Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200046 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200046.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. Z. Q. Y., vek viac ako 18 rokov, bez dokladov totožnosti, ID osoby: XXX XXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy O. H. I. XX, R., C. R., Z. G. I. C. na I. X, H., zastúpeného pani JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 14.1.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-383-79/PO-Ž-2013 zo dňa 8.12.2014
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-383-79/PO-Ž-2013 zo dňa 8.12.2014 v napadnutom výroku, ktorým nebol navrhovateľovi udelený azyl p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-383-79/PO-Ž-2013 zo dňa 8.12.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len“ zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, poskytol mu však doplnkovú ochranu. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci a výrok ktorým navrhovateľovi, štátnemu príslušníkovi Afganskej islamskej republiky (ďalej len „Afganistan“) odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť podanej žiadosti o azyl. Osobitne vyhodnotil tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého je maloletou osobou, pričom s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľ je osobou staršou ako 18 rokov - teda že ide o plnoletého žiadateľa o azyl. K samotným, navrhovateľom prezentovaným dôvodom jeho žiadosti o azyl dospel k právnemu názoru, že tieto dôvody nekorešpondujú s definíciou utečenca v zmysle Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevská konvencia“), pričom tieto dôvody súvisia s nepriaznivou všeobecnou situáciou v Afganistane. Bezpečnostnú situáciu v Afganistane odporca vyhodnotil ako takú, v dôsledku ktorej by v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu hrozilo vážne bezprávie, v dôsledku čoho navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 14.1.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia vo výroku o neudelení azylu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (keď odporca ustálil vek navrhovateľa iba na základe kópie odborného lekárskeho vyjadrenia, pričom ignoroval žiadosť o vykonanie znaleckého dokazovania, tiež preto, lebo odporca neuznal v predchádzajúcom konaní navrhovateľom predloženú kópiu „taskiry“ - afganského dokladu potvrdzujúceho vek navrhovateľa 17 rokov a tiež že odporca nevyvodil patričný záver z
vykonaného psychologického posudku), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť (s poukazom na skutočnosť, že odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia neodôvodnil nevykonanie znaleckého dokazovania) a nesprávne právne posúdenie veci (keď odporca vzhľadom na vek navrhovateľa - jeho maloletosť - nemal ani začať azylové konanie, tiež z dôvodu, že informácie o krajine pôvodu navrhovateľa v podstate potvrdzujú výpoveď navrhovateľa a že obavy navrhovateľa ako siroty z verbovania zo strany Talibanu korešpondujú s dôvodmi udelenia azylu.). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.2.2015 k návrhu rozhodnutie v napadnutej časti potvrdiť. Zotrval na správnosti výroku o neudelení azylu. Poukázal pritom na vykonané dokazovanie, na skutočnosť, že nešpecifikované problémy otca a starého otca navrhovateľa nie sú dôvodmi na udelenie azylu navrhovateľovi. Dôvodil, že závery psychologického vyšetrenia (podľa ktorého navrhovateľ je osobnostne nezrelou osobou) nepreukazujú, že navrhovateľ je mladistvou osobou, pričom súčasne poukázal na skutočnosť, že psychologička, ktorá navrhovateľa psychologicky vyšetrila je pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady, ktorej cieľom je napomáhať migrantom. K nezaloženiu originálu lekárskeho vyšetrenia, na základe ktorého bol vek navrhovateľa ustálený ako vyšší ako 18 rokov uviedol, že tento v azylovom spise založený (ako originál) nie je z dôvodu, že originál sa nachádza v spise policajného orgánu, ktorý vykonanie vyšetrenia zadal. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal v NSR o azyl ako plnoletá osoba. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov a dospel k názoru, že napadnutý výrok rozhodnutia odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správny a zákonný. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-383/PO-Ž-2013, ako aj so spisom predchádzajúcim ČAS: MU-224/PO-Ž-2013. Z obsahu spisu ČAS: MU-224/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ bol 13.5.2013 vypočutý na Oddelení hraničnej kontroly ÚHCP Topoľa, kde o. i. uviedol, že sa narodil 1.10.1997, že cestuje do NSR nakoľko v Afganistane je vojna, zlá politická a ekonomická situácia a že z týchto dôvodov žiada o azyl. V spise sa nachádza kópia odborného vyjadrenia MUDr. Moniky Lukačínovej, rádiológa z 13.5.2013, podľa ktorého rtg. vyšetrením ľavej ruky so zápästím navrhovateľa bolo zistené, že rtg. vyšetrenie svedčí pre ukončenie kostného vývoja, čo zodpovedá veku viac ako 18 rokov. Vyhlásením zo 14.5.2013 požiadal navrhovateľ o azyl z dôvodu obavy o život, pretože príslušníci Talibanu (ďalej len „Taliban“) žiadali od jeho babky aby s nimi spolupracoval, pretože je sirota. Toho istého dňa navrhovateľ na Oddelení azylu PZ Humenné o. i. uviedol, že rodičia mu povedali, že má 16 rokov, pričom presný dátum svojho narodenia uviesť nevie. Uviedol, že jeho matka zomrela na rakovinu a otca pred tromi rokmi zabila mína. V priebehu spískania dotazníka s navrhovateľom (dňa 20.5.2013) navrhovateľ o. i. uviedol, že jeho otec zomrel pred tromi rokmi (poznámka súdu: t.j. v roku 2010) a matka pred šiestimi rokmi (poznámka súdu: t.j. v roku 2007), že rodičia mu vravievali, že má iba 16 rokov a že nesúhlasí s tým, že na Slovensku je považovaný za plnoletého. Tiež uviedol, že rozpráva trochu ruským jazykom, ktorý sa naučil na radu prevádzača, že v lete roku 2012 ukončil šesť tried základnej školy a že občiansky preukaz, ktorý mu vybavil otec, ostal v Afganistane. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že sa obáva o svoj život pred Talibanom. Jeho príslušníci prišli za jeho babkou a žiadali ju, aby im jeho (navrhovateľa) vydala. Kedy k tomu malo dôjsť uviesť nevedel. O tomto kontakte s Talibanom mu babka povedala asi päť dní predtým, ako z Afganistanu vycestoval - v novembri 2012. Nič podrobnejšie mu o tomto kontakte s Talibanom babka nepovedala. Navrhovateľ sám do kontaktu s Talibanom nikdy neprišiel. O odchode navrhovateľa z Afganistanu rozhodla jeho babka. 18.6.2013 sa s navrhovateľom uskutočnil doplňujúci pohovor v priebehu ktorého uviedol, že sa narodil 1.1.1995 v Heráte. Uviedol, že jeho babka mu mala povedať, že sa narodil 16.8.1997. Na otázku, prečo predtým tvrdil, že mu jeho vek oznámili jeho rodičia, neodpovedal. Nevedel uviesť, koľko rokov mal keď začal chodiť do školy a ani to, koľko rokov mal keď začal pracovať ako opravár bicyklov. Toto azylové konanie bolo rozhodnutím odporcu z 8.7.2013 zastavené z dôvodu ust. § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Zo spisu ČAS: MU-383/PO-Ž-2013 súd zistil, že 5.8.2013 bol navrhovateľ vrátený na Slovensko z NSR, pričom na priepustke „laissez passer“ je ako dátum jeho narodenia uvedený deň 25.10.1994. Dňa 8.8.2013 bol s navrhovateľom spísaný dotazník v priebehu ktorého navrhovateľ o. i. uviedol, že sa narodil 1.1.1995. Uviedol, že jeho otec zomrel pred štyrmi rokmi (t.j. v roku 2009) - pričom rozdielnosť tohto údaju s predtým uvedeným údajom, podľa ktorého otec zomrel pred tromi rokmi (teda v roku 2010) nevysvetlil. Matka zomrela pred šiestimi rokmi (teda v roku 2007). Rozpor medzi rokom skončenia školskej dochádzky uvedenom v prvom azylovom konaní (2012) a rokom skončenia školskej dochádzky
uvedenom v aktuálnom azylovom konaní (2011) nevysvetlil. V ďalšom uviedol, že niekedy v roku 2012 prišli za jeho babkou príslušníci Talibanu a žiadali od nej, aby im navrhovateľa vydala. S tým nesúhlasila a nechcela aby ďalej chodil do školy. Následne s prevádzačom babka vybavila potrebné záležitosti a o všetkom navrhovateľovi povedala asi päť dní pred jeho vycestovaním z Afganistanu. Navrhovateľ uviedol, že sa obáva o svoj život a to v súvislosti s návštevou Talibanu u jeho babky. Vypovedal, že v NSR ako dátum svojho narodenia uviedol dátum 25.10.1994. Počas pohovoru navrhovateľ založil do spisu sken dokladu č. 703014 „evidencie registrácie obyvateľstva“ (rodného listu), podľa ktorého v roku 2010 mal 12 rokov. Následne 27.9.2013 prostredníctvom svojej zástupkyne v konaní pred odporcom založil do spisu doklad označený ako „originál dokladu potvrdzujúci tvrdenia klienta“ č. 703014. (Poznámka súdu: porovnaním týchto dokladov je už na prvý pohľad zrejmé, že sa nejedná o totožné listiny.) Obidva doklady boli postúpené na odborné skúmanie Oddeleniu analýzy cestovných dokladov ÚHCP OHP, ktoré 22.10.2013 vydalo svoje odborné stanovisko. Podľa neho obidva predložené doklady sú kópiami osobného dokladu Afganistanu, pričom navrhovateľom predložený originál rodného listu č. 703014 je falošným rodným listom. Predmetné stanovisko obsahuje aj zistené skutočnosti a odôvodnenie záverečného stanoviska. Dňa 18.11.2013 sa uskutočnil s navrhovateľom doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého navrhovateľ uviedol, že sken rodného listu (ktorý predložil v priebehu vstupného pohovoru) mu poslal jeho strýko mailovou poštou. Jeho originál, ktorý bol u babky, sa stratil. Nový doklad, predložený jeho zástupkyňou v konaní pred odporcom, mu vybavil strýko, bližšie okolnosti uviesť nevedel. Odporca následne 28.11.2013 vo veci vydal rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu. O podanom opravnom prostriedku voči tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Košiciach 11.3.2014 tak, že rozhodnutie potvrdil. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, prílohou ktorého bola správa z psychologického vyšetrenia navrhovateľa datovaná 2.5.2014, ktoré vykonala Mgr. Eva Štefániková, pracovníčka Slovenskej humanitnej rady Bratislava. Podľa nej výsledky testov poukazujú na vývojový stupeň na úrovni veku nižšieho ako uvádza navrhovateľ a to pravdepodobne vplyvom konkrétneho sociálneho prostredia v ktorom vyrastal. Navrhovateľ vykazuje známky osobnostnej nezrelosti s následkom zvýšenej závislosti na blízkych osobách. O podanom odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29.7.2014 tak, že napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu z 28.11.2013 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Následne odporca doplnil dokazovanie vyhľadaním a založením správ o Afganistane a vykonaním doplňujúceho pohovoru (21.10.2014). V jeho priebehu navrhovateľ odporcovi predložil dve pracovné zmluvy a uviedol, že jeho starý otec a tiež otec mali problémy. Pred piatimi rokmi (poznámka súdu: teda v roku 2009) prišli k nim domov ozbrojení muži a pýtali sa na otca - otec zavolal na políciu a následne muži odišli. V spise sú založené informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a tiež overená kópia odborného vyšetrenia navrhovateľa MUDr. Monikou Lukačínovou, rádiológa z 13.5.2013. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú
osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a po preskúmaní vznesených námietok dospel k názoru, že nie sú dôvodné: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci (keď odporca ustálil vek navrhovateľa iba na základe kópie odborného lekárskeho vyjadrenia, pričom ignoroval žiadosť o vykonanie znaleckého dokazovania, tiež preto, lebo odporca neuznal navrhovateľom predloženú kópiu afganského dokladu potvrdzujúceho vek navrhovateľa 17 rokov a tiež že odporca sa nevyvodil patričný záver z vykonaného psychologického posudku): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. K námietke týkajúcej sa stanovenia veku navrhovateľa: Podľa názoru súdu odporca správne a v súlade so zákonom stanovil, že vek navrhovateľa bol v čase podania žiadosti o azyl vyšší ako 18 rokov. Z obsahu vykonaného dokazovania v konaní pred odporcom vyplýva, že navrhovateľ namietal, že jeho vek je vyšší ako 18 rokov, keď sám sa pokladal za osobu maloletú, teda osobu ktorá v čase podania žiadosti o azyl nedovŕšila osemnásty rok svojho veku. Navrhovateľ opakovane uvádzal iba to, že rodičia mu povedali, že má 16 rokov (v priebehu prvého azylového konania uviedol, že mu mala babka povedať, že sa narodil 16.8.1997). Sám však žiaden konkrétny dátum svojho narodenia neuvádzal. Z dôvodov ktoré budú následne uvedené súd konštatuje, že táto navrhovateľova námietka je účelová a tiež protirečiaca sa samotným tvrdeniam navrhovateľa, že je (bol) maloletou osobou. Ako to bolo uvedené, navrhovateľ opakovane tvrdil, že jeho rodičia (teda otec a matka) mu povedali, že má 16 rokov. Z výpovedí samotného navrhovateľa je zrejmé, že jeho otec zomrel následkom výbuchu míny v roku 2009, resp. v roku 2010 (navrhovateľ udával rôzne údaje, pričom ich rozdielnosť i napriek snahe odporcu nevysvetlil). Matka podľa vyjadrenia odporcu zomrela v roku 2007 na rakovinu. Ak mu teda rodičia (t.j. obaja rodičia) povedali, že má 16 rokov, muselo sa tak stať najneskôr v roku 2007 (rok úmrtia matky). Ak mal navrhovateľ v roku 2007 šestnásť rokov, narodiť sa musel v roku 1991. Teda v čase podania žiadosti o azyl (14.5.2013) musel mať 22 rokov, t.j. bol plnoletou osobou! I v prípade, ak by navrhovateľov jeho vek (16 rokov) oznámil iba otec, muselo sa tak stať v roku 2009, resp. 2010 (ktoré roky úmrtia otca uvádzal sám navrhovateľ), teda rokom narodenia navrhovateľa musel byť rok 1993, resp. 1994! Súd poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní pred príslušnými štátnymi orgánmi NSR uviedol dátum svojho narodenia 25.10.1994, ako to je zrejmé z priepustky „laissez passer“, na základe ktorej bol navrhovateľ navrátený na slovenské územie. Tento rok narodenia korešponduje s vyššie uvedenými tvrdeniami navrhovateľa a ich následným vyhodnotením, ako to je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku. Teda v čase podania žiadosti o azyl - s poukazom na túto eventualitu - musel mať navrhovateľ min. 20 rokov. Preto tvrdenia navrhovateľa, týkajúce sa jeho námietky že v čase podania žiadosti o azyl bol maloletou osobou sú účelové a naviac sú v rozpore s jeho ostatnými informáciami, ktoré v priebehu konania prednášal. Odporca do navrhovateľovho azylového spisu založil kópiu a aj overenú kópiu odborného lekárskeho vyjadrenia z 13.5.2013 (vykonaného na základe požiadavky Oddelenia hraničnej kontroly PZ Topoľa), ktoré s poukazom na vykonané rtg. vyšetrenie ľavej ruky so zápästím navrhovateľa konštatovalo, že kostný vývoj navrhovateľa je ukončený, ktorá skutočnosť zodpovedá veku viac ako 18 rokov. Tento záver odborného vyšetrenia potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti (tvrdené samotným navrhovateľom ako to bolo vyššie uvedené), podľa ktorých v čase podania žiadosti o azyl mal min. 20 rokov. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ani zákon o azyle nestanovuje povinnosť vykonania znaleckého dokazovania, zameraného na určenie veku žiadateľa o azyl. V ust. § 23 ods. 7 zákona o azyle stanovuje v prípade pochybností o veku žiadateľa o azyl povinnosť žiadateľa o azyl podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu. Založenie predmetného odborného lekárskeho vyšetrenia z 13.5.2013 do spisu teda plne korešponduje s cit. zákonným ustanovením a to bez ohľadu na skutočnosť, že bolo vykonané na žiadosť OHK PZ Topoľa.
K námietke, podľa ktorej odporca ignoroval žiadosť o vykonanie znaleckého dokazovania, zameraného na ustálenie veku navrhovateľa: Táto námietka je celkom jednoznačne účelovou, pretože odporca sa v odôvodnení napadnutého výroku rozhodnutia náležite vysporiadal s návrhom zástupkyne navrhovateľa prednesenom v priebehu doplňujúceho pohovoru z 21.10.2014 na vykonanie znaleckého dokazovania, zameraného na určenie veku navrhovateľa. Súd sa plne stotožňuje s týmto odôvodnením, uvedeným odporcom v závere napadnutého rozhodnutia, keď s poukazom na obsah navrhovateľových výpovedí, vykonané dokazovanie - včítane odborného lekárskeho vyšetrenia či odborného posúdenia navrhovateľom predložených dôkazov by bolo vykonanie ďalšieho - znaleckého - dokazovania nadbytočným a spôsobilo by iba zbytočné vynaloženie štátnych finančných prostriedkov. V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje aj na zásadu hospodárnosti správneho konania. K námietke, že odporca neuznal navrhovateľom predloženú kópiu afganského dokladu potvrdzujúceho vek navrhovateľa:
Ako to vyplýva z výsledku odborného posúdenia navrhovateľom predložených dokladov - originálu a skenu osobného dokladu Afganistanu, pričom navrhovateľom predložený originál rodného listu č. 703014 je falošným rodným listom. Odporca teda logicky nemohol akceptovať v nich uvedené roky narodenia navrhovateľa (1998), ak originál predloženého rodného listu bol vyhodnotený ako falzifikát, pričom druhý doklad, obsahujúci totožný rok narodenia bol naviac iba skenom. K námietke, podľa ktorej odporca nevyvodil patričný záver z vykonaného psychologického posudku: Ani táto námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia predloženým psychologickým posúdením navrhovateľa zaoberal, ako to je zrejmé zo samotného odôvodnenia rozhodnutia. Skutočnosť, že po posúdení jeho obsahu nedospel k záveru, že navrhovateľ je osobou maloletou neznamená, žeby z jeho obsahu nevyvodil patričný záver. Práve naopak. Odporca dôvodil, že prípadná osobnostná nezrelosť navrhovateľa nemôže viesť k záveru o maloletosti navrhovateľa. Koniec-koncov takýto záver nevyplýva jednoznačne ani zo záveru predmetného psychologického vyšetrenia. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutie pre nedostatok jeho odôvodnenia, resp. pre nezrozumiteľnosť: Podobne ako predchádzajúce námietky, ani túto súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Napadnutý výrok rozhodnutia odporcu, včítane jeho odôvodnenia je podľa názoru súdu náležite odôvodnený a zrozumiteľný. Odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, zrozumiteľným a logickým spôsobom prezentoval svoju správnu úvahu a tak vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného stavu veci, ako aj k dôvodom, na základe ktorých dospel k názoru, že navrhovateľ nesplnil predpoklady udelenia azylu. K námietke, podľa ktorej odporca vzhľadom na vek navrhovateľa - jeho maloletosť - nemal ani začať azylové konanie, tiež z dôvodu, že informácie o krajine pôvodu navrhovateľa v podstate potvrdzujú výpoveď navrhovateľa a že obavy navrhovateľa ako siroty z verbovania zo strany Talibanu korešpondujú s dôvodmi udelenia azylu:
Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to bolo vyššie uvedené, ako aj s poukazom na obsah v konaní vykonaného dokazovania - predovšetkým tiež vzhľadom na obsah samotných výpovedí navrhovateľa odporca správne dospel k záveru, že navrhovateľ v čase podania žiadosti o azyl nebol osobou maloletou, ale osobou, ktorá bola staršou ako 18 rokov. V tejto časti súd odkazuje na vyššie uvedené odôvodnenia tohto rozsudku. K samotnému dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je súčasné naplnenie: 1. odôvodnenosti 2. obáv 3. z prenasledovania z 4. dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Ako je zrejmé z opisu dôvodov, prezentovaných navrhovateľom ako dôvody žiadosti o azyl, navrhovateľ sa obával o život a to s poukazom na skutočnosť, že jeho babku kontaktoval Taliban s tým, aby im vydala navrhovateľa. K tomu však nedošlo, babka v priebehu 5 dní vybavila prevádzača a navrhovateľ z Afganistanu vycestoval. Za zmienku stojí rozporné tvrdenie navrhovateľa z 13.5.2013, podľa ktorého dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu a následnej žiadosti o azyl bola vojna a zlá ekonomická situácia, pričom navrhovateľ chce žiť v krajine v ktorej je mier a v ktorej od neho vláda nebude nič vyžadovať. Z tohto vyjadrenia navrhovateľa možno vyvodiť odôvodnenú domnienku, že dôvody prezentované navrhovateľom počas azylového konania pred odporcom nie sú pravdivé. Bez ohľadu na skutočnosť regrutovanie maloletých Talibanom v Afganistane je potrebné zdôrazniť, že odporca správne skonštatoval nenaplnenie predpokladov udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. A to aj keď odporca nevylúčil skutočnosť, že babka navrhovateľa bola naozaj Talibanom kontaktovaná. Z opisu tejto udalosti navrhovateľom je však zjavné, že: 1. Navrhovateľ nikdy do kontaktu s Talibanom
neprišiel. 2. Ak aj babka navrhovateľa bola Talibanom kontaktovaná, stalo sa tak niekedy v novembri 2012 (navrhovateľ Afganistan opustil v novembri 2012 a to cca 5 dní po tomto kontakte s Talibanom), teda v čase, keď už navrhovateľ nebol maloletou osobou. 3. Príslušníci Talibanu sa ani babke navrhovateľa a ani navrhovateľovi nijakým spôsobom nevyhrážali a ani nevykonali niečo z čoho by bolo možné vyvodiť ohrozenie - perzekúciu navrhovateľa či jej hrozbu. 4. Ak by aj navrhovateľ (či už nepriamo alebo priamo) bol Talibanom vyzvaný či prizvaný k spolupráci, nejde o dôvod prenasledovania v zmysle ust. § 8 zákona o azyle. Teda možno spoľahlivo konštatovať, že navrhovateľ v prípade podanej žiadosti o azyl naplnil (zrejme iba formálne) iba jediný zo štyroch predpokladov udelenia azylu, keď prezentoval svoju obavu. Jednoznačne však neboli v jeho prípade naplnené všetky ostatné predpoklady udelenia azylu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Nad rámec dôvodov neudelenia azylu uvedených v odôvodnení rozhodnutia odporcu súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ (ako to konštatoval aj odporca) v priebehu azylového konania či obidvoch konaní prezentoval informácie, ktoré si navzájom protirečili, pričom tieto nie nepodstatné rozpory vo svojich výpovediach (tvrdeniach) nevysvetlil, resp. na žiadosť o ich vysvetlenie vôbec nereagoval. Pretože námietky vznesené navrhovateľom v podanom opravnom prostriedku neboli dôvodné, osobitne pretože odporca správne a tiež s poukazom na vykonané dokazovanie ustálil vek navrhovateľa v čase podania jeho žiadosti o azyl ako vyšší ako 18 rokov a pretože v konaní nebolo preukázané naplnenie všetkých, zákonom predpokladaných predpokladov udelenia azylu súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia si dovoľuje súd poznamenať, že navrhovateľovi odporca poskytol doplnkovú ochranu, teda zohľadnil aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).