Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/225/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201758 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, L. I. XXX/XX, T., okr. W., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov (predtým na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP1-2012/023296/TDL zo dňa 5.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou spísanou dňa 14.11.2012 na Okresnom súde Kežmarok dňa 14.11.2012 a doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.10.2014 prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP1-2012/023296/TDL zo dňa 5.11.2012. V žalobe vytýkal správnemu orgánu, že nezohľadnil jeho dodatočné vyjadrenie zdokumentované fotografiami. Namietal kompetentnosť a postup prvostupňového správneho orgánu, polície v Spišskej Starej Vsi. Žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 15. 12. 2014 uviedol, že Obvodný úrad Kežmarok rozhodnutím číslo Pr- 281/2012/ Ká 12/2012/03718 zo dňa 4. 7. 2012 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania nepravdivým obvinením z priestupku tým, že opakovanie, naposledy dňa 17. 3. 2012 o 10: 25 hod. Na okresnom oddelení policajného zboru Spišská Stará Ves nepravdivo obvinil z priestupku T. W. tak, že uviedol, že mu v noci vošiel do jeho maštale, kde jeho capovi spôsobil rezné poranenie na krku. Žalobcovi bola za tento priestupok uložená sankcia, pokuta vo výške 45 eura. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa jeho názoru správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Podľa jeho názoru, žalobca v návrhu na preskúmanie rozhodnutia neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti týkajúce sa konania osôb, ktoré z prejednávanú vecou nesúvisia, neboli predmetom priestupkového konania a preto ich žalovaný považuje za irelevantné. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia majúc za to, že je v súlade so zákonom a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Na základe uvedeného žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil. Pre určenie miestnej príslušnosti je rozhodujúci stav v čase začatia konania a príslušnosť založená podľa podmienok v čase začatia konania trvá až do skončenia veci bez zreteľa na prípadné zmeny, ktoré nastali po začatí konania (§ 11 ods. 1). V priebehu konania zákonom 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie pôvodne žalovaného subjektu na Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov. Súd preto v konaní pokračoval s týmto subjektom. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci v čase začatia konania (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa ust. § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Súdna prax oprávnene trvá na tom, aby žalobca uviedol všetky dôvody nezákonnosti, dostatočne ich konkretizoval skutkovo aj právnou kvalifikáciou, obmedzil mieru všeobecnosti a nespoliehal sa na to, že súd bude nahrádzať nedostatky v dôvodoch žaloby, a tak z úradnej povinnosti rozširovať rozsah súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia alebo postupu. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca porušenie svojich práv relevantným spôsobom vymedzil len na okolnosť, že žalovaný nezohľadnil vo svojom konaní žiadne jeho dodatočné vyjadrenie vyplývajúce z fotografií, ktoré mu zaslal. Súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie žalovaného len v rozsahu uvedenej, relevantnej námietky smerujúcej voči postupu správneho orgánu. Z obsahu administratívneho (priestupkového) spisu súd zistil, že dňa 17. 3. 2012 žalobca podal na Obvodnom oddelením Policajného zboru v Spišskej Starej Vsi oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, v ktorom uviedol, že má dlhoročné problémy so susedom, T. W.. V predchádzajúci večer žalobca skontroloval hospodárstvo v maštali, kde bolo všetko v poriadku. Ráno, keď prišiel do maštale, jeho cap, ktorý bol priviazaný na reťazi a ťažnom lane, mal na krku zhora 2 rezné rany v dĺžke 10 až 12 centimetrov a v hĺbke asi 0, 5 cm. Je presvedčený o tom, že toto poranenie spôsobil jeho sused, T. W. mladší, pretože javí voči žalobcovi nepriateľstvo. Dvoch pustených psov, ktorých mal na dvore a ktoré v noci brechali sa jeho sused nebojí. Žiaden dôkaz o tom, že poranenie zvieraťa spôsobil sused nemá, je však o jeho konaní presvedčený. V ten istý deň podal vysvetlenie aj veterinár, T.. P. D., ktorý uviedol, že zranenie, ktoré nahlásil žalobca na polícii, teda porezanie nožom jeho capa na krku sa nezakladá na pravde, pretože pri obhliadke predmetného zranenia zistil, že sa jedná o zranenie spôsobené viazaním reťazou, je staršieho dáta a v štádiu hojenia. Tvrdenie žalobcu sa preto nezakladá na pravde. Podľa vysvetlenia T. W. zo dňa 24. 3. 2012, zo strany žalobcu smerovali na jeho osobu viaceré nepravdivé obvinenia. Snaží sa žalobcovi vyhýbať, avšak ten si vždy nájde zámienku, aby ho z niečoho obvinil. Takýmto nepravdivým obvinením je aj tvrdenie žalobcu o tom, že v noci na 17. 3. 2012 vošiel do jeho maštale a porezal krk capovi. Jednalo sa o nezmysel, ktorý popiera a jeho tvrdenie potvrdzuje aj vyjadrenie zverolekára. V spise sa nachádza aj úradný záznam spísaný na Obvodnom oddelení policajného zboru Spišskej Starej Vsi zo dňa 17. 3. 2012, v ktorom sa uvádza, že po podaní oznámenia žalobcom prišla hliadka OO PZ na miesto - bydlisko žalobcu. K prevereniu bol prizvaný aj veterinár T.. P. C., ktorý zistil, že cap má od reťaze vyšúchanú kožu v oblasti krku. Predmetná rana nebola spôsobená nožom ani iným ostrým predmetom ale reťazou, ktorou bolo zviera priviazané, pričom táto je v štádiu hojenia a je staršieho dáta. Tvrdenie žalobcu, že večer bol cap v poriadku sa preto nezakladá na pravde. Dňa 2. 5. 2012 vydal Obvodný úrad Kežmarok rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. Pr-281/2012/ Ká 12/2012/03718, ktorým žalobcu uznal za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch tým, že opakovane, naposledy dňa 17. 3. 2012 nepravdivo obvinil z priestupku T. W. tak, že ten mu v noci vošiel do maštale a jeho capovi spôsobil poranenie na krku. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 45 €. Voči predmetnému rozkazu podal žalobca dňa 21. 5. 2012 odpor. Podaním zo dňa 6. 6. 2012 bol žalobca predvolaný na prejednanie priestupku na správnom orgáne, zároveň bol upovedomený o začatí konania o spáchaní priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Žalobca bol oboznámený s možnosťou vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, uplatňovať dôkazy, podávať návrhy a opravné prostriedky. Dňa 4. 7. 2012 bol priestupok prejednaný, bol vypočutý žalobca, T. W., T.. C.. Žalobca vo svojom vyjadrení nesúhlasil so stanoviskom veterinára. Vyjadril svoje presvedčenie, že cap bol porezaný susedom, ktorý mu už aj v minulosti spôsobil škody na majetku a zdraví. Z vyjadrenia T. W. vyplýva, že so žalobcom má časté problémy vyplývajúce z jeho nepravdivých obvinení. Žalobca jeho osobu obviňuje z rôznych skutkov nielen po dedine ale aj v jeho zamestnaní. Všetky tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Má obavu z duševného zdravia žalobcu. Poukazuje na okolnosť, že žalobca zvykne rušiť nočný kľud v nočných hodinách rúbaním dreva, bliká svetlom. Jednoznačne poprel, že by mal spôsobiť poranenie jeho capa. Naposledy bol u žalobcu asi pred pätnástimi rokmi keď ešte žil jeho otec. Zo všetkých vecí, ktoré sa žalobcovi stanú, obviňuje jeho. Z výpovede svedka, veterinára T.. C. vyplýva, že prehliadol dňa 17. 3. 2012 ranu na krku žalobcovho capa. Zistil, že zviera bolo na krku poranené, avšak rana bola staršieho dáta a vznikla ináč ako od rezného nástroja. Nie je vo veci zaujatý, má rovnaké vzťahy so žalobcom aj pánom W., s týmito sa vo voľnom čase nenavštevuje. Dňa 4. 7. 2012 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o priestupku, ktorým uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania nepravdivým obvinením z priestupku tým, že opakovane, naposledy dňa 17. 3. 2012 obvinil z priestupku T. W. tak, že mu v noci vošiel do maštale kde jeho capovi spôsobil rezné poranenia na krku. Žalobcovi bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch pokuta vo výške 45 €. V odôvodnení predmetného rozhodnutia správny orgán popísal priebeh konania, dôkazné prostriedky, z ktorých vychádzal ako i uplatnené právne predpisy. Dňa 7. 8. 2012 bolo správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu, v ktorom spochybňoval odbornosť veterinára a vyjadroval sa k okolnostiam, ktoré nemali so skutkom T. W. súvislosť. Súd sa oboznámil s dodatočne zaslanými dôkaznými prostriedkami žalobcu, ktoré pozostávajú z troch nejasných fotografii, ktoré nepredstavujú dôkazný prostriedok o tom, že by jeho sused, dňa 17. 3. 2012 spôsobil jeho capovi rezné poranenie. Dňa 5. 11. 2012 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na dôkazné prostriedky vyplývajúce z vyjadrení žalobcu, svedkov - T. W. a veterinára J.. C.. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona, podľa ktorých postupoval, právne vyhodnotil dôkazné prostriedky. Vo svojom rozhodnutí poukázal aj na dôkazový materiál - fotografie vyhotovené žalobcom. Poukázal na okolnosť, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene alebo zrušeniu prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie považoval za súladné so zákonom. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe(ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t.j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť. Iný postup správneho orgánu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil správny orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci. Ak by správny orgán prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov by postavil skutkové zistenia, potom by správne konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov, pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru odvolacieho súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä vykonávajú dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. V danom prípade, v súlade s názorom správnych orgánov súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania je možné určiť, že žalobca porušil povinnosť uloženú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch zistil z výpovedí poškodeného svedka a osoby, ktorá nebola blízkou osobou účastníkov konania. Ich výpovede neboli menené, rozporné a nebol daný dôvod na ich spochybnenie. Tvrdenie žalobcu o tom, že sused je osobou, ktorá spôsobila poranenie jeho zvieraťa bolo vyvrátené odbornou prehliadkou veterinára, ktorý skonštatoval, že rana na krku žalobcovho capa je staršieho dáta, nie je spôsobená rezným nástrojom ale spôsobom uviazania a je v štádiu hojenia. Žalobca teda okrem svojho tvrdenia, neprodukoval žiaden vierohodný, nespochybniteľný dôkaz svedčiaci o tom, že T. W. poranil v noci na 17.3.2012 jeho capa na krku. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní, ktoré svojim obsahom nesúviseli s predmetom konania. Predložené fotografie neboli spôsobilé by vrátiť skutkové zistenia správneho orgánu. Žalobca v konaní nepredložil a nenavrhol žiaden použiteľný dôkaz na podporu svojich tvrdení, že T. W. sa dopustil priestupku. Podľa názoru súdu správny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy neboli spochybnené, a preto možno skonštatovať, že žalobca sa dopustil vytýkaného priestupku. Zároveň súd nezistil v konaní správnych orgánov vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím s ust. § 250k ods. 1 O.s.p tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, pričom žalovaný nemá takýto nárok zo zákona. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.