Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/219/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201706 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201706.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Q., právne zastúpený: advokát JUDr. Adam Puškár, Karpatská 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Kd/513/14/1100-3 zo dňa 11.08.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 14.10.2014, domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 11.08.2014, č. Kd/513/14/1100-3. V žalobe uviedol, že dňa 10.04.2014 podal na Okresnej prokuratúre Bratislava I podnet na podanie protestu prokurátora proti postupu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto v spojenom územnom a stavebnom konaní vo veci povolenia zmeny dokončenej stavby na ulici U. č. XX v Q.. Okresná prokuratúra Bratislava I listom zo dňa 09.07.2014 č. Pd 62/14/1101-14 upovedomila žalobcu o spôsobe vybavenia jeho podnetu zo dňa 10.04.2014. Prokurátorka okresnej prokuratúry podnet odložila bez prijatia opatrení, nakoľko podľa jej právneho názoru preskúmavanie napádaného rozhodnutia považovala za predčasné z dôvodu, že zo strany orgánu, ktorý je oprávnený na rozhodovanie o podanom odvolaní proti rozhodnutiu môže dôjsť k jeho potvrdeniu, resp. k zmene. Žalobca zdôrazňuje, že jeho podnet nesmeroval proti rozhodnutiu, ale proti nezákonnému postupu stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia. Žalobca dňa 18.07.2014 podal na Okresnej prokuratúre Bratislava I opakovaný podnet a mal za to, že na prijatie opatrenia vo forme upozornenia prokurátora bol dôvod, a to práve preto, že stavebný úrad vo veci konal a konať nemal. Žalovaný listom zo dňa 11.08.2014, č. Kd/513/14/1100-3 upovedomil žalobcu o spôsobe vybavenia jeho opakovaného podnetu zo dňa 18.07.2014. Prokurátorka podnet odložila. Žalobca má za to, že žalovaná v danej veci porušila zákon, a to tým, že vo veci nevydala rozhodnutie, ale doručila žalobcovi vyššie citovaný list, ktorý žalobca považuje z vecného obsahu za rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené opakovanému podnetu žalobcu. Žalobca upozorňuje, resp. vidí nezákonnosť rozhodnutia podľa ust. § 250j ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre, a to v porušení zákonov, ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorým došlo k postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia, resp. jeho nečinnosťou. Žalobca v žalobe upozorňuje na porušenie ust. § 29 a § 31 zákona o prokuratúre, ako aj na porušenie čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Žalobca zdôrazňuje, že prokurátorka žalovanej odložila opakovaný podnet žalobcu bez prijatia opatrení, nakoľko podľa jej názoru upozornenie prokurátora je možné podať aj vo veci postupu pri vydávaní opatrenia a rozhodnutia, teda na postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, avšak aj v tejto situácii sa predpokladá už právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Žalobca s takýmto právnym názorom nesúhlasí. Má za to, že zúženie pôsobnosti prokuratúry na podávanie upozornení prokurátora len na postup pri vydávaní už právoplatných rozhodnutí je v rozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu zákonov. Okrem toho žalovaná však svoj právny názor v žalobou napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom presvedčivo neodôvodnila a v tejto časti žalobca považuje toto rozhodnutie za nezákonné, a to aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Žalobca má za to, že podanie upozornenia na nezákonný postup orgánu verejnej moci pri vydávaní rozhodnutia ešte predtým než rozhodnutie nadobudne právoplatnosť je v súlade s povinnosťou prokuratúry zakotvenou v ust. § 3 zákona o prokuratúre. Žalobca má za to, že zúženým výkladom pôsobnosti žalovanej len na podávanie upozornenia na nezákonnosť pri vydávaní už právoplatných rozhodnutí došlo k porušeniu vyššie uvedených povinností žalovanej, ako aj Okresnej prokuratúry Bratislava I, a to zabezpečiť dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov dotknutého stavebného konania. Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p., a to v tom, že žalovaná v rozpore s obsahom spisu prišla k zisteniu, že v predmetnej veci nejde o nečinnosť stavebného úradu. Žalobca má za to, že stavebný úrad v danom prípade nekonal, hoci konať mal, a teda žalovaná, ako aj prvostupňový orgán - Okresná prokuratúra Bratislava I mali stavebný úrad upozorniť na jeho nečinnosť, ak tak neučinili sú ich rozhodnutia nezákonné pre rozpor so zisteným skutkovým stavom a pre následné nesprávne právne posúdenie veci. II. Žalovaná vo vyjadrení, ktoré súdu doručila dňa 31.10.2014, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Má za to, že prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, ktorej postup (vrátene nečinnosti) by mohol byť preskúmaný podľa ustanovení O.s.p. v správnom súdnictve, a to s poukazom na ústavné postavenie prokuratúry, ako aj s poukazom na absenciu zákonom zvereného rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaná uvádza, že prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu a vykonáva aj dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Zákon o prokuratúre upravuje rozsah pôsobnosti prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej, či právnickej osoby. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a o povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaná vo veci tiež dáva do pozornosti, že aktívne legitimovaným subjektom k podaniu žaloby podľa § 244 a nasl. O.s.p. môže byť len osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach, inak by išlo o žalobu podanú neoprávnenou osobou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považuje žalovaná žalobu za nedôvodnú. III. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ust. § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa ust. § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., súd konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa ust. § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z vyššie citovaných ustanovení zákona jednoznačne vyplýva, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť postupu a rozhodnutí len u orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1, ods. 2 O.s.p.), medzi ktoré rozhodne nemožno zaradiť orgány prokuratúry pri výkone jej netrestnej dozorovej pôsobnosti podľa § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre. Podľa čl. 149 Ústavy SR, prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Podľa čl. 151 Ústavy SR, podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a o organizácii prokuratúry ustanoví zákon. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou. Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Ako vyplynulo z obsahu žaloby, predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je posúdenie zákonnosti, činnosti (nečinnosti) prokurátora. V tejto veci súd uvádza, že na takéto rozhodovanie správny súd nie je príslušný. Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky súdy nevykonávajú dohľad nad činnosťou prokuratúry. Na preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora je v zásade príslušný nadriadený prokurátor, a to na základe podnetu (§ 31 zákona o prokuratúre), prípadne i Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti (čl. 127 Ústavy SR). Prokuratúra Slovenskej republiky je nezávislý samostatný štátny orgán povolaný chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nenahrádza orgány výkonnej, ani súdnej moci. Ústava nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány výkonnej moci, ani medzi orgány súdnej moci, či zákonodarnej. Ustanovenia o prokuratúre sú vyčlenené do osobitnej ôsmej hlavy ústavy bezprostredne za ustanoveniami o moci súdnej. Prokuratúra je samostatnou sústavou orgánov, ktorú nemožno podriadiť ani orgánom moci súdnej, ani orgánom moci výkonnej. Vychádzajúc z tejto ústavnej koncepcie prokuratúry jej základným cieľom v netrestnej oblasti je zabezpečovanie a ochrana práva a právom chránených záujmov subjektov vymedzených v čl. 149 Ústavy SR, ktorý cieľ prokuratúra uskutočňuje dozorom nad zákonnosťou postupu a rozhodovania orgánov verejnej správy. Výkon dozoru sa uskutočňuje na základe podnetu, alebo z vlastnej iniciatívy, pričom sa možno na prokurátora obrátiť neformálne bez poplatkovej povinnosti a prokuratúra je povinná vec preskúmať. Prokurátor môže v prípade zistenia nezákonného postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy podať protest, alebo navrhnúť odstránenie nezákonnosti. Uvedené prokurátorské opatrenia však nemajú decízny charakter a sú iba odporúčaním pre orgán verejnej správy. Na podanie protestu prokurátora nie je právny nárok. Samotné konanie o proteste prokurátora ako jedna z foriem rozhodnutia prokurátora, a ani následné dispozičné oprávnenia prokurátora s prípadnou žalobou v správnom súdnictve, resp. všetky právne prostriedky, ktoré prokurátor má k dispozícii pri ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v zmysle zákona č. 151/2001 Z.z. o prokuratúre autoritatívne nezakladajú, nemenia a ani žiadnym iným spôsobom priamo nemodifikujú práva a povinnosti fyzických osôb, či právnických osôb a taktiež súd zdôrazňuje, že na ich uplatnenie neexistuje právny nárok. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 248 ods. 1 O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o práve alebo povinnosti fyzickej, či právnickej osoby. Z tohto dôvodu súd postupom podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.