Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/184/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201459 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201459.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5484/2014-3.4/ak zo dňa 25.6.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5484/2014-3.4/ak zo dňa 25.6.2014, ktorým na základe podnetu žalobcu podľa § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Ďalej len ,,zákon č. 24/2006 Z.z.) žalovaný správny orgán rozhodol tak, že navrhovaná výstavba lesnej cesty Horná Studená-Matejova dolina pre navrhovateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Slovenská Ľupča, Lichardova 52, 976 13 Slovenská Ľupča sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. pre nesprávne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nepostačujúceho na posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a a nedostatok dôvodov, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca je účastníkom konania vedeného žalovaným správnym orgánom pod sp. zn. 1423/2014-2.3, predmetom ktorého je žiadosť žiadateľa Lesov Slovenskej republiky, s.p., odštepného závodu Slovenská Ľupča o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov(ďalej len ,,ZOPK“) a o odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Horná Studená- Matejova dolina a stým súvisiaceho povolenia výnimky zo zákazov z druhotnej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d) a § 35 ods. 2 písm. b) ZOPK v znení platnom v čase podania žiadosti, teda dňa 2.5.2011. V uvedenom konaní žalovaný správny orgán pôvodne vydal súhlas a povolil výnimky žiadané žiadateľom, následne však rozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 7247/2013-1.10 (46/2013-rozkl.) zo dňa 18.12.2013 bolo rozhodnutie, ktorým sa povolili výnimky zrušené a vec vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný pred vydaním nového rozhodnutia vo veci týkajúcej sa udelenia súhlasu a povolenia výnimiek listom zo dňa 18.3.2014 sp. zn. 1423/2014-2.3 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, pričom účastníkom zaslalo v tejto súvislosti stanovisko ŠOP SR sp. zn. ŠOP SR/875/2013 zo dňa 25.2.2014. Žalobca podaním zo dňa 31.3.2014 poukázal na to, že už v minulosti bol účastníkom správnych konaní, ktoré sa týkali udeľovania výnimiek a súhlasov z druhotnej a územnej ochrany v súvislosti s výstavbou lesných ciest v Národnom parku Nízke tatry, území Európskeho významu Ďumbierske Tatry(SKUEV 0302), Kráľovohorské Tatry(SKUEV 310) a Chránenom vtáčom území Nízke Tatry. V uvedenom podaní žalobca vymenoval devätnásť lesných ciest v uvedených chránených územiach v súvislosti, s výstavbou ktorých boli v uvedených územiach európskeho významu udelené výnimky z územnej a druhovej ochrany a súhlasy potrebné podľa ZOPK na takúto činnosť, pričom lesná cesta Horná Studená- Matejova dolina je dvadsiatou v poradí. V podaní zo dňa 31.3.2014 žalobca poukázal na to, že potreba posúdenia komplexných dopadov výstavby týchto lesných ciest v chránených územiach NATURA 2000 je obchádzaná tým, že každá z týchto lesných ciest sa posudzuje samostatne. Taktiež poukázal na vyjadrenie orgánu ochrany prírody ktorý podľa § 28 ods. 4 ZOPK nezodpovedá požiadavkám uvedených v čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, ktorej cieľom je podrobiť posúdeniu akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý môže pravdepodobne významne ovplyvniť lokalitu, pričom cieľom takéhoto posúdenia je chrániť predmet ochrany v uvedenej lokalite. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom skúmania v žiadnom z týchto konaní nebol ani len celkový dopad výstavby týchto lesných ciest na predmet ochrany v označených lokalitách NATURA 200, pričom čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch ukladá brať do úvahy aj dopad projektu v spojení s inými plánmi alebo projektmi. S poukazom na vyššie uvedené uviedol, že tomuto zmyslu ani cieľu nezodpovedá taký postup pri ochrane lokalít európskeho významu, kde sa výstavba prinajmenšom dvadsiatich lesných ciest automatizuje na také časti, či etapy pri realizácii ktorých sa možno vyhnúť posudzovaniu vplyvov takéhoto projektu na lokalitu a ciele ochrany v nej. Žalobca následne na základe uvedených argumentov navrhol, aby žalovaný považoval toto vyjadrenie v súlade s § 18 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z. za písomný podnet na zisťovacie konanie. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného nie je náležite odôvodnené v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z., pričom konkrétne podľa ustanovenia § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z.- o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. zákona č. 24/2006 Z.z.. Z citované zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie príslušného orgánu v zisťovacom konaní, ktoré sa začalo na podnet žalobcu, musí byť odôvodnené a zároveň ukladá správnemu orgánu vyrovnať sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so stanoviskami podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.. Pričom je nepochybné že žalobca je osobou, ktorej z § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva oprávnenie, aby sa žalovaný vysporiadal z jeho stanoviskom doručeným na výzvu žalovaného k predmetnému konaniu. Žalobca v tejto súvislosti poznamenáva, že zo žiadneho z ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z. nevyplýva, že by žalovaný mohol v predmetnom zisťovacom konaní postupovať rozdielne od postupu upraveného v § 22 a § 23 zákona č. 24/2006 Z.z.. Preto mu nie je zrejmé na základe akých ustanovení označeného zákona dospel žalovaný k záveru, že pre jeho postup v zisťovacom konaní sa spravuje iným režimom, ako zisťovacie konanie na ktoré sa vzťahuje § 18 ods. 3 a 5 zákona č. 24/2006, a to osobitne preto, že § 20 neupravuje priebeh zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z.. Taktiež podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nemožno zistiť skutočnosti vyplývajúce z § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., a to vyhodnotenie povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa odseku 1. Podľa ktorého odôvodnenie rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. musí dať jeho adresátovi odpoveď na otázku, akým spôsobom uvedené kritériá vyhodnotil príslušný správny orgán a akým spôsobom vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a v rámci kritérií uvedených v ustanovení § 20 ods. 3 zákona 24/2006 Z.z. bolo príslušným orgánom subsumované pod § 2 zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom je definovaný jeho účel, ktorým je okrem iného zistiť, opísať, vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, vrátane jej variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia poškodzovaniu životného prostredia a získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal predovšetkým na obsah svojich vyjadrení zo dňa 31.3.2014 a 13.6.2014 v ktorých namieta, že predmetom vyhodnotenia vplyvu navrhovanej výstavby lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolina, nebolo hodnotenie kumulatívneho vplyvu už spomínaných dvadsiatich lesných ciest na územia NATURA 2000. Podľa žalobcu v podkladoch napadnutého rozhodnutia nemožno nájsť nič, čo by bolo zhodnotením uvedeného kumulatívneho vplyvu. Tiež uvádza že samotný žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje vo vzťahu k argumentom žalobcu, že v predmetnom konaní sa nerozhodovalo o tom, či sa podľa zákona bude posudzovať všetkých dvadsať lesných ciest uvedených vo vyjadrení žalobcu zo dňa 31.3.2014, ale o tom, či sa bude posudzovať výstavba lesnej cesty Horná Studená- Matejova Dolina. Ďalej uviedol, že na jednej strane napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol, že sa činnosť nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., na druhej strane sám uvádza podmienky, za stanovenia ktorých možno vplyvy navrhovanej činnosti zmierniť. Žalobca má za to, že nie je predmetom zisťovacieho konania identifikovať spôsoby, ktorými možno vplyvy na územia Natura 2000 eliminovať, keďže táto činnosť je predmetom konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a poukázal na § 39 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. Na záver žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veciach C-127/02 Waddenvereniging a Vogelsbeschermingvereniging a C-258/11 Peter Sweetman/An Bord Pleanála, z ktorých vyplýva, že povolenie na činnosti spadajúce pod čl. 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení možno vydať len, ak príslušné orgány nadobudli istotu o tom, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality. II. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.10.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe uviedol, že žalobca spája dohromady dva rôzne typy konaní upravené osobitnými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z., pričom zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané podľa ustanovenia § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., ale podľa ustanovenia § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. Konanie podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z., v ktorom bolo na základe podnetu žalobcu vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, je samostatným typom konania, ktoré je potrebné rozlišovať od zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti, ktoré je upravené v ustanoveniach § 29 zákona č. 24/2006 Z.z.., podľa ktorého ,,ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykonáva príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona“. Podľa ustanovení § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. sa postupuje len v prípade navrhovaných činností, pre ktoré zákon č. 24/2006 Z.z. ustanovuje, že sú predmetom zisťovacieho konania. Čo je predmetom zisťovacieho konania vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z.. Na rozdiel od zisťovacieho konania upraveného v § 29 zákona č. 24/2006 Z.z., predmetom konania podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z. je určenie či posudzovaniu vplyvov podlieha a) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v prílohe č. 8, b) navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8 K námietkam ohľadne ustanovenia § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré žalobca vo svojej žalobe poukazuje, žalovaný uviedol, že nie je možné ho aplikovať na napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z.. V žiadnom ustanovení § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. ani v inej časti tohto zákona sa neuvádza, že by sa predmetné ustanovenie malo v konaní podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s § 18 ods. 10 a 11 zákona č. 24/2006 Z.z. aplikovať. Predmetné ustanovenie § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. upravuje základné náležitosti konania, ako aj postup príslušného orgánu v konaní obdobne ako je tomu v prípade zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z.. Ďalej zákon č. 24/2006 Z.z. pre rozhodovanie podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z., na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, na rozdiel od rozhodovania v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. neustanovuje, že vydané rozhodnutie musí byť odôvodnené a príslušný orgán sa v odôvodnení musí vysporiadať s písomnými stanoviskami rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obci resp. verejnosti k zámeru v zmysle § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal predovšetkým zo stanoviska Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj len ŠOP SR) č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 5.5.2014, v ktorom bola podrobne zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ako aj zo stanoviska navrhovateľa zo dňa 28.4.2014, ktoré nebolo so stanoviskom ŠOP SR vo vzájomnom rozpore. Žalovaný má za to, že prihliadal aj na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam osobitných vplyvov, ako aj na odôvodnenie podnetu. Žalovaný uviedol, že navrhovanou činosťou bola v danom prípade výstavba lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolina a napadnutým rozhodnutím sa rozhodovalo o tom, či posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. podlieha výstavba tejto lesnej cesty. Ako uviedol aj sám žalobca, v prípade ďalších lesných ciest označených žalobcom vo vyjadrení zo dňa 31.3.2014, išlo o lesné cesty, ktorých výstavba už bola povolená, avšak pri rozhodovaní žalovaný zohľadnil aj kumulatívny vplyv, ktorá mala navrhovaná lesná cesta spolu s ďalšími devätnástimi lesnými cestami. V žiadosti ministerstva č. 5484/2014-3.4/ak zo dňa 15.4.2014 o stanovisko sa jednoznačne uvádza, že žiada ŠOP SR, aby v stanovisku zohľadnila prípadný kumulatívny a synergický efekt, ktorý by navrhovaná lesná cesta mohla mať spolu s ďalšími devätnástimi lesnými cestami uvedenými vo vyjadrení žalobcu. ŠOP SR na základe uvedenej žiadosti predložila ministerstvu stanovisko zo dňa 5.5.2014. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením uvedeným v žalobe, že si osvojilo takú implementáciu článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, ktorá znamená, že sa príslušné orgány vyhnú konaniu, v ktorom by mali nadobudnúť istotu, že plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu lokality. Z napadnutého rozhodnutia takáto skutočnosť nevyplýva a žalobca podsúva žalovanému názory, ktoré si v rámci konania neosvojilo. Argumentoval tým, že v konaní vychádzal zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 5.5.2014, podľa ktorého ,,výstavba a následná prevádzka navrhovanej lesnej cesty pravdepodobne nebude mať v území európskeho významu Ďumbierske Tatry a v Chránenom vtáčom území Tatry dlhodobý významný negatívny, ani kumulatívny vplyv“. Žalovaný dodal, že s otázkou potreby posúdenia navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na dotknuté územia Natura 2000 sa už vysporiadal Okresný úrad Banská Bystrica v odbornom stanovisku vydanom podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. na základe návrhu Lesov Slovenskej republiky, š.p. na zhodnotenie kumulatívneho vplyvu zámeru výstavby lesných ciest. Uvedeným odborným stanoviskom Okresný úrad Banská Bystrica na základe stanoviska ŠOP SR rozhodol, že navrhovaná činnosť nemôže mať samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, pričom nie je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o toto územie podľa dokumentácie ochrany prírody a nie je predmetom posudzovania podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z.. III. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je účastníkom konania vedeného žalovaným správnym orgánom pod sp. zn. 1423/2014-2.3, predmetom ktorého je žiadosť žiadateľa Lesov Slovenskej republiky, s.p., odštepného závodu Slovenská Ľupča o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov(ďalej len ,,ZOPK“) a o odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK v súvislosti s výstavbou lesnej cesty Horná Studená- Matejova dolina a stým súvisiaceho povolenia výnimky zo zákazov z druhotnej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d) a § 35 ods. 2 písm. b) ZOPK v znení platnom v čase podania žiadosti, teda dňa 2.5.2011. V uvedenom konaní žalovaný správny orgán pôvodne vydal súhlas a povolil výnimky žiadané žiadateľom, následne však rozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 7247/2013-1.10 (46/2013-rozkl.) zo dňa 18.12.2013 bolo rozhodnutie kt. sa povolili výnimky zrušené a vec vrátená žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný pred vydaním nového rozhodnutia vo veci týkajúcej sa udelenia súhlasu a povolenia výnimiek listom zo dňa 18.3.2014 sp. zn. 1423/2014-2.3 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, pričom účastníkom zaslalo v tejto súvislosti stanovisko ŠOP SR sp. zn. ŠOP SR/875/2013 zo dňa 25.2.2014. Žalobca podaním zo dňa 31.3.2014 poukázal na to, že už v minulosti bol účastníkom správnych konaní, ktoré sa týkali udeľovania výnimiek a súhlasov z druhotnej a územnej ochrany v súvislosti s výstavbou lesných ciest v Národnom parku Nízke tatry, území Európskeho významu Ďumbierske Tatry(SKUEV 0302), Kráľovohorské Tatry(SKUEV 310) a Chránenom vtáčom území Nízke Tatry. V uvedenom podaní žalobca vymenoval devätnásť lesných ciest v uvedených chránených územiach v súvislosti, s výstavbou ktorých boli v uvedených územiach európskeho významu udelené výnimky z územnej a druhovej ochrany a súhlasy potrebné podľa ZOPK na takúto činnosť, pričom lesná cesta Horná Studená- Matejova dolina je dvadsiatou v poradí. MŽP SR považovalo uvedené vyjadrenie žalobcu za podnet podľa § 20 ods. 1 písm. e) zákona č. 24/2006 Z.z.. Ako vyplyva z dokumentov, ktoré sú súčaťou spisu, predmetom konania je navrhovaná výstavba lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolina. Listom č. 5484/2010-3.4/ ak zo dňa 15.4.2014 ministerstvo požiadalo ŠOP SR, Lesy Slovenskej republiky, š.p., OZ Slovenská Ľupča, ako navrhovateľa aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrili a taktiež oboznámilo žalobcu ako predkladateľa podnetu s možnosťou vyjadriť sa. Dňa 2.5.2014 bolo ministerstvu doručené stanovisko Lesov Slovenskej republiky č. 212675/2014-200, SČ: 3836/2014/1592 zo dňa 28.4.2014, v ktorom bolo uvedené, že rozsah vplyv, veľkosť, komplexnosť vplyvu ako aj trvanie a jeho frekvencia nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany. Dňa 28.5.2014 bolo doručené ministerstvu taktiež stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 5.5.2014, ktorá primárne vychádza zo stanoviska jej miestne príslušnej organizačnej zložky- Správy NAPANTu, ktorá v rámci hodnotenia únosnosti prírodného prostredia dotknutého územia považuje riziko spôsobené navrhovanou činosťou za prijateľné okrem prípadov nadmerného využívania navrhovanej lesnej cesty počas nepriaznivých klimatických podmienok a absencie pravidelnej údržby a jej využívania pracovnými strojmi v zlom technickom stave. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,3) b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,4) e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.2) ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. ministerstvo začne konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 na základe odôvodneného písomného podnetu a) povoľujúceho orgánu, b) okresného úradu v sídle kraja, c) okresného úradu, d) rezortného orgánu, e) organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia podľa § 27, f) navrhovateľa. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. ministerstvo môže začať konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 aj z vlastného podnetu, pričom prihliada na podnety verejnosti, dotknutej obce a dotknutého orgánu. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z . ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie22) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,5) c) význam očakávaných vplyvov, d) odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z ak ide o rozhodovanie, ministerstvo použije primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z ministerstvo môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie požiadaviek podnetu, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne ministerstvo. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Podľa § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z. o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania podľa § 39. IV. Úlohou tunajšieho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.06.2014, ktorým Ministerstvo životného prostredia SR vydalo podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z., na základe podnetu žalobcu, podľa § 20 ods. 1 písm. e) citovaného zákona pre navrhovanú výstavbu lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolinka navrhovateľa Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik OZ Slovenská Ľupča rozhodnutie, že navrhovaná výstavba lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolinka sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Senát Krajského súdu v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo a správne v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu je nesporné, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané podľa ust. § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z.. Predmetom konania podľa § 20 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s ustanoveniami § 18 ods. 10, ods. 11 citovaného zákona je určenie, či posudzovaniu vplyvov podlieha a) navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v prílohe č. 8 b) navrhovaná činnosť alebo jej zmena, ktorá nedosahuje hodnoty uvedené v prílohe č. 8. V tomto prípade konanie ukončené napadnutým rozhodnutím ministerstva bolo začaté na základe podnetu podľa ust. § 18 ods. 10 zákona č. 24/2006 Z.z., keďže išlo o navrhovanú činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.. Nakoľko navrhovaná výstavba lesnej cesty nie je navrhovanou činnosťou, resp. jej zmenou, ktorá by dosahovala hodnoty uvedené v prílohe č. 8 časti B citovaného zákona, ani navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou, uvedenej v prílohe č. 8 časti B citovaného zákona, ku ktorej by príslušný orgán vydal vyjadrenie, že môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, nemôže byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z.. Z tohto dôvodu ani ust. § 29 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré žalobca poukazuje v svojej žalobe, nie je možné aplikovať na preskúmavané rozhodnutie ministerstva, ktoré bolo vydané podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že pre rozhodovanie podľa ust. § 20 ods. 6 na základe ktorého vydalo ministerstvo napadnuté rozhodnutie, na rozdiel od rozhodovania v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona, toto neustanovuje, že vydané rozhodnutie musí byť odôvodnené a príslušný orgán sa v odôvodnení musí vysporiadať s písomnými stanoviskami rezortného orgánu povoľujúceho orgánu dotknutého orgánu, dotknutej obce, resp. verejnosti k záveru v zmysle § 23 ods. 4 citovaného zákona. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádzalo zo stanoviska odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014, v ktorom bola podrobne zhodnotená navrhovaná činnosť z hľadiska kritérií ustanovených v § 20 ods. 3 citovaného zákona, ako aj zo stanoviska navrhovateľa zo dňa 28.04.2014, ktoré nebolo so stanoviskom ŠOP SR v rozpore. V preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že predmetom preskúmavaného konania nebolo rozhodovanie o tom, či sa podľa zákona č. 24/2006 Z.z. bude posudzovať výstavba všetkých 20 lesných ciest označených žalobcom. V danom prípade žalovaný rozhodoval len o tom, či posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. podlieha výstavba predmetnej lesnej cesty. Pri rozhodovaní žalovaný vychádzal zo stanoviska ŠOP SR, v ktorom sa konštatuje, že výstavba a následná prevádzka navrhovanej lesnej cesty pravdepodobne nebude mať v území európskeho významu Ďumbierske Tatry a v Chránenom vtáčom území Tatry dlhodobý významný negatívny individuálny ani kumulatívny vplyv. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalovaný vychádzal z podnetu žalobcu zo dňa 31.03.2014, ako aj z odborného stanoviska, ktoré vydal Okresný úrad Banská Bystrica podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. č. OSZP1-2013/03214/Ku zo dňa 07.11.2013, na základe návrhu Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, na zhodnotenie kumulatívneho vplyvu zámeru výstavby lesných ciest Ráztoka, Varecha, Krivá - západ, Krivá - východ, Koreňová, Kýčora, Motyčková, Sova - Šífrová, Vlačuhovo, Nad Paľovú mláku, ako aj výstavba lesných ciest Medzi Kobyliarky - Skorušová, Ždiar, Opálené, Široká, Rizňová - Horárska, Nad Zúbrom, Vápenica, Stredná - II. etapa, Horná Studená - Matejova dolinka a Koryto na území Národného parku Nízke Tatry spolu s existujúcimi už uskutočnenými aktivitami povolenými, ale zatiaľ nerealizovanými aktivitami, ktoré sú orgánom štátnej správy a ŠOP SR známe z vlastnej činnosti vrátene posúdenia vplyvu kalamity a jej prípadného odstránenia po realizácií uvedených lesných ciest. Uvedeným odborným stanoviskom Okresný úrad Banská Bystrica, na základe stanoviska ŠOP SR, rozhodol, že navrhovaná činnosť nemôže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0310 Kráľovohoľské Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry, pričom nie je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti a toto územie podľa dokumentácie ochrany prírody nie je predmetom posudzovania podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z.. Nakoľko podľa vyššie uvedeného odborného stanoviska Okresného úradu Banská Bystrica navrhovaná výstavba lesných ciest vrátane lesnej cesty Horná Studená - Matejova dolinka nebola činnosťou, ktorá mohla pravdepodobne významne ovplyvniť dotknuté lokality sústavy Natura 2000, nevzťahovala sa na túto povinnosť vykonať primerané hodnotenie jej vplyvov na tieto lokality z hľadiska cieľov ich ochrany v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, na ktoré sa žalobca odvoláva. Súd konštatoval, že z preskúmavaného rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že žalovaný vychádzal zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/2026/2014 zo dňa 05.05.2014, podľa ktorého...„Výstavba a následná prevádzka navrhovanej lesnej cesty pravdepodobne nebude mať v území európskeho významu Ďumbierske Tatry a v Chránenom vtáčom území Tatry dlhodobý významný negatívny individuálny ani kumulatívny vplyv...“. Preto pokiaľ ministerstvo rozhodlo, že navrhovaná výstavba lesných ciest sa nebude podľa zákona č. 24/2006 Z.z. posudzovať, toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Súd uzatvára, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s ust. zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré upravujú postup príslušného orgánu v konaní podľa § 20 citovaného zákona. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci si žalovaný zaobstaral dostatok podkladov, na základe ktorých rozhodol v súlade a jeho rozhodnutie je možné považovať za súladné s ust. § 20 v spojení s § 29 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z.z.. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona, preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.