Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/173/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201387 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Marián Degma, v právnej veci žalobkyne: X. B., P. P. XX, B., zastúpená: JUDr. Ivan Pagáč, advokát, Fándlyho 130/8, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-A zo dňa 05.06.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A.-BA-A zo dňa 05.06.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV č. H.-P-XXXX/BAIV-ODIX-XXXX zo dňa 08.04.2014 o uznaní žalobkyne vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoP) na tom skutkovom základe, že ako účastníčka cestnej premávky porušila § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, pretože dňa 25.12.2013 v čase o 09:47 hod. viedla osobné motorové vozidlo značky V. G. ev. č. BL XXX GK v Bratislave po E. ceste, pričom v ľavotočivej zákrute neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, následkom čoho dostala s vozidlom šmyk, vyšla mimo vozovku vpravo, kde narazila do betónového črepníka a stĺpu telegrafného vedenia. Za priestupok bola žalobkyni podľa § 22 ods. X písm. c/ ZoP uložená pokuta vo výške 180 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že pokiaľ žalovaný v rozhodnutí konštatuje porušenie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je potrebné, aby na základe vykonaného dokazovania uviedol aj to, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a teda ustáliť, ako rýchlosťou žalobkyňa jazdila, aké boli schopnosti vodiča a vlastnosti vozidla, povaha a stav vozovky, poveternostné podmienky, prípadne iné okolnosti, ktoré bolo možné zo strany žalobkyne predvídať. V opačnom prípade sa rozhodnutie opiera len o domnienky a nie o fakty. Žalobkyňa namietala, že v odôvodnení nie je náležite vecne popísaný skutok s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré bolo podkladom rozhodnutia. Z rozhodnutia tiež nie je možné zistiť, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a protiprávnosť tohto rozhodnutia. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný uvádza v odôvodnení rozhodnutia aj dôkazy - svedecké výpovede svedkov, ktorí neboli prítomní pri nehode a teda nie je zrejmé, akým spôsobom mohli tieto svedecké výpovede prispieť k dokázaniu spáchania priestupku žalobkyňou. Ohľadom námietky žalobkyne, že dôvodom šmyku mohla byť aj závada na servo riadení, žalovaný konštatoval, že ju považuje za irelevantnú, nakoľko ju žalobkyňa neuviedla skôr. S týmto záverom žalobkyňa nesúhlasila a uviedla, že povinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok bolo s poukazom na § 32 ods. 1 Správneho poriadku objasniť skutkový stav tak, aby dával nepochybný podklad pre rozhodnutie o prípadnej vine. Správny orgán je teda povinný sa uvedenou možnou príčinou vzniku šmyku zaoberať a v prípade, že sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu o postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobkyňa tiež namietala, že ani prípadné preukázanie, že nejazdila v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku čoho dostala šmyk a následne sa s vozidlom dostala mimo vozovku, samo o sebe nezakladá zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZOP. Priestupkom je len konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Žalobkyňa poukázala na to, že svojim konaním nespôsobila inému účastníkovi nehody zranenie alebo usmrtenie, poškodenie cesty, ani všeobecne prospešného dopravného zariadenia, nedošlo k úniku nebezpečných látok alebo vecí, nevznikla hmotná škoda prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona a preto žalovaný pochybil pri právnej kvalifikácii jej konania a jeho právne posúdenie je podľa žalobkyne nesprávne. Nakoniec žalobkyňa namietala, že správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali so všetkými zákonnými predpokladmi pre uloženie pokuty v zmysle § 12 ods. 2 ZoP a neodôvodnili, prečo uložili sankciu pokuty spolu so sankciou zákazu činnosti viesť motorové vozidlo a prečo nepostačovalo na nápravu páchateľa samotné prejednanie priestupku. Namietala tiež, že výška uloženej sankcie je vzhľadom na osobu páchateľa, jeho doterajší život, ako aj na následky, neprimerane drakonická. Určenie výšky sankcie v rámci určeného rozpätia je výsledkom správneho uváženia, pričom povinnosťou správneho orgánu je zaoberať sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ustanovuje a obstarať si za týmto účelom potrebné dôkazy, vyvodiť z nich skutkové a právne zistenia a až potom na základe povolenej voľnej úvahy, pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzí, ktoré zákon ustanovuje, dospieť k rozhodnutiu. Vzhľadom na to, že správny orgán pri ukladaní sankcie nevzal do úvahy všetky uvedené hľadiská stanovené zákonom, je napadnuté rozhodnutie z tohto hľadiska nepreskúmateľné. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Popísal výpovede žalobkyne a svedkýň Kataríny B. (majiteľky poškodeného betónového črepníka pred domom na Lamačskej ceste č. XX v Bratislave) a Ing. A. V. (zamestnankyne Slovak Telekom, a.s. - vlastníka poškodeného stĺpu telegrafného vedenia pred obytným domom č. XXX) a konštatoval, že z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, podľa ktorej právnej normy správny orgán rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. Žalovaný považoval za zbytočné, aby správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí citoval poveternostné podmienky, stav vozovky a iné okolnosti v čase nehody, nakoľko sa tieto nachádzajú v podrobnom opise záznamu dopravnej nehody, ktorý tvorí súčasť spisového materiálu. Žalovaný poukázal na to, že splnomocnený zástupca žalobkyne v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku nespochybnil skutok, nevzniesol relevantné námietky proti obvineniu žalobkyne zo spáchania priestupku a nenavrhol vykonanie nových dôkazov. Námietku, že dôvodom šmyku mohla byť aj závada na servo riadení, správny orgán prvého stupňa neakceptoval a považoval ju za irelevantnú, nakoľko namietanú skutočnosť žalobkyňa mala uviesť na mieste dopravnej nehody, prípadne do záznamu o podaní vysvetlenia, alebo sa mala odvolať proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu, aby sa týmito skutočnosťami v budúcnosti mohla brániť. Keďže tak nepostupovala, absolútne znehodnovernila svoje tvrdenie o tom, že dôvodom šmyku mohla byť aj závada na servo riadení. Žalovaný považoval za preukázané obsahom spisového materiálu, že žalobkyňa spôsobila predmetnú dopravnú nehodu a konštatoval, že neexistuje dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie priestupku žalobkyňou. Žalovaný ďalej uviedol, že už z dikcie § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. sú zrejmé povinnosti vodiča a okolnosti, ktoré musí zohľadňovať pri zvolenej rýchlosti svojho vozidla. Poukázal na zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, v ktorej sa uvádza, že kvalita povrchu komunikácie bola dobrá, povrch komunikácie suchý a neznečistený, stav krajnice dobrý, výrazne viditeľný vodiaci pruh - biela čiara, komunikácia bola bez závad, poveternostná situácia a viditeľnosť - cez deň nesťažené poveternostné podmienky, viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky dobré. Z toho podľa žalovaného vyplýva jasné porušenie § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa sama do záznamu o podaní vysvetlenia uviedla, že nevie, akou rýchlosťou pred nehodou jazdila, ale že išla pravdepodobnejšie rýchlejšie, ako je v danom úseku najvyššia povolená rýchlosť. Žalovaný tiež uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery postupoval podľa § 12 ods. 1 ZOP, prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Prihliadol na to, že žalobkyňa sa za posledné dva roky nedopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky, v konaní o priestupku riadne spolupracovala, svoje konanie priznala a aj ho oľutovala. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo v dopoludňajších hodinách na vyťaženom úseku cesty s vyššou frekvenciou motorových vozidiel. Vzhľadom na uvedené uložil žalobkyni pokutu i sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na spodnej hranici prípustnej výmery, aby uložené sankcie splnili nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa žalobkyne ako účastníčky cestnej premávky. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2015. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že dňa 25.12.2013 o 09:47 hod. došlo na Lamačskej ceste v Bratislave k dopravnej nehode, ktorej účastníčkou bola žalobkyňa, ktorá viedla motorové vozidlo značky Škoda Fabia ev. č. BL XXX GK, pričom v ľavotočivej zákrute dostala s vozidlom šmyk, následkom čoho vyšla z cesty a narazila do betónového črepníka a stĺpu telegrafného vedenia pri pravej strane vozovky a s vozidlom sa prevrátila na ľavý bok. Nehoda bola podrobne zdokumentovaná, bola vykonaná ohliadka miesta dopravnej nehody, v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody bola popísaná celková dopravná i poveternostná situácia. Dňa 13.01.2014 podala žalobkyňa vysvetlenie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorom uviedla, že zavinenie dopravnej nehody úplne priznáva a ľutuje, čo sa stalo. K prejednaniu priestupku na ústnom pojednávaní došlo dňa 08.04.2014 za účasti splnomocneného zástupcu žalobkyne, ktorý uviedol, že dôvodom šmyku vozidla mohla byť závada na servo riadení. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. H.-P-XXXX/BAIV-ODIX-XXXX zo dňa 08.04.2014 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZoP na vyššie opísanom skutkovom základe a uložil jej podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP pokutu vo výške 180,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-A zo dňa 05.6.2014 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.04.2014 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zrekapituloval podklady rozhodnutia, pričom konštatoval, že z náčrtku a plánku nehody, poškodených častí vozidla, fotodokumentácie a z výpovede žalobkyne vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy najmä schopnostiam vodičky, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohla vodička predvídať. Uložené sankcie odôvodnil žalovaný tak, ako je uvedené v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZoP priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZoP za priestupok podľa písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 12 ods. 2 ZoP pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej: a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Po preskúmaní administratívneho spisu a vydaných rozhodnutí dospel krajský súd k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite odôvodnili, pričom žalobkyni bol v konaní poskytnutý potrebný priestor na uplatnenie všetkých jej procesných práv. V priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že udalosť v cestnej premávke zo dňa 25.12.2013, ktorej účastníčkou bola žalobkyňa, napĺňa definičné znaky dopravnej nehody (§ 64 zákona č. 8/2009 Z.z.). Predmetnej dopravnej nehode predchádzalo nezvládnutie riadenia vozidla žalobkyňou ako vodičkou, ktorá dostala s vozidlom v zákrute šmyk, vyšla s vozidlom mimo vozovku, kde narazila do betónového črepníka a stĺpu telegrafného vedenia, pričom pri nehode utrpela ľahké zranenie. Zo zápisnice o ohliadke miesta nehody vyplýva, že neboli zistené žiadne objektívne a nepredvídateľné okolnosti nezávislé na vôli žalobkyne, ktoré mohli prispieť k vzniku kolíznej situácie. Vzhľadom na všetky zhromaždené podklady, ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, dospel podľa názoru súdu k správnemu záveru, že príčina dopravnej nehody tkvie výlučne v rýchlosti a spôsobe jazdy žalobkyne, ktorá neprispôsobila jazdu najmä svojim schopnostiam a vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať (§ 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.). Žalobkyňa sama v podanom vysvetlení pred správnym orgánom uviedla, že zavinenia dopravnej nehody si je vedomá a v čase nehody pravdepodobne išla rýchlosťou vyššou ako najvyššia povolená rýchlosť. V konaní o priestupku neponúkla správnemu orgánu žiadne dôkazy o tom, že príčinou dopravnej nehody boli iné okolnosti, ktoré v danom čase nemohla predvídať ani ovplyvniť a ktoré by ju celkom alebo aspoň čiastočne zbavovali zavinenia nehody. Tvrdenie zástupcu žalobkyne uplatnené až pri ústnom prejednávaní priestupku, že príčinou nehody mohla byť aj závada na servo riadení vozidla, taktiež nebolo ničím podložené a preto nebol dôvod, aby sa ním správny orgán niekoľko mesiacov po nehode hlbšie zaoberal. Pokiaľ teda žalobkyňa vlastnou nedbanlivosťou viedla vozidlo spôsobom, ktorý mal za následok šmyk a následný náraz do súkromného majetku a všeobecne prospešného zariadenia, pri ktorom utrpela ľahké zranenie, porušila záujem na bezpečnej a plynulej cestnej premávke definovaný zákonom č. 8/2009 Z.z. a dopustila sa tak priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. g/ ZoP. Pokiaľ ide o sankcie uložené žalobkyni za spáchanie priestupku, tieto sa pohybujú na spodnej hranici zákonom povolených sadzieb, čo správny orgán dostatočne odôvodnil, pričom prihliadol predovšetkým na poľahčujúce okolnosti svedčiace v prospech žalobkyne. Rozhodnutie žalovaného o druhu a výške sankcií založené na zákonom povolenej správnej úvahe nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom pre uplatnenie tzv. diskrečnej právomoci správneho orgánu a preto súd toto správne uváženie bližšie nepreskúmaval (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci uzavrel, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.