Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/284/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202198 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202198.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: MUDr. K. I., R. I. XX/XX, XXX XX H. proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 25468/2014/301, č. k.: PV 301/00212/2013/R, č. z.: 94581/2014 zo dňa 16.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. s. 25468/2014/301, č. k.: PV 301/00212/2013/R, č. z.: 94581/2014 s tým, že podanú žalobu v lehote do 10 dní doplní. Listom zo dňa 9.1.2015, doručeným súdu dňa 14.1.2015, žalobca doplnil žalobu a špecifikoval námietky voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného. V tomto doplnení žaloby uviedol, že počas celej svojej profesionálnej činnosti bol zamestnancom a zdravotné a sociálne poistenie za neho odvádzal zamestnávateľ. Túto skutočnosť žalovaný svojím rozhodnutím nevyvrátil. Poukázal na svoje odvolanie voči platobnému výmeru a na skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou pohľadom ustanovenia § 118 zákonníka práce. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť ak platobný výmer zo dňa 23.9.2013 anulovať. Na základe výzvy - v uznesení súdu vydanom v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 O.s.p., ktorou súd uložil žalobcovi, aby doplnil žalobu po náležitosti: čoho konkrétne sa domáha, v ktorej časti napadnutého rozhodnutia považuje za nezákonné, doplnil správne znenie konečného návrhu. V určenej lehote žalobca žalobu nedoplnil. Podaním zo dňa 11.3.2015, teda po uplynutí lehoty určenej súdom, žalobca doplnil svoju žalobu tak, že namietal právomoc predsedníčky úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydať napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že od 4.3.2012 bol práceneschopný a bol vylúčený z povinnosti platiť zdravotné poistenie a v závere doplnenia žiadal, aby súd anuloval výkaz nedoplatkov, ak konanie žalovaného zastavil. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.4.2015 uviedol, že napadnutým rozhodnutím odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, platobný výmer č. PV v 301/00212/2013 zo dňa 23.9.2013, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, podľa ustanovenia § 19 ods. 9 zákona číslo 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení) v celkovej sume XXX, XX € a trovy konania v sume 5 €. Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobcu v žalobe a poukázal na svoje druhostupňové rozhodnutie. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), dodržal procesnoprávny postup ako i základné pravidlá konania, podľa § 3 správneho poriadku. Uviedol, že sporným sa stalo odchodné vyplatené žalobcovi jeho posledným zamestnávateľom. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s predmetnou námietkou žalobcu na stranách 3 až 4, kde vysvetlil dôvody, pre ktoré vznikol žalobcovi nedoplatok z ročného zúčtovania poistného. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 46 a § 47 správneho poriadku, ako aj ostatnými zákonmi a právnymi predpismi, bolo vydané príslušným orgánom a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa ust. § 250h ods. 1 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Keďže žaloba doručená súdu dňa 31.12.2012 neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p., súd vyzval žalobcu postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. O doplnenie náležitosti žaloby uznesením zo dňa 28.1.2014. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 224/09 zo 14.10.2009 vyplýva, že postup súdu rešpektujúci práva a právom chránené záujmy účastníkov konania v prípade podania neperfektnej žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, resp. žaloby nespĺňajúcej všetky zákonné náležitosti znamená, že koncentračná zásada vyjadrená v § 250h ods. 1 OSP nadobudne účinnosť až po doplnení podania sťažovateľom podľa § 43 OSP v spojení s § 246c OSP, a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej žaloby dôjde až po lehote uvedenej v § 250b ods. 1 OSP. S prihliadnutím na predmetný nález, súd akceptoval len tie námietky žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu, ktoré boli súdu doručené v lehote určenej v súdom v uznesení zo dňa 28.1.2015, doručenému žalobcovi dňa 13.2.2015. Upresnenie a doplnenie žaloby realizované žalobcom podaním zo dňa 11.3.2015, doručenom súdu dňa 18.3.2015 bolo vykonané po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto na námietky v ňom uvedené súd neprihliadol. Napriek okolnosti, že žaloba aj jej doplnenia realizované do uplynutia lehoty určenej súdom v uznesení zo dňa 28.1.2015 neboli právne perfektné, súd posudzovala jeho včas realizované podania podľa ich obsahu. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. v rozsahu včas uplatnených dôvodov žaloby. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke súdu. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi, v rozsahu dôvodov žaloby. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p). Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 25468/2014/301, č. k.: PV 301/00212/2013/R, č. z.: 94581/2014 zo dňa 16.10.2014, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Humenné, č. PV 301/00212/2013, č. z. 94581/2014 zo dňa 23.9.2013 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, ako aj postup, ktorý mu predchádzal. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a zistil, že dňa 10.7.2013 bol Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyhotovený výkaz nedoplatkov č. 1342481317 vo výške XXX, XX €. Dlžná suma je výsledkom ročného zúčtovania za rok 2012, ktorý bol zistený dňa 9.7.2013 a vyplýva z tabuľky „prehľad údajov pre výpočet RZ?. V tabuľkovej časti platobného výmeru vyplýva, že za rok 2012 dosiahol žalobca výpočtový základ XXXX, XX €. Poistné v sadzbe 4 % predstavuje sumu XXX, XX €. Žalobca preddavkovo uhradil sumu XXX, XX € na poistnom. Nedoplatok teda predstavuje rozdiel medzi predpísaným poistným a uhradenými preddavkami, čiastku XXX, XX €. Žalobca bol poučený, že môže podať námietky v určenej lehote ako i na okolnosť, že na vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ale zákon o zdravotnom poistení. Podaním zo dňa 26.8.2013 žalobca podal námietky proti výkazu nedoplatkov. Uviedol, že svoj pracovný pomer ukončil ku dňu 29.2.2012. Od 6.3.2012 bol práceneschopný, o čom predložil potvrdenie zo sociálnej poisťovne. Z predloženého potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 26.8.2013 vyplýva, že žalobca bol od 1.1.2009 do 29.2.2012 v zamestnaneckom vzťahu. V období od 6.3.2012 do 31.12.2012 bol poberateľom nemocenských dávok. Zdravotná poisťovňa žalobcovi listom zo dňa 4.9.2013 oznámila, že jeho námietky neakceptuje. Následne žalovanému dňa 9.9.2013 doručila návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom s rozpisom dlžných súm poistného z ročného zúčtovania za rok 2012. Zdravotná poisťovňa k návrhu pripojila svoje stanovisko k námietkam žalobcu voči výkazom nedoplatkov, v ktorom svoj nárok odôvodnila skutočnosťou, že pri výpočte poistného vychádzala z oznámenia zamestnávateľa žalobcu, ktorý uviedol, že príjem žalobcu za obdobie od 1.1.2012 do 29.2.2012 predstavoval sumu XXXX, XX €. Výška poistného za rok 2012 z príjmov zo závislej činnosti v danom prípade predstavuje 4 % z predmetného príjmu, t.j. sumu XXX, XX €. Žalovaný vydal dňa 23.9.2013 platobný výmer, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume XXX,XX €, podľa § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a nahradiť trovy konania v sume 5 €, všetko do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že podľa oznámenia zamestnávateľa, bol príjem žalobcu za mesiac február 2012 vo výške XXXX,XX €, pričom zamestnávateľ bol povinný odviesť preddavok podľa § 16 ods. 8 písm. a) zákona zo sumy XXXX €. Výška poistného za rok 2012 na základe ročného zúčtovania je v sume XXX,XX €, pričom bola realizovaná úhrada formou preddavkov vo výške XXX,XX €. Nedoplatok na poistnom predstavuje sumu XXX,XX €. Žalovaný poukázal na príslušné právne predpisy vzťahujúce sa na platenie poistného, na stanovisko zdravotnej poisťovne k námietkam voči výkazu nedoplatkov. Svoje rozhodnutie postavil na stanovisku Všeobecnej zdravotnej poisťovne, okolnosti, že námietkam žalobcu poisťovňa nevyhovela. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že poistné za neho odvádzal zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnaný do 29.2.2012. Od 6.3.2012 do 31.12.2012 bol vylúčený z povinnosti platiť poistné. Uviedol, že navýšenie jeho príjmu nastalo z dôvodu vyplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odstupné a odchodné a žiadal platobný výmer zrušiť. Dňa 2.12.2013 prevzal žalobca výzvu, aby sa vyjadril k stanovisku zdravotnej poisťovne, ktoré mu žalovaný v prílohe zaslal. Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 28.2.2014, v ktorom odkázal na obsah odvolania voči platobnému výmeru a trval na svojom stanovisku ohľadom znenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý špecifikuje, ktoré príjmy sa považujú za mzdu a ktoré nie. V spise sa zároveň nachádzajú doklady preukazujúce skúmanie žalovaného vo veci odvádzania poistného v sociálnej poisťovni. Následne vydal žalovaný dňa 6.10.2014 napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil platobný výmer zo dňa 23.9.2013, odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný popísal priebeh konania vyplývajúci z procesných postupov zdravotnej poisťovne ako aj postupu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že poradná komisia predsedníčky úradu prerokovala odvolanie žalobcu na zasadnutí dňa 9.10.2014. Poukázal na podklady rozhodnutia, a to výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, informáciu sociálnej poisťovne. Žalovaný sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu ohľadom ustanovenia § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Uviedol, že žalobca bol povinný odviesť nedoplatok z ročného zúčtovania z celého plnenia poskytnutého zamestnávateľom, ktoré bolo zároveň vymeriavacím základom pre ročné zúčtovanie za rok 2012. Určujúcim zákonom pre vymeriavací základ a odvod poistného na zdravotné poistenie za rok 2012 je zákon o zdravotnom poistení v účinnom znení a nie Zákonník práce. Okolnosť, že do vymeriavacieho základu sa nezapočítava odchodné a odstupné platila podľa § 14 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnom poistení do 31.12.2010. Príjem žalobcu presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy podľa § 16 ods. 8 písm. a) zákona o zdravotnom poistení a zamestnávateľ mal povinnosť odviesť preddavky na poistné iba z výšky trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. U zamestnanca bola maximálna suma preddavku na poistné za rok 2012 určená vo výške XX,XX €. Platiteľom poistného v mesiaci február 2012 bol správne odvedený preddavok na poistné v maximálnej výške. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 13 ods. 9 písm. b), § 13 ods. 1, § 10b ods. 1 písm. a), 2 až 4 a uviedol, že podľa § 14 zákona o zdravotnom poistení, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Príjem podliehajúci dani z príjmov, ktorý dosiahol platiteľ poistného v roku 2012 bez ohľadu či ho dosiahol v jednom mesiaci alebo počas celého rozhodného obdobia, je predmetom vymeriavacieho základu pre odvod poistného do maximálnej výšky XX XXX €. Nárok zdravotnej poisťovne bol podľa žalovaného dôvodný. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, veta pred bodkočiarkou, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“). Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; Podľa ust. § 1, ods. 1 cit. zákona, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné: a) zamestnanec, b) samostatne zárobkovo činná osoba, c) zamestnávateľ, d) štát, e) platiteľ dividend. Podľa § 10b ods. 1, písm. a) cit. zákona, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), okrem príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (t.j. zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa ust. § 5 ods. 1 a 2 osobitného predpisu - zákona o dani z príjmu, príjmami zo závislej činnosti sú: a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi, d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g), e) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu, f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu, g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, h) obslužné, i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti. Príjmami podľa odseku 1 zákona o dani z príjmu sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len "zamestnanec") od platiteľa týchto príjmov (ďalej len "zamestnávateľ") alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. Podľa § 12 ods. 1, písm. a) cit. zákona, sadzba poistného je pre zamestnanca 4% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1. Podľa ust. § 13 ods. 1 cit. zákona, vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4. Podľa § 13 ods. 9, 10 a 11 cit. zákona, vymeriavací základ je: a) najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné, b) najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len "priemerná mesačná mzda"); táto suma sa alikvotne upraví o obdobie poistenia v cudzine. Na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 44,2% z priemernej mesačnej mzdy. Minimálny základ podľa odseku 10 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) alebo počas ktorých sa poistenec nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu a poistenca podľa § 11 ods. 2.10 cit. zákona, na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50% z priemernej mesačnej mzdy. Podľa § 14 cit. zákona, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu ( § 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Podľa § 17a ods. 1, 3, 4, 6, 9, 11 cit. zákona, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Platiteľ poistného sa vopred neupovedomuje o zostavení výkazu nedoplatkov na zdravotnom poistení. Proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada. Ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zdravotná poisťovňa môže vo výkaze nedoplatkov okrem výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného podľa § 19 uplatniť poplatok za jeho vydanie; poplatok nesmie presiahnuť sumu 10 eur. Poplatok je príjmom zdravotnej poisťovne. Žalovaný je zriadený podľa § 17 ods. 1, písm. a) zákona č. 581/2004 Z.Z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého, sa zriaďuje úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením. Podľa § 18 ods. 1, bod 3, tohto zákona, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 23, ods. 1, písm. e) predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Podľa ust. § 77a ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 a 5 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa ust. § 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V danom prípade žalobca obmedzil svoje žalobné námietky na okolnosť, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkou ohľadom poukazu na ustanovenie § 118 zákonníka práce v odvolaní voči platobnému výmeru. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, z ktorého zistil, že žalovaný sa zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej mal pri určení vymeriavacieho základu pre určenie výšky poistného prihliadať na ustanovenie § 118 Zákonníka práce, podľa ktorého sa za mzdu nepovažuje odstupné, odchodné a ďalšie náležitosti. Žalovaný na uvedenú námietku reagoval v napadnutom rozhodnutí keď uviedol, že určujúcim zákonom pre vymeriavací základ a odvod poistného na zdravotné poistenie je zákon o zdravotnom poistení v účinnom znení a nie Zákonník práce. Z vyššie citovaného ustanovenia § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že pred posúdenie, čo predstavuje príjem zo závislej činnosti rozhodný pre určenie vymeriavacieho základu pre odvod poistného, je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Z jeho ustanovenia § 5 ods. 2 vyplýva, že aj nepravidelné a jednorazové príjmy, (t.j. aj odchodné) ktoré sa pripisujú k dobru daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti sú príjmami zo závislej činnosti. Ustanovenie § 118 zákonníka práce definuje, aký príjem sa považuje za mzdu. Pre účely určenia vymeriavacieho základu pre odvody poistného podľa zákona o zdravotnom poistení je však relevantným vymedzenie príjmu zo závislej činnosti, ktorý sa určuje podľa osobitného predpisu, ktorým nie je zákonník práce, ale zákon o dani z príjmu. Za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o zdravotnom poistení je vylúčené odchodné, výsluhový príspevok alebo rekreačná starostlivosť podľa osobitného predpisu, a to len zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca nie je policajtom ani vojakom, a preto jeho príjem titulom odchodného nemôže byť vylúčený zo sumy, z ktorej je určené poistné. Zdravotná poisťovňa aj žalovaný určili nedoplatok na poistnom len z relevantného príjmu dosiahnutého žalobcom v období od 1.1. do 29.2.2012. V tomto období, podľa oznámenia zamestnávateľ dosiahol príjem zo závislej činnosti v sume XXXX,XX €, pričom určená sadzba poistného podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení vo výške 363,39 € bola stanovená správne. Zamestnávateľ žalobcu odviedol na preddavkoch poistného za predmetné obdobie čiastkou XXX,XX €, a preto nedoplatok zodpovedá správne vypočítanému rozdielu, čiastke XXX, XX €. Žalovaný neposudzoval pre účely stanovenia poistného ďalšie obdobie, (od 6.3. do 31.12.2012) v rámci ktorého bol žalovaný vylúčený z jeho platenia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje náležitosti vyžadované procesnými predpismi, vydal ho oprávnený orgán, a to predsedníčka úradu na návrh osobitnej poradnej komisie. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že námietka žalobcu špecifikovaná v žalobnom návrhu nie je dôvodná, súd zároveň v konaní nezistil vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na jeho neúspech v konaní a úspešný žalovaný nemá zo zákona na ich náhradu nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.