Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/275/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202184 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202184.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: O.. O. Z., E. sv. L. XX, I., zastúpená: advokátska kancelária AKMG, s.r.o., Dolná 6A, Banská Bystrica, v mene ktorej konajú Mgr. Matúš Gémeš a JUDr. Martina Filipová, advokáti a konatelia, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-XX/XXXX/OPK zo dňa 15.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície rozhodnutím č. Z.-F zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) priznalo žalobkyni podľa § 20 ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) s poukazom na § 175 ods. 2 písm. a), § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) náhradu za bolesť v rozsahu 50 %, t. j. vo výške 4 848,31 eur za poškodenie zdravia spôsobené služobným úrazom, pričom zodpovednosť služobného úradu za poškodenie jej zdravia bola stanovená v rozsahu 50 %. Žalobkyňa utrpela služobný úraz dňa 19.11.2008 o 12:30 hod. počas služobnej cesty na ceste I/18 medzi Levočou a Spišským Štvrtkom pri dopravnej nehode. S poukazom na premlčanie nároku na výplatu tejto dávky podľa § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. nebol žalobkyni priznaný nárok na jej výplatu a súčasne jej podľa § 20 ods. 1 písm. c) a § 23 zákona č. 328/2002 Z. z. nebola priznaná náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 1 102,90 eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. KM-F.-XX/XXXX/OPK zo dňa 15.10.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala nezákonnosť postupu služobného úradu, ktorý sa podľa nej čiastočne zbavil zodpovednosti za náhradu škody za bolesť poukázaním na závery znaleckého posudku vypracovaného A.. K., ktorý konštatoval, že porušenie povinnosti - nepripútanie sa bezpečnostným pásom, nebolo jedinou príčinou, keďže nehodu zapríčinil vodič Nicola L. a poškodenie zdravia zvýšilo i natlačenie sa druhej pasažierky A. K.. Rozsah svojej zodpovednosti určil služobný úrad na 50 % a zodpovednosť žalobkyne tiež na 50 %. Žalobkyňa mala za to, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a vychádzal z dôkazov, ktoré nikdy nevykonal ani inak nezabezpečil. Dôkazy boli buď zadovážené v konaní, ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené rozhodnutím prezidenta Policajného zboru č. PPZ-KA-PO-XXX-X/ XXXX zo dňa 16.04.2010, alebo boli zadovážené inými orgánmi v iných konaniach. Posudok znalca Ing. K. je dôkazom, ktorý nebol zabezpečený v rámci žiadneho konania. Uvedeným postupom bola žalobkyni odňatá možnosť zúčastniť sa na výkone dôkazov, prípadne navrhovať ich doplnenie. Služobný úrad posúdil mieru zodpovednosti bez dostatočného skutkového zistenia, rozhodol arbitrárne a nesprávne posúdil intenzitu spôsobených poranení. Pri rozhodovaní o miere zavinenia mal vziať do úvahy, že intenzita poranení bola zvýšená najmä v dôsledku natlačenia nepripútanej spolujazdkyne, čím podľa názoru znalca došlo k znásobeniu intenzity poškodenia zdravia žalobkyne. Tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú závery znaleckého posudku A.. K., podľa ktorého boli ťažké poranenia z medicínskeho hľadiska spôsobené práve bočným nárazom a natlačením. Podľa názoru žalobkyne bol porušený § 42 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase vzniku úrazu (ďalej aj len „zákon č. 315/1996 Z. z.“). Konštatovanie prvostupňového správneho orgánu o porušení povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. označila za absurdné, nakoľko nebola za tento skutok v žiadnom konaní uznaná vinnou. Ďalej namietala rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom č. 328/2002 Z. z.. Poukázala na právnu úpravu inštitútu premlčania a citovala časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa plynutia lehôt na premlčanie nároku ako aj § 103 ods. 2, 3 a § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. Zákonodarca nevymedzuje taxatívne podmienky, splnenie ktorých sa vyžaduje na vznik nároku na dávku. Výkladom zmyslu a účelu zákona možno vyvodiť, že jej priznaniu predchádza konanie nadriadeného, ktorý je oprávnený ustanoviť policajta do funkcie. Dávky sa poskytujú v súlade s § 83 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. na žiadosť oprávnenej osoby. Náhrada za bolesť sa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. poskytuje na základe lekárskeho posudku. Nárok na dávku vzniká podľa žalobkyne až priznaním nároku príslušným orgánom a nie dňom vypracovania lekárskeho posudku. Keďže pôvodné rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. D.-XXX-X/VO-Š-XXXX zo dňa 11.02.2010 bolo zrušené, nárok na dávku jej vznikol až právoplatným priznaním nároku na dávku, teda právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia dňa 24.10.2014. Žalobkyňa tiež uviedla, že podmienky vzniku nároku na výplatu dávky sú zákonom vymedzené tak, že výplata dávky je podmienená vznikom nároku na dávku, teda až potom, ako je o dávke právoplatne rozhodnuté, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky. Z uvedeného vyplýva, že nárok na výplatu dávky nemôže vzniknúť pred priznaním nároku na dávku, čiže pred jej vznikom. Nárok na výplatu dávky teda nie je podľa názoru žalobkyne premlčaný a premlčacia lehota neuplynula. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na dikciu § 32 správneho poriadku, z ktorej vyplýva povinnosť správneho orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie tak, aby bol tento podklad spoľahlivým základom pre rozhodovanie. Dôkazy potrebné na rozhodnutie boli získané v súlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku, pričom správny poriadok vymenúva iba príkladmo dôkazné prostriedky, ktoré možno využiť v správnom konaní. Nie je vylúčené zaobstarať si aj dôkazy prostriedkami neuvedenými v správnom poriadku. V súlade so zásadou hospodárnosti správny orgán vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný A.. K. a znalecký posudok vypracovaný U.. K. ako dôkazné prostriedky vypracované v súlade s právnymi predpismi, a preto ich pripustil, zhodnotil a zistil skutočnosti, ktoré vyústili do vydania meritórneho rozhodnutia. Opätovné vykonanie dôkazov by bolo nehospodárne a neúčelné. Oba znalecké posudky sa dopĺňajú, vzájomne si neodporujú a potvrdzujú rovnaké skutočnosti tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom na rozhodnutie alebo aj žiadať ich doplnenie, nebola jej podľa názoru žalovaného odňatá možnosť zúčastniť sa na výkone dôkazov. Žalovaný ďalej uviedol, že k určeniu miery zodpovednosti za služobný úraz sa vyjadril v dostatočnom rozsahu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. To, že žalobkyňa prenáša zodpovednosť za nespochybniteľnú skutočnosť, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom, na vodiča, ktorý ju mal na to upozorniť, nezmenšuje mieru jej zodpovednosti. Keďže nebola len sama zodpovedná za vznik služobného úrazu, služobný úrad určil podľa § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., že časť škody znáša policajt podľa miery svojho zavinenia. Zároveň prihliadol aj na to, že na žalobkyňu sa natlačila rovnako nepripútaná spolujazdkyňa sediaca vedľa nej na zadnom sedadle služobného motorového vozidla. Námietku žalobkyne ohľadom toho, že prvostupňový správny orgán konštatoval, že porušila povinnosť ustanovenú v § 5 ods. 3 zákona 315/1996 Z. z., aj keď nebola za tento skutok uznaná vinnou, označil žalovaný za irelevantnú. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že porušenie tejto povinnosti bolo riadne preukázané v rámci objasňovania dopravnej nehody a konania o služobnom úraze okrem iného aj výpoveďou žalobkyne. K námietke týkajúcej sa lehoty premlčania nároku na dávku žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán citoval metodickú pomôcku pre určovanie rozsahu zodpovednosti služobného úradu za poškodenie zdravia okrem iného aj príslušníka policajného zboru vydanú odborom sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov žalovaného v roku 2009. Ak by aj časť napadnutého rozhodnutia bola všeobecne nesprávne chápaná, táto drobná nezrovnalosť nemôže spôsobiť nezákonnosť celého napadnutého rozhodnutia. Žalovaný pri rozhodovaní o nároku na výplatu dávky prihliadal aj na § 107 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého lehota troch rokov na výplatu dávky neplynie počas konania o dávke. Lehota troch rokov začala plynúť dňa 02.09.2009 a spočívala počas pôvodného konania o dávke od 13.10.2009 do dňa 12.05.2010, kedy bolo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zrušené rozhodnutím prezídia Policajného zboru č. PPZ-KA-PO-177-4/2010, právoplatným dňom 12.05.2010. Od začatia plynutia lehoty do dňa prerušenia jej plynutia uplynulo 41 dní. Táto lehota opätovne začala plynúť dňa 13.05.2010 a uplynula dňa 03.04.2013. Nakoľko žiadosť o dávku bola služobnému úradu doručená až dňa 16.04.2014, bola podaná v čase, keď už nárok na výplatu dávky bol viac ako jeden rok premlčaný. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že nárok na výplatu dávky jej vzniká až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku a nie je možné rozhodnúť jediným rozhodnutím. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžnč/3/2013 zo dňa 28.01.2014, v zmysle ktorého, ak bolo pôvodné konanie o dávke ukončené právoplatným rozhodnutím, nové konanie možno začať až na základe novej žiadosti poškodeného. IV. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 veta druhá správneho poriadku, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Námietku žalobkyne, že prvostupňový správny orgán vychádzal z dôkazov, ktoré nikdy nevykonal ani inak nezabezpečil, vyhodnotil súd ako nedôvodnú, nakoľko z § 34 správneho poriadku vyplýva, že výpočet dôkazných prostriedkov, ktoré môžu byť použité v správnom konaní, je len demonštratívny. Sú v ňom uvedené iba najdôležitejšie dôkazné prostriedky, a preto správny orgán je oprávnený použiť aj ďalšie, explicitne neuvedené dôkazné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočného stavu veci. To znamená, že závisí len na správnom orgáne, ktoré dôkazné prostriedky bude brať pri vydávaní rozhodnutia do úvahy a ktoré nie. Prvostupňový správny orgán sa pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní dôsledne riadil procesnými zásadami upravenými v správnom poriadku. Žalobkyni nebola odňatá možnosť zúčastniť sa na vykonávaní dôkazov ani možnosť navrhovať ich doplnenie, nakoľko prvostupňový správny orgán ju listom č. PPZ-ODP1-427-004/2014 zo dňa 10.06.2014 vyzval na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie ako aj k spôsobu ich zistenia, prípadne nazrieť do spisového materiálu a žiadať jeho doplnenie. Žalobkyňa reagovala listom obsahujúcim jednu vetu, že má za to, že sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia a priznanie uplatneného nároku a žiadala vo veci rozhodnúť. Nežiadala ani nazretie do spisu, ani sa k podkladom nevyjadrila. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie správnosti určenia momentu vzniku nároku na výplatu dávky - náhrady za bolesť priznanej žalobkyni v rozsahu 50 % v súvislosti s otázkou správnosti počítania lehoty na jej výplatu a premlčania nároku na jej výplatu. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/328/20130501.html> alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/20130501.html>, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z. z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov. Podľa § 23 zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801.html>). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. <https://www.slov-lex.sk/static/pravne- predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801.html> a III. časti <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/437/20140801.html>. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/ static/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437/20140801.html>). Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Podľa § 175 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Podľa § 175 ods. 3 veta pred bodkočiarkou zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za bolesť v sume 4 848,31 eur z titulu služobného úrazu, ktorý utrpela dňa 19.11.2008 v čase o 12:30 hod. počas služobnej cesty na ceste I/18 medzi Levočou a Spišským Štvrtkom pri dopravnej nehode. Prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď jej ju rozhodnutím, ktoré žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím, na jej žiadosť zo dňa 13.10.2009 priznal. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa posúdenia miery zodpovednosti služobného úradu bez dostatočného skutkového zistenia a arbitrárnosti rozhodnutia, súd považuje správnu úvahu uvedenú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za postačujúcu. V prípade určenia miery zodpovednosti za služobný úraz žalobkyne sa nepochybne vyskytol liberačný dôvod, na základe ktorého sa služobný úrad v zmysle § 175 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. čiastočne zbavil zodpovednosti. Týmto dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyňa porušila povinnosť ustanovenú v § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z., ktorou je povinnosť osoby sediacej na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom byť ním počas jazdy riadne pripútaná. Aj napriek tomu, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa nevyžaduje, aby bol vodič vozidla ozbrojených zborov a jeho spolujazdec na mieste povinne vybavenom bezpečnostným pásom pripútaný, táto výnimka sa vzťahuje iba na prípady, kedy si to vyžaduje plnenie úloh. Jazdu vo vozidle za účelom vystrojenia žalobkyne ako novoprijatej policajtky nemožno považovať za situáciu, kedy nemusela byť pripútaná. Vzhľadom na to, že porušenie uvedenej povinnosti bolo riadne preukázané počas objasňovania dopravnej nehody ako aj v rámci konania o služobnom úraze dôkaznými prostriedkami a toto bolo príčinou väčšieho rozsahu poranení, bola žalobkyni priznaná náhrada za bolesť v rozsahu 50 %. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. Podľa § 107 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., lehota podľa odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo inému poberateľovi dávky, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Pri uplatňovaní nárokov je potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnym a procesným postupom. Samostatne sa posudzuje nárok na dávku úrazového zabezpečenia ako aj nárok na jej výplatu. Uplatnenie týchto nárokov nie je a ani nemôže byť časovo neobmedzené a práve z tohto dôvodu zákon č. 328/2002 Z. z. obsahuje vo svojich ustanoveniach inštitút premlčania. Je potrebné uvedomiť si, že zatiaľ čo nárok na dávku premlčateľný nie je, nárok na výplatu tejto dávky sa môže premlčať. Súdna prax aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej v zákone na vykonanie práva. Znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak oprávnený pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávnenej osoby trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v ustanovenej premlčacej lehote, teda včas. V inštitúte premlčania sa premieta zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým). To znamená, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom nároku na výplatu dávky úrazového zabezpečenia, súd sa stotožnil so žalovaným, že žalobkyni síce nárok na dávku nezanikol, nakoľko v zmysle § 106 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. nárok na dávku nezaniká uplynutím času, avšak nárok na jej výplatu bol premlčaný. Z ustanovenia § 107 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva, že nárok na výplatu dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu. Súd sa rovnako ako žalovaný nestotožnil s vyjadrením žalobkyne, že nárok na výplatu dávky vzniká až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na dávku, nakoľko takéto tvrdenie by odporovalo zákonu. Rozhodujúcou skutočnosťou, určujúcou začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty, nie je priznanie nároku príslušným orgánom tak, ako tvrdila žalobkyňa, ale touto skutočnosťou je deň vystavenia lekárskeho posudku. To znamená, že žalobkyni začala plynúť lehota na uplatnenie nároku na výplatu dňa 02.09.2009, kedy jej bol vystavený lekársky posudok o bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia ošetrujúcim lekárom, nakoľko náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Konanie o dávke úrazového zabezpečenia za služobný úraz začalo dňom podania žiadosti o dávku - 13.10.2009 a lehota na jej vyplatenie spočívala až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prezidenta Policajného zboru č. Z.-KA-PO-XXX-X/XXXX zo dňa 16.04.2010 v mimoodvolacom konaní, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. D.-XXX-X/VO- Š-XXXX zo dňa 11.02.2010. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení sp. zn. 4Sžnč/3/2013 zo dňa 28.01.2014 v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, podľa ktorého: „Rozhodnutie o nároku navrhovateľky bolo zrušené v mimoodvolacom konaní uskutočnenom podľa § 65 a nasl. správneho poriadku. Tieto zákonné ustanovenia na rozdiel od napr. odvolacieho konania upraveného v § 53 a nasl. správneho poriadku alebo obnovy konania upravenej v § 62 a nasl. správneho poriadku neukladajú príslušnému orgánu povinnosť, resp. neoprávňujú ho k tomu, aby po zrušení vrátil vec na konanie správnemu orgánu, ktorý zrušené rozhodnutie vydal. Rozhodnutie v mimoodvolacom konaní možno len zmeniť alebo zrušiť. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zrušení správneho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní sa konanie končí. Ďalšie konanie po takomto zrušení správneho rozhodnutia možno začať na základe nového návrhu zo strany navrhovateľky s prihliadnutím na plynutie lehoty, pokiaľ táto povinnosť nevyplýva priamo zo zákona.“ Lehota troch rokov na výplatu dávky začala žalobkyni opätovne plynúť dňa 13.05.2010 a uplynula dňa 03.04.2013. Nakoľko žiadosť žalobkyne bola doručená služobnému úradu až dňa 16.04.2014, nemožno jej priznanú dávku úrazového zabezpečenia vyplatiť z dôvodu premlčania nároku na jej výplatu. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.