Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201531 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201531.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: X. B., O. Z. XXXX/X, O., zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o úrazovú rentu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. júla 2014, číslo 15871-4/2014-BA, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo 15871-4/2014-BA zo dňa 7. júla 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná z a p l a t i ť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 854,77 eur, k rukám právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľovi podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod, § 88 a 89 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP) nárok na úrazovú rentu odo dňa 28.apríla 2013 do 30.apríla 2013 vo výške 334,70 eur a od 1. mája 2013 vo výške 371,80 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) druhého bodu a § 89 ods. 10 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2014 o 2,3 % na celkovú sumu 380,40 eur mesačne. Na uvedenú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku. Vychádzajúc z lekárskej správy posudkového lekára, pokles pracovnej schopnosti zo zistenej choroby z povolania- chronickej intoxikácie sírouhlíkom ustálila na 41 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil s ustálením miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 41%, pretože z lekárskej správy nemožno vyvodiť, akým spôsobom posudkový lekár dospel k stanovenému rozsahu poklesu pracovnej schopnosti. Mal za to, že navrhovateľ bol pri výkone pracovných povinností neustále vystavený inhalácii sírouhlíka a vo vzťahu k tejto práci úplne stratil pracovný potenciál. Uviedol, že miera poklesu pracovnej činnosti zamestnanca sa posudzuje vo vzťahu k práci, z ktorej choroba z povolania vznikla, a z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby navrhovateľ na pracovisku vykonával zostávajúcich 59 % pracovných úloh, ak mal miesto výkonu práce na jednom mieste, ovzdušie ktorého je intoxikované sírouhlíkom. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244 ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Predmetom súdneho preskúmania s ohľadom na podaný návrh bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne predovšetkým v otázke miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa z dôvodu choroby z povolania- chronická intoxikácia sírouhlíkom. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40- percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 ( ďalej len „ pokles pracovnej schopnosti“ ) a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 ZSP pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Z administratívneho spisu odporkyne, konkrétne z posudku o poklese pracovnej schopnosti posudkového lekára zo dňa 12. júna 2014, tvoriaceho súčasť preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty je 41% od 4.4. 2013. Po podaní opravného prostriedku posudkový lekár v posudku zo dňa 4. 9. 2014 pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa ustálil v rozsahu 41 %. Posudkový lekár Sociálnej poisťovni ústredie v posudku zo dňa 1.10.2014 určil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 41 %. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UNB dňa 3.9.2013 vystavila hlásenie choroby z povolania - choroba zo sírouhlíka. Schopnosť doterajšieho výkonu práce u navrhovateľa vyhodnotila ako trvalú neschopnosť s potrebou trvalého preradenia na iné pracovisko. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, ak utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania ( § 83 ZSP ). Zamestnanec má v súvislosti s ujmou na zdraví z tohto dôvodu nárok na náhradu škody, ktorú na svojom zdraví utrpel. S ohľadom na povinné úrazové poistenie zamestnávateľa náhradu škody na zdraví- úrazové dávky v rozsahu podľa § 13 ods. 3 - poskytuje za splnenia zákonných podmienok odporkyňa. Nároky poškodeného zamestnanca sú upravené jednak v Zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale tiež v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh v zamestnaní, v ktorom choroba z povolania vznikla ( porovnaj napr. R 37/2010, R 107/2011). Súd vychádzajúc zo záverov kliniky pracovného lekárstva a toxikológie o tom, že navrhovateľ trvale nesmie vykonávať prácu, z ktorej vznikla choroba z povolania, dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporcu v relevantnej otázke miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa treba považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V dôsledku tejto skutočnosti bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Z preskúmavaného rozhodnutia nevyplývajú žiadne dôvody, prečo pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať činnosť zamestnanca, pri výkone ktorej došlo ku vzniku choroby z povolania, dosahuje práve 41 %. I keď v prípade posudzovania poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca odporkyňa nemá k dispozícii právny predpis, obdobný prílohe 4 zákona ( posudzovanie invalidity), posúdenie poklesu pracovných schopností nemôže byť založené na svojvôli odporkyne a nemôže byť v hrubom nepomere so závermi špecializovaného medicínskeho pracoviska, akým nepochybne je i Klinika pracovného lekárstva a toxikológie UNB. Záver o 41% miere poklesu pracovnej schopnosti je v hrubom nepomere so záverom o trvalej neschopnosti navrhovateľa ďalej vykonávať pracovné činnosti, z ktorých choroba z povolania vznikla. Pre záver o poklese pracovnej schopnosti nie je totiž rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu. V rozpore s § 88 ods. 3 v posudkoch absentujú akékoľvek závery o vplyve zhoršenia zdravotného stavu na pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie, t.j. prácu spriadača viskózneho vlákna. V ďalšom konaní odporkyňa preto opätovne posúdi žiadosť navrhovateľa o priznanie nároku na úrazovú rentu a svoje rozhodnutie náležite odôvodní i v otázke poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. Pri ustálení miery poklesu bude náležitú pozornosť venovať práve posúdeniu vplyvu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa na pokles schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie ( výroba hodvábu ). V tejto súvislosti sa presvedčivým spôsobom vyporiada so závermi Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie UNB o trvalej neschopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie, uvedenými v hlásení choroby z povolania z 3.9.2013. Súd úspešnému navrhovateľovi priznal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. právo náhradu trov konania vo výške 854, 77 eur, predstavujúce odmenu advokáta. Odmena bola priznaná podľa 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 5 úkonov právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia z 9.10.2013 (§ 13a ods.1 písm. a)) á 130, 16 eur, opravný prostriedok zo dňa 15.7.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c)) á 134 eur, dve písomné podania vo veci samej zo dňa 6.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c)) á 134 eur x 2, a účasť na pojednávaní dňa 26.5.2015 (§ 13 ods. 1 písm. d)) á 139,83 eur, spolu 671,99 eur. Režijný paušál bol priznaný 1x 7,81 eur + 3 x 8, 04 eur, 1 x 8, 39 eur, spolu 40, 32 eur. DPH 20 % predstavuje sumu 142,46 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú 854,77 eur (671,99 eur + 40,32 eur +142,46 eur). Súd uplatnenú náhradu trov konania, a to: písomné podanie - žiadosť o vytýčenie pojednávania zo dňa 19.2.2015 a písomné podanie - doplnenie informácie k stavu veci zo dňa 26.3.2015, navrhovateľovi nepriznal, nakoľko tieto úkony právnej služby nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania, pretože nejde o úkony týkajúce sa veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.