Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/15/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200108 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200108.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: Q.. S. D., O. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOSSD/ SOC/2014/523 zo dňa 27.10.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.01.2015, domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOSSD/SOC/2014/523 zo dňa 27.10.2014. V žalobe uviedla, že predmetným rozhodnutím žalovaný správny orgán zamietol jej odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku č. PK2/RŠSD/SOC/2014/42613 zo dňa 18.08.2014 vo veci nepriznania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa žalobkyne A. D., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa má za to, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalovaný dospel k nesprávnym právnym záverom pri výklade a aplikácii rozhodujúcej hmotno-právnej normy vzťahujúcej sa na daný prípad, a to zákona č. 383/2013 o príspevku pri narodení dieťaťa. Žalobkyňa je názoru, že splnila všetky podmienky pre vznik nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ako aj pre vznik nároku na výplatu príspevku. Žalobkyňa sa domnieva, že podmienky na vyplatenie predmetného príspevku vyžadujúce vyššie citovaným zákonom splnila. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyni bol priznaný príspevok pri narodení dieťaťa v Anglicku, avšak nebol vyplatený z dôvodu, že žalobkyňa nedoložila podklad (potvrdenie SF100(DEC)). Žalobkyni ani nevznikol nárok na príspevok v Anglicku, pretože nedostávala tzv. kvalifikované alebo daňové príspevky, čo je výslovne uvedené na prvej strane úradného prekladu listu Ministerstva práce sociálnych vecí UK. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný si účelovo vybral vety z druhej strany prekladu, ktoré sa však týkajú prípadu, kedy by sa žalobkyni zmenili okolnosti, t.j. začala by dostával kvalifikované alebo daňové príspevky, pričom potom by mohla znovu požiadať o príspevok, avšak musela by doložiť aj žalovaným uvádzané potvrdenie SF100(DEC). Žalobkyňa sa domnieva, že je oprávnenou osobou v zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. e) zákona č. 383/2013 a zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k nesprávnemu a protizákonnému posúdeniu bydliska žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne, zákon neuvádza, že podmienky na vznik nároku na príspevok musia byť dané k určitému konkrétnemu dňu, napr. ku dňu narodenia dieťaťa. Zákon len ustanovil prekluzívnu lehotu 6 mesiacov od narodenia dieťaťa po márnom uplynutí ktorej nárok na príspevok ex lege zaniká. Nárok na príspevok je teda možné, podľa žalobkyne, uplatniť kedykoľvek v časovom období od narodenia dieťaťa do 6 mesiacov od jeho narodenia. Vzhľadom na absenciu výslovnej zákonnej úpravy momentu, ku ktorému musia byť dané podmienky na vznik nároku na príspevok, možno podľa žalobkyne v rámci zachovania zásady zákonnosti konštatovať, že oprávnená osoba je povinná preukázať splnenie zákonných podmienok na vznik nároku ku dňu uplatnenia nároku. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 02.03.2015 uviedol, že zastáva názor, že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán správne aplikoval platný zákon o príspevku pri narodení dieťaťa v súlade s právnymi ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 4 a § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Podmienky nároku na príspevok pri narodení dieťaťa upravuje § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, podľa ktorého má oprávnená osoba nárok na príspevok pri narodení dieťaťa aj vtedy, ak má oprávnená osoba trvalý pobyt a súčasne aj bydlisko na území SR a ak sa dieťa narodilo. Na účely posudzovania bydliska oprávnenej osoby a dieťaťa v SR v ustanovení § 2 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa vymedzuje pojem „bydlisko v Slovenskej republike“. Za bydlisko na účely tohto zákona sa považuje miesto v Slovenskej republike, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy, k čomu predmetné ustanovenie uvádza aj niektoré vybrané situácie. Pri posudzovaní splnenia zákonnej nárokovej podmienky bydliska v Slovenskej republike má prioritu výkon zárobkovej činnosti oprávnenej osoby v Slovenskej republike. V prípade žalobkyne Q.. S. D. mal žalovaný za preukázané, že táto vykonávala zárobkovú činnosť v Anglicku a pracovný pomer v tomto členskom štáte jej stále trvá, že oprávnená osoba má v Slovenskej republike ukončený poistný vzťah v centrálnom registri poistencov ku dňu 21.11.2010, a to z dôvodu výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je podľa názoru žalovaného povinnosťou platiteľa skúmať aj ďalšie zákonné situácie podľa § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Žalovaný trvá na skutočnosti, že postupoval v zmysle platných právnych predpisov a nárok na priznanie príspevku pri narodení dieťaťa a na jeho výplatu posudzoval v čase podania žiadosti. Pri posudzovaní bydliska vzal do úvahy najmä obdobie, v ktorom oprávnená osoba podala žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa, ale posudzoval aj obdobie počas tehotenstva, pretože toto obdobie mu v zmysle § 3 ods. 4 o príspevku pri narodení dieťaťa umožňuje zisťovať, či bydlisko oprávnenej osoby je v Slovenskej republike. Vzhľadom na skutočnosť, že hlavne výkon zárobkovej činnosti oprávnenej osoby a s ňou spojené príslušné odvody a daň z príjmu, ako aj zdravotné poistenie v čase podania žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa trvali v Anglicku a stále trvajú, žalovaný konštatoval, že prevažuje bydlisko oprávnenej osoby v Anglicku. Odvolací orgán vo svojom rozhodnutí uviedol aj skutočnosť, doloženú do spisovej dokumentácie listom č. SN398073/B001 zo dňa 20.05.2014, ktorým inštitúcia DWP v Anglicku potvrdila, že oprávnená osoba najskôr požiadala o obdobnú dávku, ako je príspevok pri narodení dieťaťa aj príslušnú inštitúciu v Anglicku, ktorá uznala, že oprávnená osoba si môže uplatniť nárok v tomto štáte na uvedenú dávku z dôvodu zamestnania a bydliska, zároveň však uviedol aj skutočnosť, že DWP oprávnenej osobe príspevok nevyplatila z dôvodu, že neposkytla potrebné doklady na vyplatenie uvedenej dávky. Podľa názoru žalovaného, zákon o príspevku pri narodení dieťaťa taxatívne určuje oprávnenú osobu v ust. § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) bod 1 a bod 2 a v zmysle citovaného žalobkyňa je oprávnenou osobu na uplatnenie si nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, avšak v ustanovení § 3 ods. 3 písm. a) až písm. f) citovaného zákona zákon rieši situácie, kedy oprávnenej osobe nárok na príspevok nevzniká. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní svojho rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní a tiež v súlade so zákonom o príspevku pri narodení dieťaťa. Taktiež druhostupňový správny orgán (žalovaný) presne a úplne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa s listinnými dôkazmi, ako aj dôvodmi odvolania žalobkyne a z tohto dôvodu navrhuje, aby súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.10.2014 č. UPS/US1/SSVOSSD/SOC/2014/523, ktorým Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor štátnych sociálnych dávok, rozhodujúc o odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku zo dňa 18.08.2014 č. PK2/RŠSD/SOC/2014/42613 rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a vyššie citované rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa, matka dieťaťa A., nar. XX.XX.XXXX, dňa 05.06.2014 požiadala prvostupňový správny orgán o príspevok pri narodení dieťaťa. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa má trvalé bydlisko v Slovenskej republike od 01.09.2012, vykonávala zárobkovú činnosť v Anglicku a pracovný pomer v členskom štáte jej stále trvá. Maloletá A. D. sa narodila v Anglicku, kde v tom čase mala aj svojho ošetrujúceho lekára, má preukaz poistenca Európskej únie platný aj na území Slovenskej republiky od 01.03.2014 do 03.11.2014. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, nakoľko trvalý pobyt síce má v Slovenskej republike, avšak jej bydlisko nie je na Slovensku. Preto prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18.08.2014 rozhodol, že podľa § 3 ods. 1 a § 2 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa sa oprávnenej osobe Q.. S. D. nevyplatí príspevok pri narodení dieťaťa A. D.. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 27.10.2014. Z jeho odôvodnenia vyplýva právny názor totožný s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, a síce, že žalobkyňa je síce oprávnenou osobou, avšak nespĺňa nárok na vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa, nakoľko jej bydlisko nie je v Slovenskej republike. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 383/2013 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, tento zákon upravuje poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa a poskytovanie príspevku na viac súčasne narodených detí. Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Podľa ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona, oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je a) matka dieťaťa, b) otec dieťaťa, ak 1. matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie, alebo 2. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca na základe rozhodnutia súdu. Podľa ust. § 2 ods. 4 citovaného zákona, bydlisko na účely tohto zákona je miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy na základe objektívnych kritérií, ktorými sú najmä dĺžka pobytu, výkon zárobkovej činnosti, povinné verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bývanie s rodinou, návšteva predškolského zariadenia, plnenie povinnej školskej dochádzky. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a dieťa sa narodilo. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa nevzniká oprávnenej osobe podľa § 2 ods. 1 písm. a), ak a) od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu sa nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo na obdobných prehliadkach v cudzine; za účasť tejto oprávnenej osoby na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti tejto oprávnenej osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo b) po pôrode opustila zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na základe vyššie citovaných ustanovení súd uvádza, že oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok pri narodení dieťaťa musí kumulatívne spĺňať zákonom stanovené podmienky, a to trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a bydlisko na území Slovenskej republiky. V uvedenom prípade nie je sporné, že žalobkyňa je oprávnenou osobu. Spornou otázkou pri posudzovaní nároku žalobkyne je otázka bydliska žalobkyne. Trvalý pobyt je údaj o pobyte občana na území Slovenska, ktorý slúži na účely evidencie obyvateľstva. Adresa trvalého pobytu sa spravidla uvádza v mieste stáleho bydliska občana. Trvalý pobyt môže mať občan evidovaný v tom istom čase iba jeden. Bydliskom sa v zmysle Občianskeho súdneho poriadku rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je táto osoba prihlásená k trvalému pobytu na inom mieste. Obsah pojmu bydlisko teda nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt. V tomto zmysle sa pojem bydliska zhoduje s pojmom Európskeho práva - domicil. Pri používaní termínu „bydlisko“ je potrebné dbať na jeho správny význam a je ho potrebné odlišovať od termínu „trvalý pobyt“, nakoľko odlišný význam má termín bydlisko aj vo svetle Európskeho práva (napr. nariadenie Brusel I, nariadenie Brusel II, nariadenie Brusel II bis). V tomto prípade nie je sporné, že žalobkyňa, ako oprávnená osoba má svoje trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky v Z., O. ul. č. XX. Pri posudzovaní podmienky bydliska je v tomto prípade nevyhnutné vychádzať z ust. § 2 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, ktorým sa pod pojmom „bydlisko“ na účely tohto zákona rozumie miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy. Zákon príkladmo uvádza najmä dĺžku pobytu, výkon zárobkovej činnosti, návšteva predškolského zariadenia a podobne. V prípade žalobkyne je z obsahu spisu dostatočným spôsobom preukázané, že táto v rozhodnom čase vykonávala zárobkovú činnosť v Anglicku a pracovný pomer v tomto členskom štáte jej stále trvá. V Slovenskej republike mala ukončený poistný vzťah v centrálnom registri poistencov ku dňu 21.11.2010 z dôvodu výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu pri rozhodovaní o nároku na príspevok pri narodení dieťaťa je povinnosťou platiteľa skúmať aj ďalšie zákonné situácie, konkrétne podľa § 3 ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, v ktorých zákon ustanovuje povinnosť skúmať, či sa oprávnená osoba zúčastňovala od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, alebo na obdobných prehliadkach v cudzine, z čoho analogicky plynie, že platiteľ skúma aj dĺžku pobytu oprávnenej osoby z časového hľadiska v inom štáte počas tehotenstva, najmä od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu a následne od uplatnenia si nároku na príspevok pri narodení dieťaťa. V prípade žalobkyne z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že v jej prípade prevažuje bydlisko v Anglicku, s ktorým je spojená jej zárobková činnosť, zdravotné poistenie, ako aj poskytovaná zdravotná starostlivosť od štvrtého mesiaca tehotenstva až do pôrodu dieťaťa (v Anglicku) a následne poskytovaná zdravotná starostlivosť dieťaťu do konca februára 2014 v Anglicku. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade je dostatočne zrejmé, že žalovaný správny orgán postupoval v zmysle platných právnych predpisov a nárok na priznanie príspevku pri narodení dieťaťa posudzoval v čase podania žiadosti. Pri posudzovaní žiadosti vzal do úvahy hlavne obdobie, v ktorom oprávnená osoba podala žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa v spojení s posúdením obdobia počas jej tehotenstva v zmysle vyššie citovaného ust. § 3 ods. 4 zákona. Pri rozhodovaní o vzniku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ako aj na jeho výplatu podľa ust. § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona, postupoval žalovaný správny orgán v súlade s ust. § 2 ods. 1, ods. 4 a § 3 ods. 1, ods. 4 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Súd zhodne s názorom žalovaného správneho orgánu konštatoval, že v danom prípade je treba prihliadnuť na reálne bydlisko žalobkyne, ktorej výkon zárobkovej činnosti a s ňou spojené príslušné odvody na daň z príjmu, ako aj zdravotné poistenie trvali v Anglicku. Ďalej súd konštatoval, že u žalobkyne je Anglicko možné považovať za bydlisko oprávnenej osoby a v tejto súvislosti žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, keďže v administratívnom konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období žalobkyňa síce na území Slovenskej republiky mala trvalý pobyt, avšak jej reálne bydlisko bolo v Anglicku. Súd konštatoval, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán vychádzali vo veci z dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdili, ich rozhodnutia obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, rozhodnutia boli podrobne zdôvodnené, a preto súd ich považoval za zákonné. Vychádzajúc z vyššie zistených skutočností, Krajský súd v Bratislave podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko podľa názoru Krajského súdu v Bratislave rozhodnutie aj postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.