Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/257/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201994 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201994.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: C. L., bytom Z. XX-ja XXB, XXXXXX J., F., právne zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/009854-004 zo dňa 26.09.2014, takto:
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/009854-004 zo dňa 26.09.2014 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP- BA6-387-38/2014-PPC zo dňa 27.06.2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- € titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet advokátskej kancelárie REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., Bratislava trovy právneho zastúpenia vo výške 518,76 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 01.12.2014, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 26.09.2014 č.p. PPZ-HCP-BA2-2014/009854-004 v spojení s rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ v Bratislave zo dňa 27.06.2014 č.p. PPZ-HCP-BA6-387-38/2014-PPC. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, zrušilo prechodný pobyt žalobcu na území SR na účel podnikania. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu sa žalobca prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu odvolal, pričom o odvolaní bolo rozhodnuté tak, že žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné. Zároveň poukazuje aj na postup žalovaného, ako aj na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý je v rozpore so základnými pravidlami správneho konania v zmysle § 3 správneho poriadku. Žalobca namieta výrok rozhodnutia, ktorý podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky. Má za to, že žalovaný správny orgán uvádza, že vydal rozhodnutie na základe zákona o pobyte účinného v čase vydania rozhodnutia prvostupňového
orgánu, t.j. predpisu účinného ku dňu 27.06.2014, čím je zrejmé, že toto rozhodnutie nevydal v zmysle § 131b ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.12.2013, čo je v rozpore s výrokom rozhodnutia, keďže by toto rozhodnutie vydal žalovaný na základe neexistujúcich ustanovení zákona o pobyte, keďže ustanovenie § 33 ods. 4 zákona v znení účinnom po 01.01.2014 nie je členený na písmená, t.j. nemá písmeno e). Túto skutočnosť považuje žalobca za dostatočný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
Ďalej žalobca v žalobe namieta odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, keď má za to, že v jeho odôvodnení absentuje za ktoré konkrétne skutky porušenia zákona bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt, pričom poukazuje najmä na fakt, že zrušenie udeleného prechodného pobytu pre žalobcu rozhodnutím nie je za žiadnych okolností možné považovať za primerané, a to z dôvodu zrušenia nemajúce dosah na súkromný a rodinný život žalobcu, ako uvádza žalovaný vo svojom rozhodnutí, nakoľko toto rozhodnutie je v príkrom rozpore s ust. článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže rozhodnutie nerešpektuje súkromný život žalobcu.
Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný správny orgán porušil základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, § 3 ods. 4, ako aj ods. 5 správneho poriadku, a to tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, neposkytol dostatočnú pomoc a poučenie žalobcovi, aby tento pre neznalosť právnych predpisov v konaní neutrpel ujmu.
K opisu skutkového stavu veci žalobca uvádza, že dňa 20.02.2013 podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave žiadosť o udelenie prechodného pobytu, na účel podnikania, na základe ktorého mu bol dňa 14.05.2013 udelený prechodný pobyt na území SR s platnosťou do 14.11.2014. Žalovaný správny orgán na základe kontrolnej činnosti preveril doklady, ktoré žalobca k žiadosti predložil a dňa 03.09.2013 vydalo Oddelenie koordinácie analýzy rizík a štatistík žalovaného odborné posúdenie č.p. PPZ-HCP-BA3-2013/009690-023 v ktorom uviedlo, že podpis prekladateľky a odtlačok pečiatky so štátnym znakom na predloženom doklade je falošný, nakoľko bol vytlačený na laserovej tlačiarni.
V nadväznosti na vyššie uvedené, spísal prvostupňový správny orgán s pôvodným zástupcom žalobcu zápisnicu o podanom vyjadrení účastníka konania, v ktorej sa k danej veci vyjadril, že v mene žalobcu požiadal o vykonanie úradného prekladu dokladu a to A.. X. F., ktorá inzeruje svoju činnosť vykonávania úradných prekladov na svojej internetovej stránke W. a v spolupráci s J.. Z. L. vykonáva úradné preklady z ruského jazyka, pričom s týmito prekladateľkami spolupracuje pôvodný zástupca žalobcu už dlhší čas, nakoľko s ich službami bol vždy spokojný. Dokumenty od neho prebrala na preklad A.. X. F., a to aj mimo bežných pracovných hodín. Preklad úradne vykonávala J.. Z. L., ktorej doložka sa aj na tomto preklade dokladu nachádza. Zároveň potvrdil, že napriek tomu, že nemal informácie o tom, či preklad dokladu bol alebo nebol falšovaný z dôvodu právnej istoty opätovne doručil 04.11.2013 úradný preklad dokladu vykonaný Dr. Pavlom Rozkošom, resp. Mgr. Zlaticou Juhásovou, súdnymi prekladateľmi pre jazyk ruský a anglický, pričom ako prvý aj opätovný preklad dokladu bol identický, t.j. že preukazoval, že žalobca preukazoval svoju bezúhonnosť ako aj finančné zabezpečenie vo svojom domovskom štáte.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že nemôže byť na jeho škodu, že bol osobami vykonávajúcimi úradné preklady uvedený do omylu tým, že tieto osoby mu nepredložili riadny preklad dokladu, potrebného k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Poukázal aj na to, že praktiky dotknutých prekladateliek boli natoľko sofistikované, že ani prvostupňový správny orgán pri prijímaní jeho žiadosti o prechodný pobyt nezistil nezrovnalosti v predloženom preklade dokladov priložených k žiadosti. Ak aj existovali nedostatky v preklade predložených dokladov žalobca tieto odstránil tým, že opätovne dňa 04.11.2013 doložil úradný preklad dokladu vykonaný Dr. Pavlom Rozkošom a Mgr. Zlaticou Juhásovou, súdnymi predkladateľmi pre jazyk ruský a anglický.
Ďalej žalobca poukazuje na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým neodôvodnene žalobcovi zrušil prechodných pobyt na území SR na účel podnikania, zasiahol do jeho práva na súkromný život, ktorý si žalobca zriadil na území SR.
II.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 09.01.2015, uviedol, že odvolací orgán preverením spisového materiálu a vydaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zistil, že
žalobca si podal dňa 22.02.2013 na OCP PZ Bratislava žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Dňa 14.05.2013 mu bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do 18.05.2014. Následne prvostupňový orgán zistil v rámci svojej kontrolnej činnosti, že žalobca k žiadosti o pobyt doložil potvrdenie vydané Generálnym riaditeľstvom Ministerstva vnútra Ruskej federácie Krasnodarského kraja vydané pod číslom N 10/1-1-b-24912 zo dňa 19.12.2013, ktoré potvrdzuje, že žalobca nemá na území Ruskej federácie záznam v registri odsúdených osôb (potvrdenie o bezúhonnosti). Tento obsahoval potvrdenie o bezúhonnosti obsahovalo úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky vykonala J.. Z. L. prekladateľka jazyka slovenského, ruského a španielskeho zapísaná v zozname znalcov tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. K žiadosti bol doložený aj výpis z účtu domovskej krajiny J. oddelením západno-N. banky, R. K. a.s. zo dňa 05.02.2013 so zostatkom na účte 1.000.390.25 €, ktorého preklad taktiež vykonala J.. Z. L.. Preskúmaním uvedeného potvrdenia o bezúhonnosti a výpisu z účtu správny orgán prvého stupňa zistil, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis prekladateľky na prekladateľskej doložke je falošný. Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Prezídia Policajného zboru na základe žiadosti správneho orgánu vykonalo odborné posúdenie pod číslom PPZ- HCP-BA3-2013/009690-033 zo dňa 3.9.2013, v ktorom sa uvádza, že „Výsledkom skúmania úradného prekladu dokladu do štátneho jazyka, prekladateľskej doložky a jej náležitosti predloženého k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky u štátneho príslušníka Ruskej federácie C. L., bolo zistené, že podpis a odtlačok pečiatky so štátnym znakom boli vytlačené na laserovej tlačiarni. Jedná sa o falošný odtlačok a falošný podpis.“
Na tomto skutkovom základe správny orgán vypočul predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu Mgr. Ľubomíra Smetanu, ako aj obe prekladateľky za účelom objasnenia skutočností týkajúcich sa falošných dokladov. Následne rozhodol prvostupňovým rozhodnutím tak, že prechodný pobyt udelený žalobcovi za účelom podnikania zrušil.
Žalovaný správny orgán uvádza, že má zato, že vo veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie a svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za súladné so zákonom. K námietkam žalobcu uvedených v žalobe, ktorý tento napáda výrokovú časť rozhodnutia žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí nakoľko podľa jeho názoru s výroku oboch rozhodnutí je dostatočne zrejmé, že dôvodom zamietnutia žiadosti bolo ust. § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. K námietke žalobcu, že mu nebola dostatočným spôsobom poskytnutá ochrana a pomoc a poučenie aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu uvádza, že žalobca si slobodne zvolil svojho splnomocneného zástupcu, ktorému dôveroval a tento ho v konaní riadne zastupoval na základe písomného splnomocnenia.
Žalovaný zotrváva na skutočnosti, že v danom prípade nie je dôležitý fakt, či účastník konania predložil falošné doklady úmyselne alebo nie. Dôležitá podľa názoru žalovaného je skutočnosť, že takýto doklad bol v žiadosti doložený. Uvádza, že doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o udelení pobytu považujú za jeden celok. Žalovaný správny orgán nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, ktorú tento uvádza, že bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho súkromného a rodinného života, nakoľko je názoru, že žalobca mal povolený prechodný pobyt na území SR len od 17.05.2013. Finančné prostriedky, ktoré žalobca investoval do podnikania investoval z pozície fyzickej osoby. Nejde teda o značné investície do podnikateľskej činnosti, ktorú žalobca vykonáva z pozície konateľa spoločnosti C. V. s.r.o.. Po zistení správneho orgánu bolo jednoznačne preukázané, že značné investície žalobcu na území SR nie sú naviazané na jeho podnikateľskú činnosť, t.j. na účel pobytu a podnikanie. Žalovaný pre doplnenie uvádza, že žalobca má v konaní podanú novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania, ktorú si podal 11.11.2014 a v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok mu môže byť pobyt povolený.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný správny orgán navrhuje podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietnuť.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249
ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca bol ukrátený napadnutými rozhodnutiami na svojich právach, a preto ich ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil, keďže správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si podal dňa 22.02.2013 na OCP PZ Bratislava žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Dňa 14.05.2013 mu bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do 18.05.2014. Zo spisového materiálu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa v rámci kontrolnej činnosti zistil, že žalobca k žiadosti o pobyt doložil potvrdenie vydané Generálnym riaditeľstvom Ministerstva vnútra Ruskej federácie Krasnodarského kraja vydané pod číslom N 10/1-1-b-24912 zo dňa 19.12.2013, ktoré potvrdzuje, že žalobca nemá na území Ruskej federácie záznam v registri odsúdených osôb. Potvrdenie o bezúhonnosti obsahovalo úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky vykonala J.. Z. L. prekladateľka jazyka slovenského, ruského a španielskeho zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR evidenčné číslo prekladateľa XXXXXX. Podľa prekladateľskej doložky je tento prekladateľský úkon zapísaný v prekladateľskom denníku pod č. 1/2013 pod poradovým číslom 0220/1 zo dňa 20.02.2013. K žiadosti žalobca doložil aj výpis z účtu domovskej krajine J. oddelením západno-N. banky R. K. a.s. zo dňa 05.02.2013 so zostatkom na účte 1.000.390,25 €, ktorého preklad vykonala tiež J.. Z. L.. Podľa prekladateľskej doložky tento prekladateľský úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku č. 01/2013 pod poradovým číslom 0220/2 zo dňa 20.02.2013.
Preskúmaním uvedeného potvrdenia o bezúhonnosti a výpisu z účtu správny orgán prvého stupňa zistil, že odtlačok úradnej pečiatky a podpis prekladateľky na prekladateľskej doložke je falošný. Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru na základe žiadosti správneho orgánu vykonalo odborné posúdenie pod číslom PPZ-HCP-BA3-2013/009690-033 zo dňa 03.09.2013, z ktorého vyplýva, že podpis a odtlačok pečiatky so štátnym znakom na úradnom preklade predložených dokladov boli vytlačené na laserovej tlačiarni a že sa jedná o falošný odtlačok aj falošný podpis.
Zo spisu je ďalej zrejmé, že správny orgán prvého stupňa dňa 17.09.2013 vypočul vo veci predchádzajúceho právneho zástupcu žalobcu Mgr. Ľubomíra Smetanu, ako aj prekladateľky A.. X. F. a J.. L.. A.. X. F. vo veci uviedla, že je konateľkou spoločnosti zaoberajúcej sa prekladmi a tlmočením z ruského jazyka, nie je zapísaná v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevlastní prekladateľskú pečiatku. Pri vyhotovovaní úradných prekladov používala nevyplnené tlačivá - prekladateľské doložky opatrené úradnou pečiatkou úradnej prekladateľky J.. Z. L., ktorá jej predávala nevyplnené prekladateľské doložky opatrené svojou úradnou pečiatkou. Potvrdila, že vyhotovila aj preklad dokladov pre žalobcu a číslo prekladateľského denníka, ako aj prekladateľského úkonu si vymyslela. Pri opätovnom výsluchu uviedla, že prekladom, ktoré vyhotovovala prikladala originálne prekladateľské doložky zakúpené od prekladateľky Z. L.. Prekladateľka J.. Z. L. uviedla, že pracuje ako prekladateľka z jazyka ruského a španielskeho a je riadne zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Spolupracovala s A.. F. a to tak, že jej predávala nevyplnené prekladateľské doložky opatrené jej úradnou pečiatkou a podpisom, aby táto mohla overiť svoje preklady.
Zo spisu súd ďalej zistil, že žalobca predmetné doklady opakovane doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 04.11.2013 spolu s úradným prekladom vykonaným Dr. Pavlom Rozkošom a Mgr. Zlaticou
Juhásovou, súdnymi prekladateľmi pre jazyk ruský a anglický, pričom prvý ako aj druhý opätovný preklad dokladu bol identický, t.j. že preukazuje, že žalobca preukazuje svoju bezúhonnosť a finančné zabezpečenie vo svojom domovskom štáte. Napriek tejto skutočnosti prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27.06.2014 bolo rozhodnuté v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov tak, že prvostupňový správny orgán zrušil prechodný pobyt žalobcu na území SR na účel podnikania. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a vyššie cit. prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.
IV.
Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, tento zákon upravuje a) pôsobnosť Policajného zboru pri zabezpečovaní kontroly hraníc SR a v oblasti pobytu cudzincov na území SR, d) podmienky pobytu.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, tento zákon sa vzťahuje aj na cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorým bol udelený azyl na území SR, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska na území SR alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 33 ods. 4 písm. e) citovaného zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedenie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7.
Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov v zmysle podaných námietok uvedených v žalobe. Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci rozsiahle a pre posúdenie veci dostatočné dokazovanie. Vykonanie ďalšieho dokazovania znaleckým posudkom prípadne odborným stanoviskom nahrádzajúcim znalecký posudok by bolo vzhľadom na výpovede predkladateliek, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že preklad potvrdenia o bezúhonnosti žalobcu, ako aj preklad potvrdenia z banky boli falošné, nadbytočné a nehospodárne.
K námietke žalobcu týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, že z výroku tak prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akého právneho predpisu správne orgány rozhodovali, čo bolo dôvodom zrušenia prechodného pobytu (§ 33 ods. 4 písm. e) v spojení s § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov), ako aj to, čo bolo predmetom oboch rozhodnutí (skôr udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky).
Taktiež námietka absencie správnej úvahy v preskúmavaných rozhodnutiach neobstojí, nakoľko obe rozhodnutia obsahujú opis rozhodujúcich skutočností (falošný preklad potvrdení predložených žalobcom), ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov.
Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nemal vedomosť o skutočnosti, že preklady potvrdení predložených k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky boli falošné. Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede predkladateľky A.. X. F. a JUDr. Ľubomíra Smetanu jednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť nemal ani splnomocnený zástupca JUDr. Ľubomír Smetana.
Z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov explicitne nevyplýva, že by sa pre jeho aplikáciu vyžadoval úmysel predložiť falošné alebo pozmenené doklady. V prípade, že účastník predloží falošné alebo pozmenené doklady, musí mu byť podľa názoru súdu daná možnosť preukázať, že k tomu došlo bez jeho vedomia a súhlasu a že nezanedbal nič, čo by za daných okolností bolo od neho
možné rozumne očakávať. Správny orgán je v takom prípade povinný takéto dôkazy vyhodnotiť a nielen paušálne trvať na objektívnej zodpovednosti účastníka za ich predloženie.
Aj napriek tomu, že právny záver, ku ktorému dospeli správne orgány oboch stupňov, keď žalobcovi zrušili prechodný pobyt, síce zodpovedal jazykovému zneniu § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, krajský súd ho považuje za nesprávny.
Je nepochybné, že doslovný výklad ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov poskytuje policajnému útvaru možnosť zrušiť prechodný pobyt v prípade, že zistí skutočnosti predstavujúce dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 a 5 zákona o pobyte cudzincov, avšak v prejednávanej veci bolo potrebné odkloniť sa od doslovného výkladu, keďže žalobca nemal žiaden podiel viny na tom, že v konaní predložil falošné doklady.
Doslovný výklad uvedeného zákonného ustanovenia s ohľadom na okolnosti daného prípadu by podľa názoru krajského súdu odporoval princípu spravodlivosti, nakoľko v danom prípade bolo preukázané, že žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nemali žiadnu vedomosť o tom, že zavinením zainteresovaných prekladateliek došlo k tomu, že k žiadosti o prechodný pobyt splnomocnený zástupca žalobcu predložil falošné preklady potvrdenia o bezúhonnosti a potvrdenia z banky. Za týchto okolností by bolo podľa názoru krajského súdu krajne nespravodlivé, aby nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal žalobca žiaden podiel, viedla k zrušeniu prechodného pobytu a tým k zásahu do jeho práva na súkromný a rodinný život. Obdobný názor za prakticky totožných skutkových a právnych okolností zaujal aj Najvyšší súd SR napr. vo veci sp. zn. 10Sža/13/2015, 10Sža/47/2014.
Správne orgány oboch stupňov nevenovali pozornosť ani tej skutočnosti, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali doloženými riadnymi prekladmi potvrdení žalobcu, ktoré boli totožné s falošnými prekladmi.
Krajský súd je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bližšie neodôvodňuje, prečo rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu, ktorý bol žalobcovi skôr udelený, nebude mať vplyv na jeho rodinný a súkromný život. Právo na súkromný a rodinný život totiž zahŕňa i voľbu jeho miesta. Konštatovanie, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadneho rodinného príslušníka s povoleným pobytom, považuje súd za neprimerané a nedostatočné.
Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva svojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a v nevyhnutnej miere, v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Dôvody zásahu do rodinného a súkromného života cudzinca, ktorému už bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky musia byť skutočne závažné na to, aby ho správny orgán mohol zrušiť.
Krajský súd je toho názoru, že z vydaných rozhodnutí nevyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca, nakoľko neboli splnené podmienky na zrušenie udeleného prechodného pobytu. Vzhľadom na to, že si žalobca zriadil súkromný život na území Slovenskej republiky a vykonáva činnosť konateľa v spoločnosti C. V. s.r.o., zrušenie prechodného pobytu by nepochybne predstavovalo závažný zásah do jeho súkromného života. Z uvedených dôvodov je potrebné dôslednejšie vyhodnotiť, či je takýto zásah adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S ohľadom na zistené okolnosti sa krajskému súdu javí napadnuté rozhodnutie ako neprimerané dotknutému právu žalobcu na ochranu súkromného a rodinného života.
Námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich odôvodnení vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Zo znenia ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú
a) účel pobytu, b) bezúhonnosť, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, d) finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, e) zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o 1. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, 2. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1 písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť, alebo 3. štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29, f) súhlas podľa § 27 ods. 4, vyplýva rozdiel medzi zákonom č. 404/2011 Z.z. používanými pojmami doklad a úradný preklad v žiadosti alebo úradný preklad dokladu, či dokladov.
Z vyššie uvedeného znenia je zrejmé, že doklady vydané v českom jazyku sa neprekladajú a nemožno pre nich ani posudzovať úradný preklad. Preklad nie je preto originálom listiny dokladu osvedčujúceho stav bezúhonnosť, príjem, či inú skutočnosť ale len pomôckou pre policajné orgány, aby hodnoverne zistili aký je obsah originálu. Policajné orgány majú z týchto dôvodov v konaní o udelenie, či neudelenie prechodného pobytu skúmať, či štátny príslušník tretej krajiny uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Nie preto je v tomto konaní namieste skúmať formu prekladu konkrétneho dokladu, ale pre jej zhodu s obsahom prekladaného dokladu. Iba v prípade zistenia, že preklad a originál dokladu obsahujú rozdielne údaje, či už z dôvodov zmeny falšovania alebo iných zákonných dôvodov napríklad predloženia dokladov inej osoby je možné postupovať tak ako v prerokúvanom prípade postupovali a rozhodli policajné orgány. Navyše, ak rovnako ako v prerokúvanom prípade žiadateľ predloží do vydania odvolacieho správneho rozhodnutia úradné preklady dokladov o ktorých pravosti z hľadiska formy aj obsahu niet pochybností je policajný orgán v konaní o odvolaní v súlade so zásadami správneho konania, najmä zásadou rýchlosti a hospodárnosti, povinný na ne prihliadnuť a zohľadniť ich vo svojom rozhodnutí.
V danom prípade súd konštatoval, že je nesporné, že žalobca dňa 04.11.2013 prvostupňovému správnemu úradu opätovne doložil úradný preklad dokladu vykonaný Dr. Pavlom Rozkošom a Mgr. Zlaticou Juhásovou, súdnymi prekladateľmi pre jazyk ruský a anglický, pričom z oboch prekladov dokladov vyplýva skutočnosť, že žalobca preukázal tak svoju bezúhonnosť, ako aj finančné zabezpečenie vo svojom domovskom štáte. Napriek tejto skutočnosti prvostupňový správny orgán sa predloženými dokladmi nezaoberal, ale rozhodol tak, že žalobcovi zrušil prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania, pričom tento svoj postup náležitým spôsobom neodôvodnil.
Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko predloženie falošných prekladov potvrdení nemôže byť za daných okolností dané za vinu výlučne žalobcovi, ktorý na tom nemal žiaden podiel, pričom vedomosť o tejto skutočnosti nemal ani jeho splnomocnený zástupca. Nedostatočné bolo tiež zdôvodnenie postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobcu v intenciách čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci.
Vzhľadom na uvedené pochybenia Krajský súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, preto postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- € a v dvoch úkonoch právnej pomoci v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd - žaloba) vo výške á 134 € + 8,04 € režijný paušál, spolu vo výške 284,08 € a jeden úkon právnej služby v roku 2015 (účasť na pojednávaní) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny á 139,83 € + 8,39 € režijný paušál. Trovy právneho zastúpenia spolu s 20 % DPH predstavujú 518,76 € ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v Tatra banke a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.