Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/164/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894459 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014894459.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: N. Y. Ó. I. M. Š. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom Y. Y., D.. Z. Č.. XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom v Bratislave, Blumentálska č. 22, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta č. 82, IČO: 36 062 235, zastúpený spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2013, č.k. 10 C 42/2001-289, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 2. decembra 2013, č.k. 10 C 42/2001-289, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 2.12.2013, č.k. 10 C 42/2001-289, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady bolestného sumu 13.767,18 €, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 68.711,41 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; vymienil si, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnom skončení konania vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.3.2001 (pôvodne proti Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava) domáhal mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na 35-násobok v celkovej sume 167.733,02 € (5.053.125,-- Sk). So súhlasom súdu dňa 7.5.2002 zmenil návrh na začatie konania a žiadal zaplatiť spolu sumu 160.762,29 € (4.843.125,-- Sk). Skutkovým základom bola dopravná nehoda dňa 2.12.1999 na Lamačskej ceste v Bratislave pred križovatkou pri Vojenskej nemocnici v smere do centra mesta, ktorej bol účastníkom, pri ktorej ako vodič motorového vozidla EČV: D. XXX N. utrpel závažné poškodenie zdravia s trvalými následkami; dopravnú nehodu zapríčinil O. C., občan Maďarskej republiky, ako vodič nákladného motorového vozidla EČV MR: B.-XXX, ktorého prevádzkovateľom bola spoločnosť LaL KFT Szávaly. Utrpel vážne poškodenie zdravia a síce trieštivú dislokovanú zlomeninu proximálnej časti predkolenia, ktorá vyžadovala operačný zákrok, pomliaždenie brucha a hrudníka so zlomeninou hrudnej kosti, pomliaždenie srdca, tržné rany na hlave, oboch rukách a obidvoch kolenách, otras mozgu stredne ťažkého stupňa a šok ťažkého stupňa. Bezprostredne po nehode bol hospitalizovaný na Klinike úrazovej chirurgie FNsP v Bratislave; bol dlhodobo hospitalizovaný, pričom počas liečby v nemocničných zariadeniach, ale aj neskôr počas rehabilitácie, domáceho liečenia a rekonvalescencie trpel sinými bolesťami, do konca novembra 2000 bol práceneschopný. Úraz zanechal u neho trvalé následky spočívajúce v obmedzení pohyblivosti ľavého kolena stredne ťažkého stupňa, nestabilitu ľavého kolena s potrebou podporného aparátu, stav po pomliaždení srdcového svalu a zlomenine hrudnej kosti, sprevádzaný dušnosťou a občasnými arytmiami. U navrhovateľa boli objavené ďalšie zdravotné problémy, ktoré súvisia s následkami úrazu a to, že trpí poruchou funkcie zažívacích orgánov - reaktívnym zápalom hrubého čreva ako dôsledok stresovej reakcie. Úraz spôsobil trvalé následky u neho aj v psychickej oblasti, a to závažnú psychickú poruchu, ktorá je následkom otrasného ohrozujúceho zážitku a je sprevádzaná depresívnymi stavmi, cíti sa byť ohrozený, ustrašený, osamelý. Má strach z zjazdy dopravnými prostriedkami, má problémy so spánkom, nevie sa sústrediť, je spomalenejší, ľahostajnejší. V dôsledku trvalých následkov nemohol aktívne pracovať vo svojej firme, musel sa vzdať svojich koníčkov a záujmov. Pravidelne v zime s rodinou lyžoval, v lete absolvoval cyklistické túry, rekreačne hrával hádzanú a futbal, mal záľubu v rybolove, pracoval v záhrade svojho rodinného domu. Všetky uvedené aktivity musel výrazne obmedziť a niektoré úplne zanechať. V priebehu konania odporca akceptoval za bolesť počet bodov 581,25, čo predstavuje sumu 34.875,-- Sk na základe lekárskeho posudku zo dňa 13.3.2000 vypracovaného D.. O. J., primárom úrazovej chirurgie fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera v Bratislave - Kramáre, ktorý pôvodne ohodnotil bolestné na počet bodov 531,25 á 60,-- Sk (31.875,-- Sk); v zmysle toho navrhovateľ aj návrh upravil. Upravil tiež výšku odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku zo dňa 10.1.2001 vypracovaného D.. O. J. v zmysle podaní odporcu tak, že sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje podľa správneho súčtu počet bodov 1425 bodov á 60,-- Sk (85.500,-- Sk), podľa posudku zo dňa 19.2.2001 taktiež vypracovaným D.. O. J. za poruchu funkcie zažívacích orgánov 300 bodov á 60,-- Sk (18.000,-- Sk), spolu (s prirátaním 581,25 bodov) 2306,25 bodov (138.375,-- Sk). Navrhovateľ 35-násobné navýšenie základného nároku odôvodnil závažnosťou poškodenia zdravia s trvalými následkami s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení a platnou v rozhodnom období, podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to aj nad najvyššie stanovené výmery náhrad odškodnenia stanoveného touto vyhláškou. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu ustálil s poukazom na vyhlášku č. 423/1991 Zb. v znení účinnom v čase vzniku poškodenia zdravia navrhovateľa v dôsledku vyššie opísanej dopravnej nehody. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu odôvodnil navrhovateľ aj Zelenou kartou, ktorej systém bol zavedený na území Slovenskej republiky dňa 1.1.1994 a bola zriadená kancelária Zelenej karty, vedením ktorej bol poverený odporca; v tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že odporca mu poskytol čiastočné plnenie náhrady škody na zdraví. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 16.3.2011, č.k. 10 C 42/2001-222, súd prvého stupňa konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.995,72 € (120.375,-- Sk) zastavil podľa § 96 O.s.p. pre späťvzatie návrhu na začatie konania navrhovateľom, keď odporca po podaní návrhu mu poskytol plnenie v uvedenej sume, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady bolestného sumu 13.767,18 €, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 68.711,41 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti týkajúcej sa zaplatenia bolestného v sume 25.592,50 €, zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 48.695,48 €. Na odvolanie odporcu proti rozsudku vo vyhovujúcej časti Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.8.2012, č.k. 2 Co 144/2011-252, rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že rozsudok nebol vypracovaný v súlade s ustanovením § 157 ods. 1, 2 O.s.p., súd neodôvodnil mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. Zaoberal sa len vo všeobecnosti napr. rodinným životom navrhovateľa, jeho voľným časom, keď opomenul posudzovať konkrétne aspekty navrhovateľovho života. Uložil súdu prvého stupňa kvalifikovaným spôsobom za aktívnej účasti účastníkov konania doplniť dokazovanie osobitne na skutočnosti, konkrétne uvedené, preukazujúce záver o tom, aký život (osobný, rodinný, spoločenský) navrhovateľ viedol, aké mal a realizoval (ako často) záujmy pred poškodením zdravia a po ňom, aké mal predpoklady pre život (uplatnenie sa v živote, v spoločnosti) pred poškodením zdravia a po ňom. Čo robil pred nehodou a nemôže robiť po nehode, prečo ukončil podnikanie, vyhodnotí závery znaleckých posudkov MUDr. Petra Gémeša a Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku a odstráni prípadné rozpory vo výpovedi navrhovateľa so závermi vyplývajúcimi z týchto znaleckých posudkov. Vo veci vykoná aj iné dokazovanie, ak jeho potreba mu v konaní vyvstane. Znamená to, že predmetom ďalšieho konania na súde prvého stupňa, pred odvolacím súdom, bolo mimoriadne zvýšenie bolestného maximálne na sumu 13.767,18 €, mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia maximálne na sumu 68.711,41 €. V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplnil dokazovanie odvolacím súdom naznačeným smerom, keď súčasne vychádzal aj z nesporných právnych skutočností na základe vykonaného dokazovania pred rozhodnutím rozsudkom v poradí prvým. Považoval opakovane za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu odporcu, keď naviac túto nespochybnil ani odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Odporca je právny nástupca pôvodne žalovaného subjektu, jeho právny predchodca (Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava) navrhovateľovi poskytol čiastočné plnenie náhrady škody; dôvodil tiež ustanovením § 9 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v rozhodnom období, § 28 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom tiež na ďalej citovanú právnu úpravu platnú v rozhodnom období. Rozsudok odôvodnil čl. 3, čl. 9 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (č. 130/1976 Zb.), § 7 ods. 1, § 9 ods. l, 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb., § 28 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z., § 444 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle Jednotnej dohody medzi kanceláriami podľa čl. 3 písm. f/ poistné plnenie znamená poistné plnenie alebo sériu poistných plnení, na ktoré pri jednej dopravnej nehode vznikne nárok tretej strane (poškodenému), a to voči poistenému alebo jeho poisťovni alebo Jednajúcej kancelárii a pre ktoré, na základe zákonov krajiny, v ktorej sa nehoda udiala, sa vyžaduje krytie poistením zodpovednosti za škodu. Toto poistné plnenie podlieha podmienkam a obmedzeniam ako sú uvedené v poistnej zmluve a ktoré umožňuje daný zákon. Podľa písm. g/ čl. 3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami „kancelária“ znamená organizáciu v príslušnom štáte, ktorú tvoria poisťovne zaoberajúce sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Kancelária musí byť uznaná vládou štátu ako organizácia, ktorá spĺňa požiadavky a ustanovenia uvedené v Ženevských odporúčaniach. Podľa písm. h/ čl. 3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami „jednajúca kancelária“ znamená kanceláriu, ktorá je vo svojej krajine zodpovedná za prerokovanie a vysporiadanie nároku na poistné plnenie podľa ustanovení tejto dohody a práva svojej krajiny. Podľa písm. i/ čl. 3 Jednotnej dohody medzi kanceláriami „platiaca kancelária“ znamená kanceláriu (a/alebo člena kancelárie) na základe poverenia, ktorou bolo vydané potvrdenie o poistení (zelené karty) a ktorá je zodpovedná za splnenie záväzkov voči jednajúcej kancelárii podľa ustanovení tejto dohody. Podľa čl. 5 Jednotnej dohody medzi kanceláriami bez ohľadu na akékoľvek ustanovenie tejto dohody každá kancelária považuje pre účely tejto dohody za platné akékoľvek potvrdenie o poistení, ktorého obsah vedie k záveru, že bolo vydané z poverenia tejto kancelárie a že bolo vydané za účelom použitia v navštívenej krajine druhej strany aj v prípade, že potvrdenie je falošné, neoprávnene vydané alebo zmenené za predpokladu, že vláda navštívenej krajiny zachováva systém, ktorý vyžaduje, aby motoristi inej krajiny predkladali potvrdenie o poistení. Podľa čl. 6 písm. a/ Jednotnej dohody medzi kanceláriami akonáhle sa jednajúca kancelária dozvie o tom, že došlo k nehode, na ktorej mal účasť poistený, ihneď a bez čakania na formálne uplatnenie nárokov na poistné plnenie vyšetrí okolnosti nehody tak, aby sa nárok mohol prerokovať. Jednajúca kancelária ihneď oznámi každý nárok Platiacej kancelárii alebo jej členovi, ktorý vydal potvrdenie o poistení. Podľa čl. 6 písm. b/ Jednotnej dohody medzi kanceláriami Platiaca kancelária týmto poveruje Jednajúcu kanceláriu, aby urobila akýkoľvek právny úkon súvisiaci s výplatou náhrady škody vzniknutej pri nehode a vybavila akúkoľvek poistnú udalosť. Podľa čl. 7 Jednotnej dohody medzi kanceláriami Jednajúca kancelária koná v najlepšom záujme Platiacej kancelárie tak, ako keby sama vydala poistku a to v súlade s právnymi predpismi platnými v krajine Jednajúcej kancelárie. Podľa čl. 8 veta prvá Jednotnej dohody medzi kanceláriami za podmienok ustanovených v čl. 7 je Jednajúca kancelária výlučne kompetentná vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa výkladu ustanovení právnych predpisov platných na jej území a na vybavenie poistnej udalosti. Podľa čl. 11 Jednotnej dohody medzi kanceláriami súd poukázal na tú skutočnosť, že Jednajúca kancelária - v tomto prípade odporca - po vybavení poistnej udalosti má právo, aby na požiadanie a po preukázaní platby dostala od Platiacej kancelárie alebo jej člena, ktorý vydal potvrdenie o poistení, celú sumu vyplatenú Jednajúcou kanceláriou z titulu náhrady škody alebo odškodnenia, ako aj náklady a výdavky oprávneného prisúdené mu v rozsudku, alebo ak došlo k mimosúdnej dohode s oprávneným súhrnnú sumu stanovenú dohodou vrátane dohodnutých nákladov a výdavkov. Taktiež má odporca nárok na ďalšie sumy špecifikované v čl.11. Súd poukázal na dohodu o spracovaní a vyporiadaní škody z poistného poistenia u motorových vozidiel a o inom plnení zo škodových udalostí uzatvorenú medzi pôvodným odporcom (Slovenskou poisťovňou, a.s., Bratislava) a Hungária Biztosító, konkrétne na čl. 1 predmetnej dohody, podľa ktorej Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, preberá na území Slovenskej republiky spracovanie a vysporiadanie škodových udalostí poistencov spoločnosti Hungária Biztosító. Podľa čl. 2 uzavretej dohody zmluvné strany majú po zúčtovaní škodovej udalosti právo na solidárny regres alebo kasko regres proti spoločnosti Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, alebo Hungária Biztosító. Podľa čl. 3 ods. 2 pre všetky iné práva a povinnosti z tejto dohody platí zmluvný text londýnskej dohody. V konaní zostalo nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľa sa nezlepšuje. Dôsledky poškodenia zdravia navrhovateľ pociťuje negatívne v každodennom živote, jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný, je liečený u psychiatra a je pod vplyvom medikamentóznej liečby. Cíti bolesti v kolene, na hrudníku, prichádza mu zle od žalúdka, fyzicky sa unaví, taktiež psychicky je veľmi labilný. Pred vznikom škody na zdraví nikdy netrpel psychickými problémami. V dôsledku poškodenia zdravia musel obmedziť výkon podnikateľskej činnosti, musel začať spolupracovať s M.. Z., ktorý mu pomáhal s vedením firmy, neskôr sám prestal vo firme pracovať úplne. V súčasnosti pracuje u syna, ktorý ho zamestnal; jeho firma ARSTAV s.r.o. sa dostala do likvidácie. Svedkyňa I. Y., t.č. Š., bývalá manželka navrhovateľa, potvrdila, že navrhovateľ pred dopravnou nehodou bol veľmi aktívny po stránke pracovnej, aj po stránke mimopracovnej, spolu s navrhovateľom podnikali, mali vybudovanú prosperujúcu stavebnú firmu. Navrhovateľ pracoval veľmi aktívne, naplno využíval pracovný čas. Po utrpenom úraze už nemohol viesť firmu fyzicky ani psychicky. Zamestnal pracovníka, ktorý mu pri výkone podnikateľskej činnosti musel pomáhať. Pred dopravnou nehodou bol starostlivý manžel a otec, bol spoločenský, veselý, venoval sa celej rodine. Trávili spolu voľný čas, športovali, venovali sa lovu rýb, chodili na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia, po dopravnej nehode sa navrhovateľ povahovo zmenil, zostal podráždený, pod stálym psychiatrickým dohľadom, nezvláda bežné práce, nedokáže viesť motorové vozidlo zo strachu z prežitej dopravnej nehody, prestal viesť aktívny osobný, spoločenský a kultúrny život, prestal športovať, čo negatívne vnímali ich deti. Svedok M.. Z. navrhovateľa pozná asi desať rokov, spolupracoval s ním v oblasti stavebníctva. Navrhovateľ ho po úraze oslovil, aby s ním spolupracoval s odôvodnením, aby firma nezanikla. Uzavreli mandátnu zmluvu, na základe ktorej firmu navrhovateľa zastupoval pri obchodných rokovaniach a realizácii stavebných prác; navrhovateľ sa podieľal na riadiacej činnosti firmy asi desiatimi percentami, na výrobnej činnosti sa nepodieľal vôbec vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav. Navrhovateľ sa povahovo zmenil, zostal apatický, zábudlivý, nedochvíľny, nervóznejší, čo sa prejavilo nielen v pracovných vzťahoch, ale aj v jeho rodinnom živote. Navrhovateľ si spolu s bývalou manželkou založil spoločnosť ARSTAV, s.r.o., ktorej boli jedinými spoločníkmi a konateľmi, v súčasnosti je spoločnosť v likvidácii. Svedok D.. N. H., psychiatrická ambulancia, navrhovateľa začal liečiť dňa 12.11.2000, psychické problémy navrhovateľa zhodnotil v písomnom znaleckom posudku nachádzajúcom sa v spise. Navrhovateľ trpel pocitmi úzkosti, depresiami, nasadil mu liečbu na odstránenie uvedených pocitov s cieľom zharmonizovať afektovú zložku psychiky, a v konečnom dôsledku jeho osobnosť. V marci 2001 svedok opäť nasadil navrhovateľovi liečbu, nakoľko zdravotný stav navrhovateľa po miernom zlepšení bol opäť dekompenzovaný. Navrhovateľ prišiel do ambulancie svedka v máji 2001, následne až 9.8.2001, kedy svedok skonštatoval, že zdravotný stav navrhovateľa sa značne zhoršil v dôsledku nedodržania liečby. Od polovice decembra 2001 navrhovateľ nedopatrením opäť vynechal liečbu, čo sa opäť prejavilo na zhoršení zdravotného stavu. V januári 2002 svedok navrhovateľovi nasadil liečbu, ktorá trvala do konca júla roku 2002, kedy svedok mal za to, že liečbu je možné ukončiť. Svedok vo výpovedi uviedol, že sa zmýlil, nakoľko navrhovateľ prišiel v októbri 2002 do jeho ambulancie opäť v zlom zdravotnom stave, v takom, v akom bol na začiatku liečby; liečba navrhovateľa pokračuje. Liečba ale neodstránila všetky poruchy psychiky navrhovateľa, ten má stále strach zo šoférovania, liečbou sa neodstránili niektoré afektózne stránky správania sa. Ide o oblasť psychiky, ktorá zodpovedá za citové prežívanie nálady, prežívanie afektov. V tejto oblasti ide o dominujúcu poruchu pacienta, ktorá ovplyvňuje aj správanie sa navrhovateľa, jeho myslenie, prežívanie životného optima. Navrhovateľ nevie relaxovať bez toho, aby sa úplne odpútal od stavu psychiky, ktoré sú vyvolané touto poruchou, nie je schopný postarať sa o bežné veci, aj keď je pod vplyvom liečby. Vzhľadom na zdravotný stav by mohol byť navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok. V čase výpovede sa svedok nemohol s presnosťou vyjadriť, či psychické ochorenie navrhovateľa je trvalé. Uviedol, že bez systematickej liečby navrhovateľa nie je možná jeho kompenzácia v živote. Súd nevyhovel návrhu odporcu na doplnenie dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, na zhodnotenie psychického stavu navrhovateľa a jeho vplyv na ďalšie možné pracovné uplatnenie, najmä jeho schopnosti podieľať sa na riadení firmy a rozhodovacích procesoch s tým súvisiacich, k možnej invalidizácii navrhovateľa v súvislosti s psychickými problémami navrhovateľa, či ochorenie navrhovateľa má trvalý charakter alebo sa jedná u navrhovateľa len o prechodný stav a v prípade, ak by sa u navrhovateľa v súvislosti s jeho ochorením jednalo o prechodný stav, posúdiť, ako dlho bude trvať liečba, aby sa navrhovateľ mohol vrátiť do normálneho života resp. dokedy má navštevovať odborného lekára a prestane užívať lieky. Vzhľadom ku skutočnosti, že svedok D.. N.Á. H. uviedol, že navrhovateľ sa liečbe psychického stavu pravidelne nepodroboval, a že do jeho ambulancie neprišiel bezprostredne po utrpenom úraze, považoval odporcom navrhnuté dokazovanie za nadbytočné. Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu Psychiatrická nemocnica Philipa Phinela, Pezinok, vyplýva, že podrobné psychiatrické a psychologické vyšetrenie navrhovateľa pre potreby znaleckého posúdenia bolo vykonané konzíliom znalcov psychiatrických i psychologických odborníkov v znaleckom ústave. Závery vyšetrenia preukázali, že u navrhovateľa neboli objektívne zistené poruchy takého charakteru, rozsahu a intenzity ako uvádzal navrhovateľ v návrhu. Všetky ťažkosti ktoré navrhovateľ uvádzal, boli subjektívneho charakteru. Nebola preukázaná prítomnosť depresie, či úzkosti, alebo inej vážnejšej psychiatrickej poruchy takého charakteru, aby obmedzovala navrhovateľa v normálnej životnej činnosti. Nebola potvrdená prítomnosť poruchy koncentrácie, či výdrže pozornosti, navrhovateľ bol podrobený výkonovo i časovo náročným vyšetrovacím metódam, ktoré zvládol s primeranou energiou a spoľahlivosťou. Nálada a afektivita bola dráždivá, miestami s ťažším ovládnutím afektu zlosti, avšak projektívnymi psychologickými metódami bolo zistené, že tieto charakteristiky osobnosti a emotivity sa u navrhovateľa prejavovali už pred úrazom, teda jeho dráždivosť, výbušnosť a nervozitu nemožno považovať jednoznačne za následok prekonaného úrazu. Znalec však uviedol, že nemožno so stopercentnou istotou vylúčiť, že situácia po úraze mohla tieto charakteristiky mierne zvýšiť; navrhovateľ je schopný riadiť motorové vozidlo, vedie naďalej firmu, schopnosť koncentrácie a výkonová zložka psychiky bola podľa vyšetrenia na dobrej úrovni, teda nebolo prekážkou, aby mohol pracovať, prípadne venovať sa svojim koníčkom a záľubám. Závery podrobného psychiatrického a psychologického vyšetrenia pre potreby znaleckého posúdenia nepotvrdili psychiatrický nález takého charakteru, ktorý by podmieňoval zmenu pracovného uplatnenia navrhovateľa. Vyšetrením bolo zistené, že ani riadiace a rozhodovacie procesy u navrhovateľa neboli narušené. Nevylúčil, že u navrhovateľa mohlo dôjsť k prechodnej krátkodobej reakcii na stres, ktorá sa mohla prejaviť krátko po prežitej udalosti. Diagnostikovaná posttraumatologická porucha, pre ktorú bol navrhovateľ do vypracovania znaleckého posudku v ambulantnom liečení, by vyžadovala, aby sa maximum ťažkostí vyskytlo, a teda i liečba bola zahájená najneskôr do pol roka po prekonanom traumatickom zážitku. Podľa lekárskej dokumentácie bolo zrejmé, že navrhovateľ navštívil psychiatra takmer rok po prekonanej nehode, teda až po tom, ako podal návrh v predmetnej veci. Liečbe sa navrhovateľ podroboval nedôsledne, svojvoľne vynechával lieky. Z priebehu liečby u D.. J. J. možno dedukovať, že ťažkosti neboli pre navrhovateľa také naliehavé a obťažujúce. Vyšetrením bola zistená diskrepancia medzi tým, aké subjektívne ťažkosti uvádzal navrhovateľ a tým, aký nález zistil znalec pri objektivizácii jeho psychického stavu. Navrhovateľ zo subjektívnych ťažkostí zdôrazňoval hlavne fakt, že sa mu stále sníva o nehode, bojí sa riadiť motorové vozidlo, je nervózny, utiahnutý, nechodí do spoločnosti a nemôže sa venovať svojim koníčkom. I keď nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľovi opakovane o dopravnej nehode sníva, tento fakt nemôže ovplyvňovať dôležité psychické funkcie potrebné pre jeho normálny súkromný a profesionálny život. Priebeh vyšetrení preukázal, že navrhovateľ je schopný ďalej riadne pracovať. Subjektívny údaj navrhovateľa o tom, že je utiahnutý a nechodí do spoločnosti, nemá v objektívnom psychiatrickom a psychologickom náleze opodstatnenie. Navrhovateľ nejaví objektívne známky depresie alebo úzkosti, strach z ľudí alebo zo spoločnosti. Nervozita a výbušnosť sú vlastnosti, ktorými navrhovateľ disponoval už pred prekonaným zážitkom. V čase vypracovania znaleckého posudku nebol nájdený dôvod, pre ktorý by sa musel navrhovateľ podrobovať psychiatrickej liečbe, pre ktorý by mu mal byť priznaný invalidný dôchodok a ani dôvody pre priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Upozornil súd, že v písomnom znaleckom posudku D.. O. J. zo dňa 13.3.2000 o bodovom ohodnotení bolestného boli zahrnuté aj také zranenia, ktoré sa nikde v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa nedajú zistiť, resp. neboli pozorované a popísané; pomliaždenie srdca vyšetrením ECHO bolo vylúčené, zlomenina sterna - hrudnej kosti nebola RTG vyšetrením zistená, pomliaždenie brucha nebolo v zdravotnej dokumentácii uvedené a nikde v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa sa nenachádza zadokumentovanie otrasu mozgu stredne ťažkého stupňa. Taktiež nie je potvrdený konštatovaný zdravotný stav D.. O. J. v písomnom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.1.2001 ako stav po pomliaždení srdcového svalu a zlomeniny sterna s následnou dušnosťou a občasnými arytmiami; tieto neboli objektívne zistené a dokumentované. Súd prvého stupňa na základe uvedených skutočností doplnil vo veci dokazovanie za účelom zistenia objektívneho zdravotného stavu navrhovateľa ku dňu vypracovania písomného znaleckého posudku a ku dňu podania návrhu znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia. Vypracovaním písomného znaleckého posudku (č.17/2008) poveril D.. E. C.É., ktorému udelil súhlas s pribratím znalca z odvetvia gastroentrológie. Znalec ako lekár nezúčastnený na liečbe navrhovateľa vychádzal pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa z kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorá je oficiálnym dokladom o úraze navrhovateľa a následnej liečbe, preto z tohto dôvodu nie je možné pochybovať o jej dôveryhodnosti. Zdravotná dokumentácia neobsahovala záznam o zraneniach, ktoré uviedol D.. J. J. v posudku zo dňa 13.3.2000 a to otras mozgu, tržnú ranu na oboch rukách a kolenách a taktiež nikde nie je uvedené pomliaždenie brucha. Nie je diagnostikovaná zlomenina hrudnej kosti, je výslovne vylúčené pomliaždenie srdca, a to na základe opakovaných vyšetrení. Rovnako celkový zdravotný stav navrhovateľa tak, ako je popísaný v zdravotnej dokumentácii, nemá charakter šoku ťažkého stupňa. Taktiež znalec po konzultácii s profesorom D.. L. Z., W.., prednostom II. internej kliniky MFN v Martine, viceprezidentom Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, vylúčil poruchu funkcie zažívacích orgánov navrhovateľa ako následku utrpeného úrazu. Znalec bolestné za utrpený úraz ustálil na 197,50 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia na 500 bodov. Navrhovateľ sa pred utrpeným úrazom liečil od detstva na opakované zápaly obličiek, ktoré ale v dospelosti nemali recidívu a jeden krát je v zdravotnom zázname uvedené, že mal dlhodobé hnačky vyše polroka. Ostatný zdravotný stav navrhovateľa bol v norme. Navrhovateľ pri úraze utrpel tupé poranenia v oblasti hlavy, rúk, kolien, hrudníka a zlomeninu v oblasti ľavého kolena. Tieto poranenia však nebolo možné označiť za mimoriadne ťažké poranenia. Trvalé následky po tomto úraze vznikli, ale len v lokalizácii ľavého kolena. Trvalé následky z úrazu znalec okrem iného uviedol pri bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Týmito trvalými následkami u navrhovateľa sú kývavosť kolenného kĺbu s potrebou ortopedického podporného prístroja, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu stredne ťažkého stupňa, poúrazová deformita kostí predkolenia s osovou alebo rotačnou úchyľkou celkove 25 stupňov. Trvalé následky v oblasti ľavého kolena možno považovať za trvalé a bežnou operačnou liečbou nenapraviteľné. Do úvahy pri výraznom zhoršení by prichádzala totálna implantácia kolena. U navrhovateľa po úraze od momentu, kedy bol stav stabilizovaný, nedošlo k žiadnemu výraznému zhoršeniu trvalých následkov uvedených v posudku. Liečba poranení u navrhovateľa prebehla primeraných spôsobom bez komplikácií. V zdravotnej dokumentácii v celom období liečby neboli zaznamenané žiadne komplikácie. Zažívacie ťažkosti deklarované navrhovateľom nemali bezprostrednú a výlučnú príčinu v samotnej dopravnej nehode dňa 2.12.1999. V bioptickom vyšetrení zo dňa 19.1.2001 nebol jednoznačne potvrdený nález, že sa u navrhovateľa jedná o Crohnovu chorobu. Tento nález nebol potvrdený do vypracovania znaleckého posudku. Nech sa u navrhovateľa jedná o akúkoľvek diagnózu, ťažkosti v oblasti gastroenterologickej jednoznačne nemajú súvislosť s následkami dopravnej nehody. V zdravotnej dokumentácii navrhovateľa sa nenachádza žiaden záznam o tom, žeby navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 2.12.1999 utrpel pomliaždenie srdca, zlomeninu stehna, pomliaždenie brucha a ani otras mozgu. Jediným trvalým fyzickým následkom, ktorý navrhovateľ z úrazu má, je nález z oblasti ľavého kolena. Ide o obmedzenie hybnosti stredného stupňa a kývavosť kolena. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia je obmedzený vo všetkých činnostiach, ktoré vyžadujú záťaž dolných končatín v zmysle statickej a dynamickej nad hranicu bežnej záťaže ako je šport, ťažšie práce, tancovanie. Trvalý následok má tendenciu mierne zhoršovať, nakoľko vo všetkých prípadoch vnútrokĺbnych zlomenín a zvlášť pri poškodení chrupaviek, obmedzení hybnosti a laxsnosti kolena dochádza k postupnému vývoju posttraumatických artrotických zmien, ktoré sú na postihnutej končatine vždy akcelerované. Ostatné poranenia u navrhovateľa nezanechali trvalé následky, a tým ich vývoj nie je žiadny; navrhovateľ je stále v psychiatrickej liečbe. Súd ďalej dôvodil, že Občiansky zákonník právne nevymedzuje bolestné, ani sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska do 31.7.2004 podľa vyhlášky č. 32/1365 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú vyhlášku súd v prejednávanej veci aj aplikoval. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, je náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné požitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a na kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom; ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak, oba nároky treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov na zvýšenie odškodnenia za bolesť neznamená zároveň aj existenciu dôvodov na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa posudzujú vždy vo vzťahu ku konkrétnej veci, vždy bez ohľadu na to, či spôsob života poškodeného pred poškodením zdravia vykazoval znaky spoločenského angažovania sa v oblasti umenia, vedy, športu či politiky, alebo či viedol bežný život. Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít považovaných za vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami, by bolo nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale najmä pre porušenie zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania. V zmysle zásad hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky, sa za bolesť považuje aj sťaženie zdravotnej pohody, ako aj závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Na to, aby sa odškodnenie zvýšilo, musí ísť o mučivé stavy, ktoré nemožno dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa chápe ako strata alebo obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie a možnosti uplatniť sa v živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je aj kompenzácia majetkovej ujmy, ktorá spočíva v zhoršení situácie poškodeného v spoločnosti. Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede navrhovateľa, svedkov, na základe znaleckého posudku č. 17/2008 vypracovaného MUDr. Petrom Gémešom, mal súd preukázané, že spôsob liečby u navrhovateľa bol bolestivý a dlhotrvajúci. Vzhľadom na vytrpené bolesti navrhovateľom pri odstraňovaní následkov poškodenia jeho zdravia a v zmysle uvedených zásad pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku súd priznal navrhovateľovi bolestné v sume 13.767,18 €, ktorá suma predstavuje 35-násobné zvýšenie základného nároku bolestného; bolestné bolo ustálené na 197,50 bodov á 60,-- Sk, čo predstavuje sumu 11.850,-- Sk, jej 35-násobok predstavuje sumu 13.767,18 € (414.750,-- Sk). Pri hodnotení dôvodnosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd taktiež po vykonanom dokazovaní a v súlade s uvedenými zásadami pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a priznal navrhovateľovi sumu 68.711,41 € (34.853,61 € + 33.857,80 €). Súd pritom vychádzal zo znaleckého posudku č. 17/2008 MUDr. Petra Gémeša, ktorý sťaženie spoločenského uplatnia navrhovateľa ustálil na 500 bodov á 60,-- Sk v sume 30.000,-- Sk x 35-násobok = 34.853,61 € (1.050.000,-- Sk). Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia priznal navrhovateľovi aj náhradu v sume 33.857,80 € (1.020.000,-- Sk) za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov; počet bodov ustálených znalcom MUDr. Ladislavom Veselým v znaleckom posudku zo dňa 10.1.2001 na 1000 bodov navýšené na základe záverov znaleckého dokazovania vykonaného znalcom psychiatrickou nemocnicou P. Pinela Pezinok a na základe priložených lekárskych správ ošetrujúcim psychiatrom a na základe výpovede navrhovateľa na výšku 17-násobku bodového ohodnotenia (1000 bodov x 60,-- Sk x 17-násobok = 1.020.000,-- Sk). V tejto súvislosti zdôraznil, že znalecký ústav Psychiatrická nemocnica P. Pinela Pezinok nevylúčil s istotou, že dráždivosť, výbušnosť a nervozita navrhovateľa sa mohli po úraze zvýrazniť, navrhovateľ je naďalej liečený psychiatrom, absolvuje konzultácie u psychológa; že poškodenie zdravia u navrhovateľa zanechalo aj trvalé následky v oblasti ľavého kolena, perspektíva vývoja týchto trvalých následkov je mierne trvalé zhoršovanie, navrhovateľ z hľadiska spoločenského uplatnenia zostal obmedzený vo všetkých činnostiach, ktoré vyžadujú záťaž dolných končatín v zmysle statickej a dynamickej nad hranicu bežnej záťaže, v dôsledku utrpených trvalých fyzických, ako aj psychických, následkov v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik nezapríčinil, nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, nepriamo spôsobila aj rozpad jeho manželstva. Navrhovateľ sa povahovo veľmi zmenil, má obmedzený výber povolania v dôsledku trvalých následkov, nemôže sa zúčastňovať žiadnych športových aktivít, ktoré síce nevykonával na vrcholovej úrovni, ale len rekreačne, čo má negatívny dopad na jeho osobnostný život, nakoľko navrhovateľ už nikdy nemôže využiť svoj voľný čas naplno a športové aktivity nemôže vykonávať na požadovanej, čo aj, rekreačnej úrovni. Nezohľadnil tvrdenie odporcu v tom, že navrhovateľ nebol aktívne politicky činný, spoločensky činný, že nezastával žiadnu výnimočnú spoločenskú funkciu a že nebol aktívny športovec a že teda nejde u navrhovateľa o prípad hodný osobitného zreteľa. Zdôraznil, že v dôsledku dopravnej nehody navrhovateľ jednoducho nemôže svoj bežný osobný, rodinný, spoločenský život žiť na takej úrovni, ktorú dosahoval pred dopravnou nehodou a taktiež je obmedzený v dôsledku trvalých následkov pri výbere povolania, je neustále psychiatricky liečený. Odporca nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil skutkové zistenia súdu počas celého súdneho konania. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Zdôraznil čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody uverejnenom vo vyhláške č. 130/1976 Zb., § 1 ods. l vyhlášky č. 423/1991 Zb., § 28 ods. 2 zákona č. 381/2002 Z.z., § 7 ods. l vyhlášky. Záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však povinná plniť za poisteného. Navrhovateľovi tak nevznikol priamy právny nárok na náhradu škody voči nemu. Skutočnosť, že poskytol čiastočné plnenie navrhovateľovi, ešte nezakladá jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Z Jednotnej dohody medzi kanceláriami nevyplýva, žeby mal poškodený priamy právny nárok na náhradu škody voči poisťovni. Zdôraznil, že sa jedná o dohodu medzi kanceláriami a ich postupu pri vysporiadaní nárokov poškodených a nie medzi kanceláriou a poškodeným. Súd nezohľadnil pri rozhodovaní už vyplatené plnenie v sume 1.157,64 €. Samotná závažnosť poškodenia zdravia nemôže byť prípadom hodným mimoriadneho zreteľa, keďže diferenciácia pre jednotlivé prípady je predmetom odborného posúdenia ošetrujúcim lekárom a následným predelením bodov k jednotlivým formám poškodenia zdravia a tým spôsobenej bolesti. Mimoriadne zvýšenie bolestného musí byť odôvodnené a môže byť priznané len v prípadoch, ak preukázateľne pri poškodení zdravia poškodený znášal zvlášť mučivé stavy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé útrapy. V predmetnom konaní nebolo preukázané, žeby vytrpené bolesti a dĺžka liečenia navrhovateľa boli výrazne väčšie ako u iných osôb s porovnateľnými zraneniami. Nebolo preukázané, žeby priebeh liečenia u navrhovateľa vykazoval také komplikácie, ktoré by neboli bežné pri liečení obdobných zranení iných osôb. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že v súvislosti s dopravnou nehodou bol navrhovateľ hospitalizovaný od 2.12.1999 do 16.12.1999, následne od 5.1.2000 do 14.1.2000 za účelom rehabilitácie a od 14.2.2000 do 19.2.2000 za účelom artroskopie, spolu teda 30 dní a bez komplikácií. Vyšetrenia od 3.1.2001 a hospitalizácia od 9.4.2001 nesúviseli so zraneniami navrhovateľa pri danej dopravnej nehode, ale výlučne so žalúdočnými ťažkosťami, ktoré neboli v súvislosti s danou dopravnou nehodou. Pri súbehu dôvodov uvedených v prílohe A.I. k vyhláške č. 32/1965 Zb. ods. 6,7 hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané posudkovým lekárom sa zvýši až o polovicu, ak došlo a/ k infekcii rany, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, alebo pri liečbe nastali komplikácie, c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Možno teda odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby, čo ani jeden z posudzujúcich lekárov nenavrhol. To opätovne potvrdzuje, že liečba zranení u navrhovateľa prebehla štandardným spôsobom, bez komplikácií. Pripustil, že každá návšteva lekára, hospitalizácia, je spojená s určitým diskomfortom, nepohodou, prípadne nervozitou zo strany poškodeného, ale táto skutočnosť ešte nezakladá nárok na mimoriadne odškodnenie za bolesť. Mimoriadne zvýšenie bolestného na 35- násobok základného bodového ohodnotenia bolo nepreukázané, suma doteraz vyplatená je dostatočná. Rovnako súd nezohľadnil pri priznaní náhrady škody ani vyplatené plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.838,08 €. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Už samo základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. l vyhlášky) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom negatívnych následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, primerané zvýšenie až na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver o tom, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením; zvýšenie prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok porovnania zdravotného stavu pred zranením a po ňom opodstatňuje záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné skutočne len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne. V tejto súvislosti zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. M Cdo 39/2003, z ktorého vyplýva, že stupeň rozsahu, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje stupeň, rozsah a intenzitu predpokladanú v § 6 ods. 2 vyhlášky. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ je neustále psychiatricky liečený. Totiž znalecký posudok č. 8/2005 Psychiatrickej nemocnice P. Pinela Pezinok bez pochýb vylúčil všetky ťažkosti, ktorými navrhovateľ preukazoval prípad hodný osobitného zreteľa ako depresie, ťažkosti koncentrácie a pod. Z neho vyplýva, že navrhovateľ chodil na kontroly k lekárovi nepravidelne, svojvoľne vynechával lieky, psychiatra začal navštevovať takmer rok po dopravnej nehode. Určité charakteristiky osobnosti ako dráždivosť, výbušnosť a nervozita nemožno jednoznačne považovať za následok prekonaného úrazu, tieto charakteristiky sa u navrhovateľa prejavovali už pred úrazom, závery psychiatrického a psychologického vyšetrenia nepotvrdili psychiatrický nález takého charakteru, ktorý by podmieňoval zmenu pracovného uplatnenia, riadiace a ani rozhodovacie procesy u navrhovateľa nie sú narušené, jeho schopnosti koncentrácie a výkonná zložka psychiky je podľa vyšetrenia na dobrej úrovni, teda nie je prekážkou, aby mohol ďalej pracovať, prípadne sa venovať svojim záľubám. Fakt, že sa mu opakovane o nehode sníva, neovplyvňuje dôležité psychické funkcie potrebné pre jeho normálny súkromný a profesionálny život, navrhovateľ sa nemusí podrobovať psychiatrickej liečbe ani znalec nenachádzal dôvod na priznanie invalidného dôchodku, ani dôvody pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ objektívne nejaví známky depresie alebo úzkosti, strach z ľudí alebo zo spoločnosti. Psychický stav navrhovateľa je hlavne ovplyvnený pretrvávajúcimi žalúdočnými ťažkosťami a rodinnými vzťahmi, kde mu nie je umožnené vídať sa so svojím vnukom, robí mu problémy bývalá synova priateľka, ktorá mu nechce dávať vnučku, dcéra žije v Čechách s narkomanom a nedokáže jej pomôcť; neskôr mal dlhodobejšie problémy s firmou, ktorú priateľ svojím podvodmi priviedol k zániku, mal depresívne myšlienky v súvislosti so zaťom, ktorý požíval omamné látky. Podľa rodinnej anamnézy sa aj sestra a matka navrhovateľa liečili na psychiatrii. Manželstvo navrhovateľa bolo rozvedené v dôsledku neprekonateľných rozporov, v dôsledku permanentného stresu súvisiaceho s financovaním penziónu, navrhovateľ robil rozhodnutia bez toho, aby manželku o tom informoval, bez jej vedomia dal inzerát na predaj penziónu, našla si nového partnera, s ktorým odišla do Čiech. Výpoveď bývalej manželky ohľadom terajšieho stavu navrhovateľa nie je možné považovať za objektívnu, nakoľko s ním nežije už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti a je otázne, ako často sa vídavajú, či spolu komunikujú. Je pravdou, že navrhovateľ trpí v dôsledku nehody obmedzenou hybnosťou a kývavosťou ľavého kolena, avšak nie je pravdou, že navrhovateľ sa nemôže zúčastňovať žiadnych športových aktivít a už nikdy nemôže využiť svoj voľný čas naplno. Je veľa športových, kultúrnych, spoločenských aktivít, kde by sa navrhovateľ v prípade záujmu vedel uplatniť (plávanie, rybolov, práca na záhrade, účasť na rôznych spoločenských, kultúrnych, podujatiach). Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V prípade, že odvolací súd neprihliadne na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť v dôsledku nepreukázania dôvodov na priznanie mimoriadneho odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žiadal náhradu trov konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Žiadal náhradu trov konania. Pri stanovení pasívnej vecnej legitimácie odporcu vychádzal z právneho stavu tak, ako ho podrobne odôvodnil v návrhu zo dňa 23.3.2001, na pojednávaní dňa 7.6.2002 a neskôr v priebehu konania upravil v súvislosti so zmenami, ktoré priniesol zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvého stupňa sa správne s týmito zákonnými zmenami vyporiadal. Už v predchádzajúcom odvolaní odporca vzniesol námietku vecnej pasívnej legitimácie, ktorú odvolací súd v následnom rozhodnutí neakceptoval. Vo vzťahu k dôvodom odvolania ohľadne priznania 35-násobku bodového ohodnotenia bolesti navrhovateľ dôvodil, že súd vychádzal z bodového ohodnotenia stanoveného v posudku znalca MUDr. Gémeša, ktorý pôvodné bodové ohodnotenie a následky spojené so zažívacími ťažkosťami vynechal, preto je námietka odporcu v tomto smere neopodstatnená. Súd vychádzal zo záverov a upraveného bodového ohodnotenia stanoveného v rámci nariadeného znaleckého dokazovania. Námietky odporcu preto považuje za nepodložené a v rozpore so skutočnosťou. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred prvým rozhodnutím, po jeho doplnení po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, správne posúdil závažné okolnosti, ktoré nastali po úraze pri jeho uplatnení v pracovnom živote a kariérnom postupe (ukončenie podnikania a nutnosť likvidácie rodinnej firmy Arstav, s.r.o.), v rodinnom a osobnom živote (rozpad manželstva a vynútená zmena bydliska), ako aj v celkovom spoločenskom uplatnení vyplývajúce z týchto úrazom vynútených zmien. Posudok Psychiatrickej nemocnice Philipa Pinela v Pezinku bol vypracovaný v júni 2005, teda takmer pred 9 rokmi, a preto je v tomto čase absolútne neaktuálny a nezodpovedajúci súčasnému stavu. Okrem toho už na pojednávaní dňa 30.4.2007 namietal formálny prístup pri jeho vyšetrení jedinou lekárkou - psychiatričkou, ktoré celé trvalo cca jednu hodinu a vôbec sa nepodrobil nariadenému konziliárnemu vyšetreniu. V priebehu celého konania priebežne predkladal a zdokladoval všetky podstatné skutočnosti o svojej liečbe. Až po predložení daného kontroverzného znaleckého posudku absolvoval s diagnózou depresívna porucha 2x hospitalizáciu v dennom stacionári Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici s medikamentóznou, individuálnou a skupinovou terapiou (správa D.. J. zo dňa 13.11.2009). V ďalšom konaní predložil na pojednávaní dňa 18.2.2013 aktuálne lekárske správy z kontrolných návštev v psychiatrickej ambulancii (správa zo dňa 28.10.2010 D.. U., správa zo dňa 23.2.2012 D.. O., správa zo dňa 12.6.2012 s potvrdením návštevami ambulancie dňa 21.8.2012, 10.12.2012 u D.. O.). Tieto dôkazy svedčia o pretrvávajúcich psychických problémoch (stredne ťažká depresia) vyžadujúcich si neustále sledovanie, kontrolu a nutnosť liečby a potvrdzujú formálnosť a neaktuálnosť znaleckého posudku vypracovaného Psychiatrickou nemocnicou Philipa Pinela v Pezinku, na ktorý sa odporca stále odvoláva neberúc do úvahy nové dôkazy; rovnako tak platí pokiaľ ide o tvrdenie odporcu s odvolaním sa na závery tohto znaleckého dokazovania ohľadne neexistencie nutnosti psychiatrickej liečby, možnosti prípadnej invalidizácie a neprítomnosť trvalých následkov v oblasti sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalecký ústav aspoň seriózne uviedol, že tieto dôvody nenachádza v čase vypracovania posudku (v roku 2005), pričom odporca s týmito závermi argumentuje vo svojom terajšom odvolaní, po uplynutí viac ako 8 rokov od hodnotenia týchto záležitostí a vecí ústavom. Na pojednávaní dňa 18.2.2013 predložil súdu aj ďalšie lekárske správy z internej a neurologickej ambulancie o výskyte zdravotných problémov, ktoré majú možný súvis s poraneniami a následkami utrpenými pri danej dopravnej nehode. Taktiež opätovné upozornenie a poukaz odporcu v terajšom odvolaní na záver tohto znaleckého ústavu o tom, že je podľa jeho zistení schopný pracovať a riadiť svoju firmu s ohľadom na faktické ukončenie podnikania a likvidáciu spoločnosti, v ktorej zastával funkciu konateľa, je v rozpore s aktuálne známou skutočnosťou. Zdôraznil výpoveď svedkyne I. Š., svojej bývalej manželky, ktorá potvrdila, že pred úrazom bol veľmi aktívny po pracovnej i mimopracovnej, spoločenskej stránke. V práci bol húževnatý, pracoval na stavbách, čo si vyžadovalo jeho prítomnosť v práci až do večerných hodín. Po práci sa venoval rodine, organizoval pre deti program a rôzne akcie, bol starostlivý a často spoločne jazdili na bicykli. K jeho koníčkom patrila turistika, rybárčenie, lyžovanie, čo je teraz po dopravnej nehode vylúčené. Navštevovali spolu tanečné zábavy, plesy. Po nehode sa zmenil, uzavrel sa do seba, stal sa z neho veriaci človek (možno až fanaticky). Mal a má problémy s dopravou, nemôže riadiť vozidlo a všade ho musí voziť syn. Stratil záujem o podnikanie, nezvládal vedenie firmy, hromadili sa dlhy, a tak kvôli hroziacim exekúciám prišli o rodinný dom a majetok, prestali žiť spoločensky, nezúčastňovali sa na žiadnych akciách, zmenil sa jeho vzťah k rodine, k deťom. Pred úrazom sa u neho nervozita, podráždenosť, výbušnosť, neprejavovali, naopak bol kľudný, vzniknuté problémy kľudne zvládal a vyriešil. V tomto ohľade je tvrdenie znalca o existencii a výskyte týchto negatívnych vlastností už pred úrazom v zásadnom rozpore s poznatkami blízkej osoby, ktorá s ním pred úrazom trvale žila v manželstve a v spoločnej domácnosti. Podnikanie skončil kvôli dlhom, ktoré vznikli potom, keď nebol schopný včas uhrádzať faktúry, ktoré sa nahromadili v dobe, keď bol po úraze práceneschopný a poberal len nemocenské. Po dopravnej nehode nezvládal viesť firmu po fyzickej aj psychickej stránke. Užíval lieky od psychiatra, bol apatický, uzatvorený, nekomunikatívny, neschopný riešiť vzniknutú situáciu, nemohol riadiť auto. Problémy v manželstve začali vznikať až po dopravnej nehode cca v priebehu jedného roka po nej; známosť s iným partnerom si manželka našla až v roku 2004. Dôvodov na ukončenie spoločného podnikania a neskôr aj manželského spolužitia bolo viac, ktoré vzájomne súviseli. Po nehode a úraze v dôsledku jej následkov došlo k zmene jeho chovania, keď nedokázal situáciu v manželstve riešiť, vzťah bol sprevádzaný nervozitou, hádkami, pričom obaja mali rôzne názory. Pred nehodou nemal žiadne zdravotné problémy, ani choroby. Po úraze sa u neho značne zmenila psychika. Pred nehodou bol zvyknutý všetko riadiť a rozhodovať sám, po nehode to už nedokázal, zostal zo všetkého zlomený. Tvrdenie odporcu o neobjektívnosti výpovede svedkyne nemá reálne opodstatnenie. Jednak kvôli spoločným deťom udržiavajú potrebný kontakt, jednak na základe aj odporcom položených otázok svedkyňa seriózne vypovedala a zhodnotila obdobie pred úrazom a po ňom. Tvrdenie odporcu o pochybení súdu pri mimoriadnom zvýšení odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia považuje za nesprávne a v rozpore s právnou úpravou platnou v čase rozhodovania súdu. Odporca sa odvoláva a cituje vyhlášku č. 32/1965 Zb. účinnú do 31.3.1995, s účinnosťou od 1.4.1995 novelou uskutočnenou vyhláškou č. 47/1995 Z.z. však došlo k zmierneniu pôvodne značne obmedzujúcej podmienky pre možný postup súdu podľa ustanovenia § 7 (v prípadoch hodných osobitného zreteľa). Súd prvého stupňa postupoval v súlade s touto aktuálne platnou právnou úpravou. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu slovenskej republiky, na ktoré sa odporca odvoláva, takéto zvery nevyplývajú. Otázka priznania a výšky priznanej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je vždy na základe vyhodnotenia skutkového a právneho stavu podľa splnomocnenia v § 7 ods. 3 vyhlášky záležitosťou súdu. Súd pri určení výšky priznanej náhrady vychádzal z bodového ohodnotenia stanoveného znalcom MUDr. Gémešom (okrem psychických následkov, ktoré tento znalec, ale ani psychiatrický znalecký ústav nebodoval) a tento postup prvostupňového súdu akceptoval a považuje ho za správny. Rovnako tak tvrdenie odporcu v tom, že takéto mimoriadne odškodnenie môže súd priznať len v prípade poškodených, ktorí boli zapojení do vybraných činností na osobitne vysokej a mimoriadnej úrovni, nezodpovedá praktickým skúsenostiam ani právnej úprave odškodňovania. Zo súdnej praxe sú známe prípady a rozhodnutia, keď aj poškodeným účastníkom, ktorí nepatria do rangu výnimočného postavenia, bolo súdnym rozhodnutím priznané mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj u bežného človeka môže poškodenie zdravia pri nezavinenom dopravnom úraze spôsobiť značné bolesti, zanechať trvalé následky, ktoré závažným spôsobom obmedzia jeho ďalšie pôsobenie a uplatnenie v rôznych oblastiach života. Opačný postup by bol diskriminačný a v rozpore so zásadou spravodlivého odškodnenia. Odporca sa už k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa v poradí druhému nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. júla 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal, doplnil, dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vrátane toho, že navrhovateľ neniesol účasť, spoluúčasť, na vzniknutej škode, a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; dôsledne sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení. V konaní neboli zistené také vady, také ani sám odvolateľ netvrdil, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p., v ňom dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na otázku, prečo navrhovateľovi v uvedenom rozsahu vyhovel, ako sa (opakovane) vyporiadal s námietkami odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie; vrátane právneho nástupníctva, rozhodného práva vo veci. Súd nepovedal, že za škodu navrhovateľovi zodpovedá odporca, vychádzal (len) z toho, že na odporcu prešla povinnosť poskytnúť navrhovateľovi ako poškodenému plnenie za poisteného (škodcu). Nezvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na dvojnásobok už samotným znalcom samo osebe nezakladá nemožnosť súdu zvýšiť o viacnásobok odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Napokon nemožno zohľadniť v prospech odporcu to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní opomenul už ním poskytnuté plnenie. Totiž ako je uvedené vyššie, konanie v časti týkajúcej sa odporcom poskytnutého plnenia bolo zohľadnené už pri rozhodovaní rozsudkom v poradí prvým a zostalo právoplatne skončené, rovnako tak aj ohľadne nárokov navrhovateľa presahujúcich priznanú sumu. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1, 4, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.