Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/646/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893665 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893665.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: X./. S. Q., B. P.: V. XX, P., X/. O. Q., B. P.: E. XX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 779, so sídlom: Važecká 16, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 3.014,60 eura s príslušenstvom a o náhradu trov konania, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k.: 11C/308/2011-65 zo dňa 2. júla 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t r v d z u j e. Odporcom 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 173,87 eura. Súd prvého stupňa zastavenie konania odôvodnil tým, že navrhovateľka vzala žalobu v celom rozsahu späť (§ 96 ods. 1 O. s. p.) s tým, že nesúhlas odporcov 1/ a 2/ (so späťvzatím návrhu) by bol neúčinný keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania. O náhrade trov konania odporcov 1/ a 2/ rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej a § 151 O. s. p., podľa ktorých by odporcovia 1/ a 2/ mali právo na náhradu trov konania, ale si túto náhradu neuplatnili. Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov oprel o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. s odôvodnením, že náhradu za zastúpenie advokátom v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania. Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník dôvodiac, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho posúdenia veci. Navrhovateľ má celoplošne ignorovať premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a namieta oprávnenie vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania. V ďalšom texte odvolania vedľajší účastník poukázal na činnosť navrhovateľa v rôznych súdnych konaniach, kde hromadne berie žaloby späť v prípade, ak je vznesená vedľajším účastníkom, alebo priamo odporcami námietka premlčania. K rozhodovaniu o náhrade trov konania, vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi predložil odvolateľ niekoľko súdnych rozhodnutí a navrhol napadnutý výrok uznesenia zmeniť tak, aby bol navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania v celkovej výške 428,64 eura a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 111,74 eura, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho argumentmi žiadal aby odvolací súd, prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s.p. a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktorých znenie presne uviedol. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadril podaním zo dňa 17.08.2012 v ktorom sa odvolal na znenie §§ 93, 137, 142, 146 , 150 O. s. p. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Ďalej uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci t.j. , že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Taktiež poukázal na niekoľko súdnych rozhodnutí o ktoré opiera svoje tvrdenia, že nárok na priznanie trov konania pre vedľajšieho účastníka neexistuje a jeho činnosťou dochádza k nadbytočnému navršovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadrili aj odporcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 21.08.2012 v ktorom uviedli, že sa stotožňujú s odvolaním vedľajšieho účastníka a navrhli, aby odvolací súd zmenil výrok o trovách a zaviazal navrhovateľa nahradiť všetky trovy vedľajšieho účastníka. Odvolací súd na odvolanie vedľajšieho účastníka proti časti výroku o jeho trovách konania, uznesením z 31. októbra 2012, sp. zn. 5 Co 516/2012 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o zastavení konania a rozhodnutia o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. s poukazom na § 150 ods. 1, ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že mu odvolací súd svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Poukázal na to, že zatiaľ čo súd prvého stupňa o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na účelnosť vynaložených výdavkov, odvolací súd konštatoval, že sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. sp. s poukazom na § 150 ods. 1, ods. 2 O. s. p. Mal tak za to, že odvolací súd rozhodol svojvoľne, pričom svoje rozhodnutie neodôvodnil a porušil zásadu dvojinštančnosti konania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, keďže účastníkom neumožnil sa vyjadriť k možnému použitiu iného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách. Na dovolanie vedľajšieho účastníka Najvyšší súdu Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením. č.k.: 4Cdo/263/2013-284 zo dňa 25. júna 2014 uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra 2012, sp. zn.: 5Co/516/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolaciu námietku, podľa ktorej odvolací súd postupoval v rozpore s § 213 ods. 2 O. s. p. mal za nedôvodnú, nakoľko účelom predmetného ustanovenia je primárne zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konanie je vnútorne jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej nemožno samostatne hovoriť ne jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku konania na druhej strane o odlišných ustanoveniach (v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p.) tieto princípy modifikujúcich (viď uznesenie ÚS SR z 8. decembra 2011, sp. zn.: II ÚS 563/2011). Dovolací súd však mal za dôvodnú dovolaciu námietku, ktorou vedľajší účastník namietal porušenie práva na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia a mal tak v konaní danú vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p., a teda že došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces, pričom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa, pretože mu bola upretá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. Aj keď sa totiž odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.), tomuto konštatovaniu predchádzalo iné konštatovanie, podľa ktorého sa odvolací súd stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. s poukazom na § 150 ods. 1, ods. 2 O. s. p. S prihliadnutím na skutočnosť, že o trovách vedľajšieho účastníka na strane odporcov však súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s poukazom na účelnosť vynaložených výdavkov, mal odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu za zmätočné a nepreskúmateľné. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania postupom podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O. s. p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu účastníkovi. Zo spisového materiálu súdenej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11. 06. 2012, vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu (č. l. 63). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O. s. p. právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do konania vstúpil podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 02. 2012 (č. l. 34). Podľa ust. § 25 ods. 1 O. s. p. si účastník, ako zástupcu, môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený, tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát - advokátska kancelária na základe plnomocenstva, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvého stupňa popieral alebo spochybňoval právo vedľajšieho účastníka, resp. ústavné právo každého - vrátane vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. V prípade, že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí však počítať aj so vznikom trov, nakoľko advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama o sebe neznamená popretie rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva účastníka na zastúpenie advokátom. Odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi za správny, keď v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. odporcom 1/ a 2/ a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové rozhodnutie v prípade, ak je vo výroku vecne správne. Rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania správne nepriznal, s poukazom na ich neúčelnosť podľa § 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania, je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Odvolací súd rovnako za správny považuje aj názor súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť odporcom ako spotrebiteľom v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.: II. ÚS 78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený, a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, týkajúce sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, je vecne správne, nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto odporcom 1/ a 2/ a aj vedľajšiemu účastníkovi na ich strane vzniklo právo na ich náhradu. Odporcom 1/ a 2/ v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci. Odvolací súd, z vyššie uvedených dôvodov, uznesenie súdu prvého stupňa, ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.) rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O. s. p. Inak úspešnému navrhovateľovi teda nepriznal náhradu trov konania za podané vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.08.2012 (č.l. 192) a vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 08.04.2013 (č.l. 270). Dôvody osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol predovšetkým v tom, že odporcom 1/ a 2/ bola zo strany vedľajšieho účastníka poskytnutá právna pomoc (vyjadrenie odporcov k odvolaniu zo dňa 21.08.2012 (č.l. 225)), kedy boli zo strany vedľajšieho účastníka opakovane kontaktovaní, zo strany právneho zástupcu vedľajšieho účastníka boli odporcom 1/ a 2/ vysvetlené skutkové či právne súvislosti, pričom odporcovia vyjadrili súhlas tiež s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na ich strane. Vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania nároku uplatňovaného navrhovateľom (č.l. 45). Dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd tiež vzhliadol v nejednotnosti rozhodovacej praxe súdov pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.