 Z.z., nakoľko ho vydal vecne nepríslušný správny orgán. K tomuto odôvodneniu súd udáva, že jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie jeho nezákonnosť. V žiadnom prípade nepostačuje jeho vecná nesprávnosť, resp. formálne nedostatky. V prípade, ak správny orgán rozhodnutie zruší, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a dbať o jeho preskúmateľnosť. Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V danom prípade Krajský súd v Bratislave konštatoval, že s poukazom na obsah oboch preskúmavaných rozhodnutí je daný zákonný dôvod na ich zrušenie postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd v Bratislave je názoru, že z obsahu oboch rozhodnutí (napriek ich rozsiahlosti) je možné konštatovať, že žalovaný správny orgán opomenul v odôvodnení svojho rozhodnutia sa venovať otázke dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho konštatoval, že ... ,,nie je možné pripustiť, že účastníci konania boli pri nadobudnutí práva dobromyseľní, lebo museli vedieť, že keď začal vo veci konať príslušný osobitný organizačný útvar OLÚ, ktorým bol Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva tým, že vydal rozhodnutie o prerušení konania, ktoré podpísal riaditeľ odboru a rozhodnutie OLÚ vydal OLÚ bez označenia osobitného organizačného útvaru, ktoré bolo podpísané prednostom OLÚ, čiže rozhodnutie OLÚ vydal vecne nepríslušný správny orgán, nie je možné povedať, že účastníci konania nadobudli práva dobromyseľne... “. V tomto smere sa preto jeho rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené javí ako neprekúmateľné. Je nesporné, že rozhodnutie vydal Okresný úrad lesného hospodárstva. Rovnako je nesporné, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2013. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.2.2014 (po polroku po nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia) žalovaný správny orgán pôvodné rozhodnutie z 21.6.2013 zrušil. Je logické, že účastníci konania (žalobcovia) postupovali v zmysle právnych predpisov, v zmysle právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej správy, v čom podľa názoru súdu spočíva ich dobromyseľnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. s ohľadom na úspech účastníka v konaní tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 eur a v trovách právneho zastúpenia nasledovne - dva úkony právnej pomoci v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia písomné podanie žaloby na súd) á - 134 eur + 8,04 režijné výdavky krátené o 50 % (vyhláška č. 189/2013 Z.z.) 134 x 2= 268 - 50% x 3 = 402+ 2 x 8,04 - 1 úkon právnej pomoci v roku 2015 (účasť na pojednávaní) 139,83 - 50% = 69,91 x 3 =209,75 + 8,39 režijné výdavky 1 úkon právnej pomoci v roku 2015 (účasť na VVR) 1 104,84 eur + 8,39 režijné výdavky Spolu trovy právneho zastúpenia vrátane 20 % DPH predstavujú sumu 899,28 eur, ktorú je podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.