Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200003 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: I.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, V. XX/A, J., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. T.-BA-T zo dňa 12.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) č. M.-P-XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 372/1990 Zb.“), za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. sa do času zákazu činnosti započítal čas, po ktorý žalobca nesmel túto činnosť vykonávať, t. j. od 01.05.2014. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa žalobca dopustil tým, že dňa 01.05.2014 v čase o 00:51 hod. viedol motorové vozidlo zn. S. S ev. č. BA-XXX EF v J. po G. ulici, kde na križovatke ulíc G. - E. - E. ulica prešiel križovatkou v čase, keď pre jeho smer jazdy svietil na svetelnom signalizačnom zariadení signál s červených svetlom „STOJ!“ a dňa 01.05.2014 v čase o 00:53 hod. viedol motorové vozidlo S. S ev. č. BA-XXX EF v Bratislave po Spojnej ulici, kde v križovatke ulíc Spojná - Banskobystrická ulica neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravného značenia „P2-Stoj, daj prednosť v jazde!“, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 8/2009 Z. z.“). Tieto skutočnosti zachytila kamera systému SOITRON, pričom videozáznam z nej tvorí súčasť administratívneho spisu. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-191/2014-P zo dňa 12.12.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že bol uznaný vinným zo spáchania priestupkov, ktoré mu neboli preukázané. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej aj len „ODI OR PZ Bratislava I“) postúpil vec prvostupňovému správnemu orgánu bez zákonného dôvodu, čím boli spôsobené zbytočné prieťahy. V prípade priestupku na križovatke Šancová - Štefánikova nebolo jeho vozidlo stotožnené s vozidlom páchateľa a tvrdenia a dôkazy o stave krajnej núdze na križovatke Spojná - Banskobystrická žalovaný nezohľadnil. Podľa názoru žalobcu postupoval žalovaný v rozpore so zásadou zákonnosti, súčinnosti, materiálnej pravdy a rýchlosti. Žalobca tiež namietal, že ho policajná hliadka neobvinila z priestupku, ktorého sa mal dopustiť na križovatke ulíc Spojná - Banskobystrická tým, že údajne nezastavil na značke „STOJ!“, čím si hliadka nesplnila zákonnú povinnosť. Policajti nepravdivo uviedli, že žalobca odmietol čokoľvek prevziať a že sa správal arogantne. Miestne príslušný správny orgán nezačal konanie o priestupku v lehote stanovenej v § 67 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.. Upovedomením zo dňa 26.06.2014 bol žalobca zmätočne informovaný o žiadosti o predĺženie lehoty a bez uvedenia dôvodu. Aj napriek jeho žiadosti žalovaný v rozpore so zákonom nezačal konanie. Miestne príslušný správny orgán postúpil priestupkový spis inému vecne príslušnému orgánu bez zákonného dôvodu. Prvostupňový správny orgán nezabezpečil podklad pre rozhodnutie tak, aby mohol rozhodnúť v lehote stanovenej zákonom a svedka predvolal až na deň 11.09.2014. V tejto súvislosti citoval § 32 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku. Žalobca bol upovedomený o začatí konania výzvami zo dňa 21.07.2014 a 12.09.2014, kde bol zmätočne vyzvaný na prinesenie vodičského preukazu. Nedostavenie sa jedného zo svedkov na výsluch nasvedčuje, že ide o nedôveryhodnú osobu. Druhý svedok bol usvedčený z uvádzania nepravdivých údajov a zamlčovania rozhodujúcich skutočností. K tvrdeniu svedka, že blokové konanie nebolo, nakoľko si žalobca nebol vedomý spáchania priestupku, žalobca uviedol, že zákon č. 372/1990 Zb. takúto podmienku nestanovuje. V skutočnosti mu bola uložená bloková pokuta 150,- eur, ktorú odmietol zaplatiť z dôvodu nespoľahlivo zisteného skutkového stavu. O predĺžení lehoty na rozhodnutie nebol žalobca informovaný. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/280/2010 a na to, že dva týždne predtým mu žalovaný vrátil 132,- eur. Ďalej uviedol, že svedok pripustil, že auto, ktoré prešlo na červenú, nemal stále v dohľade, pričom podľa názoru žalobcu ho nemal v dohľade ani po tom, ako prešla sanitka. Počas výsluchu svedok aj správny orgán zvyšovali hlas, čo žalobca pociťoval ako zastrašovanie. Vypočúvanie svedka narúšal aj ďalší policajt. Podľa žalobcu takéto situácie ohrozujú jeho život a zdravie, a preto sa dňa 09.10.2014 nedostavil na ústne prejednanie priestupku. Aj napriek tomu, že bolo rozhodnuté dňa 09.10.2014, prvostupňové rozhodnutie mu bolo doručené až dňa 29.10.2014. Pre urýchlenie konania chcel podať odvolanie ústne do zápisnice, čo mu nebolo umožnené. Výzvu na doplnenie odvolania žalobca označil za zmätočnú a nedostatočne vysvetlenú. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne z dôvodu, že v odvolaní netvrdil, že neprešiel na červenú. Tvrdenie žalovaného, že kamera SOITRON zachytila všetky skutočnosti, je nepravdivé, lebo na videozázname nie je vidieť evidenčné číslo vozidla. Zadokumentovanie priestupku nebolo vykonané v súlade so zákonom, lebo hliadka nezadokumentovala priestupok, ktorého sa mal žalobca dopustiť na križovatke Spojná - Banskobystrická. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že boli dodržané všetky lehoty. Žalobca tiež namietal, že odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný dostatočne nezaoberal a nevyrovnal sa s námietkou v ňom uvedenou. Za najzávažnejšiu skutočnosť považoval dôvod odmietnutia zaplatiť blokovú pokutu, ktorým bolo nespoľahlivé zistenie priestupku. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal odôvodnenosťou zadržiavania vodičského preukazu žalobcu aj napriek tomu, že o to v odvolaní žiadal. Zároveň citoval § 70 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z.. Na záver žalobca vyjadril nesúhlas so stanoviskom verejnej ochrankyne práv JUDr. Jany Dubovcovej. Pokiaľ ide o vyjadrenie prokuratúry, s tým súhlasil len v časti, že došlo k porušeniu zákona zo strany žalovaného. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom konania, v ktorom bol viackrát porušený zákon a príslušné správne orgány nekonali spôsobom ustanoveným zákonom, z čoho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. V prvom rade uviedol, že zo spisového materiálu má za preukázané, že žalobca sa dňa 01.05.2014 dopustil priestupku tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky tieto skutočnosti zachytila aj kamera systému SOITRON. Uvedené skutočnosti zistil orgán, ktorý je v zmysle § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) oprávnený odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov. Oprávnenia policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky upravuje § 69 zákona č. 8/2009 Z. z.. Žalovaný nemal pri rozhodovaní vo veci pochybnosti, že by policajti sledovali iný účel než účel, ktorým je plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Priestupok bol zadokumentovaný zákonným spôsobom. K námietkam žalobcu o nečinnosti uviedol, že dňa 05.05.2014 bola ODI OR PZ Bratislava I doručená správa o výsledku objasňovania priestupku. ODI OR PZ Bratislava I v rozhodnutí dňa 09.05.2014 dospel k záveru, že vodičský preukaz žalobcu bol dňa 01.05.2014 zadržaný v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. a že dôvody jeho zadržania naďalej trvajú, a preto nemohol byť žalobcovi vrátený. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 09.05.2014 si žalobca prevzal a dňa 13.05.2014 bolo ODI OR PZ Bratislava I doručené odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, ktoré bolo postúpené žalovanému dňa 21.05.2014. Žalovaný vydal dňa 30.05.2014 rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie zo dňa 09.05.2014 potvrdil z dôvodu, že pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu postačuje dôvodné podozrenie, že nastali okolnosti, pre ktoré je možné vodičský preukaz zadržať. Žalovaný tiež dodal, že ODI OR PZ Bratislava I obdržal spisový materiál dňa 02.07.2014 a v ten istý deň ho odstúpil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán počas prejednávania priestupku dňa 18.08.2014 zistil, že je potrebné vypočuť svedkov, ktorí objasňovali priestupok. Dňa 11.09.2014 bola s R. D. spísaná zápisnica, pričom výsluchu sa zúčastnil aj žalobca. Žalovaný poukázal na vyjadrenie svedka uvedené v zápisnici, podľa ktorých svedok s kolegom I. E. vykonávali hliadkovú službu v obvode OO PZ Staré Mesto a svedok si všimol, že na semafore od Pražskej ulice na Štefánikovu na červenú prešlo vozidlo žalobcu. Hliadka sa vydala za vozidlom. K zastaveniu došlo na Námestí slobody. Žalobca si nebol na mieste vedomý spáchania priestupku a bolo mu umožnené nahliadnuť na vyhotovený kamerový záznam, ktorý mu bol prehraný 4 až 5krát. Aj napriek tomu si žalobca nebol vedomý spáchania priestupku. Výpoveď svedka považoval žalovaný za dôkaz obsiahnutý v spontánnej výpovedi nezaujatého svedka. O priestupku prvostupňový správny orgán rozhodol v neprítomnosti žalobcu, nakoľko sa na jeho prejednanie aj napriek riadnemu doručeniu predvolania nedostavil. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/5/2014, z ktorého vyplýva, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný. Ďalej citoval z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/881/2012. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, prečo policajti nepokračovali v blokovom konaní, citoval § 3 a § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a uviedol, že aj z odvolania žalobcu vyplýva, že pokutu odmietol zaplatiť. Na zodpovednosť za priestupok v tomto prípade stačí zavinenie z nedbanlivosti. Taktiež poukázal na vyjadrenie Okresnej prokuratúry Bratislava V, z ktorého vyplýva, že správny orgán môže zaslať upovedomenie o predĺžení lehoty aj dodatočne. Ombudsmanka sa v upovedomení o výsledkoch vybavenia podnetu žalobcu vyjadrila, že nie je preukázané, že by postupom ODI OR PZ Bratislava I pri prejednávaní priestupku došlo k porušeniu základného práva alebo slobody žalobcu. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, postupoval v zmysle správneho poriadku, objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku žalobcom a riadne odôvodnil sankciu. IV. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb., za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 137 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku, z úradných záznamov vypracovaných svedkami, zo zápisnice o výsluchu svedka D. a z videozáznamu jednoznačne vyplynulo, že popis skutku tu uvedený je totožný so skutkom, ako bol popísaný v napadnutých rozhodnutiach. Súd nemá žiadny relevantný dôvod spochybňovať tvrdenia svedkov, ktorí zadokumentovali priestupok a ktorí uviedli, že videli, ako žalobca dňa 01.05.2014 o 0:51 hod. viedol motorové vozidlo v Bratislave po Pražskej smerom na Štefánikovu ulicu a na semafore križovatky Pražská - Štefánikova, kde nerešpektoval, že na svetelnom signalizačnom zariadení svietil červený signál „STOJ!“, nezastavil a pokračoval v jazde na Štefánikovu ulicu. Následne zabočil na Spojnú ulicu a na križovatke Spojná - Banskobystrická nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „P2 - Stoj, daj prednosť v jazde!“ a pokračoval v jazde bez zastavenia na Námestie slobody. Uvedené skutočnosti boli zachytené aj kamerou systému SOITRON nachádzajúcou sa v služobnom motorovom vozidle. Videozáznam z kamerového systému potvrdzuje pravdivosť výpovede svedkov. Súd nezistil, že by svedok D. uvádzal nepravdivé údaje tak, ako to tvrdil žalobca. Výpovede svedkov sú hodnoverné, nakoľko zo služobného vozidla mali svedkovia dobré výhľadové pomery a s výnimkou pár sekúnd, počas ktorých prešla sanitka, im nič nebránilo v sledovaní iných účastníkov cestnej premávky pohybujúcich sa po ceste. Aj napriek tejto skutočnosti je na videozázname zadokumentované, že sanitka prešla až po zachytení priestupku spáchaného žalobcom tým, že nerešpektoval svetelné signalizačné zariadenie, na ktorom svietil červený signál „STOJ!“ a pokračoval v jazde. Tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo, ktoré prešlo na červenú, nemal svedok D. stále v dohľade a nemal ho v dohľade ani po tom, ako prešla sanitka, súd považuje za účelové. Svedok SC. vo svojej výpovedi uviedol, že aj napriek tomu, že na sekundu nevidel vozidlo, pretože tadiaľ prechádzala sanitka, odmietol, že by prišlo k zámene s iným vozidlom. Súd poukazuje na to, že aj z videozáznamu je zrejmé, že v čase okolo 0:51 hod. nebola na mieste spáchania priestupku veľká premávka a za ten veľmi krátky čas, pokým prešlo vozidlo rýchlej zdravotnej služby, nemohlo dôjsť k zámene vozidiel. Súd mal tiež za preukázané, že okrem vozidla, ktoré zastavili policajti na Námestí slobody, nešlo žiadne iné vozidlo, a preto ani nebolo nevyhnutné zachytiť evidenčné číslo vozidla na videokameru. Navyše, svedkovia nemali žiadny dôvod vymyslieť si spáchanie priestupku. Žalovaný postupoval správne, keď výpoveď svedka D. považoval za hodnovernú a postačujúcu pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Každý príslušník policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa pre služobné pomery posudzuje cez prizmu zloženej služobnej prísahy. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Súd nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, že by príslušníci policajného zboru konali zaujato, nakoľko žalobcu nepoznali a rovnako nezistil, že by konali v rozpore so zákonom, resp. so služobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a ktoré vyhodnotili ako vyššie identifikovaný priestupok. V situácii, kde sú voči sebe prezentované protikladné hodnotenia skutkového stavu policajtmi a páchateľom priestupku, je nutné pomeriavať hodnovernosť tvrdení priestupkových orgánov dôkazmi, ktoré sú schopné túto hodnovernosť spochybniť. V prejednávanej veci sú tvrdenia policajtov podložené kamerovým záznamom tvoriacim súčasť administratívneho spisu, ktorý súd považuje za dôkaz, ktorý je spôsobilý potvrdiť obsah tvrdení policajtov. Od žalobcu ako páchateľa sa legitímne očakávalo, že navrhne dôkaz vo svoj prospech. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. Sžso/33/2010 zo dňa 22.03.2011 vymedzil vo všeobecnej rovine dôkazné bremeno na ťarchu žalobcu tak, že je logické, že žalobca v súdnom konaní prezentuje svoje subjektívne predstavy, prečo by malo byť rozhodnutie správneho orgánu preňho priaznivé. Toto však na úspech v súdnom prieskume správnych rozhodnutí nie je postačujúce, pokiaľ žalobca okrem svojich predstáv (procesná zásada bremena tvrdenia) neponúkne právne relevantnú argumentáciu (dôkazné prostriedky) na jej podporu (procesná zásada unesenia dôkazného bremena). Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že príslušníci policajného zboru konali pri objasňovaní priestupku odborne v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.. K námietke žalobcu, že službukonajúci policajti nepokračovali v blokovom konaní súd v zhode so žalovaným uvádza, že správny orgán môže uložiť pokutu iba v prípade vyslovenia súhlasu obvineného s jej uložením a s jej výškou. Nakoľko žalobca odmietol pokutu vo výške 150,- eur zaplatiť na mieste, nebolo možné v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pokračovať v blokovom konaní. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán predvolal svedka až na deň 11.09.2014 ako aj argumentáciu, že nedostavenie sa druhého svedka Šťastného na výsluch zakladá jeho nedôveryhodnosť, považuje súd za neopodstatnenú. Správny poriadok nestanovuje lehotu, v ktorej je správny orgán povinný predvolať svedka na výsluch. Pokiaľ ide o druhého svedka Šťastného, počas výsluchu svedka Smolíka prvostupňový správny orgán položil žalobcovi otázku, či žiada vypočutie aj druhého svedka. Žalobca sa vyjadril, že to nepotrebuje, teda s jeho nevypočutím súhlasil a žiadal vyvodenie dôsledkov z nedostavenia sa na výsluch, za čo prvostupňový správny orgán uložil svedkovi Šťastnému poriadkovú pokutu. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 19 ods. 2 správneho poriadku, keď výzvou zo dňa 10.11.2014 vyzval žalobcu na doplnenie odvolania zo dňa 29.10.2014 pozostávajúceho z dvoch viet o všeobecné náležitosti. Všeobecnými náležitosťami podania podľa správneho poriadku sú individualizácia subjektu, t. j. kto ho podáva, označenie predmetu konania, t. j. čoho sa návrh týka a označenie petitu, t. j. čo sa navrhuje. Z podaného odvolania žalobcu nebolo zrejmé, čo navrhuje. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu bezodkladne ani v zákonom stanovenej lehote, súd v zhode so žalovaným ako aj stanoviskom Okresnej prokuratúry Bratislava V uvádza, že účastníka konania možno o predĺžení lehoty podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku upovedomiť aj dodatočne. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie odôvodnenia zadržania vodičského preukazu v napadnutom rozhodnutí súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia ODI OR PZ Bratislava I č. ORP-P-193/ BA1-ODI1-2014 zo dňa 09.05.2014 o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi ako aj z rozhodnutia žalovaného o odvolaní č. KRPZ-BA-KDI21-101/2014-P zo dňa 30.05.2014 je zrejmé, čo bolo podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, rovnako bolo zrejmé, že ho vydal prvostupňový správny orgán v čase, resp. v štádiu konania, keď bol žalobca podozrivým zo spáchania určitého priestupku (podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.), resp. z porušenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., v dôsledku porušenia ktorého je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z.. Na dôvod zadržania vodičského preukazu žalovaný tiež poukázal aj v napadnutom rozhodnutí. Poukazovanie na prípady neetického a nezákonného správania príslušníkov policajného zboru súd vyhodnotil ako účelovú obranu žalobcu, nakoľko tieto prípady nemajú žiadny pomer k preskúmavanej veci a nemožno z nich vyvodzovať záver, že všetci príslušníci policajného zboru porušujú prísahu alebo služobné povinnosti. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že postup žalovaného správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.