Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/240/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201878 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201878.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 310, 082 13 Tulčík, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 7139/2014-1.10 (17/2014- rozkl.) zo dňa 27.8.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave dňa 11.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7139/2014-1.10 (17/2014-rozkl.) zo dňa 27.8.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4361/2014-2.3 zo dňa 10.6.2014, ktorým žalovaný povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 534/2002 Z.z.), potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), c), d), O.s.p. nakoľko postupom správneho orgánu a ním vydaného rozhodnutia bolo porušené právo žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojich práv podľa Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým povolil výnimku zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zák. č. 534/2002 Z.z., a to usmrtiť - odstreliť jedného medveďa hnedého v poľovnom revíri TU - VšLP Zvolen. Žalobca ako účastník správneho konania poukazoval počas celého priebehu správneho konania na skutočnosť, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže naplniť cieľ sledovaný jej udelením. Medveď hnedý je chráneným druhom, pričom jeho ochrana vyplýva aj zo Smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.5.1992. Táto smernica vo svojom čl. 12 ods. 1 písm. a) ukladá členským štátom prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu. Aj keď čl. 16 smernice pripúšťa splnenie konkrétnych podmienok na udelenie výnimky okrem iného z čl. 12, udelenie takejto výnimky je možné len vtedy, ak je spoľahlivo preukázané splnenie definovaných podmienok v Smernici o biotopoch. Problematikou výnimiek z prísnej ochrany druhov európskeho významu sa zaoberá aj Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá bola pripravená Európskou iniciatívou pre veľké šelmy v júli 2008 pre Európsku komisiu. Napriek každoročne udeľovaným desiatkam výnimiek zo zákazu usmrtiť jedincov medveďa hnedého, nemožno nájsť v doterajších rozhodnutiach, po udelení výnimky na usmrtenie tohto živočícha žiadne vyhodnotenie vplyvu na medvediu populáciu. Zo zhromaždených podkladov rozhodnutia vyplýva, že k stretom študentov s medveďmi dochádzalo v minulosti na spoločných poľovačkách na zver a v poslednom čase chodia do oplotenej zvernice medvede hnedé. Žalobca poukázal aj na to, že prehlásenia starostov obcí predložených spolu so žiadosťou sa doslovne zhodujú a líšia sa len v označeniach jednotlivých obcí. Správa HCHO Poľana výslovne uvádza, že preventívne opatrenia neboli realizované, a preto dochádza k prenikaniu medveďov do zvernice. Žalobca zdôraznil, že na prenikanie medveďa hnedého za potravou, nemožno vidieť žiaden dôvod predpokladaný ZOPK či Smernicou o biotopoch a že v prípade, ak sa nezmení predkladanie potravy chovanej poľovnej zvery, nemožno reálne uvažovať o zmysluplnosti udelenej výnimky. Žalovaný na námietky žalobcu týkajúce sa postupu podľa Smernice o biotopoch uviedol, že táto smernica bola do slovenského právneho poriadku prevzatá zákonom č. 543/2002 Z.z.. Podľa názoru žalovaného opatrenia, ktorých sa žalobca dožaduje majú spočívať v komplexnom pláne pre manažment celej populácie a tým, sa presahuje rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za vecne správne. Žalobca poukázal na § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z., čl. 1 písm. g), čl. 12 ods. 1 písm. a) a čl. 16 Smernice o biotopoch, a uviedol, že ochrana medveďa hnedého ako prioritného druhu európskeho významu a povinnosť zabezpečiť túto ochranu je povinnosťou Slovenskej republiky. So zreteľom na skutočnosť, že uvedená Inštrukcia pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie sa vzťahuje priamo k Smernici o biotopoch a v tejto súvislosti aj k povoľovaniu výnimiek z prísnej ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého, nerozumie žalobca argumentácii žalovaného spočívajúcej v tom, že uvedený dokument nie je právne záväzný. Nie je možné, aby v správnom konaní o výnimke správny orgán nebral do úvahy súvislosti, ktoré udeľovanie takejto výnimky má vo vzťahu k ochrane medveďa hnedého poskytnutému zo Smernice o biotopoch, a aby sa odmietol zaoberať výkladom týchto podmienok v dokumente vypracovanom pre Európsku komisiu na základe konštatovania, že nejde o záväzný dokument, zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice, z ktorého vyplýva, že sústava chránených území Natura 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedené v prílohe 1. Samotné udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého žiadnym identifikovateľným spôsobom nezabezpečuje naplnenie sledovaného cieľa za predpokladu, že naďalej budú existovať nezabezpečené agrocenózy, nezabezpečené odpady a nakladanie s nimi spôsobom, ktorý ich robí ľahko prístupnou potravou pre medveďa hnedého a pokiaľ nebudú žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by reálne zabezpečili ochranu medveďa hnedého v jeho prirodzenom biotope, osobitne v území, ktoré bolo vyhlásené za súčasť území Natura 2000 s cieľom zabezpečiť ochranu aj tomuto živočíšnemu druhu. Ani jeden zo správnych orgánov neposkytol vo svojom rozhodnutí uspokojujúcu odpoveď na to, ako výnimky udelené v predmetnom poľovnom revíre v minulosti prispeli k naplneniu sledovaného cieľa. Konštatovanie akýchkoľvek záverov vyplávajúcich z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by potvrdzoval efektívnosť udeľovania výnimiek vo vzťahu ku škodám a verejnej bezpečnosti obyvateľov absentuje. Zo zreteľom na uvedené je potrebné konštatovať, že žalovaný správny orgán ani prvostupňový správny orgán si nezaobstarali dostatočné podklady pre rozhodnutie. Udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého musí podľa názoru žalobcu vychádzať zo spoľahlivého zistenia, že výnimka je spôsobilá naplniť cieľ. Ak žalovaný alebo prvostupňový správny orgán takýmito podkladmi disponuje a tieto zhromaždil pred vydaním rozhodnutia, bolo povinnosťou správnych orgánov umožniť žalobcovi vyjadriť sa k ich podkladom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 7139/2014-1.10 (17/2014 - rozkl.) zo dňa 27.8.2014 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 4361/2014-2.3 zo dňa 10.6.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. II. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 8.1.2015 uviedol, že s tvrdením žalobcu nesúhlasí a poukázal na § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z.. Žalovaný mal z dostupných informácii predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri TU VšLP Zvolen nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom poľovnom revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Žiadosť o povolenie výnimky bola odôvodnená znížením rizika ohrozenia študentov a zamestnancov Technickej univerzity vo Zvolene počas cvičení a prevádzkových praxí vo zvernici Bieň, ako aj znížením rizika ohrozenia občanov v priľahlých obciach v katastrálnom území K., S., C., C., A. a D. A.. Ministerstvo na základe odborného stanoviska ŠOP SR č. ŠPOSR/1386/2014 zo dňa 25.3.2014 odôvodnilo povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.. V záujme ochrany verejného zdravia a bezpečnosti ľudí v danom prípade sa preferuje ochrana týchto záujmov pred vznikom škodlivého následku, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky má preventívny charakter a jej realizáciu sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom. Pokiaľ dochádza k synatropizácii veľkých šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov a ich umiestnenia do zoologických záhrad, avšak tieto o umiestnenie medveďov hnedých nemajú záujem. Ustanovenia Smernice o biotopoch vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV smernice sú v plnom rozsahu prebraté do zákona č. 543/2002 Z.z., ktorými sa ministerstvo riadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel. Uplatnením postupu podľa tohto zákona nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice vrátane prioritných druhov za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu. K Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovní populácie z júla 2008 žalovaný uviedol, že opatrenia, ktorých sa žalobca dožaduje na základe tohto dokumentu presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, keďže rozhodnutím vydávaným v takomto konaní nie je možné zastupovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracovávaní a schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. K námietke žalobcu, že žalovaný nijakým spôsobom nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, žalovaný uviedol, že ministerstvo v správnom konaní povoľovalo výnimku z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z. v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) tohto zákona. Konanie o povolení výnimky sa týkalo druhovej ochrany upravenej v druhej hlave, druhej časti tohto zákona, v ktorej sú prebrané čl. 12 až 16 Smernice o biotopoch. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého nebol dôvod, aby správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia článku 3 ods. 1 Smernice o biotopoch. Navyše ako vyplýva aj z mapy priloženej k odbornému stanovisku ŠOP SR, všetky lokality vnadenia medveďa hnedého sa nachádzajú v území s prvým stupňom ochrany mimo území európskeho významu. Ministerstvo v jednotlivých správnych konaniach rešpektuje potrebu aplikácie ustanovení Smernice o biotopoch v súlade s cieľmi ochrany, ktoré sleduje a preto pri posudzovaní jednotlivých žiadostí o povolenie výnimky z podmienok o ochrane medveďa hnedého dbá o to, aby bolo zabezpečené dlhodobé udržanie vývoja populácie medveďa hnedého na území Slovenskej republiky a aby bola zachovaná prirodzená pohlavná a veková štruktúra populácie. K námietke žalobcu, že žalovaný nedal uspokojivú odpoveď na otázku, aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňujú predpoklad na udelenie výnimky, žalovaný uviedol, že ministerstvo si vo veci podanej žiadosti vyžiadalo odborné stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch konštatovala opakované prenikanie medveďov do zvernice Bieň, v ktorej sa vykonávajú praktické terénne cvičenia študentov z predmetu poľovníctva, čo prispieva k zvyšovaniu možností ohrozenia študentov. Taktiež bolo na základe doložených prehlásení starostov obcí potvrdené ohrozenie bezpečnosti a zdravia obyvateľov priľahlých obcí. ŠOP SR v rámci predloženého odborného stanoviska jednoznačne odporučila povoliť výnimku na usmrtenie jedného medveďa hnedého, pričom konštatovala, že sú splnené všetky požadované zákonné podmienky. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovým tvrdeniam v prípade potreby prijatia riešení, ktoré budú plniť úlohu prevencie pred vznikom konfliktov s medveďmi a ich synantropizácie, uvádza, že zabezpečenie odpadkov a agrocenóz prostredníctvom špeciálnych zberných nádob je opatrením, ktoré môže do budúcna zamedziť synantropizáciu medveďov, avšak tento návrh predstavuje dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky. K námietke žalobcu, že absentuje konštatovanie akýchkoľvek záverov vyplývajúcich z vlastnej činnosti žalovaného, ktoré by potvrdzovali efektívne udeľovania výnimiek vo vzťahu ku škodám a verejnej bezpečnosti, žalovaný uviedol, že ministerstvo akékoľvek žiadosti na povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďov hnedých každoročne posudzuje na základe podkladov od ŠOP SR, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Je potrebné zdôrazniť, že samotný výskyt väčšieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého, pokiaľ nie sú splnené podmienky ustanovené v zákone č. 543/2002 Z.z.. Ministerstvo na základe zadovážených podkladov povolí požadovanú výnimku iba v tom prípade ak má preukázané, že povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého je oprávnené. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie o rozklade obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol, prípadne konanie zastavil, nakoľko hlásenie o usmrtení medveďa hnedého zo dňa 29.9.2014 potvrdzuje zrealizovanie povolenej výnimky, a teda odpadol dôvod na ďalšie konanie pred žalovaným. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Z administratívneho spisu súd zistil, že listom doručeným dňa 7.2.2014 sa Technická univerzita vo Zvolene domáhala so svojou žiadosťou o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom, resp. o povolenie o usmrtenie jedného medveďa hnedého. Podanie neobsahovalo všetky predpísané náležitosti, preto listom zo dňa 10.2.2014 bolo žiadateľ vyzvaný na doplnenie podstatných náležitostí. Žiadateľ podanie doplnil listom zo dňa 5.3.2014. Ministerstvo podľa § 82 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. zverejnilo na internetovej stránke informáciu o začatí konania s tým, že Lesoochranárske zoskupenie VLK sa do konania prihlásilo listom zo dňa 13.2.2014. Ministerstvo si v žiadosti žiadateľa (Technická univerzita vo Zvolene) vyžiadalo stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), ktorá listom č. ŠOP SR/386/2014 zo dňa 25.3.2014 posúdila predloženú žiadosť a odporučila povoliť usmrtenie jedného medveďa hnedého v predmetnom revíri. Listom zo dňa 7.5.2014 ministerstvo v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámilo účastníkov konania, že v predmetnom konaní bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov a poučilo ich o možnosti sa k veci vyjadriť. Žiadateľ sa v stanovenej lehote nevyjadril. Lesoochranárske zoskupenie VLK listom zo dňa 19.5.2014 vyjadrilo nesúhlas s povolením výnimky. Uviedlo, že na povolenie výnimky nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Po posúdení všetkých skutočností prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 4361/2014-2.3 zo dňa 10.6.2014, ktorým na základe žiadosti Technickej univerzity vo Zvolene povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z.z.. Výnimkou sa povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri TU VšLP Zvolen. Prvostupňový správny orgán zároveň určil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a to, že odstrel možno zrealizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2014 posliedkou a postriežkou na lokalite zvernica Bieň alebo Turovské pole alebo do 15.12.2014 postriežkou na uvedených lokalitách. Proti uvedenému rozhodnutiu podalo Lesoochranárske zoskupenie VLK rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. 7139/2014-1.10 (17/2014- rozkl.) zo dňa 27.8.2014 tak, že tento bol zamietnutý a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a dôsledne vyžadovať plnenie povinností. Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 35 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 <. možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 <. obsahuje a) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka, b) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov, c) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou, d) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky, e) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12 <. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. IV. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 7139/2014-1.10 (17/2014-rozkl.) zo dňa 27.8.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4361/2014-2.3 zo dňa 10.6.2014, ktorým žalovaný povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 534/2002 Z.z.), potvrdil. V danej veci bolo z administratívneho spisu nepochybne zistené, že preskúmavaným rozhodnutím bol povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri TU - VšLP Zvolen. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie o rozklade obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu je možné konštatovať, že ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), e) zákona o ochrane prírody, keď povolilo žiadateľovi usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri TU - VšLP Zvolen. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že tento v jeho odôvodnení uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), e) citovaného zákona v spojení s ustanovením § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody. Ministerstvo pri vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzalo z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, ako aj z informácií predložených žiadateľom, z ktorých bolo preukázané, že populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri TU - VšLP Zvolen nie je ohrozená. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup v oblasti zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v predmetom poľovnom revíri je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. Žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého bola odôvodnená znížením rizika ohrozenia študentov a zamestnancov Technickej univerzity vo Zvolene medveďom hnedým počas cvičení a prevádzkových praxí vo zverinci Bieň, ako aj znížením rizika ohrozenia občanov medveďom hnedým v priľahlých obciach v k.ú. K., S., C., C., A. a D. A.. Ohrozenie obyvateľov dotknutých obcí bolo zdôvodnené na základe doložených prehlásení starostov obcí. Ministerstvo na základe odborného stanoviska ŠOP SR č. ŠOPSR/1386/2014 zo dňa 25.03.2014 odôvodnilo povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody záujmom ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Z uvedeného vyplýva, že povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má hlavne preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom. K námietkam žalobcu uvedených v žalobe, týkajúcich sa aplikácie výnimiek z podmienok ochrany medveďa hnedého súd uvádza, že ustanovenia Smernice o biotopoch, vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice, sú v plnom rozsahu prebraté do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa ministerstvo riadilo pri rozhodovaní vo veci. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 citovanej Smernice o biotopoch sa vyžaduje od členských štátov prijatie manažmentových plánov len pre osobitné územie ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy Natura 2000. K námietke žalobcu, že žalovaný nijakým spôsobom nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch, z ktorého vyplýva, že sústava chránených území Natura 2000 je sústava pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedené v prílohe I tejto smernice a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II tejto smernice, pričom táto sústava má umožniť udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v priaznivom stave ochrany a v ich prirodzenom rozsahu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Z obsahu oboch preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že ministerstvo v správnom konaní povolilo výnimku z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 35 ods. 1 písm. b), e) v spojení s ust. § 40 ods. 2, ods. 3 písm. c) citovaného zákona. Konanie o povolení výnimky sa týkalo tzv. „druhovej ochrany“ upravenej v druhej hlave druhej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané príslušné čl. 12 až 16 Smernice o biotopoch. Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch sa týka „územnej ochrany“, ktorá zahŕňa ochranu prírodných biotopov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. s) zákona o ochrane prírody rozumie „suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo poloprírodného charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami“, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. x) zákona rozumie „prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu“. Konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého podľa názoru súdu nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov, ani ochrana biotopov medveďa hnedého, ktorá sa realizuje v chránených územiach prostredníctvom starostlivosti o biotopy, ktoré medveď hnedý využíva. Z obsahu administratívneho spisu je možné konštatovať, že žalovaný správny orgán sa v konaní opieral aj o odborné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/1386/2014 zo dňa 25.03.2014, ktorého prílohou je formulár - stanovisko k žiadosti na stanovenie podmienok povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v roku 2014. K námietke žalobcu, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nedali v odôvodneniach svojich rozhodnutí uspokojivú odpoveď na otázku, aké skutočnosti zistené v konaní odôvodňujú predpoklad, že udelenie výnimky je spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa za situácie, keď dôvody synantropizácie existujúce pred udelením výnimky sa udelením výnimky nezmenia ani nezredukujú, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Ako už bolo uvedené vyššie, ministerstvo si k podanej žiadosti vyžiadalo odborné stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch zaslaných ministerstvu konštatovala na základe ohliadky vykonanej priamo v danej lokalite opakované prenikanie medveďov do zvernice Bieň, v ktorej sa vykonávajú praktické terénne cvičenia študentov z predmetu poľovníctva, čo prispieva k zvyšovaniu možnosti ohrozenia študentov v prípade výskytu medveďa v uzavretom priestore. Taktiež predmetné rozhodnutia boli vydané na základe doložených prehlásení starostov dotknutých obcí. ŠOP SR v rámci predloženého odborného stanoviska jednoznačne odporučila povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého. Na základe vyššie uvedených skutočností senát Krajského súdu v Bratislave konštatoval, že napadnutými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu nebol porušený zákon a tieto je možné považovať za vecne a právne správne. Pre úplnosť súd uvádza, že v predmetnej veci dňa 29.09.2014 bola povolená výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého zrealizovaná. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.