KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 5. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/182/2014 z 27. 5. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2015, sp. zn. 1S/182/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201457.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/182/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201457
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201457.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a
členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: HOTELY
Plus, a.s., Bulharská 72, Bratislava, IČO: 35 749 105, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Anna
Hudáková, s.r.o., Záhradnícka 66, Bratislava, IČO: 47 250 798, proti žalovanej: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, poštový priečinok 29,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0963/99/2013 zo dňa 28.07.2014
takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej číslo SK/0963/99/2013 zo dňa 28.07.2014 z r u š u j e
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Anna Hudáková, s.r.o. trovy
právneho zastúpenia vo výške 518,76 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.09.2014 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovanej č. SK/0963/99/2013 zo dňa 28.07.2014, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so
sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. R/0311/01/2013 zo dňa 31.10.2013, ktorým
bola žalobcovi uložená pokuta XXX,- Eur pre porušenie zákazu šíriť reklamu elektronickou poštou bez
predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy - pri výkone kontroly bolo zistené,
že z e-mailovej adresy kontrolovaného subjektu „. bola dňa 05.04.2013 užívateľovi z e-mailovej adresy
„. zaslaná nevyžiadaná reklama (s reklamnou informačnou ponukou „Hotel Plus** v Bratislave
- Ubytovanie počas výstavy Coneco“) bez predchádzajúceho súhlasu užívateľa - prijímateľa reklamy,
čím došlo k porušeniu § 3 ods. 7 zákona č. 147/2011 Z.z. o reklame.

Uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, pretože sa domnieval, že správny
orgán nesprávne posúdil skutkový stav, keď neprešetril namietanú skutočnosť, že reklama nebola
zasielaná sťažovateľovi ako novému subjektu, ale subjektu, ktorý už so žalobcom komunikoval a ktorý
mu dal súhlas v zmysle čl. XII, ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok so zasielaním ponúk na



jeho e-mailovú adresu F., ktorá bola v databáze žalobcu pod spoločnosťou VLKOMOTO, s.r.o., sídlo
M. R. Štefánika 32, Trenčín, IČO: 36 815 110. Na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia
bolo správnym orgánom vydané aj nesprávne rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré bolo potvrdené
napadnutým rozhodnutím žalovaného.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné v celom rozsahu, pretože nie je pravdivá
skutočnosť a záver rozhodnutia, že e-mail, ktorý je predmetom správneho konania bol zaslaný priamo
pánovi R. alebo na obchodné meno H. Namietal, že s takýmto účastníkom nikdy nepracoval a nikdy
pánovi R. O. priamo nezasielal žiadne e-maily. Zo samotného podnetu na prešetrenie SOI vyplýva, že
sťažovateľom je pán R. O. ako fyzická osoba, ktorá označuje sám seba obchodným menom H.. Toto
označenie uvádza v mailovej adrese, v označení web - stránky, vo facebookovej adrese i v názve E-
shopu, zároveň uvádza predmet činnosti - predaj dekoratívnych farieb, bordúr, reliéfov, fresiek a líšt.

Poukázal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí svoj názor nepodložil argumentmi a nevyrovnal sa s
tvrdeniami žalobcu. E-mail, ktorý bol príčinou sťažnosti a bol označený ako nevyžiadaný, bol zaslaný
žalobcom na adresu R. Sťažovateľ R. O. tvrdí, že predmetná adresa patrí jemu ako fyzickej osobe
a používa ju v obchodnej činnosti - predaj farieb a lakov pod obchodným menom H.. Túto adresu
ale sťažovateľ R. O. uviedol ako korešpondenčnú adresu pri objednávaní ubytovania v spoločnosti
HOTELY Plus, a.s. pre spoločnosť VLKOMOTO s.r.o. a doménu candis.sk stále používa pre spoločnosť
VLKOMOTO, s.r.o.. Adresa R. je registrovaná pre spoločnosť KupToHned.sk s.r.o.. Spoločnosť
VLKOMOTO s.r.o. a spoločnosť KupToHned.sk s.r.o. sú spoločnosti prepojené rovnakým konateľom,
spoločníkom a v tej dobe aj sídlom. Majú taktiež spoločnú internetovú stránku. Neexistuje preto podľa
žalobcu žiadny dôvod, pre ktorý by mal žalobca spoločnosť HOTELY Plus, a.s. pochybovať o tom,
že prostredníctvom uvedenej e-mailovej adresy nekomunikuje priamo so spoločnosťou VLKOMOTO
s.r.o.. Ak sa pán O., ktorý je konateľom oboch vyššie uvedených spoločností rozhodol, že predmetnú
adresu bude naďalej používať len pre svoje súkromné účely a nikomu to neoznámil, registráciu domény
nezmenil, žalobca tieto skutočnosti nemohol vedieť, nakoľko v skutočnosti doménu H. naďalej používal
pre spoločnosť VLKOMOTO, s.r.o.. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca zaslal predmetný e-mail s
ponukou zľavy v dobrej viere svojmu bývalému zákazníkovi, spoločnosti VLKOMOTO, s.r.o., ktorý dal k
zasielaniu obchodných ponúk štandardným spôsobom súhlas - akceptáciou Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu. Sťažovateľ R. O. komunikoval so žalobcom v mene spoločnosti VLKOMOTO, s.r.o.
cez predmetnú adresu, preto musel vedieť, že e-mail od spoločnosti HOTELY Plus, a.s. bol určený
výhradne spoločnosti VLKOMOTO, s.r.o.. R. O. mal možnosť nechať predmetnú adresu vyškrtnúť z
mailing listov žalobcu alebo upozorniť, že ju spoločnosť VLKOMOTO, s.r.o. ďalej nepoužíva. Údaj, že ide
o nevyžiadaný e-mail sa do e-mailu dostal nepozornosťou pracovníčky žalobcu. Tvrdenie sťažovateľa
R. O., že predmetná e-mailová adresa je určená výhradne jemu ako fyzickej osobe je účelové a odporuje
faktom, že uvedená adresa je registrovaná spoločnosťou KupToHned.sk, s.r.o. a R. O. túto adresu
používal v obchodnom styku medzi spoločnosťami VLKOMOTO, s.r.o. a žalobcom. Žalobca je preto
názoru, že skutok, ktorý žalovaný kladie žalobcovi za vinu nemôže byť kvalifikovaný ako porušenie
zákona zo strany žalobcu, nakoľko túto situáciu zavinil práve sťažovateľ pán R. O., a preto žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť.

II.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 09.10.2014 žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedla, že zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame zakazuje šírenie reklamy elektronickou poštou
bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Uvedenú povinnosť
viaže predmetný zákon priamo na šíriteľa reklamy, ktorý je povinný kontrolnému orgánu predložiť
preukázateľný súhlas osôb, ktorým v elektronickej podobe zasiela reklamu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Kontrolou vykonanou dňa 20.08.2013 bolo nepochybne preukázané, že žalobca porušil
zákaz v zmysle ust. § 3 ods. 7 zákona o reklame, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal udelenie
predchádzajúceho súhlasu užívateľa e-mailovej adresy R., ktorý bol príjemcom reklamy. Žalovaný orgán
má za to, že obchodnú spoluprácu z roku 2009 nie je možné považovať za súhlas so zasielaním reklamy
formou elektronickej pošty. Kontrola bola vykonaná práve na základe podnetu užívateľa e-mailovej



adresy R. a sám žalobca sa vo svojej reklamnej správe vopred ospravedlňuje za nevyžiadaný e-mail. K
námietke žalobcu, že pán R. mal možnosť upozorniť, že spoločnosť VLKOMOTO s.r.o. ďalej predmetnú
e-mailovú adresu nepoužíva, žalovaný uviedol, že je na sťažovateľovi akú formu zvolil, nakoľko v zmysle
zákona o reklame k zasielaniu akejkoľvek reklamy zo strany žalobcu malo dôjsť až v prípade získania
preukázateľného súhlasu týchto spotrebiteľov na zaslanie reklamy v elektronickej podobe.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle § 250g ods. 1
O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č.
SK/0963/99/2013 zo dňa 28.07.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Slovenskej obchodnej
inšpekcie, Inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. R/0311/01/2013
zo dňa 31.10.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXX,- € pre porušenie § 3 ods. 7
zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, a to pre porušenie zákazu šíriť reklamu elektronickou poštou bez
predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.08.2013 inšpektori SOI vykonali
kontrolu na základe podnetu č. 934/2013, počas ktorej bolo zistené, že z e-
mailovej adresy kontrolovaného subjektu „. bola dňa 05.04.2013 užívateľovi e-mailovej adresy „. zaslaná
nevyžiadaná reklama s reklamno-informačnou ponukou „Hotel Plus** v Bratislave - ubytovanie počas
výstavy Coneco“ bez predchádzajúceho súhlasu užívateľa - prijímateľa reklamy. Vykonanou kontrolou
mali inšpektori SOI preukázané, že žalobca porušil zákaz šíriť reklamu elektronickou poštou bez
predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy. Žalobca vo vyjadrení k oznámeniu
o začatí správneho konania doručeného správnemu orgánu dňa 9.10.2013 namietal, že sťažovateľa
pána O. považoval za obchodného partnera, ktorý pod firmou VLKOMOTO s.r.o. v roku 2009 využil jeho
služby. Ponuka ubytovania počas výstavy Coneco zo dňa 5.4.2013 bola zasielaná na rovnaký emailový
kontakt, prostredníctvom ktorého s p. O. komunikoval o vzájomnej spolupráci, a to R. Nevedel, že p. O.
používa rovnakú e-mailovú adresu aj na spoločnosť KupToHned.sk, s.r.o.. Na základe takto vykonaného
skutkového stavu Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI v Bratislave pre Bratislavský kraj
rozhodnutím č. R/0311/01/2013 zo dňa 31.10.2013 žalobcovi uložila pokutu pre porušenie § 3 ods. 7
zákona o reklame vo výške XXX,- Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom
bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovanej, SOI, Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v
Bratislave č. SK/0963/99/2013 zo dňa 28.07.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené a
odvolanie žalobcu zamietnuté.

IV.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, na konanie orgánov dozoru pri ukladaní sankcií sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V zmysle poznámky pod čiarou všeobecným predpisom
o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).



Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých
sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade).

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. je rozhodnutie nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné,
alebo trpí nedostatkom dôvodov.

Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady
skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady,
keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne, keď nie je zrejmé, či
vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané.

Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený.
Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto
v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ust.
§ 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami a návrhmi
účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, resp. uvedenými v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie
podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je
nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom
rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené
závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto
skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku
rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade.



Je nesporné, že týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru Krajského súdu v Bratislave jednoznačne nevyhovuje.

V prejednávanom prípade preskúmavané prvostupňové rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa
obmedzuje len citáciu paragrafového znenia, bez ich riadneho zdôvodnenia, bez toho, aby bolo zrejmé,
či sa žalovaný zaoberal otázkami, na ktoré upriamil pozornosť žalobca, bez odôvodnenia záverov
žalovaného. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia
rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho
rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti navrhované žalobcom za nerozhodné, resp. nesprávne, podľa
ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených
úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni
takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia súd zistil, že žalobca v správnom konaní, vo vyjadrení k
oznámeniu o začatí správneho konania doručeného správnemu orgánu dňa 9.10.2013 namietal, že
„sťažovateľa pána O. považoval za obchodného partnera, ktorý pod firmou VLKOMOTO s.r.o. v roku
2009 využil jeho služby. Ponuka ubytovania počas výstavy Coneco zo dňa 5.4.2013 bola zasielaná na
rovnaký emailový kontakt, prostredníctvom ktorého žalobca s p. O. komunikoval o vzájomnej spolupráci,
a to F.. Nevedel, že p. O. používa rovnakú e-mailovú adresu aj na spoločnosť KupToHned.sk, s.r.o.“.
Správny orgán k tejto námietke žalobcu uviedol, že „samotnú obchodnú spoluprácu realizovanú v roku
2009 nie je možné považovať za súhlas so zasielaním ďalšej reklamy formou elektronickej pošty, a
preto je správanie žalobcu neakceptovateľné“. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave je nesporné,
že prvostupňový správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, keď
náležite a riadne sa nevysporiadal s námietkami žalobcu. Jeho argumentácia spočívajúca v jednej vete
je pre daný účel nepostačujúca.

Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán (žalovaný) podľa ust. § 46 zákona o správnom
konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu, podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku. Je povinný zistiť dôsledne
skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolateľ.
Pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu.
Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci, to znamená,
že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy, prípadne zopakuje dôkazy už vykonané, v záujme zistenia
skutočného stavu veci.

Z dikcie ust. § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle
oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o
odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak zákon
mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov
odvolania. Na základe obsahu preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia je možné konštatovať,
že žalovaný ako odvolací správny orgán rovnako ako prvostupňový správny orgán nevenoval dostatočnú
pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. V rozhodnutí nereagoval na všetky návrhy žalobcu uvedené
v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Žalobca v odvolaní namietal, že
„predmetná reklama nebola zasielaná sťažovateľovi ako novému subjektu, ale subjektu, ktorý už so
žalobcom komunikoval a ktorý mu dal súhlas v zmysle čl. XII, ods. 2 Všeobecných obchodných
podmienok so zasielaním ponúk na jeho e-mailovú adresu R., ktorá bola v databáze žalobcu pod
spoločnosťou VLKOMOTO, s.r.o., sídlo M. R. Štefánika 32, Trenčín, IČO: 36 815 110. Táto adresa
bola R. uvedená ako korešpondenčná adresa pri využívaní služieb spoločnosti HOTELY Plus, a.s.
pre spoločnosť VLKOMOTO s.r.o.. Adresa R. je registrovaná pre spoločnosť KupToHned.sk s.r.o.. a
sťažovateľ neoznámil žalobcov, že predmetnú adresu R. využíva iná spoločnosť“. S touto námietkou sa
aj žalovaný vysporiadal rovnako ako prvostupňový správny orgán, keď uviedol, že „obchodnú spoluprácu



z roku 2009 nie je možné považovať za súhlas so zasielaním reklamy formou elektronickej pošty, a preto
je správanie žalobcu neakceptovateľné“. Súd je preto názoru, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie,
rovnako ako prvostupňové rozhodnutie sa obmedzilo takmer len na citáciu paragrafového znenia zákona
bez náležitého odôvodnenia a správnej úvahy.

V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 5A 5/2002 NSS ČR uviedol, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy: „....Ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s
výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť
k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich
vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva....“.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave postupoval podľa citovaného
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) OSP a preskúmavané rozhodnutie oboch stupňov zrušil a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešná
žalovaná nahradí žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- €
a v trovách právneho zastúpenia vo výške 518,76 €, a to za 3 úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia - 134,- €,

- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 28.8.2014 - 134,- €,

- pojednávanie dňa 28.5.2015 - 139,83 €

- 2x režijný paušál po 8,04 €, 1x režijný paušál po 8,39 €,

Trovy právneho zastúpenia predstavujú 432,30 € + 20 % DPH - 86,46 €, spolu 518,76 €. Advokátka
preukázala, že je platcom DPH. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon
právnej služby - vyjadrenie zo dňa 16.9.2014, pretože neobsahovalo vyjadrenie vo veci samej a súd ho
nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).