Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/246/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201907 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201907.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: V.. G. W., E. XX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/24409 -0002 zo dňa 08.08.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/24409-0002 zo dňa 08.08.2014. V žalobe uviedol, že predmetným rozhodnutím bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci č. LC4/OPVHN/ SOC/2014/29346-0001 zo dňa 16.04.2014, ktorým bola žalobcovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu XX,XX Eur mesačne počínajúc dňom 01.04.2014. Žalobca tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné, lebo považovalo prvostupňové rozhodnutie za súladné s platnými právnymi predpismi, hoci tomu tak nie je. Nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia žalobca vidí v nesúlade jeho odôvodnenia s ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď v ňom nie je uvedené ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Preto žalobca nevie na základe akého ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi bolo rozhodnuté o znížení pomoci v hmotnej núdzi. Ďalej žalobca nerozumie prečo bolo o znížení pomoci v hmotnej núdzi rozhodnuté popri § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z., ale aj podľa zákona č. 601/2003 Z.z.. Tiež žalobca nerozumie prečo bolo rozhodnuté o znížení pomoci v hmotnej núdzi k dátumu 01.04.2014. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave, tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.12.2014 uviedol, že podľa jeho názoru bola žaloba podaná oneskorene, a to vzhľadom ku skutočnosti, že preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 08.09.2014, pričom žaloba bola doručená na Krajský súd v Bratislave dňa 13.11.2014, podľa názoru žalovaného bola podaná oneskorene. Navrhuje preto, aby Krajský súd v Bratislave konanie uznesením zastavil z dôvodu oneskoreného podania žaloby voči rozhodnutiu žalovaného. K meritu veci uvádza, že právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2014. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2 písm. a) citovaného zákona, dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka je XX,XX Eur mesačne, ak ide o jednotlivca. Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Úrad prehodnotil nárok žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2014 v zmysle vyššie citovaného ust., ktoré bolo účinné od 01.01.2014. Suma pomoci v hmotnej núdzi, stanovená podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pre žalobcu je vo výške XX,XX Eur mesačne, čo je dávka pre jednotlivca podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o hmotnej núdzi, keďže žalobca nemá žiaden iný príjem. Žalovaný uvádza, že správny orgán je povinný rozhodovať aj v zmysle zákona o životnom minime, pretože podľa zákona o životnom minime sa určuje stav hmotnej núdze a príjmom na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi je príjem podľa zákona o životnom minime. Žalovaný preto podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie úradu v celom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne, v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi a zákonom o správnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobu zamietnuť. Podľa § 250 ods. 4 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z vyššie citovaného ust. § 250b ods. 1 O.s.p. vyplýva, že žalobu je potrebné podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p. predstavuje neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona o správnom konaní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa ust. § 57 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania žaloby skutočnosť, že táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V prípade žalobcu, ktorý si zásielku uloženú na pošte dňa 19.08.2014 do 3 dní od uloženia nevyzdvihol, nastúpila fikcia doručenia rozhodnutia, ktorá vyplýva zo zákona o správnom konaní, podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pričom trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty a účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Ak je lehota určená dňami, počíta sa ako prvý deň ten deň, ktorý nasleduje po dni určujúcom začiatok behu lehoty. Tu je nerozhodné, či prvý deň padne na deň pracovného voľna, z čoho vyplýva, že v prípade žalobcu trojdňová úložná lehota začala plynúť dňom 20.08.2014 ako prvý deň a skončila posledným dňom 22.08.2014. Odo dňa 23.08.2015 začína plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby. Krajský súd v Bratislave v zmysle vyššie citovaných ustanovení konštatoval, že žalobca podal žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. V takomto prípade Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. nemal inú možnosť len konanie vo veci oneskorene podanej žaloby zastaviť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s ust. § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.