Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/273/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202139 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202139.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, za účasti: MIDO Slovakia, s.r.o., Obchodná 39, Bratislava, IČO: 45 711 682, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 10.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 10.04.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 10.04.2014, ktorým oznámil spoločnosti MIDO Slovakia, s.r.o. (ďalej aj daňový subjekt), že jej odvolanie zo dňa 07.04.2014 proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 03.03.2014 považuje za nepodané z dôvodu, že podanie nebolo urobené elektronickým prostriedkami do elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, čím malo dôjsť k porušeniu § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Žalobca mal za to, že predmetné opatrenie správcu dane je potrebné považovať za opatrenie s individuálnymi právnymi účinkami, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, nakoľko s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 3795, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 8Sžf 29/2010, 5Sžp 5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, ak sa dotýkajú alebo sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Je toho názoru, že správca dane bol povinný riadne sa zaoberať odvolaním daňového subjektu, toto vyhodnotiť a konať o ňom. Postup, ktorý v daňovom konaní uplatnil, keď vydal predmetné opatrenie, je podľa žalobcu v rozpore so základnými zásadami daňového konania, spočívajúcimi v povinnosti ochrany a zachovávania práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), rovnosti účastníkov daňového konania (§ 3 ods. 7 Daňového poriadku), spolupráce so správcom dane (§ 3 ods. 8 Daňového poriadku) a v porušení princípu dvojinštančnosti konania. Žalobca ďalej dôvodil, že možnosť považovať podanie za nepodané je uvedená len v § 13 ods. 9 Daňového poriadku pre prípad, ak daňový subjekt neodstráni nedostatky podania a výzve daňového orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote. Zákonodarca v § 14 Daňového poriadku nestanovil, že v prípade nedodržania formy elektronického podania subjektmi tam uvedenými by bolo možné takéto podanie považovať za nepodané. Účelom zakotvenia § 14 v systematike Daňového poriadku bolo podľa žalobcu určité zjednodušenie podávania podaní typu daňových priznaní, výkazov, súvah, hlásení a pod., za účelom zrýchlenia a zefektívnenia daňového konania. Aplikácia tohto ustanovenia spôsobom, ktorý ho dovolil zneužiť na ukrátenie daňových subjektov o ich procesné práva, je podľa žalobcu nezákonná a diskriminačná, nakoľko daňovému subjektu bolo napadnutým opatrením správcu dane znemožnené domáhať sa preskúmania rozhodnutia v rámci dvojinštančného princípu konania. Žalobca poukázal na to, že § 13 Daňového poriadku upravuje spôsoby podania, ktoré možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice (§ 13 ods. 1), príp. elektronickými prostriedkami za podmienok tam uvedených (§ 13 ods. 5). Ide o všeobecné náležitosti podaní, bez konkrétnejšej špecifikácie o aké podania ide. Ustanovenie § 72 Daňového poriadku obsahuje špecifickú úpravu odvolania, teda určenie lehoty (§ 72 ods. 3), náležitosti odvolania (§ 72 ods. 4), kedy sa považuje odvolanie za neprípustné (§ 72 ods. 8), pričom v § 72 ods. 2 Daňového poriadku sa výslovne uvádzajú formy podania odvolania. Podľa tohto ustanovenia je prípustné podať odvolanie písomne, bez ohľadu na jeho ďalšiu formu (listinnú alebo elektronickú). Pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie písomne a odovzdal ho na poštovú prepravu, splnil podmienku dodržania formy odvolania a preto nie je možné na tento úkon hľadieť ako na nepodaný. Žalobca zaujal názor, že § 14 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku sa na podanie odvolania nevzťahuje. Opačný interpretačný prístup považoval za reštriktívny a nesprávny, pretože nie je v súlade s účelom a významom daňového konania, ani so zásadami, na ktorých daňové konanie stojí. Žalobca ďalej dôvodil, že materiálne chápanie zákonnosti, ktoré je potrebné zabezpečiť ústavne konformným výkladom právnych noriem (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR), má v právnom štáte prednosť pred formalizmom a jednoduchým právnym pozitivizmom. Článok 1 ods. 1 Ústavy SR v sebe implikuje i princíp zákazu zneužitia práva, ktorý je zo strany štátu a orgánov verejnej moci potrebné chrániť. Podľa žalobcu správca dane svojou nečinnosťou poprel túto ústavnú požiadavku. Žalobca vyjadril názor, že viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Slovenská republika je právny štát založený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy (viď rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžp 1/2010). Postup správcu dane podľa žalobcu naráža na ústavou garantované právo na inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ktoré nesmie byť bez vážnych dôvodov odopreté (denegatio iustitiae). Mal za to, že právo na dvojinštančné konanie je súčasťou obsahu práva na súdnu a inú právnu ochranu. Keďže ide o základné právo, nebol podľa jeho názoru namieste uplatnený reštriktívny výklad zákona, naopak okolnosti si vyžadovali ústavne konformný prístup (in dubio mitius). Všeobecné zásady daňového konania vyjadrené v § 3 Daňového poriadku, ako i princíp dobre správy (čl. 41 Charty Európskej únie), tiež podľa žalobcu vylučujú neprimerane reštriktívny postup, ktorý uplatnil správca dane. Žalobca poukázal na to, že inštitúcie a orgány Európskej únie, ich administratíva a úradníci, by mali dodržiavať vo svojich vzťahoch s verejnosťou Kódex dobrej správnej praxe, prijatý Európskym parlamentom uznesením zo dňa 06.09.2001, chrániť základné práva a slobody bez akejkoľvek diskriminácie a konať v súčinnosti s inými inštitúciami a občanom, s čím je postup žalovaného v rozpore. Žalobca poukázal aj na to, že ak by skutočne mala byť forma písomného odvolania daňovým subjektom obmedzená len na elektronickú, jej špecifikácia by musela byť nevyhnutnou súčasťou poučenia rozhodnutia o opravnom prostriedku. Poučenie odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane neobsahuje rozlíšenie písomného podania odvolania, ktoré bolo pri takomto výklade zákona, potrebné najmä ak s tým zákon pre daňové subjekty spája tak závažné negatívne dôsledky (§ 3 ods. 1, 2, § 63 ods. 3 písm. e/ Daňového poriadku). Ak sa daňový subjekt riadil takýmto nedostatočným poučením, bolo podľa žalobcu prinajmenšom nenáležité ho za to trestať ignorovaním včas podaného písomného odvolania. V samostatnej úprave inštitútu odvolania ako riadneho opravného prostriedku (§ 72 a nasl. Daňového poriadku) nie je uvedené, že aj pri podaní odvolania je potrebné dodržať formu podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku, nie sú tam uvedené ani následky jej nedodržania. Aj keď § 14 ods. 1 Daňového poriadku hovorí len o podaní, pričom pod podaním by v rámci rozširujúce výkladu zákona bolo možné uvažovať aj o podaní opravného prostriedku, je podľa názoru žalobcu výklad žalovaného, že pri nedodržaní tejto formy sa odvolanie považuje za nepodané, šikanózny a svojvoľný. Nakoniec žalobca uviedol, že proti napadnutému opatreniu podal protest prokurátora, ktorému Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2014 nevyhovelo. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku majú subjekty uvedené v § 14 Daňového poriadku. V danom prípade ide podľa § 14 ods. 5 písm. c/ tohto zákona o advokáta, ktorý zastupuje daňový subjekt pri správe daní. Daňový poriadok však podľa žalovaného nevylučuje, aby daňový subjekt podal odvolanie ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Žalovaný ďalej uviedol, že protest prokurátora proti opatreniu zo dňa 10.04.2014, ktorým správca dane oznámil spoločnosti MIDO Slovakia, s.r.o., že odvolanie zo dňa 07.04.2014 proti rozhodnutiu zo dňa 03.03.2014 považuje za nepodané, pretože nebolo urobené elektronickými prostriedkami do elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR, bol dňa 03.09.2014 v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre predložený na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2014 protestu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 21.08.2014 nevyhovelo. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 06.05.2015. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 27.09.2012 začal žalovaný kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2012 u daňového subjektu MIDO Slovakia, s.r.o.. Nakoľko kontrolovaný daňový subjekt pri výkone daňovej kontroly nespolupracoval so správcom dane, pristúpil správca dane k určeniu dane podľa pomôcok. Dňa 04.02.2012 bol spracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok a daňový subjekt bol vyzvaný na vyjadrenie sa k nemu. Rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 03.03.2014 žalovaný podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 440.341,80 eur, pričom v poučení uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu možno podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku podať odvolanie a to písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho doručenia, s tým, že včas podané odvolanie podľa § 72 ods. 7 Daňového poriadku má odkladný účinok. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt zastúpený advokátom dňa 07.04.2014 odvolanie v písomnej listinnej forme. Oznámením zo dňa 10.04.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Luk žalovaný oznámil daňovému subjektu doručením zásielky jeho advokátovi, že odvolanie zo dňa 07.04.2011 proti rozhodnutiu zo dňa 03.03.2014 považuje za nepodané z dôvodu, že nebolo urobené elektronickými prostriedkami do elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva SR. Poukázal pritom na § 14 ods. 1 a § 13 ods. 5 Daňového poriadku. Podaním zo dňa 21.08.2014 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod č. Kd 460/14/1100-13 protest prokurátora proti opatreniu zo dňa 10.04.2014, ktorého dôvody sa zhodujú s obsahom neskoršej žaloby. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2014 protestu prokurátora nevyhovelo. Podľa obsahu spisu daňový subjekt MIDO Slovakia, s.r.o. podal dňa 23.06.2014 na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 03.03.2014 a požiadal zároveň o povolenie odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia, ktorej žiadosti Krajský súd v Bratislave nevyhovel. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa ods. 5 podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní. d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa ods. 2 odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). Podľa ods. 3 odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Podľa ods. 8 odvolanie je neprípustné, ak a) je podané po určenej lehote, b) nie je podané oprávnenou osobou, c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. Krajský súd sa stotožnil so žalobcom v tom, že napadnuté oznámenie správcu dane, že odvolanie daňového subjektu proti rozhodnutiu o vyrubení dane zo dňa 03.03.2014 sa považuje za nepodané pre nedodržanie stanovenej formy, je opatrením s individuálnymi účinkami, ktoré napriek nedodržaniu formálnych náležitostí rozhodnutia zasahuje do právneho postavenia daňového subjektu, pretože ho vylučuje z práva na prejednanie jeho riadneho opravného prostriedku, ktorý podal včas a v písomnej forme. Žalobou napadnuté opatrenie je preto spôsobilým predmetom súdneho preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu v rámci preskúmania napadnutého opatrenia posúdiť, či je striktná aplikácia § 13 ods. 5 v spojení s § 14 ods. 1 Daňového poriadku zlučiteľná s právnou úpravou odvolania v daňovom konaní podľa § 72 a nasl. Daňového poriadku a či napadnuté opatrenie môže obstáť z pohľadu zákonných zásad daňového konania i ústavných pravidiel a princípov, na ktoré poukazuje žalobca. Obligatórna elektronická forma podaní podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku pre subjekty uvedené v § 14 ods. 1 tohto zákona má nepochybne slúžiť na zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie správcu dane s daňovými subjektmi vo virtuálnom elektronickom prostredí, pri zachovaní maximálnej bezpečnosti komunikovaných a uchovávaných dát. Účelom ani obsahom tejto právnej úpravy však nie je zakotvenie možnosti pre správcu dane neprihliadať na podania uskutočnené inou ako predpísanou elektronickou formou a vylučovať tak daňové subjekty zo zákonom garantovaných práv, o ktoré sa takýmito podaniami uchádzajú. Žalobca správne upozornil na to, že Daňový poriadok nestanovuje ako právny následok nedodržania povinnej elektronickej formy podania, že sa takéto podanie považuje za nepodané. Tento postup sa predpokladá len v prípade, že daňový subjekt v stanovenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania podľa pokynu správcu dane, ak pre tieto nedostatky nie je podanie spôsobilé na prerokovanie (§ 13 ods. 8, 9 Daňového poriadku). Oprávnenie správcu dane vyhodnotiť podanie uskutočnené inou ako predpísanou elektronickou formou za nepodané nevyplýva ani z § 13 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého sa elektronickými prostriedkami urobené podanie považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Toto ustanovenie totiž len definuje deň doručenia elektronických podaní, pričom sa nijako nevzťahuje na podania urobené inými prostriedkami. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že žalovaný nemal dostatočný zákonný podklad pre vydanie napadnutého opatrenia a preto nekonal v medziach, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Podania sú v Daňovom poriadku upravené v druhej hlave prvej časti tohto zákona, nazvanej základné a všeobecné ustanovenia. Táto úprava z hľadiska formy rozoznáva podania písomné alebo ústne do zápisnice, určuje spôsob podávania elektronických podaní (§ 13 ods. 1, 5 Daňového poriadku), vymedzuje tiež okruh subjektov s povinnosťou doručovať podania adresované finančnej správe elektronickým prostriedkami (§ 14 ods. 1 Daňového poriadku). Tieto ustanovenia platia pre všetky úkony daňových subjektov v rámci správy daní. V druhej hlave štvrtej časti Daňového poriadku, ktorá upravuje daňové konanie, sú v rámci tretieho oddielu zaradené ustanovenia o odvolaní (§ 72 a nasl. Daňového poriadku). Na tomto mieste je obsiahnutá komplexná úprava odvolania ako špecifického druhu podania; z hľadiska formy sa rozoznáva odvolanie písomné alebo ústne do zápisnice správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté; určujú sa náležitosti a lehota na podanie odvolania, jeho účinky a dôvody neprípustnosti. V tejto osobitnej úprave odvolania nie je žiadna zmienka o obligatórnom elektronickom podaní odvolania, prípadne o následkoch nedodržania stanovenej formy odvolania. Uvedená právna úprava sa v celom rozsahu premietla aj do poučenia uvedeného v rozhodnutí zo dňa 03.03.2014 o vyrubení dane spoločnosti MIDO Slovakia, s.r.o.. Možno konštatovať, že pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie proti rozhodnutiu v písomnej forme, postupoval v súlade s poučením uvedeným v predmetnom rozhodnutí, ako aj so zákonom v tej časti, ktorá upravuje daňové konanie v štádiu odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Všeobecnú povinnosť advokáta zastupujúceho daňový subjekt pri správe daní doručovať podania výlučne prostredníctvom elektronickej podateľne nemožno vykladať bez súvislosti so zmienenou osobitnou úpravou odvolania (lex specialis), ktorá by mala mať v procese aplikácie práva prednosť pred všeobecnou úpravou podaní subjektov uvedených v § 14 Daňového poriadku (lex generalis). Súd sa preto stotožňuje so žalobcom v tom, že za daného právneho stavu neprichádza aplikácia § 14 Daňového poriadku na podanie odvolania do úvahy. Odvolanie daňového subjektu podané v písomnej listinnej forme a v lehote stanovenej zákonom teda podľa práva nebolo možné vyhodnotiť ako nepodaný úkon. Napadnuté opatrenie žalovaného za daného právneho i skutkového stavu predstavuje podľa názoru súdu z pohľadu daňového subjektu nepredvídateľné rozhodnutie, ktoré popiera princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Postup správcu dane sa na viac prieči základným zásadám daňového konania, ktoré vychádzajú zo spolupráce a súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom a majú za cieľ nielen chrániť záujmy štátu, ale aj dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku). Odmietnutie správcu dane zaoberať sa písomne podaným odvolaním nepochybne popiera dvojinštančnosť daňového konania, ukracuje daňový subjekt o právo na prejednanie jeho odvolania nadriadeným orgánom a vo svojich dôsledkoch znamená odopretie spravodlivosti (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného vychádza z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom ich náhradu, nakoľko v konaní úspešný žalobca ani subjekt zúčastnený na konaní žiadne trovy v konaní nevynaložili a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva v zásade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.