Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/176/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201400 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201400.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U. B., S. XX, W. nad X., C. republika, zastúpený: U.. Anna Orthová, advokátka, Koceľová 17, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á odporcovi Okresnému úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, Bratislava povinnosť konať vo veci reštitučného nároku navrhovateľa vedenej pod sp. zn. XXXX/XX a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd ukladá odporcovi pokutu 1.000,- eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet súdu do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 340,90 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť konať vo vyššie uvedenom konaní o reštitučnom nároku uplatnenom podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že odporca je v konaní bezdôvodne nečinný. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi v súvislosti jeho nečinnosťou uložil pokutu. K priebehu predmetného konania vedenom pred odporcom navrhovateľ uviedol, že konanie trvá už od 30.12.1992. Uvedená doba je príliš dlhá a jednoznačne v tomto konaní dochádza k prieťahom, ktoré sú v rozpore so základným ústavným právom zakotveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dĺžka správneho konania je tiež v rozpore s § 49 správneho poriadku, podľa ktorého v jednoduchých veciach najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania správny orgán rozhodne bezodkladne, v ostatných veciach je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. Navrhovateľ podotkol, že odporca bol v konaní nečinný aj napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 1S 38/2013-64 zo dňa 11.04.2013 už uložil odporcovi vo veci konať a vydať rozhodnutie v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, t.j. najneskôr do 13. 08.2013. Odporca vo veci nekonal, ale dňa 12.07.2013 vydal rozhodnutie o prerušení konania. Navrhovateľ podal podnet na prokuratúru, pričom Okresná prokuratúra Bratislava II ho listom zo dňa 12.11.2013 informovala, že podala odporcovi upozornenie prokurátora, na základe ktorého bol správny orgán povinný odstrániť prieťahy v konaní. Následne niekoľkokrát navrhovateľ zisťoval u odporcu jeho postup v konaní, očakával vydanie meritórneho rozhodnutia, odporca prisľúbil, že rozhodnutie vo veci môže očakávať na prelome júna a júla 2014, ku dňu podania návrhu však odporca vo veci rozhodnutie nevydal. Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.11.2014, návrh považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Tvrdil, že svojim konaním splnil záväzky vyplývajúce mu z výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave 1S 28/2013-64, teda konal a vydal rozhodnutie vo veci v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Uviedol, že dňa 12.07.2013 vydal rozhodnutie o prerušení konania č. XXX/XX/XXXX/XXXX-KKO, nakoľko listami zo dňa 12.07.2013 a zo dňa 08.12.2013 vyzval žiadateľov na predloženie dokladov, ktoré sú potrebné pre meritórne rozhodnutie. Zároveň listom zo dňa 11.07.2013 požiadal o súčinnosť Správu katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu (v súčasnosti Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor) a požiadal o súčinnosť tiež archív Ministerstva vnútra SR, a to listom zo dňa 08.12.2013. Dňa 08.12.2013 vyzval odporca listom Hlavné mesto SR Bratislavu a Slovenský pozemkový fond na vyjadrenie sa k späťvzatiu časti konania, a na základe tohto podkladu vydal rozhodnutie o zastavení konania č. OÚ-BA-PLO-XXXX/XXXX/XXXX-KKO zo dňa 17.02.2014 (právoplatné dňa 17.02.2014) z dôvodu späťvzatia časti nároku. Odporca dodal, že všetky doklady požadované výzvou a súčinnosťami boli mu kompletne doložené dňa 28.04.2014. Na základe personálnych zmien bol spis v máji 2014 postúpený novému zamestnancovi odporcu. Z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti spisu a nakoľko legenda reštitúcií každého referenta odporcu obsahuje približne 500 reštitučných spisov, pričom nie je možné priorizovať jedného žiadateľa na úkor ostatných, nebolo možné dodržať zákonom stanovenú lehotu. Odporca meritórne nerozhodol o podanom nároku navrhovateľa z vážneho dôvodu vyššie uvedeného, avšak v predmetnej veci priebežne koná. Vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu, doklady doložené kompletne dňa 28.04.2014 sú v kontexte s celým spisovým materiálom v posúdení, a preto bol odporca toho názoru, že návrh je neopodstatnený. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 3 O.s.p., orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. V predmetnom konaní bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť postupu odporcu vo veci reštitučného nároku vedenej pod sp. zn. 1720/1992, t.j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd viac pred ostatnými skutočnosťami zdôrazňuje celkovú dĺžku predmetného konania. Konanie začalo návrhom zo dňa 30.12.1992, a teda ku dňu rozhodovania súdu nebolo ukončené vyše 22 rokov. Táto skutočnosť je nielen znepokojujúca, ale ide o flagrantné porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces (administratívne konanie) bez prieťahov. Takýto dlhý čas trvajúce konanie je i dôkazom neefektívnej práce správneho orgánu, ktorý nedokázal doviesť konanie do právoplatného rozhodnutia, pričom takúto dĺžku konania nemožno ospravedlniť žiadnym argumentom. V ďalšom treba poukázať na skutočnosť, že odporca svojim rozhodnutím o prerušení konania nesplnil povinnosť uloženú mu uznesením Krajského súdu v Bratislave 1S 38/2013-64 zo dňa 11.04.2013, ako sa mylne domnieva. Jeho povinnosťou nebolo vydať akékoľvek rozhodnutie, ale bol povinný rozhodnúť vo veci uplatneného reštitučného nároku, teda bol povinný vydať rozhodnutie meritórne. V súvislosti s vyššie konštatovaným neúmerne dlhým časom trvania administratívneho konania súd poukazuje tiež na to, že odporcom vydané uznesenie o prerušení konania a výzvy na poskytnutie súčinnosti mohli byť vykonané oveľa skôr ako po 22 rokoch trvania správneho konania. Pokiaľ tak odporca urobil až po vyššie uvedenom uznesení krajského súdu, jeho úkony sa javia byť len formálne napĺňajúce povinnosť uloženú súdom nezodpovedajúce efektívnemu charakteru konania s cieľom bez prieťahov vo veci rozhodnúť. Súd si všimol skutočnosť, že sám odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci má k dispozícii od 28.04.2014. Napriek tejto skutočnosti odporca v rozpore so zákonom vo veci nerozhodol, pričom ako dôvod svojej nečinnosti uviedol, že spisy boli pridelené novému referentovi a pre právnu zložitosť veci a veľké množstvo iných reštitučných spisov nie je možné dodržať zákonom stanovenú lehotu. Súd poukazuje na to, že nie je vecou účastníka administratívneho konania, akým spôsobom správny orgán organizuje svoju činnosť. Nie je prípustné, aby bol účastník správneho konania postihovaný nečinnosťou správneho orgánu z dôvodu, že tento rozhoduje okrem o jeho veci aj o iných jemu pridelených veciach, hoc ich je veľké množstvo. Základným právom účastníka konania je, aby jeho vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov, z čoho následne vyplýva povinnosť správnemu orgánu konať bez zbytočných prieťahov. V zmysle správneho poriadku sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností, sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Táto nečinnosť sa prejavuje najmä v tom, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. nevykoná v zákonom stanovenej lehote zákonom predpísaný úkon, alebo vykoná chybný úkon. Súd nemá pochybnosti o tom, že vyše 22 rokov trvajúce administratívne konanie samo o sebe preukazuje neefektívnosť úkonov odporcu, ktorý nezabezpečil skoré rozhodnutie vo veci a jeho administratívny postup nie je možné chápať ako aktívnu činnosť správneho orgánu, keďže túto nerealizuje v súlade so zákonom. Zo strany odporcu dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré súd vyhodnotil ako nečinnosť správneho orgánu. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že od 28.04.2014 odporca nevykonal akýkoľvek ďalší úkon smerujúci k prekonaniu nejakej prekážky brániacej rozhodnutiu vo veci, pričom niet pochýb ani o tom, že v predmetnej veci nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a ani v dodatočne určenej lehote rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 38/2013-64. Takýmto postupom odporcu dochádza k porušovaniu jednej zo základných zásad právneho štátu zakotvenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (konkretizované v § 49 správneho poriadku). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, napríklad III. ÚS 282/08 alebo I. ÚS 225/08, v zmysle ktorej je za pasivitu nutné považovať aj tú skutočnosť, keď napriek tomu, že správnemu orgánu nebráni žiadna prekážka, vo veci nekoná a nerozhoduje. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že predmetný návrh je dôvodný, a preto odporcovi uložil povinnosť konať vo veci reštitučného návrhu navrhovateľa vedenej pod sp. zn. 1720/92 a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa § 250u O.s.p. za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do výšky 3.280,- eur a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Súd odporcovi uložil pokutu 1.000,- eur podľa § 250u O.s.p. z dôvodu, že postup odporcu v konaní po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 38/2013-64 bol z vyššie uvedených dôvodov považovaný za nezákonný, bola opätovne konštatovaná jeho nečinnosť, čím mal súd za preukázané nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu. Súd listom č.k. 2S 176/14-34 zo dňa 16.04.2015 vyzval nadriadený správny orgán odporcu, Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, aby sa k súdenej veci vyjadril, pričom k výzve pripojil návrh navrhovateľa a vyjadrenie odporcu k návrhu. Dňa 05.05.2015 nadriadený správny orgán odporcu zaslal súdu stanovisko, v ktorom všeobecne konštatoval, že odporca je povinný v predmetnej veci vydať rozhodnutie podľa zákona, meritórne rozhodnutie môže vydať ak spoľahlivo zistil skutkový stav veci, pričom chráni práva a záujmy účastníka konania. Súd vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že ani napriek uloženej povinnosti uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 38/2013-64 bol odporca v predmetnom správnom naďalej nečinný, postupoval v súlade s § 250u O.s.p. a uložil odporcovi pokutu. Jej výšku súd určil v dolnej tretine zákonom stanovenej sadzby, keďže ide o prvé takéto súdu známe odporcovo porušenie uloženej povinnosti a pokuta v takejto výške sa z tohto dôvodu javí ako dostačujúca pre naplnenie jej výchovného a zároveň odradzujúceho charakteru. Súd považuje za potrebné upozorniť, že za opätovné nedodržanie lehoty uvedenej v tomto rozhodnutí, môže súd na návrh účastníka (tak ako to bolo v tomto prípade), ak je správny orgán nečinný, uložiť pokutu znova. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a porada s klientom a podanie návrhu na súd) v súlade s § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ po 134,- eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v zmysle § 16 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., dva krát po 8,04 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa preukázala, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto jej súd priznal odmenu náhrady podľa uvedenej vyhlášky o daň z pridanej hodnoty zvýšenú. Celková suma náhrady trov konania predstavuje 340,90 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne na jej bankový účet IBAN: SK 49 1100 0000 0026 2655 5437 do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).