Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/202/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201573 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201573.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 5208/2014-2.3 zo dňa 16.7.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 23.9.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5208/2014-2.3 zo dňa 16.7.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU- KE-OSZP-2014/00013 zo dňa 31.1.2014. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žiadateľovi Mestské lesy Košice a.s. (ďalej len ,,žiadateľ“) vydaný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon alebo zákon o ochrane prírody) na výstavbu lesnej cesty D. - M. na území európskeho významu Y. R. (SKUEV0328) v časti dielca č. XX (parcela č. XXX/X v k.ú. T. S., LV č. XXX) a časti dielca č. XX (parcela XXX v k.ú. T. S., LV č. XXX) na S. J. S., za účelom sprístupnenia porastov. Celková dĺžka navrhovanej zvážnice je 1550 m, z toho UEV Y. R. (druhý stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody) je úsek dlhý 550 m. Žalobca v žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.) a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.). Žalobca je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona o ochrane prírody vyjadreným v ust. § 1 ods. 1 zákona. Argumenty, ktoré v konaniach pred orgánmi ochrany prírody predniesol, vychádzajú predovšetkým z charakteristiky Y. R., ako územia európskeho významu. Uvádza, že už v konaniach pred orgánmi ochrany prírody poukazoval na to, že výstavba lesnej cesty a ani účel lesnej cesty nie je v súlade so záujmami ochrany prírody v danom území, ani v záujme ochrany biotopov európskeho, či národného významu, ani v záujme ochrany chránených druhov. Medzi činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany v tomto chránenom území patria terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia, alebo odtokové pomery, ako aj na zväčšenie nepriamych negatívnych vplyvov výstavby lesnej cesty. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správne orgány oboch stupňov vysporiadali s námietkami žalobcu. Zdôrazňovanie hospodárskej funkcie porastov a produkcie dreva ako ich hlavnej funkcie, tvorí podstatnú časť argumentácie orgánov ochrany prírody vo vzťahu k námietkam žalobcu, pričom žalobca sa domnieva, že by to mali byť práve orgány ochrany prírody, ktoré by mali uvedené opatrenia vo svojej rozhodovacej činnosti zohľadňovať a z hľadiska potreby ich realizácie posudzovať činnosť zamýšľanú žiadateľom. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, aj z prvostupňového rozhodnutia, v trase lesnej cesty sa nachádza prioritný biotop európskeho významu P. na spraši a piesku Ls3.52 (9110). Z podkladov rozhodnutia vyplýva, že zásah do fragmentov uvedeného biotopu je vzhľadom na jeho nesúvislosť plošne nevyčísliteľný. Znamená to teda, že ani prvostupňové, ani druhostupňové rozhodnutie neobsahujú žiaden údaj o tom, aká časť zo záberu 3 300 m2, čo predstavuje záber územia na lesnú cestu, je tvorená práve týmto prioritným biotopom európskeho významu a aká časť z celkovej plochy, na ktorej sa nachádza tento prioritný biotop, je súčasťou uvedeného záberu. Odborná organizácia ochrany prírody, vychádzajúc opätovne z informácií uverejnených na internetovej stránke (www.sopsr.sk), považuje za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území aj terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia, alebo odtokové pomery. Vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2013, žalobca poukázal na to, akým spôsobom mení výstavba a využívanie lesnej cesty odtokové pomery. Správne orgány oboch stupňov kvalifikovali túto námietku ako všeobecnú bez toho, aby zaujali stanovisko, že procesy opísané vo vyjadrení LZ VLK vo vzťahu k vplyvu lesnej cesty na odtokové pomery nastanú, či nenastanú. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2014, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, obsahuje odôvodnenie plynúce z odborných stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove (ďalej len ŠOP SR) č. RCOP PO/491/2013 zo dňa 24.04.2013 a č. RCOP PO/1574/2014 zo dňa 19.11.2013, v ktorých ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody zhodnotila možné dopady navrhovanej výstavby lesnej cesty v dotknutom území z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. RCOP PO/491/2013 zo dňa 24.04.2013 po posúdení navrhovanej výstavby lesnej cesty D.-M. na základe dostupných podkladov a terénneho šetrenia odporučila správnemu orgánu vydať k navrhovanej činnosti súhlas za splnenia stanovených podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. V rámci stanoviska č. ICOP PO/1574/2014 zo dňa 19.11.2013 ŠOP SR zaslala správnemu orgánu vypracované formuláre pre zisťovacie konanie a záznamy o nezistení významných účinkov, v ktorých zhodnotila vplyv výstavby lesnej cesty D.-M. na dotknuté územie európskeho významu Y. R. a Chránené vtáčie územie T. T. z hľadiska cieľov ich ochrany. Z formulárov pre zisťovacie konanie vyplýva, že ŠOP SR pri hodnotení vplyvu výstavby lesnej cesty na dotknuté chránené územia brala ohľad aj na to, že v rámci výstavby sa predpokladá narušenie pôdneho krytu a terénne úpravy realizované prostredníctvom zemných strojov, prác na výkopoch, premiestňovaním prebytočnej zeminy, umiestňovaním a hutnením násypov, osadením rúrových priepustov či vytvorením výhybní, t. j. ŠOP SR zohľadnila aj tie individuálne prvky projektu, ktoré možno považovať za terénne úpravy, ktorými sa mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery. Zároveň zo záznamu o nezistení významných účinkov na územie európskeho významu Y. R. vyplýva, že výstavba lesnej cesty D.-M. nebude mať významný vplyv na túto lokalitu, nakoľko sa ňou významne nemení intenzita vplyvu na populácie druhov rastlín a živočíchov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia európskeho významu, pričom záber biotopov európskeho významu je vzhľadom k celkovej výmere územia minimálny a po ukončení stavebných prác dôjde prírodnými procesmi k autorevitalizácii línie zhutnenej odvoznej lesnej cesty na Chránené vtáčie územie T. T. Žalovaný zastáva názor, že navrhovaná výstavba lesnej cesty D.-M. bola správnymi orgánmi na základe zhromaždených podkladov posúdená náležitým spôsobom z hľadiska jej vplyvu na predmet ochrany v dotknutých chránených územiach vrátane možných negatívnych vplyvov spojených s vykonaním terénnych úprav a nepriamych negatívnych vplyvov a s ohľadom na ich povahu správne orgány rozhodli tak, že vydali na výstavbu lesnej cesty podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas za podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 5208/2014-2.3 zo dňa 16.7.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-KE-OSZP-2014/00013 zo dňa 31.1.2014, ktorým bol žiadateľovi vydaný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty D. - M. na území európskeho významu Y. R. (SKUEV0328) v časti dielca č. XX (parcela č. XXX/X v k.ú. T. S., LV č. XXX) a časti dielca č. XX (parcela XXX v k.ú. T. S., LV č. XXX) na LUC J. S., za účelom sprístupnenia porastov. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.03.2013 bola na OÚŽP Košice doručená žiadosť žiadateľa - Mestských lesov Košice a.s., Južná trieda 11, 040 01 Košice o vydanie súhlasu v zmysle § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty D. - M. na území európskeho významu Y. R. (SKUEV0328), kde platí druhý stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody. Účelom žiadosti bolo sprístupnenie porastov a lesná cesta je navrhovaná za účelom prepojenia dvoch približovacích ciest M. a D. do jedného celku z dôvodu umožnenia plynulého odvozu drevnej hmoty z odvozných miest mimo intravilán obce. Navrhovaná odvozná lesná cesta má riešiť problém odvozu dreva cez intravilán obce J. S., kde sú zo strany starostu obce dlhodobé výhrady smerujúce až k zákazu vstupu odvozných súprav. Na základe žiadosti OÚŽP Košice listom č. 2013/1171-2 zo dňa 08.04.2013 ŠOP SR RCOP Prešov zaslala k predmetnej veci odborné stanovisko č. RCOP PO/491/2013 zo dňa 24.04.2013, v ktorom odporúča OÚŽP Košice vydať žiadateľovi súhlas na realizáciu požadovanej činnosti na území UEV Y. R. za stanovených podmienok. Dňa 10.12.2013 bolo na Okresný úrad Košice (právny nástupca OÚŽP Košice) na základe žiadosti doručené odborné Stanovisko ŠOP SR Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove (RC OP v Prešove) listom č. RCOP PO/1574/2013 zo dňa 19.11.2013, v ktorom sa konštatuje, že vzhľadom na to, že navrhovaná činnosť - výstavba ZLC D.-M. je situovaná do CHVÚ T. vrchy Y. R. a z časti aj v ÚEV Y. R., nespĺňa prahové hodnoty pre zisťovacie konanie alebo povinné hodnotenie podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nie je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o toto územie, RCOP v Prešove vypracovalo formulár pre zisťovacie konanie, v ktorom posúdilo, či sa predmetná činnosť považuje za taký zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Na základe výsledku tohto hodnotenia ŠOP SR RC Prešov konštatuje, že predmetná činnosť (výstavba ZLC D.-M.) nepovažuje za taký zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov za predpokladu, že budú dodržané podmienky uvedené v stanovisku č. j.: RCOP/491/2013 zo dňa 24.04.2013 a za podmienky zmeny trasy navrhovanej odvoznej cesty do línie existujúcej približovacej cesty (JPRL 79a a 81), ktorá prebieha paralelne s navrhovanou trasou, ale vyhne sa ochrannému lesu na mimoriadne nepriaznivom stanovišti (JPRL č. 80). Krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového a aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Treba zdôrazniť, že vydaním súhlasu ako výnimky sa má docieliť zmenšenie nepriaznivých vplyvov následnej ťažby v okolitých lesných porastoch a skrátením približovacej vzdialenosti poškodzovanie pôdneho krytu a poškodzovanie porastov sa zmenší a zlepší sa ochrana porastov proti požiarom a kalamitám. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR č. RCOP PO/491/2013 zo dňa 24.04.2013 a č. RCOP PO/1574/2014 zo dňa 19.11.2013, v ktorých ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody zhodnotila možné dopady navrhovanej výstavby lesnej cesty v dotknutom území z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny. Zo stanoviska ŠOP SR č. RCOP PO/491/2013 zo dňa 24.04.2013 vyplýva, že lesná cesta bude napomáhať chrániť územie pred jeho nadmerným poškodzovaním pri transporte dreva výstavba lesnej cesty D.-M. bolo odporučené správnemu orgánu vydať k navrhovanej činnosti súhlas za splnenia stanovených podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. Zo stanoviska ŠOP SR č. RCOP PO/1574/2014 zo dňa 19.11.2013 ŠOP SR, resp. z formulárov pre zisťovacie konanie a záznamov o nezistení významných účinkov, v ktorých bol zhodnotený vplyv výstavby lesnej cesty D.-M. na dotknuté územie európskeho významu Y. R. a Chránené vtáčie územie W. z hľadiska cieľov ich ochrany, teda aj terénne úpravy, ktorými sa mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, že výstavba lesnej cesty D.-M. nebude mať významný vplyv na túto lokalitu, nakoľko sa ňou významne nemení intenzita vplyvu na populácie druhov rastlín a živočíchov európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia európskeho významu, pričom záber biotopov európskeho významu je vzhľadom k celkovej výmere územia minimálny a po ukončení stavebných prác dôjde prírodnými procesmi k autorevitalizácii línie zhutnenej odvoznej lesnej cesty na Chránené vtáčie územie T.. Na základe uvedených stanovísk bola trasa navrhovanej lesnej cesty upravená tak, že vedie po existujúcej približovacej lesnej ceste cez JPRL 79a a 81 v dĺžke cca 360 m, ktorá končí vo svahu, s pokračovaním cez JPRL 81 a 87 (výstavba novej cesty v dĺžke cca 190 m) a ďalej pokračuje cez ďalšie JPRL, ktoré sa nachádzajú mimo územia UEV Y. R. a napája sa na existujúcu zemnú cestu M.. Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že svojvôľu žalovaného i prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní v danom prípade možno vylúčiť. Navrhovaná výstavba lesnej cesty D.-M. bola správnymi orgánmi na základe zhromaždených podkladov posúdená náležitým spôsobom z hľadiska jej vplyvu na predmet ochrany v dotknutých chránených územiach vrátane možných negatívnych vplyvov spojených s vykonaním terénnych úprav a nepriamych negatívnych vplyvov a s ohľadom na ich povahu správne orgány rozhodli tak, že vydali na výstavbu lesnej cesty podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas za podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. Činnosti súvisiace s výstavbou uvedenej zvážnice (odlesnenie, narušenie pôdneho krytu a terénne úpravy, pohyb dopravnej a pomocnej techniky, pohyb osôb, hluk a vibrácie pri používaní techniky počas výstavby) nepredstavujú neúnosné negatívne vplyvy, pretože úbytok životného a potravinového biotopu živočíchov (3300 m2) je v pomere k celkovej ploche SKUEV0328 Y. R. (7275,58 ha) len minimálny (0,004 % celkovej plochy). Vyrušovanie európsky významných druhov bude vyššie oproti nulovému variantu len počas plánovaných prác a prepravy materiálu a ľudí, ale nie do takej miery, že by to ohrozilo populácie uvedených druhov už aj vzhľadom ku skutočnosti, že k vyrušovaniu dochádza už aj v súčasnosti, pretože lokalita sa nachádza prevažne v hospodárskych lesoch, kde sa hospodári podľa schválených Programov starostlivosti o lesy. Je nesporné, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí opieral o odborné stanoviská ŠOP SR č. RCOP PO/491/2013 zo dňa 24.04.2013 a č. RCOP PO/1574/2014 zo dňa 19.11.2013, v ktorých ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody zhodnotila možné dopady navrhovanej výstavby lesnej cesty v dotknutom území z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny a ktorých obsah bol premietnutý aj do odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Vo vzťahu k šetrnému spôsobu sústreďovania drevnej hmoty je potrebné uviesť, že porasty, v ktorých sa ťažba plánuje sú pre lesnú techniku dostupné aj bez vybudovanej lesnej cesty, bez ktorej sa však predlžujú vzdialenosti, ktoré musí lesná technika prekonať priamo v poraste, čím je okolité prostredie zaťažené podstatne viac, ako keby sa v danom území nachádzala lesná cesta. Keďže ide o územie s druhým stupňom ochrany, vykonávanie lesohospodárskej činnosti v dotknutom území nie je podmienené rozhodnutím orgánu ochrany prírody, z čoho vyplýva, že pokiaľ je ťažba vykonávaná v súlade s podmienkami všeobecnej ochrany prírody a krajiny a druhovej ochrany, nemožno ju v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. obmedziť. Porasty v predmetnom území dospeli do vývojového štádia, kedy transport dreva zohráva významný podiel v technológii výroby, preto sústredený pohyb mechanizačných prostriedkov v línii po lesnej ceste je šetrnejší, ako plošný neusmernený pohyb v poraste postihujúci väčšiu plochu. Súd je preto názoru, že výstavbou lesnej cesty D.-M. dôjde k zmenšeniu nepriaznivých vplyvov následnej ťažby v okolitých lesných porastoch. K námietke žalobcu týkajúcej sa zmien odtokových pomerov v území v dôsledku vybudovania lesnej cesty súd uvádza, že lesná cesta D.-M. nie je spôsobilá ovplyvniť odtokové pomery tak radikálne, ako uvádza žalobca, pretože samotnou výstavbou lesnej cesty D.-M. dôjde k nepatrnému záberu lesných plôch s výmerou 0,93 ha a pre účely zvýšenia ochrany okolitých porastov, bol pôvodný návrh trasovania lesnej cesty zmenený do línie existujúcej približovacej cesty, ktorá prebieha paralelne s navrhovanou trasou, ale vyhne sa ochrannému lesu na mimoriadne nepriaznivom stanovišti. V dotknutom území môže práve vykonávaním zásahov bez vybudovania lesnej cesty dôjsť k oveľa nepriaznivejšiemu narušeniu odtokových pomerov, a preto vybudovanie lesnej cesty D.-M. prispeje k eliminácii tohto nepriaznivého následku. Výstavbou lesnej cesty sa skráti približovacia vzdialenosť, čím sa výrazne zníži pohyb mechanizmov po lesných porastoch, ich pôsobenie na pôdu a vytváranie eróznych rýh. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie ani druhostupňové rozhodnutie neobsahujú údaj o tom, aká časť zo záberu lesnej cesty je tvorená prioritným biotopom R. na spraši a piesku, resp. aká časť z celkovej plochy na ktorej sa nachádza tento prioritný biotop je súčasťou uvedeného záberu, súd uvádza, že predmetom konania vo veci žiadosti žiadateľa nebolo vydanie súhlasu na zásah do biotopu podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody, preto správny orgán nebol povinný uviesť údaje týkajúce sa záberu a výmery dotknutého prioritného biotopu európskeho významu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach náležitým spôsobom zohľadnili, že územie, na ktorom sa má lesná cesta D.-M. vybudovať, je územím európskeho významu, pričom pri rozhodovaní zobrali do úvahy aj možné vplyvy navrhovanej činnosti na biotopy európskeho významu, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia. Súd konštatoval, že žalovaný v uvedenej veci rozhodol so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území európskeho významu Y. R., ako aj O. vtáčieho územia W. Navrhovaná výstavba lesnej cesty umožní, že obhospodarovanie lesných pozemkov sa bude v danej lokalite vykonávať voči prírodnému prostrediu šetrnejším spôsobom, ako by tomu bolo v prípade, ak by takáto činnosť nebola realizovaná. Správne orgány preto postupovali v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom, keď na základe zisteného skutkového stavu rozhodli o vydaní súhlasu vo veci výstavby lesnej cesty za podmienok zabezpečujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. Z obsahu rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že správne orgány vychádzajúc z vyššie uvedených odborných stanovísk ŠOP SR sa náležitým spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu, ktoré sa týkali narušenia kompaktnosti lesných porastov, zvýšenia fragmentácie biotopov európskeho a národného významu, narušenia kompaktnosti biotopov chránených druhov, vyrušovania chránených druhov pri výstavbe a prevádzke lesnej cesty, ohrozenia drobných bezstavovcov, neprimeraného sprístupnenia lesov pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., rozširovania inváznych druhov rastlín, ako aj ovplyvnenia odtokových pomerov. Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.