Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200294 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: X. P., Q.. X.X.XXXX, Š. R.: X., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu č. : PPZ-HCP- BA6-61-012/2015-AV zo dňa 31.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 31. januára 2015 sp. zn. PPZ-HCP- BA6-61-012/2015-AV p o t v r d z u j e. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 18.02.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 15.02.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-61-012/2015- AV vydanému dňa 31.01.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods.1 písm.c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 31.01.2015 o 14.00 hod. a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 31.07.2015. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny a osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 30.01.2015 o 22.45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný vo vlaku č. EN 467 Metropol zo stanice Nové Zámky do stanice Bratislava-Hl. stanica pri vykonávaní bezpečnostno-represívnej akcie kontrolno-pátracou skupinou Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava a Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava. Navrhovateľ nemal pri sebe žiaden doklad totožnosti iba azylovú kartu Maďarska Č.. F. XXXXXX a papierovú kartu s identifikačnými údajmi držiteľa č. XXXXXXXX vydaného na meno navrhovateľa. Následne bol navrhovateľ predvedený na oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava v zmysle § 79 Zákona o pobyte cudzincov. Odporca prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo-Rajka zistil, že dňa 10.01.2015 navrhovateľ požiadal o priznanie štatútu utečenca, a na tomto základe boli naplnené podmienky prevozu navrhovateľa na územie Maďarska podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013. S navrhovateľom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka konania, v ktorej uviedol, že z Kamerunu odišiel asi pred štyrmi mesiacmi, cestoval do Mali, tam bol pol dňa a potom cestoval do Algerska. Následne cestoval loďou do Turecka. Z Turecka cestovali nafukovacou loďou, skupina približne 30 ľudí, pričom ich priviezli do Turecka, kde ostal jeden a pol dňa a potom piati pokračovali do Macedónska pešo. Z Macedónska išiel pešo do Srbska. Ďalej uviedol, že zo Srbska sa dostal taxíkom na Maďarskú hranicu, pričom samotnú hranicu prešiel pešo, chcel sa dostať do Nemecka. V rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľ bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarskej republiky, cez územie Slovenskej republiky do Nemecka. Svojím konaním, neoprávnene opustil Maďarsko, a navrhovateľ túto skutočnosť potvrdil aj v zápisnici. V jeho prípade existuje riziko úteku, pretože sa chce dostať do Spolkovej republiky Nemecko. Navrhovateľ na území schengenského priestoru nemá udelený pobyt, preto odporca mal za preukázané existenciu značného rizika jeho úteku. Odporca v rozhodnutí skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že správny orgán môže uvedené oprávnenia využiť počas konania vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje. Dĺžku doby zaistenia stanovil do 31.07.2015 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, počas tejto doby vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie do Maďarskej republiky, hlavne pôjde o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany maďarských úradov, ako aj samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne zabezpečenie. Odporca tiež poukázal na to, že samotný základ pre začiatok konania o zaistení na účel výkonu jeho prevozu z územia Slovenskej republiky na územie Maďarskej republiky je skutočnosť, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu na území Maďarskej republiky čo bolo potvrdené doručenou informáciou, ktorej obsahom je, že navrhovateľ je evidovaný v maďarskom utečeneckom informačnom systéme ako žiadateľ od 10.01.2015, ako aj vykonanými lustráciami v informačnom systéme Eurodac. K výkonu prevozu priamo slúži inštitút zaistenia. V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisov, v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odporca ho zaistil ako osobu, ktorá má byť vrátená do Maďarska z dôvodu, že štátom zodpovedným za posúdenie azylovej žiadosti je Maďarská republika. On nemal informáciu o tom, že aj keby sa do Nemecka dostal, bolo by to z hľadiska jeho požiadania o udelenie azylu úplne irelevantné, nakoľko by krajinou zodpovednou za posúdenie jeho azylovej žiadosti zostalo Maďarsko. Odporca o dôvode jeho cesty nemá pochybnosť, značná časť obsahu zápisnice pojednáva práve o dôvodoch jeho azylovej žiadosti. Momentálne vie a bolo mu vysvetlené, že v Nemecku požiadať o azyl nemá žiadny význam, nakoľko by aj tak bol vrátený späť na územie Maďarskej republiky, dôvod jeho cesty do Nemecka zanikol. V Nemecku nemá žiadnu rodinu, má tam kamarátov, ktorých chcel kontaktovať až po podaní žiadosti o azyl. Preto je zrejmé, že už neexistuje dôvod vycestovania do Nemecka. Riziko jeho úteku tak, ako ho odôvodňuje odporca, neexistuje. Jeho totožnosť je zrejmá (bol pozitívne lustrovaný v informačných systémoch), pobyt síce na území Slovenskej republiky nemá, ale má právo pobytu na území Maďarskej republiky, nehrozí mu zákaz vstupu na viac ako tri roky. Neexistuje predpoklad, že sa bude skrývať, odporca nemá za preukázané, že existuje značné riziko jeho úteku. Zaistenie z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) je možné iba po splnení podmienky, a to existencie značného rizika úteku. Len z informácie, čo malo byť cieľom cesty navrhovateľa, nemožno v žiadnom prípade vyčítať, že u neho existuje značné riziko jeho úteku. Odporca sa nezaoberal otázkou možnosti alternatív zaistenia, pritom zaistenie je prípustné výlučne v prípade, kedy iné možnosti nie sú dostatočné a účelné. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že má dostatočné finančné prostriedky na to, aby si dokázal sám zabezpečiť ubytovanie a stravu mimo ÚPZC (podľa záznamu o odobratí veci mal pri sebe 250,- eur). Nie je zrejmé, prečo by mu nemohla byť uložená alternatíva v podobe hlásenia pobytu (iné alternatívne opatrenia sa v SR neuplatňujú). Neexistuje u neho obava, že by sám nedokázal existovať mimo ÚPZC. Mal za to, že záver o neprípustnosti skúmania alternatívnych donucovacích opatrení a možnosti ich uplatnenia výlučne v prípade konania o administratívnom vyhostení, je nesprávnym právnym posúdením. Uviedol, že zaistenie automaticky na najdlhšiu prípustnú dobu považuje za neodôvodnené. Rozhodnutie o zaistení musí byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav veci. Za tým účelom je odporca rozhodujúci vo veci povinný obstarať potrebné poklady na rozhodnutie a vykonať náležité dokazovanie. Zákon o pobyte cudzincov stanovuje možnosť správneho orgánu vydať rozhodnutie o zaistení ako možnosť vtedy, ak sú vyčerpané všetky iné opatrenia, aby k obmedzeniu práv zaisťovanej osoby nemuselo dôjsť. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 17.02.2015 a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom, pričom uviedol, že z jeho pohľadu riziko úteku je jasne a riadne odôvodnené v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že z konania navrhovateľa ako aj z jeho výpovedí v ktorých uvádzal, že cieľovou krajinou bolo Nemecko, jasne bol preukázaný jeho úmysel opustiť územie Slovenskej republiky. Teda je preukázaný predpoklad, že odporca ujde alebo sa bude skrývať, navrhovateľ je osobou bez dokladu totožnosti a jeho totožnosť nemožno ihneď zistiť. Ďalej uviedol, že v danom prípade nemohol využiť miernejšie alternatívne donucovacie opatrenie z dôvodu, že vnútroštátny predpis nepozná v tomto prípade iné menej závažné donucovacie opatrenie a preto zaistenie bolo jedinou možnosťou. Poukázal na to, že Zákon o pobyte cudzincov pozná alternatívy zaistenia, podľa § 89 ods. 1 písm. a) hlásenie pobytu alebo podľa § 89 ods. 1 písm. b) zloženie peňažnej záruky. Tieto povinnosti je možné použiť iba v prípade konania vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto prípade nebolo možné aplikovať. Uviedol, že aj keby sa rozhodol použiť ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, t.j. menej závažné opatrenie, navrhovateľ by to nevedel splniť nakoľko nedisponuje ubytovaním ako ani finančnými prostriedkami. K argumentácii navrhovateľa, že v čase zaistenia disponoval finančnou hotovosťou 250 eur, poukázal na to, že táto suma nie je postačujúca pre zabezpečenie ubytovania ako aj zloženia peňažnej záruky a stále v danom prípade absentuje podmienka zabezpečeného ubytovania. Ohľadom námietky dĺžky doby zaistenia, ktorá bola určená 6 mesiacov, poukázal na to, že táto lehota vychádza priamo z článku 29 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov pričom ide o maximálnu lehotu do ktorej je nutné zrealizovať návrat. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ bol dňa 30.01.2015 v čase o 22.45 hod. kontrolovaný vo vlaku č. EN 467 Metropol zo stanice Nové Zámky do stanice Bratislava - Hlavná stanica pri vykonávaní bezpečnostno-represívnej akcie kontrolno- pátracou skupinou mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava a Oddelením cudzineckej polície zboru Bratislava. V čase o 22.45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný, nemal pri sebe žiaden doklad totožnosti iba azylovú kartu Maďarska Č.. F. XXXXXX a papierovú kartu s identifikačnými údajmi držiteľa Č.. XXXXXXXX vydanej na meno navrhovateľa. Navrhovateľ bol následne predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v zmysle § 79 zákona o pobyte cudzincov. Spis obsahuje žiadosť odporcu štátnym orgánom Maďarskej republiky cestou Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka o podanie informácie, či navrhovateľ je žiadateľom o pobyt alebo azyl na území Maďarskej republiky. Odporcovi bolo oznámené, že navrhovateľ dňa 10.01.2015 požiadal o priznanie štatútu utečenca. Odporca pribral do konania tlmočníka, navrhovateľa poučil o tom, že sa voči nemu vedie konanie o administratívnom vyhostení a môže sa dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí. Spis obsahuje zápisnice o podaní vyjadrenia spísané s navrhovateľom, preskúmavané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, komunikáciu odporcu s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnení navrhovateľa, nariadenie eskorty navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa právnou zástupkyňou, podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o zaistení. Na nariadenom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.2.2015. Poukázala na to, že odporca zle vyhodnotil riziko úteku navrhovateľa, a zdôraznila, že odporca sa mal zaoberať aj možnosťou uloženia alternatívnych opatrení k zaisteniu. Zároveň namietala dĺžku zaistenia navrhovateľa. Navrhla rozhodnutie zrušiť a navrhovateľa prepustiť zo zaistenia. Poverený zástupca odporcu prítomný na súdnom pojednávaní, poukázal na to, že vnútorný predpis nedáva možnosť inú, ako samotné zaistenie navrhovateľa. Uviedol, že navrhovateľ nemohol splniť podmienky alternatívnych opatrení k zaisteniu, nakoľko pri jeho predvedení nebola u neho žiadna hotovosť, iba v zápisnici navrhovateľ uviedol, že má 140 eur, pričom táto suma nie je dostatočná na zabezpečenie jeho životných potrieb. Poukázal na to, že je reálny predpoklad úteku navrhovateľa, nakoľko Slovenská republika nebola jeho cieľovou krajinou, ale len krajinou cez ktorú prechádzal. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.02.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia podľa § § 88a ods.1 písm. e), nakoľko existuje značné riziko jeho úteku. Navrhovateľ bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie z územia Maďarskej republiky, cez územie Slovenskej republiky do Nemecka. Z výpovede navrhovateľa mal odporca preukázané, že navrhovateľ sa chcel dostať do Nemecka za účelom podania žiadosti o azyl, žiadny doklad totožnosti však nemá. Existencia značného rizika úteku je preukázaná aj skutočnosťou, že navrhovateľ na území schengenského priestoru nemá udelený pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke navrhovateľa, že odporca sa otázke možnosti uplatnenia alternatív zaistenia nezaoberal, neobstojí, nakoľko odporca skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, pričom konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Súd poukazuje na zápisnicu o vyjadrení spísanú s navrhovateľom, kde tento na otázku, akými finančnými prostriedkami disponuje, uviedol, že má približne 140 eur v hotovosti. Nakoľko navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky zabezpečený pobyt a ani nedisponuje s finančnými prostriedkami, ktoré by boli postačujúce pre zabezpečenie ubytovania, nie sú splnené predpoklady pre uplatnenie možnosti alternatívy v zmysle § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov. K námietke navrhovateľa ohľadom dĺžky doby zaistenia je potrebné uviesť, že navrhovateľ dĺžku doby zaistenia stanovil do 31.07.2015 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie všetkých dostupných úkonov smerujúcich k odovzdaniu navrhovateľa do Maďarskej republiky (zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany maďarských úradov, samotná príprava prevozu, jeho technické, materiálne ako aj personálne zabezpečenie). Odporca tiež poukázal na to, že po začatí konania Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Dublinským strediskom o prevoze podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nakoľko je preukázané, že účastník konania je v súčasnej dobe žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky. Súd uvádza, že samotné rozhodovanie o udelení azylu má svoje trvanie, pričom zákonná úprava doby zaistenia, práve aj pre účely dĺžky tohto konania, je upravená v ust. § 88 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov. Z uvedených dôvodov súd považoval dobu zaistenia za primeranú, pričom sám správny orgán počas tohto zaistenia prihliada aj podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia trvá. V prípade, ak pominú dôvody účelu zaistenia, správny orgán vykoná opatrenia smerujúce k ďalším postupom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( § 250q ods.2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).