Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/186/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201483 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201483.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: Mgr. U. I., bytom Y. E. XXX, XXX XX U., právne zastúpený: Advokátska kancelária Branislav Ujvári, s.r.o., Staré Grunty 216, 841 04 Bratislava. proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15906-o/O140/2014 zo dňa 1.7.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.9.2014, domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného a rozhodnutia žalovaného č. 15906-o/O140/2014 zo dňa 01.07.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Železníc Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor komunikácie č. 15906/0140/2014 zo dňa 2.6.2014. Prvostupňovým rozhodnutím bolo čiastočne nevyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zaslanej e-mailom dňa 21.5.2014. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím žalovaný vyhovel iba jednej zo siedmych požiadaviek žalobcu, ďalším štyrom požiadavkám žalobcu vyhovel žalovaný len čiastočne a dvom požiadavkám nevyhovel vôbec. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol. Poukázal, že zo žiadosti žalobcu je zrejmé, že žalobca sa ňou domáhal poskytnutia informácií týkajúcich sa nakladania ŽSR s verejnými prostriedkami pri výstavbe, úpravách a údržbe železničných dráh, konkrétne pri nákupe podvalov a mostníc, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou železničných dráh. S prihliadnutím ust. § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií žalobca v žiadosti špecifikoval požadované informácie, resp. konkrétne dokumenty, v ktorých sú požadované informácie obsiahnuté. Jednotlivé požiadavky pritom boli formulované tak, aby žalobca mohol z poskytnutých dokumentov zistiť, či na strane ŽSR existuje potreba nakupovať podvaly a mostnice, či tieto podvaly a mostnice nakupujú, od koho, za akých podmienok (vrátane cenových podmienok), či v tejto súvislosti ŽSR dodržiavajú svoje zákonné povinnosti a či toto dodržiavanie povinností bolo kontrolované, prípadne s akým výsledkom. Z prvostupňového rozhodnutia a z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi nebolo umožnené získať informácie v rozsahu potrebnom na vytvorenie si uceleného prehľadu o postupe ŽSR pri vynakladaní verejných prostriedkov pri nákupe podvalov a mostníc. Žalovaný disponuje alebo by mal disponovať (pri riadnom vykonávaní svojho základného predmetu činnosti a dodržiavaní svojich zákonných povinností najmä na úseku nakladania s verejnými prostriedkami a na úseku verejného obstarávania) všetkými informáciami a dokumentmi požadovanými žalobcom. Argument žalovaného, že odvolanie žalobcu neobsahuje bližšie spresnenie informácií, ktoré žalovaný k dispozícii má alebo má mať, je potrebné odmietnuť ako neprimeraný a nezákonný. Namietal, že od žalobcu predsa nemožno spravodlivo požadovať, aby skúmal všetky zákonné povinnosti žalovaného a následne špecifikoval každú konkrétnu informáciu, ktorú je žalovaný povinný mať k dispozícii. Zdôraznil, že odmietnutie poskytnutia informácií z dôvodu, že žalovaný nemá informácie k dispozícii tak, ako ich žalobca požadoval a odvolanie sa na ďalšie nešpecifikované úkony, je takisto potrebné odmietnuť ako neprimerane formalistické a nezákonné. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žiadosť nemala predpísané náležitosti podľa § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, mal povinnosť bezodkladne vyzvať žalobcu, aby v určenej lehote neúplnú žiadosť doplnil a poučiť ho o tom, ako treba doplnenie urobiť; túto povinnosť si však žalovaný nesplnil (§ 14 ods. 3 cit. zákona). Podľa jeho tvrdenia žalobca nežiadal o vytvorenie a poskytnutie databázy, ktorá by sama bola kvalitatívne novou informáciou a ani nepožadoval žiadne nové informácie. Žalobca žiadal o sprístupnenie informácií, ktoré žalovaný má fakticky k dispozícii alebo v zmysle právnych predpisov má mať, t.j. bez ohľadu na to, či ich žalovaný eviduje. Formuláciu žalovaného, že v danom prípade ide (okrem údajného vytvorenia databázy) o „ďalšie úkony“ (navyše bez špecifikácie týchto úkonov), treba takisto odmietnuť ako neurčitú a právne irelevantnú. V tej súvislosti poukázal na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 4S 156/2008 zo dňa 20.3.2009. Ani skutočnosť, že niektoré požadované dokumenty boli zverejnené na Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky, resp. tvrdenie, že žalovaný vždy postupoval v súlade so ZVO a zákonom o slobode informácií, nie je dôvodom na odmietnutie poskytnutia požadovaných informácií. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií „Ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.“ Žalovaný však vyššie uvedenú možnosť v lehote stanovenej zákonom nevyužil; navyše odkaz na Centrálny register zmlúv (bez poskytnutia akýchkoľvek doplňujúcich informácií) podľa názoru žalobcu nemožno považovať za dostatočné vymedzenie údajov umožňujúcich vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že napadnuté rozhodnutie žalovaného (ako aj prvostupňové rozhodnutie) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko k neposkytnutiu informácií došlo z dôvodov, ktoré nemajú oporu v zákone o slobode informácií ani v iných právnych predpisoch. Tiež napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno jednoznačne určiť, z akých zákonných dôvodov nebolo vyhovené požiadavke žalobcu na poskytnutie informácií; dôvody uvedené v odôvodnení nepredstavujú dostatočný zákonný podklad na obmedzenie žalobcovho práva na informácie. Žalobca preto žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného č. 15906-o/O140/2014 zo dňa 1.7.2014 a rozhodnutie žalovaného č. 15906/0140/2014 zo dňa 2.6.2014 a vec a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca ďalej žiadal, aby súd vyzval žalovaného, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno sprístupniť informácie požadované žalobcom. Tiež žiadal, že ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácií, aby súd v rozsudku uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie v rozsahu špecifikovanom v žiadosti žalobcu zo dňa 21.5.2014. II. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2015 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou o poskytnutie informácií zo dňa 20.5.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie nasledovných informácií: 1. o zaslanie scanov dokumentov, na základe ktorých boli predmetné tovary zo strany dodávateľov dodávané ŽSR (napr. objednávky ŽSR na nákup podvalov a mostníc, kúpne zmluvy, zmluvy o dielo a pod.), ako aj ďalšie dokumenty súvisiace s vyššie uvedenými dodávkami (vrátane súťažných podkladov, výziev na predkladanie ponúk alebo ich ekvivalentov), najmä dokumenty v ktorých sa uvádzajú jednotkové ceny jednotlivých dodávaných tovarov a dokumenty odôvodňujúce predmetné nákupy/ objednávky tovarov, 2. v nadväznosti na požiadavku pod bodom 1. požiadal o zaslanie dokumentov v obdobnom rozsahu (vrátane zmlúv o poskytnutí služieb, objednávok ŽSR na nákup podvalov a mostníc, kúpnych zmlúv, zmlúv o dielo a pod.) týkajúcich sa dodávok akýchkoľvek drevených podvalov alebo mostníc uzatvorených alebo vystavených po termíne 1.1.2013 (vrátane napr. zmluvy č. C. spolu s požadovanou dokumentáciou a pod.), 3. o zaslanie súťažných podkladov a zmlúv (zmlúv o dielo, zmlúv o poskytnutí služieb) týkajúcich sa akýchkoľvek zákaziek ŽSR (či už spadajúcich pod režim verejného obstarávania alebo nie), súčasťou ktorých sú aj drevené podvaly alebo mostnice, vrátane dokumentov z ktorých vyplývajú jednotkové ceny takto dodávaných drevených podvalov alebo mostníc. Uvedené žiadal predložiť za obdobie od 1.1.2013, 4. o zaslanie plánov údržby a opráv železničných tratí na roky 2012-2014, alebo akýchkoľvek dokumentov ŽSR alebo iných subjektov, z ktorých vyplýva potreba ŽSR nakupovať drevené podvaly a mostnice, 5. o zaslanie kompletnej dokumentácie ŽSR, ktorá sa týka zákaziek a) „Drevené impregnované dubové mostnice“ postupom verejná súťaž, ktorá bola vyhlásená v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou č. 2012/S 203-334514 zo dňa 20.10.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 202/2012 pod zn. č.: 12482-MST zo dňa 18.10.2012 a b) „Drevené podvaly priečne a výhybkové“ postupom verejná súťaž, ktorá bola vyhlásená v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2012/S 202-332541 zo dňa 19.10.2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 202/2012 pod zn. č.: 12463-MST zo dňa 18.10.2012, obe spolu ďalej len verejné súťaže, ktorá predchádzala vyhláseniu uvedených verejných súťaží, najmä dokumenty z ktorých vyplýva zdôvodnenie potreby obstarania nákupu drevených podvalov mostníc, 6. o zaslanie a) akýchkoľvek rozhodnutí, stanovísk, metodických usmernení alebo akýchkoľvek iných dokumentov vydaných orgánmi štátnej alebo verejnej správy, či samosprávy (vrátane Úradu pre verejné obstarávanie), ktoré sa vťahujú na Verejné súťaže, b) všetkých dokumentov týkajúcich sa akýchkoľvek interných alebo externých kontrol predmetných Verejných súťaži, ako aj c) kompletnú spisovú dokumentáciu súvisiacu s vypovedaním rámcových dohôd 1100030638/2013/5400/032 a 1100030639/2013/5400/032 uzatvorených medzi ŽSR a spoločnosťou Furstenberg-THP GmbH, so sidlom Woffenbacher Strase 17, Neumarkt, Nemecko, 7. o zaslanie informácie na koľkých km železničných tratí je obmedzená prevádzka a koľko km železničných tratí je uzatvorených v dôsledku toho, že ŽSR má nedostatok drevených podvalov a mostníc. V prípade ak nemajú informácie k dispozícii presné čísla, postačujú približné údaje, prípadne odhady a môžu byť aj v percentách a pod.. Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, odbor komunikácie rozhodnutím č. 15906/0140/2014 zo dňa 2.6.2014 čiastočne nevyhoveli žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie zaslanej emailom dňa 21.5.2014. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že ŽSR k jednotlivým okruhom v súlade s označením vykonaným žiadateľom, predložili požadované informácie a pripojili k nim aj určitý komentár. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že ŽSR zaslali, t.j. poskytli informácie k bodu 1), k bodu 2), k bodu 4), k bodu 5), k bodu 6), k bodu 7). ŽSR neposkytli informácie k bodu 3), kde žiadateľ požadoval zaslať súťažné podklady a zmluvy (zmluvy o dielo, zmluvy o poskytnutie služieb a pod.) týkajúce sa akýchkoľvek zákaziek ŽSR (či už spadajúce pod režim verejného obstarávania alebo nie), súčasťou ktorých sú aj drevené podvaly a mostnice, vrátane dokumentov z ktorých vyplývajú jednotkové ceny takto dodávaných drevených mostníc a podvalov, a to z dôvodu, že povinná osoba nedisponuje požadovanými informáciami tak, ako ich žiadateľ formuloval. IV. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 zákona o prístupe k informáciám). Osobami povinnými podľa tohto zákona o sprístupňovaní informácií sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobca žiadal od povinnej osoby, ktorou sú Železnice Slovenskej republiky sprístupniť informácie uvedené v podanej žiadosti. Základnou podmienkou prístupu k informáciám povinnej osoby v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. je skutočnosť, že povinná osoba musí mať požadovanú informáciu k dispozícii. Z formulácie požiadaviek žalobcu, na ktoré žiadal povinnú osobu zodpovedať je zrejmé, že žalobca žiadal pod bodom 1) podanej žiadosti o sprístupnenie dokumentov neurčitého počtu (teda všetkých dokumentov) vzťahujúcich sa na predmet jeho záujmu, a to nákup podvalov a mostníc. Svoju požiadavku konkretizoval, keď ju podmienil slovom najmä, čo znamená, že žiadal sprístupniť minimálne dokumenty v ktorých sa uvádzajú jednotkové ceny jednotlivých dodávaných tovarov a dokumenty odôvodňujúce predmetné nákupy/objednávky tovarov. Na túto požiadavku žalovaný odpovedal, že predmetný výkon sa realizoval v zmysle objednávok firiem PRAGMA VITA s.r.o a RAIL WAYS s.r.o. v zmysle cenového výmeru. O ďalšom použití podvalov a mostníc uvedenými dodávateľmi ŽSR nedisponujú informáciami, pričom scany (zrejme objednávok, čo vyplýva z podanej žiadosti žalobcu) boli už zaslané žalobcovi v odpovedi na žiadosť o informáciu zo dňa 31.01.2014. Požiadavke pod bodom 2) žalovaný vyhovel žalobcovi čiastočne, keď uviedol, že ŽSR podpísali dve rámcové dohody, a to Rámcová kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX (Príloha RD - podvaly) a Rámcová kúpna zmluva č. XXXXXXXXXX/XXXX/XXXX/XXX (Príloha RD - mostnice) , ktoré žalobcovi aj boli zaslané a na zvyšné požiadavky nezodpovedal, pretože informáciami nedisponoval. Na požiadavky označené pod bodom 4), 5), 6) a 7) žalobcovi zodpovedal v plnom rozsahu. Akurát na požiadavku žalobcu pod bodom 3) žalovaný nezodpovedal, teda informáciu nesprístupnil, pretože informáciou nedisponuje, nemal ju k dispozícií, a preto na informácie, ktoré nemá k dispozícii ani nemohol zodpovedať. Žalobca tvrdí, že žalovaný disponuje alebo by mal disponovať všetkými informáciami a dokumentmi požadovanými žalobcom. Zo žaloby však nie je zrejmé, ktoré konkrétne informácie podanou žiadosťou žiadal a neboli mu žalobcom poskytnuté a ktoré sprístupnené informácie akceptuje. Jeho námietky sú všeobecného charakteru a žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnil rozhodnutie žalovaného, resp. spôsob vybavenia jeho žiadosti. Samotná konštatácia žalobcu, že odmietnutie poskytnutia informácií z dôvodu, že žalovaný nemá informácie k dispozícii tak, ako ich žalobca požadoval je potrebné odmietnuť ako neprimerane formalistické a nezákonné, je pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačujúca. Tiež súdu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že ŽSR majú požadované konkrétne informácie fakticky k dispozícii. Tvrdenie žalovaného, že požadované informácie nemá v dispozícii, žalobca žiadnym konkrétnym dôvodom nespochybnil a ani svoje tvrdenie nepodporil žiadnym zákonným ustanovením. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a z uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd rozhodol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal a náhrada trov právneho zastúpenia žalovanému neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).