Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/492/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893861 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893861.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom: Štefánikova 8, Bratislava proti odporcovi: R. O., O..: XX.XX.XXXX, Z. V.: V. X, V., zastúpenému advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, so sídlom: Ševčenkova 5, Bratislava, o zaplatenie 41.574,57 eura s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 11C/233/2010-171 zo dňa 30.04.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na účet č. 120222008/5600, VS 0000116054, vedený v Prima banke Slovensko, a.s. istinu 41.574,57 eura spolu s úrokom z omeškania 9,6% ročne z dlžnej istiny od 5.4.2009 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania 2.494,- eur, spočívajúce v súdnom poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 566, § 567 ods. 1, ods. 2, § 571 ods. 1, ods. 2 Obch. zákonníka a čl. III bod 1, bod 6, čl. IV bod 6 zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 29.11.2006 a uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania 3% ročne z dlžnej sumy od 5.4.2009 do zaplatenia spolu s trovami konania, titulom vrátenia provízie z poistných zmlúv, ktoré zanikli. Dôvodnosť žalovaného nároku čo do právneho dôvodu preukazovala zmluvou o sprostredkovaní, čo do výšky províznou zostavou ku dňu 28.2.2009-výpisom provízií daných na výplatu. Podaním doručeným súdu dňa 27.7.2012 žiadala titulom omeškania tiež úrok z omeškania v sadzbe 9,5% ročne zo žalovanej istiny od 5.4.2009 do zaplatenia. Odporca v odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa namietal, že z priloženého výpisu provízií nevie určiť, ktoré zmluvy a v ktorom období boli stornované. Namietal tiež, že vo výpise sú uvedené sumy, o ktorých nevie kedy a kým boli uzatvorené a aké povinnosti z týchto zmlúv pre neho vyplynuli. Namietal neurčitosť pojmu „zmluvy v krátkej dobe stornované“ a tvrdil, že ak boli zmluvy stornované do 1 roka, provízie z nich mu boli strhávané v nasledujúcom mesiaci z ďalšej provízie. Provízie zo stornovaných zmlúv tak už navrhovateľke zaplatil vždy v nasledujúcom mesiaci po zrušení zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Žalovaná suma predstavuje súčet provízií, na ktoré odporcovi nevznikol nárok a ktoré sú uvedené v províznej zostave pod radovým číslom 138-196 a vo zväzku listín na č.l.141 vyznačené farebne. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že odporcovi nevznikol nárok na províziu z fiktívnych poistných zmlúv uvedených v províznej zostave na čísle riadku 158, 159 a 160, 161,162, 163, 164, 165, 166, 171, 172,173 a 174 v celkovej sume 25.094,53 - eura ani na medziprovíziu pri fiktívnych zmluvách na čísle riadku 167,168,169, 170,175,176,177, 178, 179,180, 181, 182, 183 a 184,185 a 186,187,188, 189,191, 192, 193,194, 195 a 196 v súhrnnej sume 3.572,29 eura. Neexistencia právneho titulu na vyplatenie provízie u 24 vyššie uvedených zmlúv je právnym dôvodom, pre ktorý odporcovi nárok na vyplatenie provízie v sume 28.666,82 eura nevznikol, ktorý súd považoval s odkazom na dôkazy získané orgánmi činnými v trestnom konaní za preukázaný. Navrhovateľka preukázala (zväzok listín č.l.141), že poistné zmluvy uvádzané pod položkou 138 až 157 províznej zostavy zanikli pre neplatenie poistného v 1. roku od uzavretia zmluvy. Podľa zmluvných podmienok dojednaných zmluvou o sprostredkovaní poistenia odporcovi nevznikol nárok na províziu ani z týchto zmlúv, pričom pri týchto zmluvách predstavuje celkovo vyplatená provízia sumu 14.861,79 eura. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikla dvojstranná zmluva, ktorej predmetom bol zo strany odporcu v pozícii výlučného sprostredkovateľa poistenia záväzok vykonávať činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia v rozsahu určenom v čl. II zmluvy, na čo navrhovateľke vznikla povinnosť vyplácať odporcovi províziu na jeho účet raz mesačne na základe zúčtovania, s následným vystavením výpisov provízií za sprostredkovateľa a odporcovi recipročne povinnosť vrátiť poisťovni vyplatenú províziu, ak poistná zmluva zanikne. Právnym titulom uplatňovania nárokov navrhovateľky boli dojednané zmluvné podmienky a ustanovenia zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia. Jedná sa o zmluvu uzatvorenú podľa § 566 a nasl. Obch. zákonníka a § 4 ods. 1 zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia. Z listín predložených navrhovateľku mal súd za preukázané, že odporca svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia, vrátiť províziu, na ktorú mu nevznikol nárok nesplnil, preto sa navrhovateľka dôvodne domáha jej zaplatenia. Navrhovateľke tak priznal nárok uplatnený titulom plnenia zo zmluvy. Nepodloženú námietku odporcu, že nárok na vrátenie provízie zo zaniknutých zmlúv bol zúčtovnaý v nasledovnom mesiaci súd bez ďalšieho nepovažoval za dôkaz spôsobilý vyvrátiť preukázanú výplatu provízií a ich výšku aj zo stornovaných zmlúv, ktoré je odporca povinný vrátiť. Podľa výzvy zo dňa 18.3.2009, ktorú odporca prevzal dňa 20.03.2009, bola žalovaná pohľadávka splatná do 15 dní od doručenia, t.j. dňa 4.4.2009. Do omeškania sa tak dostal dňa 5.4.2009, pričom odporcu podľa § 369 ods.1 Obch. zákonníka a § 3 ods.1 nariadenia 87/1995 Z. z. zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1O. s. p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh sume 2.484,- eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Namietal výšku žalovanej istiny s tým, že nemá vedomosť o príjme finančných prostriedkov - provízií v súlade s výškou žalovanej istiny. Poukázal na tvrdenia navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.4.2013 o nespochybniteľnosti nároku vo výške 28.666,- eur, pričom namietal, že nebol na pojednávaní prítomný a nemal tak možnosť vyvracať tento nárok navrhovateľky. Nie je mu pritom zrejmé, akým výpočtom sa navrhovateľka dopracovala k výške žalovanej istiny. Mal za nepochybné, že k stornám provízií z jeho strany došlo a to opakovane, najmä po uplynutí dlhšieho obdobia, pričom tento postup odporoval aj zmluve o sprostredkovaní poistenia. Provízie mu boli vyplácané na účet zriadený u navrhovateľky, s ktorým nemal možnosť disponovať bez telefonických hlásení pracovníčke navrhovateľky. Výpisy podľa názoru odporcu nemohli preukazovať a nepreukazujú nárok požadovaný navrhovateľom, pričom samotný súd prvého stupňa mal listinné dôkazy predložené navrhovateľom za zmätočné. Poukázal na výpoveď svedkyne, bývalej zamestnankyne navrhovateľky, podľa ktorej sa provízne listiny nezasielali priamo navrhovateľovi; nemal tak prehľad o vyplatených províziách. Navrhovateľka pritom tiež potvrdila, že storná jednotlivých provízií sa riešili každý mesiac po uzávierke a to oproti nároku na províziu. Tvrdenia navrhovateľky o jeho vedomosti o presných stornách ako i vyplácaných províziách postrádajú elementárnu logiku, poukázal pritom na čl. IV bod 6 Zmluvy o sprostredkovaní poistenia, podľa ktorého sa poisťovňa zaviazal informovať sprostredkovateľa o závažných skutočnostiach, týkajúcich sa platnosti poistného vzťahu vzniknutého činnosťou sprostredkovateľa ako aj sprostredkovateľa pravidelne informovať, ak budú ohrozené zánikom (stornom) poistné zmluvy, uzatvorené sprostredkovateľom. Prehľad o províziách tak mala len navrhovateľka, ktorá mala odporcu informovať. Poukázal na skutočnosť, že aktérom konania, teda navrhovateľom nebol on, pričom súdu prvého stupňa muselo byť známe, že nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi z uvedeného obdobia. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nedostatočným spôsobom preukázala uvádzaný a požadovaný nárok. Nemal za zrejmé, na základe akých skutočností navrhovateľka dospela k žalovanej sume či výpočtu žalovanej istiny, výpis mal za zmätočný, pričom navrhovateľka počas celého priebehu konania nekonkretizoval jednotlivé storno položky, ďalej poukázal na opakujúce sa položky a ďalšie nejasnosti uvádzané vo výpise. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že práve na návrh odporcu bola na pojednávaní dňa 14.04.2014 vypočutá P.. X.G. ako aj súčasný zamestnanec navrhovateľky. P.. X. uviedla, že suma tvoriaca províziu sa poukazovala na účet sprostredkovateľa, vedený u navrhovateľa, pričom pokiaľ sprostredkovateľ po uplynutí mesačného obdobia zistil rozdiel medzi vyplatenou či očakávanou províziou, mal možnosť túto skutočnosť riešiť osobne či telefonicky a to podľa sumy, ktorú si vypočítal podľa osobnej evidencie. Odporca počas trvania zmluvného vzťahu s navrhovateľkou nevyužil svoje právo odsúhlasovať objem a štruktúru vyplatených provízií a neargumentoval vlastnou evidenciou zmlúv. Taktiež výsluchom zamestnanca navrhovateľky, ktorý pracuje so systémom účtujúcim provízie a ich následným prerozdelením sprostredkovateľom boli jednoznačne objasnené všetky nejasnosti či rozpory, na ktoré poukazoval odporca. Odporca v priebehu celého konania nepredložil či neoznačil ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal nedôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku. V ďalšom zotrvala na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na správne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý po právnej stránke správne posúdil a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého navrhovateľka riadne preukázala nárok na vrátenie provízií z fiktívnych či stornovaných zmlúv, vplytených odporcovi na základe zmluvy o sprostredkovaní poistenia, a to čo do dôvodu ako aj výšky. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa má odvolací súd zrejmé, že medzi právnou predchodkyňou navrhovateľky a odporcom bola dňa 13.12.2006 uzatvorená zmluva o sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej odporca v prospech navrhovateľky vykonával činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia. Odporca v podanom odvolaní namietal, že nemal vedomosť o príjme žalovaných provízií. Z obsahu spisu má však odvolací súd zrejmé, že provízie a medziprovízie v žalovanom rozsahu boli odporcovi vyplácané na jeho účet zriadený u navrhovateľky (tzv. OPU účet) a tieto boli následne prevedené na osobný účet odporcu. Odporca tak skutočnosť existencie predmetného účtu ako ani žalovaný mínusový zostatok relevantným spôsobom nespochybnil. Výška provízií bola preukázaná výpismi provízii za získateľa, predloženými navrhovateľkou. Uplatňovaný nárok navrhovateľky bol zistený na základe inventarizácie vzájomných záväzkov, nakoľko k 31.12.2009 došlo k ukončeniu sprostredkovateľskej činnosti odporcu pre navrhovateľku. Ďalej odporca namietal, že nemohol odporovať tvrdeniu navrhovateľky, prednesenom na pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa dňa 15.04.2013, o nespochybniteľnosti nároku vo výške 28.666,- eur, ktorú odvolaciu námietku však odvolací súd nezohľadnil, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa bol vynesený dňa 30.04.2014, dokedy mal odporca dostatočný časový priestor realizovať svoje procesné práva a uplatniť námietky a spochybniť či vyvrátiť dôvodnosť nárokov uplatňovaných navrhovateľkou v konaní. Z obsahu spisu má pritom zrejmé, že právna zástupkyňa odporcu bola dňa 31.05.2013 nahliadnuť do súdneho spisu v prejednávanej veci (č.l. 121), kedy sa mohol oboznámiť s vyjadreniami navrhovateľky, prednesenými na pojednávaní. Taktiež nemožno prihliadnuť na námietku odporcu o tom, že nemal prehľad o výške vyplácaných provízií, nakoľko takáto nevedomosť odporcu ho nezbavuje povinnosti tvrdenia či dôkaznej povinnosti v konaní, ktorých nesplnenie má za následok neúspech v spore. Jednalo sa pritom najmä o provízie či medziprovízie za fiktívne zmluvy, a teda zmluvy, ktoré odporca uzatváral s neexistentnými osobami, resp. boli poistné zmluvy uzatvárané s uvedením údajov existujúcich osôb, ktoré však o uzatvorení predmetných zmlúv nemali vedomosť. Odporca sa v podanom odvolaní obmedzil len na všeobecnú konštatáciu zmätočnosti výpisu účtu navrhovateľky, predloženého v konaní, bez uvedenia, v čom mala predmetná zmätočnosť spočívať, v čom odporca videl nesúlad jednotlivých položiek so skutočným stavom, a teda v čom mal za nesprávne právne závery vyslovené v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.