Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894349 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014894349.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Blaženy Hirnerovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci navrhovateľa: INSTAMIK SK, s.r.o., Tehelná 13/a, 902 01 Pezinok, IČO: 44 057 164, zastúpený: JUDr. Juraj Tibenský, advokát, Štefánikova 2907/15, 949 01 Nitra, proti odporcovi: SIBAMAC, a.s., Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s. r. o., Grösslingova 2503/62, 811 09 Bratislava, IČO: 47 252 961, o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/21/2011-79 zo dňa 09.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 2 Cbi/21/2011-79 zo dňa 09.12.2013 p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 69,89 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že časť pohľadávky navrhovateľa prihlásenej v rámci reštrukturalizačného konania dlžníka SIBAMAC a.s. vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6 R/2/2010, ktorá bola správcom popretá v časti úrokov z omeškania, sa považuje za zistenú vo výške 38.594,43 eur. Zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi vo výške 513,68 eur. Rozhodol tak s poukazom na §§ 32 ods. 1, 124 ods. 4, 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR). V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil prihláškou voči odporcovi pohľadávku vo výške 206.815,01 eur, ktorá vznikla na základe neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 22 Cb/37/2010. Spolu s istinou si navrhovateľ v reštrukturalizácii odporcu uplatnil aj príslušenstvo tvoriace náhradu trov konania vo výške 9.948,58 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.196,65 eur a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 40.519,34 eur za obdobie od 29.09.2009 do 23.11.2010 (deň povolenia reštrukturalizácie odporcu). Správca poprel pohľadávku navrhovateľa len v časti úrokov z omeškania v celej ich kapitalizovanej výške z dôvodu, že boli uplatnené v rozpore so zákonom až do 23.11.2010. Vo zvyšnej časti prihlásenú pohľadávku navrhovateľa správca nepoprel, čím ju považoval za zistenú čo do právneho dôvodu aj výšky. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že podľa jeho názoru boli úroky z omeškania vypočítané a uplatnené správne a napriek tomu si žalobou uplatnil nárok na určenie pravosti pohľadávky v popretej časti len do začatia reštrukturalizácie. Súčasne namietol konanie správcu, ktorý nepoprel pohľadávku v časti úrokov z omeškania len v namietanej výške (obdobie medzi začatím a povolením reštrukturalizácie odporcu), ale v celom uplatnenom rozsahu. Uviedol, že správca nepoprel istinu, výšku úrokov ani deň vzniku omeškania, a teda nemá poprieť úrok z omeškania v rozsahu od 29.09.2009 do 03.11.2010. Súd prvého stupňa konštatoval, že dôvodom popretia časti pohľadávky navrhovateľa v tomto konaní zo strany odporcu bolo, že navrhovateľ kapitalizoval úrok z omeškania do 23.11.2010 - dňa povolenia reštrukturalizácie. Odporca v priebehu konania preukázateľne zmenil dôvod popretia pohľadávky navrhovateľa, keď ako dôvod popretia zo strany správcu uviedol skutočnosť, že namieta omeškanie odporcu vôbec ako aj uplatnenú výšku omeškania v celom rozsahu. Takéto konanie odporcu (zmena dôvodu popretia v priebehu konania) je konaním v rozpore s ustanoveniami ZKR. Zmena dôvodu popretia v konaní zásadným spôsobom zmení právnu istotu navrhovateľa ako veriteľa a tým dôjde k porušeniu ustanovenia § 18 O.s.p. zakladajúcej rovnaké postavenie účastníkov konania. Už zmena právneho dôvodu popretia pohľadávok v priebehu konania je dostatočným dôvodom na vyhovenie žalobného návrhu v navrhovanom rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena odporcom preukázať dôvody pôvodného popretia. Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že takéto konanie správcu odporcu je možno posúdiť ako porušenie povinnosti správcu v zmysle § 32 ods. 1 ZKR preskúmať prihlásené pohľadávky s odbornou starostlivosťou, nakoľko v lehote na popretie neoznačil reálny dôvod popretia. Napriek tomu sa súd prvého stupňa zaoberal aj dôvodnosťou nového popieracieho dôvodu a síce tvrdením odporcu, že odporca sa do omeškania nedostal vôbec a spornej výšky úroku z omeškania. Správca odporcu nepoprel prihlásenú istinu vrátane trov konania, čím v tomto rozsahu považoval pohľadávku za zistenú čo do právneho dôvodu a výšky. Zistením istiny pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky správca uznal súčasne aj deň vzniku, a teda aj vznik následného omeškania dňom nasledujúcim po jej vzniku. Navrhovateľ si v konaní uplatnil kapitalizovaný úrok z omeškania len vo výške do dňa 03.11.2010 (deň začatia reštrukturalizácie odporcu) a nie vo výške pôvodne uplatnenej prihláškou do 23.11.2010 (v deň povolenia reštrukturalizácie odporcu), čím de facto odstránil v celom rozsahu dôvod pôvodného popretia správcom odporcu. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku odporca vidí v tom, že súd prvého stupňa v jeho odôvodnení vôbec nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ktoré nevykonal a z akého dôvodu, a ktoré dôkazy považoval za rozhodujúce, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a ako vec právne posúdil. V odôvodnení uviedol súd jediný skutkový záver, že „súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dôvodom popretia časti pohľadávky navrhovateľa v tomto konaní zo strany odporcu bolo, že navrhovateľ kapitalizoval úrok z omeškania do 23.11.2010 - dňa povolenia reštrukturalizácie“. Ani vo vzťahu k tomuto skutkovému záveru však súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysvetlil, z ktorých konkrétnych dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd dospel k záveru, že žalovaný v priebehu konania preukázateľne zmenil dôvod popretia pohľadávky navrhovateľa, keď ako dôvod popretia zo strany správcu uviedol skutočnosť, že namietal omeškanie odporcu vôbec ako aj uplatnenú výšku omeškania v celom rozsahu, a že takéto konanie odporcu (zmena dôvodu popretia v priebehu konania) je podľa názoru súdu konaním v rozpore s ustanoveniami ZKR. Tento záver súdu je nepreskúmateľný, pretože súd neuvádza, na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu k takémuto záveru dospel. Takýto záver súdu prvého stupňa je aj nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nemá oporu v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Zároveň poukázal na nesprávny záver súdu, keď uvádza, že sa zaoberal aj dôvodnosťou nového popierajúceho dôvodu. Tiež namietal, že záver súdu o tom, že správca odporcu nepoprel prihlásenú istinu vrátane trov konania, čím v tomto rozsahu považoval pohľadávku za zistenú čo do právneho dôvodu a výšky, a zistením pohľadávky čo do právneho dôvodu aj výšky správca uznal súčasne aj deň ich vzniku, a teda aj vznik následného omeškania dňom nasledujúcim vzniku a súčasne tým aj uznal právny dôvod určenia výšky úroku z omeškania, je zmätočný a arbitrárny a nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho predpisu. Súd prvého stupňa vôbec nevykonal dokazovanie za účelom objasnenia otázky vzniku omeškania žalovaného s platením istiny pohľadávky a nepreskúmal vznik popretej pohľadávky navrhovateľa. Preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K odvolaniu odporcu zaujal stanovisko navrhovateľ, ktorý uviedol, že správca mal a pravdepodobne aj s odbornou starostlivosťou posúdil prihlásenú pohľadávku aj s príslušenstvom a akékoľvek prihlásené úroky z omeškania poprel v celom rozsahu. Urobil tak zjavne len z dôvodu, že boli uplatnené až do povolenia reštrukturalizácie a nie do začatia reštrukturalizačného konania, t. j. o inom pochybnosti nemal, inak by túto skutočnosť - dôvod, uviedol do konečného zoznamu pohľadávok, čo sa však nestalo. Je neprípustné, aby sa dodatočne menili či rozširovali dôvody popretia pohľadávky. Pokiaľ by existovalo viacero dôvodov na popretie pohľadávky, musel by ich správca zapísať do konečného zoznamu pohľadávok a len skúmanie týchto dôvodov potom môže byť predmetom konania o incidenčnej žalobe. Odporca neuviedol, v akom rozsahu a na základe čoho vidí nesprávnosť uplatnených úrokov z omeškania. Správca teda namietal len a výlučne termín, ku ktorému sú úroky z omeškania uplatňované. Všetky námietky, či návrhy odporcu sa týkali len skutočností, ktoré neboli dôvodom popretia pohľadávky, a preto ani predmetom tohto konania. Napadnuté rozhodnutie je náležite odôvodnené a preskúmateľné. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v celom rozsahu potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 69,89 eur. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 07.05.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania a stanoviska navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zaujal stanovisko len k tým argumentom odvolateľa, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Podľa § 124 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Podľa § 138 ods. 2 ZKR pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Podľa § 32 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Podľa ods. 2 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Podľa ods. 3 pohľadávku možno poprieť: a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. Podľa ods. 5 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Podľa ods. 6 popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Z vyššie cit. ust. ZKR vyplýva, že prihlásenú pohľadávku môže v reštrukturalizácii poprieť len správca, veriteľ môže dať len podnet správcovi na popretie pohľadávky. Popretie pohľadávky správca vykoná tak, že popretie spolu s dôvodom a rozsahom popretia prihlásenej pohľadávky zapíše do zoznamu pohľadávok, pričom nestačí zapísať len to, že sa prihlásená pohľadávka poprela, ale vždy sa musí uviesť aj dôvod, prečo sa poprela, a rozsah, v akom sa poprela. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, to sa vyčísli v rámci prihlášky ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, nakoľko príslušenstvo, na ktoré vznikne nárok veriteľovi počas reštrukturalizačného konania, je z uspokojenia v rámci plánu vylúčené (§ 138 ods. 2 ZKR). Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ v zákonnej lehote uplatnil prihláškou voči odporcovi pohľadávku vo výške 206.815,01 eur, ktorá vznikla na základe neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 22 Cb/37/2010. Spolu s istinou si navrhovateľ v reštrukturalizácii odporcu uplatnil aj príslušenstvo tvoriace náhradu trov konania vo výške 9.948,58 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.196,65 eur a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 40.519,34 eur za obdobie od 29.09.2009 do 23.11.2010 (v deň povolenia reštrukturalizácie odporcu). Odvolací súd zistil, že správca poprel pohľadávku navrhovateľa len v časti úrokov z omeškania s tým, že „úroky z omeškania sú v rozpore so zákonom uplatnené až do 23.11.2010“. Je nesporné, že v priebehu konania odporca zmenil dôvod popretia pohľadávky navrhovateľa, keď ako dôvod popretia zo strany správcu uviedol skutočnosť, že namietal omeškanie odporcu vôbec ako aj uplatnenú výšku omeškania v celom rozsahu. Navrhovateľ tým, že návrhom v predmetnom konaní uplatnil svoj nárok na úrok z omeškania len do výšky 38.594,43 eur, t.j. do začatia reštrukturalizácie, odstránil dôvod popretia správcom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že všetky námietky, či návrhy odporcu sa týkali len skutočností, ktoré neboli dôvodom popretia pohľadávky, a preto ani predmetom tohto konania. Odvolací súd k námietke odporcu, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok nedostatočne v súlade s § 157 O.s.p. odôvodnil, uvádza, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu O.s.p. umožňuje, a to najmä zúčastniť sa pojednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, navrhnúť vykonanie dôkazov a pod.. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS/115/2003). Odvolací súd považoval odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa za dostatočné, jasné a zrozumiteľné. Súd prvého stupňa použil správy predpis a dôsledne zistil skutkový stav. Odporca sa totiž musí pridržiavať len toho dôvodu popretia, ktoré je uvedené v zozname pohľadávok, čo evidentne neurobil. Preto akékoľvek ďalšie vysvetľovanie súdom prvého stupňa bolo bezpredmetné. Postupom súdu prvého stupňa odporcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zmena právneho dôvodu popretia pohľadávok v priebehu konania je dostatočným dôvodom na vyhovenie žalobného návrhu v navrhovanom rozsahu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena odporcu preukázať dôvody pôvodného popretia, ako i s tvrdením, že takéto konanie správcu odporcu je možno posúdiť ako porušenie povinnosti správcu v zmysle § 32 ods. 1 ZKR preskúmať prihlásené pohľadávky s odbornou starostlivosťou, nakoľko v lehote na popretie neoznačil reálny dôvod popretia. Okrem toho správca mal poprieť len spornú časť úroku (od 03.11.2010 do 23.11.2011) a nie celú výšku úroku. V prípade popretia len spornej časti úrokov by navrhovateľ nepodával incidenčnú žalobu. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podal návrh na náhradu trov odvolacieho konania a tieto vyčíslil vo výške 69,89 eur. Trovami odvolacieho konania navrhovateľa je 1 úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa podľa ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to: vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,85 eur, režijný paušál 8,04 eur, spolu 69,89 eur. Odvolací súd poukazuje na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v záhlaví napadnutého rozsudku v rozpore s výpisom z obchodného registra uviedol nesprávne obchodné meno navrhovateľa, a to INTSAMIK SK namiesto INSTAMIK SK. Preto odvolací súd postupom podľa § 164 O. s. p. v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p. opravil obchodné meno navrhovateľa tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto rozsudku. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.