Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/190/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201504 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201504.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci navrhovateľa: TEGER, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 45 709 327, právne zastúpený advokátom: Mgr. Karol Haťapka, Drieňová 34, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto:
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh zamieta. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Dňa 11.09.2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.. V návrhu poukázal navrhovateľ na to, že odporca Daňový úrad Bratislava, ako príslušný štátny orgán na základe zákona č. 333/2011o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, dňa 11.08.2014 vydal rozhodnutie č. 9104407/5/3822188/2014/Haj, ktorého výrokom prerušil žalobcovi kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013, a to z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Odporca v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u navrhovateľa preveruje dokument pri vývoze č. XXSKXXXXEXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013 na základe žiadosti o preverenie uskutočnenia vývozu a potvrdenie dodania tovaru príjemcovi v Hongkongu. Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je prerušená odo dňa 14.08.2014.
Na tomto skutkovom základe navrhovateľ preto podal návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, nakoľko navrhovateľ ako daňový subjekt si plní všetky povinnosti uložené daňovými zákonmi, riadne odvádza daň a pravidelne podáva daňové priznania. Proti výroku rozhodnutia odporcu, ako nezákonného zásahu orgánu verejnej správy podal navrhovateľ tento návrh na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p..
Základnou námietkou proti nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy je to, že žalovaný u žalobcu prerušuje daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie začala 19.12.2013 a dňa 14.08.2014 bola prerušená, ak by však nebolo došlo k jej prerušeniu v zákonne by sa mala skončiť ku dňu 19.12.2014. Navrhovateľ má za to, že v tomto prípade došlo k porušeniu jeho základných ústavných práv. Poukazuje na nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 62/1999, z ktorého vyplýva právny názor, že správca dane musí dodržať lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je stanovená v § 46 ods. 10 daňového poriadku. Ďalej poukazuje na judikatúru NS SR napr. rozsudok 8Sžz 1/2009, 3Sžz 2/2011, 8Sžz 3/2011.
Rozhodnutie o prerušení konania, podľa názoru navrhovateľa, narušuje princíp právnej istoty u navrhovateľa, zasahuje do jeho práv, ako aj do oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, má za to, že ide o protiústavný zásah zo strany odporcu, ktorý hlavne zasahuje do práva navrhovateľa na slobodu podnikania. Opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ si splnil všetky svoje príslušné zákonné povinnosti, ako bolo napr. poskytnutie súčinnosti voči odporcovi a podobne. Zdôrazňuje, že zásada primeranosti v daňovom konaní je vyjadrená aj stanovením zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly. V prípade jej nedodržania sa tak daňové úrady dopúšťajú nielen porušenia príslušného ustanovenia o dĺžke daňovej kontroly, ale súčasne porušujú aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti. V dôsledku toho nadobúda protokol z takejto kontroly charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a jeho použitie v daňovom konaní smerujúcom k vyrubeniu dodatočnej daňovej povinnosti má za následok nezákonnosť takéhoto konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností a príslušnej právnej kvalifikácie navrhovateľ navrhuje, aby súd vydal v súlade s ust. § 250v O.s.p. rozsudok, ktorým zakáže žalovanému orgánu verejnej správy pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa, nepokračovať v prerušení daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ukladá žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia rozhodnutia pokračovať v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania.
II.
Odporca vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 14.11.2014, uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je ustanovená daňovým poriadkom. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok od jej začatia. Daňovou kontrolou odporca zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Preto ak sa začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií a táto skutočnosť je rozhodujúca pre správne určenie dane, žalovaný môže daňovú kontrolu prerušiť. Ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa daňového poriadku neplynú v súlade s § 61 ods. 5 predmetného zákona.
Odporca v súvislosti s výkonom na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013 u navrhovateľa preveruje dokument pri vývoze č. XXSKXXXXEXXXXXXXXX s dátumom vydania 09.09.2013 na základe žiadosti o preverenie uskutočnenia vývozu a potvrdenie dodania tovaru príjemcovi S. u colných orgánov v Číne formou medzinárodného dožiadania. Žiadosť o preverenie uskutočnenia vývozu podľa priložených dokladov bola zaslaná na medzinárodnú koordinačnú jednotku KÚFS dňa 24.03.2014.
Podľa ust. § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenie navrhovateľa, že prerušenie daňovej kontroly zo strany odporcu je účelové a poškodzuje práva navrhovateľa a jeho právom chránené záujmy je, podľa názoru odporcu, neopodstatnené. Odporca rovnako považuje za neopodstatnené aj tvrdenie, že odporca obštrukčne vykonáva rôzne úkony, ktoré neúmerne ovplyvňujú dĺžku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013. Odporca navrhuje, aby súd žalobu zamietol.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Podľa ust. § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka kedy k nemu došlo.
Podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo.
Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy, preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch.
Ako už bolo povedané vyššie, konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú je možné aplikovať iba za situácie, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba domáhať sa súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p..
Ustanovenie § 250v O.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy, alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
Súd v danej veci preto musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah s vyššie citovaným ust. § 250v O.s.p. vymedzený: - zásah nie je rozhodnutie, - zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe, - zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Pre úspešnosť návrhu je rovnako potrebné, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a aby takýto návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka, keď k nemu došlo. Rovnako, že navrhovateľ sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Náležitosťou návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.
Senát Krajského súdu v Bratislave preskúmal podaný návrh navrhovateľa a konštatoval, že navrhovateľ sa domáha ochrany proti nezákonnému zásahu odporcu, ktorý má spočívať vo vydaní rozhodnutia č. 9104407/5/3822188/2014/Haj zo dňa 11.08.2014, ktorým žalovaný správny orgán prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa v intenciách vyššie uvedených definičných znakov, ktorými je zákonný zásah vymedzený v ust. § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom v ust. § 250v na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa ust. § 1 zákona č. 479/2009 Z.z., o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, tento zákon upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov.
Pôsobnosť daňového úradu vymedzuje ust. § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. tak, že daňový úrad: a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu, b) rozhoduje v správnom konaní, g) vykonávajú vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa osobitných predpisov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Podľa ust. § 44 citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
V tomto prípade bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti začatá 19.12.2013. Poverenie na výkon daňovej kontroly bolo vydané 05.12.2013.
Podľa ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok od jej začatia.
Daňovou kontrolou odporca zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu. V tomto prípade odporca konštatoval, že pre preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane je nevyhnutné preveriť dokument pri vývoze č. XXSKXXXXEXXXXXXXXX (colné vyhlásenie XXXXXXXXXXXXX) s dátumom vydania 09.09.2013, a preto dňa 24.03.2014 požiadal Medzinárodnú koordinačnú jednotu KÚFS v Číne o preverenie uskutočnenia vývozu podľa priložených dokladov. Z tohto dôvodu bolo vydané rozhodnutie č. 9104407/5/3822188/2014/Haj zo dňa 11.08.2014, ktorým odporca daňovú kontrolu prerušil.
Súd konštatoval, že z vyššie citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že postavenie a kompetencie správcu dane sú určené daňovým poriadkom. Základnou povinnosťou správcu dane je zistiť a preveriť podstatné skutočnosti pre správne určenie dane, pričom daňovú kontrolu tento vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu. Súd konštatoval, že nemôže žalovaný správny orgán obmedziť v jeho činnosti, na ktorú je zmocnený zákonom, to znamená, že nemôže žalovaný správny orgán obmedziť pri zisťovaní, resp. pri preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré v tomto prípade je nevyhnutné preveriť formou Medzinárodnej koordinačnej jednotky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, preto postupujúc podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p.
návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania (§ 250v ods. 5 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).