Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/227/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201807 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201807.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci navrhovateľky: mal. S. W., nar. XX.XX.XXXX, U. XD, U., zastúpená zákonnými zástupcami: matkou Máriou W., U. XD, U. a otcom D. W., U. XD, U., zastúpení: JUDr. Maroš Matiaško, LL.M, hosťujúci euroadvokát, zapísaný v Českej advokátskej komore, so sídlom Rumunská 28, Praha, Česká republika, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Rusovce, Vývojová 8, Bratislava, zastúpený: Mgr. Ing. Michal Radosa, Pankúchova 5, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporcu č. MÚ/R-2878-2/2014 zo dňa 10.09.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. MÚ/R-2878-2/2014 zo dňa 10.09.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 1016,27 € na účet ich právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. MÚ/R-2878-2/2014 zo dňa 10.09.2014 odporca podľa § 80 písm. c/ bodu 1 a § 92 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnych službách“ alebo ako „zákon“), podľa čl. 32 ods. 10 písm. c/ bodu 1 Dodatku č. 3 Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z 19.11.2009 (ďalej aj ako „štatút“) rozhodol, že navrhovateľka (maloletá S. W.), zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou sa nepovažuje za fyzickú osobu odkázanú na opatrovateľskú službu podľa § 41 zákona o sociálnych službách. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že zákonná zástupkyňa navrhovateľky podala dňa 22.08.2014 žiadosť o posúdenie odkázanosti na opatrovateľskú službu podľa § 41 zákona o sociálnych službách pre zdravotne ťažko postihnutú navrhovateľku, pričom svoju žiadosť odôvodnila fyzickou a psychickou náročnosťou, ktorá sa pri starostlivosti o zdravotne ťažko postihnuté maloleté dieťa vyžaduje. Poukazujúc na § 41 zákona o sociálnych službách odporca argumentoval, že za fyzickú osobu v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa nepovažuje maloleté dieťa. Maloletej navrhovateľke ako osobe zdravotne ťažko postihnutej obec poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 zákona o sociálnych službách. Podľa odporcu navrhovateľka nespĺňa podmienky podľa § 31 ods. 2 a ods. 4 zákona o sociálnych službách, pričom zároveň podľa čl. 32 štatútu nie je poskytovanie pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa v pôsobnosti mestskej časti (odporcu). Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka zastúpená zákonnými zástupcami v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. Poukázala na to, že sa nachádza v nepriaznivej sociálnej situácii pre svoje ťažké zdravotné postihnutie v súlade s § 2 ods. 2 zákona o sociálnych službách a zároveň podľa § 48 a nasl. tohto zákona bol v prípade navrhovateľky dňa 10.07.2014 vyhotovený Úradom Bratislavského samosprávneho kraja, odborom sociálnych vecí, posudok o odkázanosti, podľa ktorého je odkázaná na poskytovanie sociálnych služieb a je zaradená do najvyššieho stupňa odkázanosti, č. VI. V posudku je odporúčaná sociálna služba „Domov sociálnych služieb“ podľa § 38 zákona. Podľa navrhovateľky správne orgány majú zákonnú povinnosť v prípade odkázanosti na sociálne služby zabezpečiť dostupnosť týchto služieb a to tak, aby bolo zohľadnené právo dieťaťa s postihnutím vyrastať v prirodzenom prostredí rodiny. Maloletá navrhovateľka má pritom prostredníctvom zákonných zástupcom právo vybrať si druh sociálnej služby, ktorý zodpovedá jej potrebám a zohľadňuje jej právo vyrastať a žiť v rodinnom prostredí. Navrhovateľka mala zato, že je možné poskytovať jej opatrovateľskú službu podľa § 41 zákona o sociálnych služieb a tiež sú splnené podmienky aj pre poskytovanie pomoci rodičom pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 zákona. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že § 41 zákona o sociálnych službách sa nevzťahuje na maloleté dieťa, pričom nie je daný dôvod, ktorý by vylučoval poskytovanie opatrovateľskej služby podľa § 41 ods. 3 zákona o sociálnych službách. Z tohto dôvodu a s ohľadom na § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnych službách má navrhovateľka právo aj na poskytovanie opatrovateľskej služby, pričom iný záver by mohol viesť k nezákonnej diskriminácii na základe veku. Zároveň matka maloletej spĺňa aj podmienky pre poskytovanie pomoci rodičom pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 zákona o sociálnych službách. Správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil zákonné podmienky pre poskytnutie pomoci pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 zákona. Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna forma sociálnej služby poskytovaná okrem iného rodičom dieťaťa, ak tento nemôže zabezpečiť sám, alebo s pomocou rodiny riadnu starostlivosť o dieťa. Ustanovenie § 31 ods. 4 zákona o sociálnych službách uvádza dôvody poskytnutia uvedenej sociálnej služby len príkladmo, keď výslovne používa „najmä“ a ide teda o demonštratívny výpočet dôvodov, nie o taxatívny. Zákonný zástupcovia maloletej navrhovateľky zdôraznili, že navrhovateľka je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri všetkých činnostiach, väčšine ich jednotlivých úkonov, pričom celodennú starostlivosť zaisťuje matka maloletej, otec je zamestnaný. Navrhovateľka má ešte mladšieho brata, o ktorého sa tiež stará matka na rodičovskej dovolenke. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia matka navrhovateľky nemôže sama a ani s pomocou rodiny zabezpečiť riadnu starostlivosť o navrhovateľku, a preto sú tu dané zákonné podmienky aj pre poskytovanie pomoci rodičom pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa § 31 zákona o sociálnych službách. Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.01.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť. Uviedol, že predmetom konania bolo rozhodovanie o poskytnutí opatrovateľskej služby v prospech maloletej navrhovateľky. Poskytovanie opatrovateľskej služby je upravené v § 41 zákona o sociálnych službách a podľa názoru odporcu nie je tento druh služby možné priznať maloletej osobe. Poskytovanie sociálnych služieb rodinám s deťmi je upravené v ustanoveniach nazvaných Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života. Z ustanovení § 31 ods. 1, 2 zákona vyplýva, že pri posudzovaní sociálnych služieb sa posudzujú i okolnosti na strane rodiča. Ani jeden z predpokladov uvedených v § 31 rodičia navrhovateľky nenaplnili. Zákonodarca priamo do zákona uviedol, že v prípade narodenia súrodencov postihnutého dieťaťa zakladá právo na poskytnutie predmetnej sociálnej služby narodenia až troch súrodencov alebo narodenie dvoch alebo viac detí v priebehu dvoch rokov. V uvedenom prípade však posudzované maloleté dieťa má iba jedného súrodenca a matka maloletej navrhovateľky je na rodičovskej dovolenke. Z priloženej žiadosti nevyplýva ani príprava rodiča na trh práce ani realizácia ďalších aktivít spojených so vstupom alebo návratom na trh práce. Podľa odporcu na strane rodičov maloletej navrhovateľky nevznikla okolnosti vyplývajúca zo zákona, pri ktorej by obec bola povinná žiadosti na poskytnutie opatrovateľskej služby vyhovieť. Súd podaný návrh (opravný prostriedok) prejednal a rozhodol podľa § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) na pojednávaní a dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. terénna forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí alebo v jej domácom prostredí. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna forma sociálnej služby poskytovaná rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) ak nemôže zabezpečiť sama alebo s pomocou rodiny riadnu starostlivosť o dieťa a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z.z. za dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, zabezpečiť sama alebo za pomoci príbuznej fyzickej osoby osobnú starostlivosť o dieťa, sa považujú najmä a) choroba, úraz, kúpeľná liečba rodiča alebo rodičov alebo úmrtie jedného z rodičov alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, b) pôrod matky dieťaťa alebo ženy, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, c) narodenie najmenej troch detí súčasne alebo narodenie dvoch detí alebo viac detí súčasne v priebehu dvoch rokov, a to až do troch rokov veku najmladších detí. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá a) je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a b) je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4. Podľa § 41 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. opatrovateľskú službu nemožno poskytovať fyzickej osobe, a) ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, b) ktorá je opatrovaná fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, 11) ak tento zákon neustanovuje inak, c) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, 11) d) ktorej je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou. Predmetom konania pred odporcom bolo posúdenie odkázanosti na sociálnu službu na základe žiadosti podanej zákonnou zástupkyňou dňa 22.08.2014. V žiadosti bola ako druh sociálnej služby, na ktorú má byť fyzická osoba posúdená, uvedená opatrovateľská služba. Jej potrebu zdôvodnila zákonná zástupkyňa navrhovateľky tak, že vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie maloletej navrhovateľky, ktorá nechodí, nesadne si, nerozpráva, nie je mobilná sama o sebe a vyžaduje nepretržitú starostlivosť. V žiadosti je ďalej uvedené, že zákonná zástupkyňa má okrem maloletej navrhovateľky 8 -mesačného syna a starostlivosť o dve deti je počas dňa neúnosná, preto opatrovateľskú službu žiada na niekoľko hodín týždenne (20 hodín). Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola odôvodnená v návrhu (opravnom prostriedku) predovšetkým nesprávnym právnym posúdením zisteného skutkového stavu v konaní. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Nesprávne právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval, alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumoval skutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci odporca založil svoje rozhodnutie na závere, že § 41 zákona o sociálnych službách sa nevzťahuje na maloleté osoby, resp. že opatrovateľskú službu maloletej osobe nemožno poskytnúť. S takýmto výkladom zákona sa súd nestotožnil. Z dikcie § 41 ods. 1 zákona o sociálnych službách vyplýva, že opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 zákona a je odkázaná na pomoc pri úkonoch seba obsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4 zákona. Fyzickou osobou je v zmysle právneho poriadku SR aj maloletá fyzická osoba, ako osoba spôsobilá na práva a povinnosti priznané zákonom bez ohľadu na vek. Zákon o sociálnych službách priznáva právo na opatrovateľskú službu fyzickej osobe, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. a/ a b/ (vyššie uvedené) a navrhovateľka uvedené kritériá nad všetky pochybnosti spĺňa. Je osobou odkázanou na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je vyšší ako II a je tiež odkázaná na pomoc pri úkonoch seba obsluhy, úkonoch starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnych službách. Zároveň navrhovateľka nie je takou osobou, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 3 zákona o sociálnych službách. Preto z dôvodu, že navrhovateľka je maloletou osobou, nebolo možné jej žiadosť o poskytnutie sociálnej služby v podobe opatrovateľskej služby podľa § 41 zákona o sociálnych službách zamietnuť. Pokiaľ ide o ďalší argument rozhodnutia odporcu spočívajúci v tom, že rodinný príslušníci navrhovateľky nespĺňajú kritériá uvedené v § 31 zákona o sociálnych službách, i ke´d ten bol mimo predmet konania na základe žiadosti zo dňa 22.08.2014, súd prisvedčil argumentom navrhovateľky, že dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa zabezpečiť sám alebo za pomoci príbuznej fyzickej osoby osobnú starostlivosť dieťaťa sú v § 31 ods. 4 uvedené len príkladmo za použitia slova „najmä“, od ktorých sa správny orgán môže odchýliť a to na základe v zákone mu priznaného práva správnej úvahy (diskrečná právomoc). Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia. Aby však súd mohol túto otázku posúdiť, musí byť rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné, musí byť dostatočne odôvodnené tak, aby z neho boli nepochybne zrejmé dôvody rozhodnutia. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu a teda i odporcu, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli predpokladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Treba pritom zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka administratívneho konania. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu uvedeným v jeho rozhodnutí, že zákonná zástupkyňa navrhovateľky nespĺňa kritériá ustanovené v § 31 ods. 2, 4 zákona o sociálnych službách. Zároveň však súd nemohol posúdiť ako odporca k takémuto právnemu záveru dospel, pretože odôvodnenie jeho rozhodnutia neobsahuje žiadnu v tomto smere preskúmateľnú úvahu. Súd dodáva, že ustanovenie § 31 ods. 4 len rámcovo vymedzuje dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa zabezpečiť sám alebo za pomoci príbuznej fyzickej osoby osobnú starostlivosť o dieťa. Pri posúdení uvedeného nároku je právne významný aj stupeň sociálnej odkázanosti posudzovanej osoby, pretože je rozdiel v náročnosti starostlivosti (zabezpečenie úkonov podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnych službách) pri prvom stupni odkázanosti a ďalších vyšších stupňoch až po šiesty stupeň odkázanosti (príloha č. 3 k zákonu o sociálnych službách), do ktorého podľa rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja č. 104262/2014-SP2 zo dňa 10.07.2014 bola zaradená navrhovateľka. Z rozhodnutia odporcu nevyplýva, že by sa podrobnejšie zaoberal posúdením okolností na strane navrhovateľky a jej zákonných zástupcov a ostatných členov domácnosti navrhovateľky. Až po odstránení tohto nedostatku v novom rozhodnutí odporcu bude možné posúdiť zákonnosť jeho rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný a preto rozhodnutie odporcu č č. MÚ/R-2878-2/2014 zo dňa 10.09.2014 ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo navrhovateľke, za ktorú konajú zákonní zástupcovia, zastúpenej právnym zástupcom priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (27.04.2015) v sume 134 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, k tomu DPH (21 %), - Účasť na pojednávaní (20.05.2015) v sume 139,83 € spolu s režijným paušálom v sume 8,39 €, k tomu DPH (21 %), - Účasť na pojednávaní (24.06.2015) v sume 139,83 € spolu s režijným paušálom v sume 8,39 €, k tomu DPH (21 %) Súd nepriznal náhradu trov za úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej (návrh), pretože toto podanie bolo spísané dňa 29.10.2014, ale plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľka udelila právnemu zástupcovi až dňa 27.04.2015. Ďalej súd priznal navrhovateľke náhradu cestovného na pojednávania zo sídla jej právneho zástupcu na Krajský súd v Bratislave (podľa priloženého technického preukazu motorového vozidla právneho zástupcu) vo výške 672 (km) x 0,138 + [6,00 (l/100 km x 1,358 €] = 178,41 €+ DPH (21 %). Súd priznal navrhovateľke náhradu za stratu času jej právneho zástupcu v sume 16 (začatých polhodín) x 13,98 € = 223,68 € + DPH (21 %). Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 1016,27 €. Uvedenú sumu je odporca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. účet právneho zástupcu navrhovateľky. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.