Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/206/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201611 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201611.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: D.. M. Q., nar. XX.X.XXXX, S. Č.. X, XXX XX T., (adr. na doručovanie: H..Z..T. X, XXX XX T.), proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. 579/2014/301, č.k.: PV 301/00697/2013/R zo dňa 14.8.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.9.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 579/2014/301, č.k.: PV 301/00697/2013/R zo dňa 14.8.2014, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č. PV 301/00697/2013 zo dňa 22.11.2013 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V podanej žalobe žalobca uviedol, že ako účastník konania je v postavení fyzickej osoby, podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa jeho názoru, správne orgány nepostupovali správne, pretože neumožnili žalobcovi realizovať svoje procesné práva, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním a boli porušené aj ďalšie zásady správneho konania. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 5.11.2014 uviedol, že napadnutým rozhodnutím odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým boli žalobcovi predpísané preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1.2.2013 do 31.8.2013 na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., Bratislava, podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. b) a d) zákona číslo 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení) v celkovej sume 193,81 €. Žalobca uhradil zdravotnej poisťovni pohľadávku na istine v sume 193,81 € ako aj trovy konania v sume 5 €, predpísané platobným výmerom číslo PV 301/00697/2013 zo dňa 22.11.2013. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v žalobe a poukázal na svoje druhostupňové rozhodnutie. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), dodržal procesnoprávny postup ako i základné pravidlá konania, podľa § 3 správneho poriadku. Uviedol, že žalovaný vydal platobný výmer č. PV 301/00697/2013 zo dňa 22.11.2013 v súlade s ustanovením § 77a zákona číslo 581/2004 Z.z., ktoré je osobitným konaním pre vydávanie platobných výmerov, konkrétne podľa § 77a ods. 5, druhá veta. Uvedený osobitný právny predpis má prednosť pred ustanoveniami správneho poriadku. Žalobcovi bola dňa 30.6.2014 doručená výzva, ktorou mu žalovaný umožnil postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku v nadväznosti na § 13 ods. 2 až 4 správneho poriadku. Napriek doručenej výzve, žalobca na ňu nereagoval. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 46 a § 47 správneho poriadku. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov žaloby. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi, v rozsahu dôvodov žaloby. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p). Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 579/2014/301, č.k.: PV 301/00697/2013/R zo dňa 14.8.2014, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č. PV 301/00697/2013 zo dňa 22.11.2013 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, ako aj postup, ktorý mu predchádzal. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a zistil, že dňa 26.9.2013 bol Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyhotovený výkaz nedoplatkov č. 1364223513 vo výške 203,81 €. Z predmetného výkazu vyplýva, že zdravotnej poisťovni neboli uhradené preddavky na poistné za obdobie február až august 2013 v sume 193,81 €. Výkaz obsahoval rozpis dlžných súm poistného za predmetné obdobie. Žalobca bol poučený, že môže podať námietky v určenej lehote ako i na okolnosť, že na vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ale zákon o zdravotnom poistení. Podaním zo dňa 17.10.2013 žalobca podal námietky proti výkazu nedoplatkov. Dňa 11.11.2013 bol žalovanému doručený návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie s rozpisom dlžných súm poistného. Zdravotná poisťovňa k návrhu pripojila svoje stanovisko k námietkam žalobcu voči výkazom nedoplatkov. Žalovaný vydal dňa 22.11.2013 platobný výmer, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 1.4.2013 do 31.8.2013 v sume 176,85 €, podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, a sumu 16,96 € za obdobie od 1.2.2013 do 31.3.2013, podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v sume 5 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že nárok zdravotnej poisťovne vznikol tým, že žalobca riadne a včas neodviedol preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie. Poukázal na príslušné právne predpisy vzťahujúce sa na platenie preddavkov poistného, na stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam voči výkazu nedoplatkov. Svoje rozhodnutie postavil na stanovisku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, okolnosti, že námietkam žalobcu poisťovňa nevyhovela. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že v predchádzajúcom období žiadal o osobné prerokovanie uplatneného nároku, čo mu nebolo umožnené. Konajúcimi orgánmi mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Namietal aj nepreskúmateľnosť tabuľky zobrazujúcej výpočet dlžného poistného. Namietal porušenie svojich procesných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky ako aj zákonom o správnom konaní. Zdravotná poisťovňa podala dňa 20.1.2014 svoje stanovisko k námietkam uvedeným v odvolaní. Uviedla, že za kontrolované obdobie neeviduje u platiteľa poistného práceneschopnosť. Nedoplatok na preddavkoch na poistnom za kontrolované obdobie vznikol nesprávnou výškou úhrady. Žalobca platí mesačne sumu 47,58 €. Preddavky za obdobie od 1.4.2013 predstavujú pri samostatne zárobkovo činnej osobe čiastku 82,95 € mesačne na základe RZP a daňového priznania. Žalobcovi bola výška preddavkov oznámená. V období od 1.2.2013 predstavujú preddavky sumu 55,02 € mesačne pre osobu dobrovoľne nezamestnanú. Zdravotná poisťovňa trvala na nedoplatku na preddavkoch na poistnom v zmysle priloženého výkazu nedoplatkov. Zdravotná poisťovňa zároveň doložila doklad predstavujúci detailné zobrazenie úhrad poistného za obdobie od 1.1.1995 do 22.10.2013. Dňa 1.2.2014 prevzal žalobca výzvu, aby sa vyjadril k stanovisku zdravotnej poisťovne, ktoré mu v prílohe zaslal. Žalobca na predmetnú výzvu nereagoval. Dňa 16.6.2014 zdravotná poisťovňa zaslala žalovanému podanie, v ktorom žalovaného informovala, že žalobca dňa 5.6. 2014 uhradil nedoplatok na poistnom ako aj trovy konania. V spise sa zároveň nachádzajú doklady preukazujúce skúmanie žalovaného vo veci odvádzania poistného v sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa informovala žalovaného podaním zo dňa 23.6.2014 o poberaní nemocenských dávok v období od 1.1.2013 do 31.12.2013. Z predmetného potvrdenia vyplýva, že žalobca v danom období nepoberal nemocenské dávky. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný podaním žalovaného zo dňa 30.6.2014. Upozornil ho, že uvedeným spôsobom ho oboznámil s podkladom k rozhodnutiu, voči ktorému môže podať svoje vyjadrenie. Uviedol, že, ak sa v určenej lehote k predmetnému podkladu nevyjadrí, bude to považované za prejav súhlasu. Žalobca výzvu prevzal dňa 9.7.2014, v určenej lehote sa k podkladu pre rozhodnutie nevyjadril. Následne vydal žalovaný dňa 14.8.2014 napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil platobný výmer zo dňa 22.11.2013, odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný popísal priebeh konania vyplývajúci z procesných postupov zdravotnej poisťovne ako aj postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že poradná komisia predsedníčky úradu prerokovala odvolanie žalobcu na zasadnutí dňa 8.8.2014. Poukázal na podklady rozhodnutia, a to výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, informáciu sociálnej poisťovne. Zistil, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba nesplnil svoju povinnosť podľa § 16 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o zdravotnom poistení. Uviedol, že od 1.1.2013 je minimálny vymeriavací základ pre platiteľa poistného, ktorého zdravotná poisťovňa za obdobie od 1.2.2013 do 31.3.2013 považovala za osobu podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, stanovený vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy, ktorá bola 786 €. Citoval § 12 ods. 1 písm. e), § 16 ods. 1 a 2 písm. d), § 13 ods. 9 písm. a), 10 zákona o zdravotnom poistení. Žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval ďalšie ustanovenia zákona, z ktorých vyplývala pre žalobcu povinnosť platiť preddavky na poistné. Skonštatoval, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť podať odvolanie, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom žalobca nepredložil žiadne nové doklady, neposkytol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu napadnutého výmeru. Tvrdenie, že bol v roku 2013 v rôznych časových obdobiach práceneschopný, nebolo potvrdením sociálnej poisťovne preukázané. Žalobca preto nemal splnené podmienky na vylúčenie povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie podľa § 11 ods. 8 písm. i) zákona. Uviedol tiež, že žalobca neuviedol žiadneho iného platiteľa, ktorý by mal za neho za predmetné obdobie odvodovú povinnosť. Žalobca neuhradil preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za sporné obdobie v súlade so zákonom, pretože tieto uhrádzal v nesprávnej, nižšej sume. Po preskúmaní výkazov preddavkov žalovaný dospel k záveru, že výpočet na poistné je oprávnený. Vzhľadom na úhradu nedoplatkov ako i trov konania voči zdravotnej poisťovni, žalovaný považoval pohľadávku poisťovne za uspokojenú. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, veta pred bodkočiarkou, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“). Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; Podľa ust. § 1, ods. 1 cit. zákona, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend. Podľa § 12 ods. 1, písm. c) cit. zákona, sadzba poistného je pre samostatne zárobkovo činnú osobu 14% z vymeriavacieho základu; Podľa § 13 ods. 10 cit. zákona, na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50% z priemernej mesačnej mzdy. Podľa § 14 cit. zákona, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu ( § 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zákona, preddavok na poistné samostatne zárobkovo činných osôb [ § 11 ods. 1 písm. b)] a platiteľov poistného podľa § 11 ods. 2 je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa § 17a ods. 1, 3, 4, 6, 9, 11 cit. zákona, cit. zákona, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení. Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada. Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov okrem výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného podľa § 19 uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne. Žalovaný je zriadený podľa § 17 ods. 1, písm. a) zákona č. 581/2004 Z.Z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, sa zriaďuje úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením. Podľa § 18 ods. 1, bod 3, tohto zákona, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 23, ods. 1, písm. e) predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Podľa ust. § 77a ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 a 5 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa ust. § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa ust. § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V danom prípade žalobca obmedzil svoje žalobné námietky na okolnosť, že nemal možnosť realizovať svoje procesné práva, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia správneho orgánu 2. stupňa ešte pred vydaním rozhodnutia a namietal aj ďalšie porušenie základných zásad správneho konania, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Podľa súdnej praxe, podmienkou súdneho prieskumu je okolnosť, aby žalobca uviedol všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizoval skutkovo aj právnou kvalifikáciou, obmedzil mieru všeobecnosti a nespoliehal sa na to, že súd bude nahrádzať nedostatky v dôvodoch žaloby, a tak z úradnej povinnosti rozširoval rozsah súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia alebo postupu. Z uvedeného dôvodu súd skúmal len konkretizovanú námietku žalobcu ohľadom porušenia jeho procesných práv zo strany žalovaného tým, že mu neumožnil vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu bola výkaz nedoplatkov žalobcu na poistnom za obdobie od februára do augusta 2013 zo dňa 26. 9. 2013, stanovisko Všeobecnej zdravotnej poisťovne k námietkam žalobcu voči výkazu nedoplatkov, výpis zo živnostenského registra žalobcu preukazujúci jeho postavenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby, vyjadrenie sociálnej poisťovne ohľadom čerpania nemocenského za sporné obdobie. Súd zároveň zistil, že žalobca bol so všetkými dôkaznými prostriedkami tvoriacimi podklad pre rozhodnutie žalovaného riadne oboznámený, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zaslaným dokladom, pričom žalobca toto svoje právo, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť dôkazy na ich vyvrátenie, nevyužil. Ako vyplýva z vyššie citovaných procesných predpisov, osobitný predpis neurčuje správnemu orgánu povinnosť nariadiť pred vydaním platobného výmeru ústne pojednávanie. Povinnosť ústne vec prejednať neukladá v každom konaní ani správny poriadok. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje. Závisí od zváženia správneho orgánu, či je potrebné na objasnenie veci túto osobne s účastníkom konania prejednať. Charakter predmetného konania, podľa názoru súdu, nevyžadoval ústne pojednávanie, pretože podkladom pre rozhodnutie boli údaje zabezpečené z internej evidencie zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne, a iné listinné dôkazy s ktorými bol žalobca oboznámený. Žalobca v rámci správneho konania nenavrhol vykonať žiaden dôkaz formou svedeckej výpovede, miestnej obhliadky, prípadne takú formu dôkazu, ktorá by si vyžadovala jeho osobnú účasť, alebo účasť inej osoby. Podľa názoru súdu, nariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala povaha veci, a jeho nariadenie by neprispelo k objasneniu veci, a zároveň tým, že nebolo nariadené, nedošlo k ukráteniu procesných práv žalobcu. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, žalobca bol v priebehu konania oboznámený so všetkými relevantnými podkladmi, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie, pričom žalobca tieto nerozporoval a nenamietal ich správnosť a zákonnosť. Listom žalovaného, doručeným žalobcovi dňa 1. 2. 2014, bol žalobca oboznámený so stanoviskom zdravotnej poisťovne k odvolaniu proti platobnému výmeru zo dňa 22. 11. 2013, pričom žalobca napriek výzve, aby sa k podaniu vyjadril, svoje procesné právo nevyužil, k stanovisku zdravotnej poisťovne vo veci nedoplatku na poistnom sa nevyjadril. Zo spisu zároveň vyplýva, že žalobca bol oboznámený s výkazom nedoplatkov zostaveným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 26. 9. 2013 ako i so záznamami poisťovne ohľadom jednotlivých evidovaných úhrad poistného žalobcom. Listom žalovaného zo dňa 30. 6. 2014, bol žalobca opätovne vyzvaný na vyjadrenie sa k ďalšiemu podkladu k rozhodnutiu, ktorým bolo stanovisko Sociálnej poisťovne v Bratislave ohľadom potvrdenia o poberaní nemocenských dávok za účelom vylúčenia povinnosti platiť preddavky na poistné. Z potvrdenia vyplývalo, že žalobca v spornom období nebol poberateľom nemocenských dávok a nebol preto vylúčený z povinnosti platiť odvody - preddavky na poistné. Žalobca nevyužil svoje procesné právo a ani k tomuto podaniu a dôkazným prostriedkom sa nevyjadril. Z priebehu konania pred správnymi orgánmi súd zistil, že žalobca aktívne nepristupoval k ochrane svojich procesných práv, okrem podania námietky proti výkazu nedoplatkov a odvolania voči platobnému výmeru sa nevyjadroval k podkladom rozhodnutia, nežiadal o nahliadnutie do spisu vedeného správnymi orgánmi, nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, ktorá by spochybnili zistenia správnych orgánov. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že námietka žalobcu špecifikovaná v žalobnom návrhu nie je dôvodná, súd zároveň v konaní nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na jeho neúspech v konaní a úspešný žalovaný nemá zo zákona na ich náhradu nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.