Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/228/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201791 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201791.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: V., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Lucia Flochová, Advokátska kancelária so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-33/2014/OPK zo dňa 25.08.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-33/2014/OPK zo dňa 25.08.2014 v spojení s personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1608 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne JUDr. Lucie Flochovej trovy právneho zastúpenia vo výške 482,30 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 27.10.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-33/2014/OPK v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1608 zo dňa 21.12.2010. V žalobe žalobca uviedol, že má za to, že vydané rozhodnutie Prezidenta Policajného zboru zo dňa 25.08.2014 nie je správne a dôvodné, a to z dôvodu, že tento nepostupoval v súlade s právnymi predpismi, keď neboli zistené, preskúmané a posúdené všetky skutočnosti rozhodujúc pre prijatie rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktoré nie sú absolútne ničím dôvodné vzhľadom na priebeh konania v čase do vydania personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1608 z roku 2010, vrátane rozhodnutia Prezidenta PZ č. KM-OLVS-33/2014/OPK zo dňa 25.08.2014. Žalobca nepochybne konštatuje nezákonnosť postupu, ktorá spočíva najmä v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, v absencii riadneho vykonania dokazovania a rovnako poukazuje na zmätočnosť postupu a nepreskúmateľnosť personálneho rozkazu. Tiež žalobca poukazuje na procesné pochybenia zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorými bolo odňatie možnosti konať pred správnym orgánom. Žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán sa v konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie predmetného personálneho rozkazu, absolútne nevysporiadal s námietkami žalobcu a nevykonal ním navrhované dôkazy. Po podaní odvolania voči predmetnému personálnemu rozkazu neboli vykonané žiadne dôkazy týkajúce sa zistenia zmeny správania sa žalobcu, jeho údajnej agresivity, závislosti od mobilného telefónu, cigariet, údajnej arogancii a nezáujmu o výkon služby. Žalobca má za to, že jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo realizované spôsobom, ktorý nekorešponduje platnému právnemu poriadku. Má za to, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné, pričom nezákonnosť spočíva hlavne na svojvoľnom výklade právnych predpisov, účelovosti ich výkladu a absencie existencie odôvodnenia. Služobné orgány nekonali objektívne, výsledkom čoho je žalobcove protizákonné prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že napádané rozhodnutie o zamietnutí odvolania obsahuje vlastne totožné odôvodnenie, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia č. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 2S 86/2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 48/2012 zrušené. Žalovaný nedoplnil dokazovanie adekvátnym spôsobom a pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nepostupoval v súlade s právnym názorom súdov. Žalobca poukazuje tiež na to, že záznamy týkajúce sa údajne nevhodného správania žalobcu boli vyhodnotené nepochybne jednostranne v jeho neprospech. Žalobca uvádza, že v rozpore s právnym názorom súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí opakovane opiera o skutočnosti, že údajne odborný posudok z vyšetrenia vykonaného klinickým psychológom nepodlieha obsahovému preskúmaniu iným orgánom, na toto nie sú oprávnení ani iní psychológova bez ohľadu na to, či pôsobia v rámci, alebo mimo rezortu. Výlučne účelovým výkladom právnych predpisov bola odmietnutá zo strany žalovaného spôsobilosť znaleckého posudku slúžiť ako dôkaz v konaní, kedy údajne posudok klinického psychológa nepodlieha preskúmaniu a hodnotiacemu procesu. Žalobca poukazuje aj na to, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia nebol akýmkoľvek spôsobom vyhodnotený dôkaz, resp. predložený posudok č. 1/2011, ktorý zo strany žalovaného nebol považovaný za relevantný dôkaz, a to vzhľadom na mylnú domnienku v zmysle ktorej údajne ide o akt, ktorý nepodlieha hodnoteniu a rovnako preskúmaniu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatňuje aj náhradu trov konania. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.01.2015 uviedol, že je možné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 1068, rovnako ako aj odvolacie rozhodnutie zo dňa 25.08.2014 boli vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného skutočného stavu veci. Procesné práva účastníka konania neboli porušené, nakoľko žalobcovi bolo umožnené nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, čo aj využil. Dňa 27.05.2014 žalobca v rámci opakovane vykonávaného odvolacieho konania predložil znalecký posudok č. 1/2011 vo veci psychologického vyšetrenia osobnosti a emotivity s posúdením potencionálneho rizika agresívneho správania sa na pracovisku. Dňa 27.06.2014 žalobca spolu so svojim právnym zástupcom nahliadal so spisového materiálu. Dňa 09.07.2014 bol zo strany žalobcu doručený návrh na zabezpečenie dôkazov a vykonanie dokazovania. Žalovaný má za to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru je existencia posudku služobného klinického psychológa o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby, ako vyplýva zo súvisiaceho spisového materiálu, najmä však z vyššie citovaného služobného výkonu štátnej služby. Žalovaný uvádza, že účel, predpoklady a podmienky kontrolného psychologického vyšetrenia upravuje čl. 9 Nariadenia ministra vnútra SR č. 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení. Podľa čl. 9 ods. 1 predmetného nariadenia sa kontrolným psychologickým vyšetrením policajta rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby. Podľa čl. 9 ods. 2 citovaného nariadenia, kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva. Podľa čl. 9 ods. 3 citovaného nariadenia sa kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou, najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné správanie sa policajta, pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch náchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo neadekvátnych fyzických útokoch pri služobných zákrokoch, pri prejavoch sebapoškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z používania návykových látok. S námietkami žalobcu, ktorými sa opakovane snaží spochybniť opodstatnenosť realizácie kontrolného psychologického vyšetrenia, žalovaný nesúhlasí. Z celého súvisiaceho spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu bolo zrealizované na základe písomnej žiadosti vtedajšieho riaditeľa PMJ PZ pplk. K. L., schválené riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave plk. C.. V. W. zo dňa 03.09.2010. Táto žiadosť bola spracovaná v zmysle Vestníka MV SR č. 103/2005. Určujúcim faktorom pri posudzovaní opodstatnenosti kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu bola teda predložená žiadosť, ktorá spĺňala požadované náležitosti podľa Nariadenia MV SR č. 103/2005. Poukazovanie žalobcu na akúsi zaujatosť a tendenčnosť zo strany jeho vtedajších nadriadených a vtedajších kolegov v súvislosti s vykonaním jeho kontrolného psychologického vyšetrenia nie je podľa žalovaného na mieste. Všetky písomné záznamy bývalých kolegov žalobcu jednoznačne preukazujú opakované sťažnosti na jeho nevhodné správanie. Po opätovnom preskúmaní celého súvisiaceho spisového materiálu, ako aj po opätovnom posúdení všetkých námietok žalobcu, vzťahujúcich sa k opodstatnenosti vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia žalovaný konštatuje, že žalobca doposiaľ v danej veci neuviedol také zásadné argumenty, ktoré by mohli mať za následok spochybnenie realizácie tohto kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu. Žalovaný ďalej uvádza, že odborný posudok z vyšetrenia vykonaného služobným klinickým psychológom je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom. Záver o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby je potvrdený práve týmto vyššie uvedeným odborným posudkom služobného klinického psychológa zo dňa 06.02.2010. Na preskúmanie obsahu vyšetrenia vykonaného služobným klinickým psychológom nie sú oprávnení ani iní psychológovia, a to nielen rezortní psychológovia Ministerstva vnútra SR, ale ani akýkoľvek iní psychológovia pôsobiaci mimo rezortu. Výlučná pôsobnosť služobného klinického psychológa Z., a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý predstavuje najvyšší stupeň v systéme psychologickej služby na MV SR na posudzovanie duševnej spôsobilosti príslušníkov PZ, vychádza totiž zo špecifickej činnosti a potrieb PZ. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatuje, že spochybňovanie vykonaných postupov a stanoveného záveru kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, a ako aj poukazovanie na potrebu vykonania nového kontrolného psychologického vyšetrenia v danom prípade nie je na mieste. Žalovaný tvrdí, že v súlade so zásadami konania pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia sa vychádza z právneho skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné považovať požiadavku žalobcu o prípadné vykonanie nového kontrolného znaleckého dokazovania za nenáležitú. Samotná táto požiadavka nemá totiž oporu v žiadnych dôkazoch ani v platnom právnom stave, vychádza len zo subjektívnej nespokojnosti žalobcu s výsledkom jeho kontrolovaného psychologického vyšetrenia realizovaným služobným klinickým psychológom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný trvá na tom, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Vzhľadom k tomu navrhuje žalobu vo veci zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre posúdenie veci, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 1608 zo dňa 21.12.2010 bol žalobca naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava, odboru poriadkovej polície KR PZ v Bratislave podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SLV-PS-PK-31/2011 zo dňa 08.04.2011. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorá bola vedená pod sp. zn. 2S 86/2011. O žalobe Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom zo dňa 30.05.2012 tak, že Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave žalovaný správny orgán vo veci vykonal nedostatočné dokazovanie, keď z dikcie ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c) zákona o PZ vyplýva povinnosť orgánu s personálnou pôsobnosťou voči príslušníkovi PZ konať a rozhodnúť o jeho prepustení v prípade, že podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Záver o duševnej nespôsobilosti policajta na výkon štátnej služby je závažným zásahom minimálne do jeho ďalšieho pracovného uplatnenia, a preto súd považoval za nevyhnuté, aby takýto záver bol zistený skutočne spoľahlivo a bol dostatočne podložený. Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný. O odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom NS SR sp. zn. 6Sžo 48/2012 zo dňa 25.09.2013 tak, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 86/2011-129 zo dňa 30.05.2012 potvrdil. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil skutočnosť, že „Odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu, kedy podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie nového psychologického vyšetrenia nie je vylúčené, pričom prijatiu záveru služobného orgánu o tom, či je vykonanie kontroly správnosti záver pôvodného psychologického vyšetrenia potrebné alebo nadbytočné, by malo nepochybne predchádzať doplnenie dokazovania výsluchom klinického psychológa za účasti účastníka konania a jeho právneho zástupcu“. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, po vrátení veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 86/2011 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 6Sžo 48/2012, žalovaný správny orgán listom zo dňa 21.05.2014 požiadal klinického psychológa D.. Y. T., D.. o zaujatie stanoviska k sporným skutočnostiam vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru tak, ako boli konštatované konajúcimi súdmi. Predmetná žiadosť bola žalovaným doplnená žiadosťou o zaujatie stanoviska k posudku č. 1/2011 G.. G. R. zo dňa 26.05.2011. Zo stanoviska klinického psychológa D.. Y. T., PhD. zo dňa 05.06.2014 k obsahu znaleckého posudku č. 1/2011 vyplynulo, že údajne znalecký psychologický posudok je iný typ psychologického vyšetrenia ako kontrolné psychologické vyšetrenie policajta, kedy znalec - psychológ, ktorý nie je oboznámený s nariadením MV SR č. 103/2005 nie je kompetentný vyjadriť sa k správaniu sa policajta na pracovisku, pričom vyjadrovať sa k vypracovanému znaleckému posudku G.. R. nie je v kompetencii psychologičky. Dňa 25.08.2014 žalovaný vydal preskúmavané rozhodnutie, ktorým opakovane zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 1608. IV. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení v čase vydania predmetného rozhodnutia, policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a a) je bezúhonný, b) je spoľahlivý, c) spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, d) je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby, e) ovláda štátny jazyk, f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, g) ku dňu prijatia do štátnej služby nie je členom politickej strany alebo politického hnutia, h) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, i) ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 48 ods. 6 a ods. 7. Podľa ust. § 14a ods. 4 citovaného zákona, duševná spôsobilosť v prijímacom konaní sa posudzuje psychologickým vyšetrením občana, ktoré vykonáva služobný psychológ. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. s) citovaného zákona, policajt je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Podľa ust. § 192 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Podľa ust. § 194 ods. 1, ods. 3 citovaného zákona, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b), c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) - g) možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. Podľa ust. § 233 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ust. § 235 ods. 1 citovaného zákona, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. Podľa ust. § 238 ods. 1 až ods. 4 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 241 ods. 1 zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa ust. § 247a zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia. Na zabezpečenie jednotného postupu pri psychodiagnostickom vyšetrení občanov, ktorí podali písomnú žiadosť o prijatie do služobného pomeru, pri psychologickom vyšetrení vodičov služobných cestných vozidiel v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a príslušníkov PZ bolo vydané nariadenie ministra vnútra SR č. 103/2005, ktoré v čl. 9 a nasl. upravuje postup pri kontrolnom psychologickom vyšetrení policajtov. Podľa čl. 9 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 citovaného nariadenia, kontrolným psychologickým vyšetrením policajta sa rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby podľa osobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z.z.). Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva. Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta sa vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou, najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné správanie sa policajta pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch náchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo neadekvátnych fyzických útokoch pri služobných zákrokoch, pri prejavoch sebapoškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z požívania návykových látok. Nevyhnutnou podmienkou vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia policajta je konzultácia nadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho opodstatnenosti. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia oprávnený získavať informácie o služobnej činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od nadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v útvare služobného zaradenia vyšetrovaného. Podľa čl. 10 veta prvá citovaného nariadenia, metódy kontrolného psychologického vyšetrenia volí klinický psychológ individuálne na základe signalizovaných negatívnych prejavov v správaní sa policajta. Podľa čl. 11 ods. 2 citovaného nariadenia, posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia policajta obsahuje záver, či a) je policajt duševne spôsobilý na výkon štátnej služby b) nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Podľa čl. 17 citovaného nariadenia, psychodiagnostické a psychologické vyšetrenia vykonávajú iba subjekty, uvedené v prílohe č. 4 tohto nariadenia. Podľa bodu 3 prílohy č. 4 citovaného nariadenia, kontrolné psychologické vyšetrenia policajtov je oprávnená vykonávať psychologická ambulancia nemocnice s poliklinikou ministerstva. Podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V preskúmavanej veci súd po oboznámení sa so žalobou, s obsahom súdneho aj administratívneho spisu, ako aj s obsahom predchádzajúcich rozsudkov tunajšieho súdu a rozsudku NS SR konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz č. 1608) nie sú v súlade so zákonom. Podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Na základe obsahu spisu súd konštatoval, že žalovaný správny orgán nerešpektoval právny názor tunajšieho súdu vyjadrený v rozsudku 2S 86/2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR 6Sžo 48/2012. Zo záverov oboch rozsudkov nesporne vyplýva právny názor, že: „...Aj odborný posudok predstavuje dôkaz podliehajúci hodnotiacemu procesu zo strany správneho orgánu. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že odborný posudok služobného klinického psychológa je za každých okolností správny a objektívny, najmä s prihliadnutím na fakt, že sa jedná o služobného psychológa psychologickej ambulancie nemocnice s poliklinikou ministerstva, a teda pokiaľ je spochybňovaný zo strany žalobcu, nejaví sa byť ako dostatočné vyhodnotiť jeho námietky ako len jeho subjektívny pocit, ale v takom prípade pre objektívne zistenie nič nebráni správnemu orgánu doplniť dokazovanie o výsluch klinického psychológa za účasti účastníka konania a jeho právneho zástupcu. Vo veci sa javí potrebné, aby sa klinický psychológ vyjadril k jeho prípadnej zaujatosti, ktorú žalobca namietal, k zvoleným metódam vyšetrenia a jeho samotnému priebehu, k zisteniam a záverom, ktoré z toho vyplynuli, a to aj vo svetle žalobcových námietok o zlom vzťahu s jeho priamym nadriadeným a o jeho zaujatosti, a teda, či klinický psychológ aj napriek uvedenému zotrváva na výsledku psychologického vyšetrenia žalobcu o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby. Takto doplnené dokazovanie bude dostatočným základom aj pre prijatie záveru správnym orgánom o potrebe, či nadbytočnosti vykonania kontroly správnosti záverov pôvodného psychologického vyšetrenia iným klinickým psychológom. Podľa názoru odvolacieho súdu, vykonanie nového psychologického vyšetrenia nie je vylúčené...“. Z vyššie uvedených rozhodnutí súdu dostatočne a jasne vyplýva záver, že v rámci náležitého zistenia skutočného stavu veci je nutné doplnenie dokazovania. Tieto závery žalovaný správny orgán ignoroval, neriadil sa ust. § 250j ods. 7 O.s.p. a bez toho, aby vo veci doplnil dokazovanie vydal opakovane rovnaké rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. c), písm. d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku. V ďalšom konaní je žalovaný správny orgán povinný rešpektovať právne závery tunajšieho súdu, ako aj právne závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo 48/2012. Súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na preskúmanie obsahu odborného posudku, vydaného klinickým psychológom nie sú oprávnení iní psychológovia. Odborný psychologický posudok, podľa názoru súdu, nie je nespochybniteľný, nemenný a bezvýhradne záväzný. Preskúmanie psychologického posudku iným rezortným psychológom nie je, podľa názoru súdu, vylúčené. Vzhľadom na závažnosť konania, ako aj jeho následkov pre žalobcu je žalovaný povinný postupovať v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, vykonať dôkazy potrebné pre rozhodnutie, zaoberať sa námietkami, ktoré v konaní vzniesol žalobca, vyhodnotiť ním predložený dôkaz, zaoberať sa správnosťou postupu pôvodného psychologického vyšetrenia, doplniť dokazovanie o výsluch klinického psychológa za účasti účastníka konania a jeho právneho zástupcu, doplniť dokazovanie o vyjadrenie psychológa k jeho prípadnej zaujatosti, ktorú žalobca namietal. Ďalej je žalovaný povinný sa zaoberať aj dôkazmi, ktoré v konaní predložil žalobca, t.j. konkrétne so znalecký posudkom č. 1/2011, vypracovaným znalcom G.. G. R.. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). O trovách konania rozhodol súd s ohľadom na výsledok sporu podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 482,30 Eur, ktoré pozostávajú z 3 právnych úkonov: - prevzatie a príprava právneho zastúpenia - rok 2014 á 134,- Eur + 8,04 Eur režijné výdavky - písomné podanie žaloby - rok 2014 á 134,- Eur + 8,04 Eur režijné výdavky - účasť na pojednávaní - rok 2015 á 139,83 Eur + 8,39 Eur režijné výdavky. Trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.