Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/40/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200295 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200295.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31 654 363, Nad traťou 26, Kežmarok, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31183/2014 zo dňa 16.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Dňa 03.09.2013 vykonala Štátna veterinárna a potravinová správa SR úradnú kontrolu potravín u kontrolovaného subjektu Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, Bratislava v prevádzkarni Hypermarket Carrefour v Polus City Center, Vajnorská ulica 100, Bratislava, ktorou bolo zistené, že na slovenský trh je umiestňovaný výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, vyrobený v Poľskej republike, ktorého distribútorom je žalobca. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2013/ So,Mi,Má,LB/30 vyplýva, že výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ obsahuje kravský hrudkový syr, ovčí hrudkový syr a soľ, pričom ovčí hrudkový syr obsahuje len v množstve 25 %. Na základe týchto skutočností začala Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 11.09.2013 voči žalobcovi správne konanie. Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhodnutím č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 (ďalej aj len „Opatrenie I.“) uložila žalobcovi ako distribútorovi výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ opatrenie „nepoužívať v Slovenskej republike v názve potraviny „Tatranská bryndza plnotučná“, ktorá obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku slovo „bryndza“ bez toho, aby bol tento názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v jeho blízkosti, ktoré opisujú túto potravinu tak, aby sa slovenským spotrebiteľom umožnilo rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť.“ Žalobca bol povinný začať plniť toto opatrenie do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 9636/2014 zo dňa 28.03.2014 tak, že rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 potvrdil. Dňa 07.08.2014 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad v čase od 10:00 hod. do 13:30 hod. úradnú kontrolu potravín u žalobcu ako u distribútora výrobkov „Tatranská bryndza plnotučná“ a „Tatranská bryndza 25%“, zameranú na kontrolu plnenia Opatrenia I.. Úradnou kontrolou vykonanou dňa 07.08.2014 bolo zistené, že žalobca nedodržiava Opatrenie I. a na slovenský trh umiestňuje nesprávne označený výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“. Z úradného záznamu o dodatočnej kontrole potravín č. 2595/2014-330/DÚKP/VI,JO vyplýva, že posledná distribúcia výrobku označeného slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g bola dňa 23.07.2014 a výrobok označený slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg bol naposledy distribuovaný dňa 07.08.2014. V čase výkonu kontroly sa výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g na trh neumiestňoval, ale v prevádzkarni sa nachádzal výrobok s rovnakým označením v balení 1 kg v celkovom množstve 415 kg. Z dôvodu nesplnenia Opatrenia I. začala Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 09.09.2014 správne konanie vo veci uloženia opatrenia podľa § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“) v spojení s čl. 54 ods. 2 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a pohode zvierat v platnom znení (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v lehote piatich dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania a navrhnúť dôkazy, prípadne doplniť dokazovanie. Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhodnutím č. 3029-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „Opatrenie II.“) uložila žalobcovi ako distribútorovi výrobkov „Tatranská bryndza plnotučná“ a „Tatranská bryndza 25%“ opatrenie spočívajúce v zákaze umiestňovať na trh výrobok s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ a výrobok s označením „Tatranská bryndza 25%“, ktorý obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 31183/2014 zo dňa 16.12.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody nezákonnosti žalobca konkretizoval v dvoch bodoch: A) Správne konanie vo veci uloženého opatrenia: Poukázal na to, že v septembri 2013 mu Štátna veterinárna a potravinová správa SR doručila upovedomenie o začatí správneho konania vo veci opatrení týkajúcich sa označenia výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g slovom „bryndza“ a vyzvala ho na vyjadrenie sa k podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podnetom pre začatie správneho konania bola úradná kontrola vykonaná dňa 03.09.2013 u kontrolovaného subjektu Retail Value Stores, a.s. v prevádzkarni Hypermarket Carrefour v Polus City Center, Bratislava, ktorou bolo zistené, že na trh v SR je umiestňovaný výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g vyrobený v Poľskej republike, distribútorom ktorého je žalobca. K upovedomeniu sa žalobca vyjadril prípisom zo dňa 27.09.2013, v ktorom poukázal na to, že na tento výrobok sa vzťahuje klauzula o vzájomnom uznávaní podľa § 7a ods. 1 zákona o potravinách a neuplatňuje sa naň Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.08.2006 č. 2143/2006-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca mlieko a výrobky z mlieka (ďalej aj len „výnos č. 2143/2006-100“). Z uvedeného dôvodu sa tento výrobok môže bez obmedzenia predávať v SR. Žalobcovi nebolo zrejmé, čo je podstatou správneho konania z dôvodu, že v minulosti Štátna veterinárna a potravinová správa SR viedla niekoľko konaní týkajúcich sa označovania výrobku slovom bryndza, ktorých snahou bolo zabrániť žalobcovi označovať týmto slovom výrobok obsahujúci menej než 50% ovčej hrudky. K podkladu správneho konania sa nemohol vyjadriť ani navrhnúť jeho doplnenie, keďže podkladom boli skutkové zistenia zistené v prevádzkarni Carrefour bez prítomnosti zamestnanca žalobcu. Skutočnosť, že podstatou správneho konania bolo doplnenie názvu výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ a uvedenie ďalších sprievodných informácií v blízkosti jeho názvu, žalobca zistil až po doručení prvostupňového rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zo dňa 18.10.2013. Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.10.2013 nie je zrejmé, či má byť doplnený iba názov výrobku nachádzajúci sa na hlavnej strane obalu, alebo má byť doplnený aj názov nachádzajúci sa na bočnej strane, prípadne či má byť pri názve uvedené len 25% alebo 25% ovčia či 25% ovčej hrudky. Slovenská legislatíva explicitne neupravuje, ako má byť produkt bryndza označený. Žalobca mal za to, že podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je nedostatočné len označenie výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, keďže iný výrobok pod týmto označením na slovenský trh neumiestňoval. Žalobca schválil dňa 06.08.2013 nový dizajn tohto výrobku, ktorý bol na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25%“ a pod týmto označením ho uviedol na slovenský trh dňa 17.09.2013. Žalobca tiež namietal, že z rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že správne konanie začalo z dôvodu „nedostatočného označenia výrobku“, avšak z upovedomenia o začatí správneho konania táto skutočnosť nevyplýva, v opačnom prípade by dal správnemu orgánu na vedomie zmenu obalov výrobku. Ďalej citoval § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku a poukázal na povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Pokiaľ žalovaný dospel k názoru, že ani nový obal s označením na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g nie je dostatočný, mal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.10.2013 zmeniť tak, aby vo výroku rozhodol o povinnosti žalobcu doplniť alebo zmeniť nový obal. Nakoľko žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nevyhovujúci bol podľa názoru žalobcu len obal zistený pri kontrole potravín vykonanej dňa 03.09.2013. Keďže žalobca tento obal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nepoužíval a nahradil ho novým obalom doplneným o sprievodnú informáciu, mal za to, že Opatrenie I. sa netýkalo nového obalu a považoval ho za bezpredmetné. B) Správne konanie vo veci zákazu umiestňovať na trh: Dňa 12.09.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 09.09.2014 vo veci uloženia opatrenia spočívajúceho v zákaze umiestňovať na trh výrobok s označením „Tatranská bryndza plnotučná“, ktorý obsahuje menej ako 50 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny, pričom Štátna veterinárna a potravinová správa SR mu dala na vyjadrenie lehotu päť dní. Žalobca namietal, že mal na vyjadrenie fakticky len dva pracovné dni, keďže 15.09.2014 bol štátny sviatok, v dôsledku čoho sa nemohol adekvátne vyjadriť a uplatniť svoje procesné práva. Ďalej citoval časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že od júna 2009 bol distribútorom bryndze vyrobenej v Poľskej republike, obsahujúcej 25% ovčej hrudky, ktorú distribuoval a umiestňoval na trh v SR a ČR v dvoch baleniach a to v hliníkovej fólii označenej na prednej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a v bielom plastovom vedierku s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg s tým, že zloženie tohto výrobku bolo umiestnené priamo na veku v blízkosti názvu. Výrobok „Tatranská bryndza 25%“ bol umiestňovaný na trh v SR a ČR pod týmto názvom od 17.09.2013 a výrobok v bielom plastovom vedierku sa umiestňoval na trh len v ČR, slovenský spotrebiteľ si ho v slovenských obchodoch nemohol kúpiť. Podľa názoru žalobcu dodatočnou úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.08.2014 nebolo zistené, že by umiestňoval na trh v SR výrobky označené ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g ani „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg. Touto kontrolou bolo zistené iba to, že vo výrobnom závode v Kežmarku sa v deň kontroly nachádzal výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg v množstve 415 kg, čo nedokazuje jeho umiestňovanie na slovenský trh. Zistenia z tejto kontroly nepreukazujú, že by žalobca porušil povinnosti uložené Opatrením I. a zdôraznil, že toto opatrenie sa týkalo výlučne výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g. Tiež argumentoval tým, že obidva obaly sú označené v súlade s § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 127/2012 Z. z. o označovaní potravín (ďalej aj len „vyhláška č. 127/2012 Z. z.“). Ďalej žalobca citoval čl. 54 ods. 1 a čl. 54 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 882/2004 ako aj argumenty, ktoré uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne, nakoľko bolo vydané bez toho, aby nastali okolnosti predvídané v hypotéze právnej normy obsiahnutej v čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Opakovane poukázal na to, že mu žalovaný nedal primeranú lehotu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ani mu nedal možnosť uplatniť svoje práva podľa § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 a § 23 ods. 1 správneho poriadku a citoval rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž/157/96, § 46 správneho poriadku a časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobca uviedol: I. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zisteného skutkového stavu: a) K tvrdeniu o názve výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na bočnej strane označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“: Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že slovenská legislatíva neukladá výrobcom bryndze povinnosť vyznačovať údaj o podiele ovčej hrudky na obale, keďže bryndza vyrobená v SR musí mať viac ako 50% ovčej hrudky. Na obale výrobku s názvom na hlavnej pohľadovej strane „Tatranská bryndza 25%“ je na bočnej strane uvedené „Tatranská bryndza plnotučná“, avšak v blízkosti tohto názvu je sprievodná informácia, že tento výrobok obsahuje len „ovčí hrudkový syr 25%“. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že je tento obal vyhovujúci. Je všeobecne známou skutočnosťou, že slovenskí výrobcovia bryndze na obaloch na hlavnej pohľadovej strane uvádzajú podiel ovčej hrudky. Ďalej uviedol niekoľko príkladov označovania bryndze slovenskými výrobcami, napr. Kluknavská mliekareň umiestňuje na trh výrobok označený na hlavnej pohľadovej strane ako „Ovčia bryndza 100%-ná“ a na bočnej strane neuvádza názov výrobku, len jeho zloženie. Tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, že spotrebiteľ na obale bryndze od domácich výrobcov údaj o podiele ovčej hrudky nenájde a ani ho nehľadá, je podľa žalobcu nepravdivý. b) K tvrdeniu, že predmetné opatrenie sa týkalo názvu „Tatranská bryndza plnotučná“ v akomkoľvek balení: Vzhľadom na to, že žalobca na trh v SR umiestňoval len výrobok v 125 g balení a v čase vydania Opatrenia II. ho balil do iného obalu označeného ako „Tatranská bryndza 25%“, mal za to, že toto opatrenie sa netýkalo tohto obalu. c) K tvrdeniu o umiestňovaní výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg na slovenský trh: Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg je umiestňovaný na slovenský trh tým, že je minimálne skladovaný a uchovávaný na účely predaja. Poukázal na čl. 3 bod 8. a čl. 12 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 178/2002“). Skladovanie a uchovávanie tohto výrobku môže svedčiť maximálne o jeho umiestňovaní na vnútorný trh EÚ alebo na trh tretej krajiny, ale nie o tom, že je skladovaný a uchovávaný na účely predaja v SR. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg, zabalená v plastovom vedierku s jednou etiketou, má v blízkosti názvu aj zloženie, a teda by v prípade umiestňovania na trh v SR spĺňala Opatrenie II.. Podľa názoru žalobcu Štátna veterinárna a potravinová správa SR nevychádzala zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a túto vadu žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil. Žalovaný nesprávne aplikoval vyhlášku č. 127/2012 Z. z., nakoľko ju nemožno aplikovať na označovanie výrobkov vyrobených v inom členskom štáte EÚ. Označovanie potravín upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorého aplikácia má prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. II. K tvrdeniu žalovaného ohľadom obalov výrobkov: a) K obalu hliníková fólia pre 125 g balenie: Žalobca si je vedomý, že Potravinový kódex SR pri mliečnych výrobkoch stanovil povinnosť označovať tuk ako „tuk x%“, pričom konzumná smotana je bežne označovaná ako smotana 12%. V prípade bryndze slovenská legislatíva neupravuje, v akom tvare má byť označovaný podiel ovčej zložky. Z citovaných ustanovení § 4 ods. 3 a § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. vyplýva, že žalobca je povinný doplniť názov potraviny o ďalšie sprievodné informácie, ktoré musia byť uvedené v blízkosti jej názvu, ale nemá povinnosť doplniť obchodný názov potraviny ani v blízkosti obchodného názvu nemusí tieto informácie uviesť. b) K obalu biele plastové vedierko pre 1 kg balenie: Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, prečo zakázal umiestňovať na trh v SR výrobok zabalený v bielom plastovom vedierku s hmotnosťou 1 kg pod označením „Tatranská bryndza plnotučná“ a výrobok „Tatranská bryndza 25%“ 125 g. III. K tvrdeniu žalovaného ohľadom opodstatnenosti uloženého opatrenia: Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby - zistil nedodržiavanie predpisov, t. j. v čom konkrétne žalobca nedodržuje predpisy, - zabezpečil nápravu situácie žalobcom a vydal opatrenie o doplnení názvu „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg, - vzal do úvahy povahu nedodržiavania, napr. dopad označenia výrobku na slovenský trh s podobným tovarom, teda ochranu spotrebiteľa, - zohľadnil minulosť žalobcu, - odôvodnil potrebu uloženého opatrenia. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. IV. K tvrdeniam žalovaného ohľadom primeranosti uloženej lehoty piatich dní na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania: Žalobca zopakoval vyššie uvedenú argumentáciu týkajúcu sa neprimeranosti lehoty na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania, ktorú označil za krátku a poukázal na to, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR nepostupovala v súlade s § 27 ods. 1 správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na priebeh správneho konania. Uviedol, že žalobca v hlavnom zornom poli výrobku „Tatranská bryndza 25%“ zámerne neuvádza informáciu, že tento výrobok obsahuje iba 25% ovčej hrudky. Výrobky iných producentov a výrobcov, vrátané tých, ktorými argumentuje žalobca, majú v hlavnom zornom poli označenie informujúce spotrebiteľa o podiele ovčej hrudky a o tom, že percentuálne označovaný podiel vyjadruje podiel ovčej hrudky. Žalovaný vyjadril názor, že označenie „x %“ pri mliečnych výrobkoch vyjadruje množstvo tuku v mliečnom výrobku a ak chce výrobca týmto označením označiť inú zložku alebo podiel vo výrobku, musí túto zložku zrozumiteľne pomenovať. Vyjadrenie žalobcu, že od 17.09.2013 balí výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g do obalu s označením „Tatranská bryndza 25%“, označil žalovaný za rozporuplné z dôvodu, že zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole vyplýva, že posledná distribúcia výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125g bola podľa dodacieho listu dňa 23.07.2014 a výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg bola dňa 07.08.2014. Vzhľadom na charakter výrobku nie je možné predpokladať, že by výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125g, ktorý bol naposledy distribuovaný dňa 23.07.2014, bol zabalený pred 17.09.2013. Žalovaný mal za preukázané, že výrobok zabalený v hliníkovej fólii a označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g má žalobcom uvádzané zloženie, ale žalobca neuvádza pre spotrebiteľa podstatnú skutočnosť, že na bočnej strane je spolu s údajmi o zložení uvádzaný názov výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia aj napriek zákazu ustanovenému v Opatrení I. a Opatrení II. uvádzal na trh nesprávne označený výrobok. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2 písm. a) názov potraviny, c) množstvo potraviny, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby a k) skutočné množstvo alkoholu vyjadrené v objemových percentách pri nápojoch s množstvom alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označia v spoločnom zornom poli. Nakoľko žalobca s týmito povinnými údajmi uvádza názov „Tatranská bryndza plnotučná“, žalovaný mal za to, že oficiálnym označením výrobku je „Tatranská bryndza plnotučná“ a nie „Tatranská bryndza 25%“. Pri žalobcom uvádzanom názve absentuje pri 25% označení vysvetľujúce slovné označenie, ktoré by spotrebiteľa informovalo, že percentuálne označenie vyjadruje podiel ovčej hrudky a nie podiel tuku alebo iný podiel suroviny vo výrobku. Podľa žalovaného je takéto vyjadrenie pre spotrebiteľa zavádzajúce a nezrozumiteľné a neposkytuje mu vysvetlenie, čo znamená percentuálny podiel s ohľadom na to, že je všeobecne očakávateľné, že výrobok označený ako bryndza považuje spotrebiteľ za výrobok obsahujúci minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Argument žalobcu, že Opatrenie I. sa vzťahovalo iba na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, označil žalovaný za neakceptovateľný. Z výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, že toto opatrenie sa vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ ako taký, bez ohľadu na spotrebiteľské balenie alebo jeho hmotnosť. Porušením uloženého opatrenia je umiestňovanie na trh výrobku s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ tak v balení s hmotnosťou 125g, ako aj v balení s hmotnosťou 1 kg a bez ohľadu na obal, tvar, materiál, veľkosť či hmotnosť výrobku. Žalovaný tiež poukázal na Nariadenie (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého sa umiestňovaním na trh rozumie skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj, alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie na predaj, distribúciu a iné formy prevodu. S ohľadom na toto nariadenie považoval argumentáciu žalobcu, že výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg umiestňuje výlučne na trh v ČR, za irelevantný, nakoľko tento výrobok je umiestňovaný aj na slovenský trh, pretože je v SR skladovaný a uchovávaný na účely jeho predaja. IV. Právne posúdenie Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko: K bodu A) - Súd sa nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa správneho konania vo veci uloženého Opatrenia I., nakoľko ide o samostatné správne konanie, ktoré začalo dňa 11.09.2013 a skončilo vydaním rozhodnutia žalovaného č. 9636/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013. Žalobca si mohol uvedené námietky uplatniť prostredníctvom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9636/2014 zo dňa 29.03.2014, čo však v zákonnej lehote neurobil. K bodu B) a k bodu IV. - Námietku žalobcu, že si nemohol uplatniť svoje procesné práva z dôvodu, že mal na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania iba dva pracovné dni, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku správny orgán v prípade absencie úpravy určitej lehoty v správnom poriadku alebo v osobitnom zákone určí lehotu na vykonanie úkonu, pričom sa vyžaduje splnenie podmienky jej primeranosti. Lehotu určuje správny orgán na základe vlastnej úvahy. Žalobca mal možnosť požiadať o predĺženie stanovenej lehoty, ak ju považoval za neprimeranú, čo nevyužil a jej neprimeranosť namietal až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 správneho poriadku poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, navrhnúť dôkazy, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistil nedodržiavanie predpisov, t.j. v čom konkrétne žalobca nedodržuje predpisy. Nedodržiavanie predpisov žalobcom spočívalo v umiestňovaní na slovenský trh výrobkov s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ bez toho, aby bol tento názov doplnený o sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v jej blízkosti, ktoré ju opisujú tak, aby slovenský spotrebiteľ mohol rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými ju možno zameniť (§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.). K bodu I. a) - Podľa § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza je prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra, alebo zo zmesi skladovaného ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Podľa § 26 ods. 6 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza sa podľa suroviny použitej na jej výrobu člení na a) ovčiu bryndzu, vyrábanú len z ovčieho hrudkového syra, b) zmesnú bryndzu, vyrábanú z ovčieho hrudkového syra a hrudkového syra, c) zmesnú bryndzu, vyrábanú zo skladovaného ovčieho syra a hrudkového syra. Podľa § 26 ods. 7 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza, podľa množstva tuku v sušine v hmotnostných percentách sa člení na: a) ovčiu bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48, b) plnotučnú zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48, c) zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 38. Podľa § 26 ods. 8 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza podľa množstva sušiny v hmotnostných percentách sa člení na: a) ovčiu bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 48, b) zmesnú bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 44. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z., ak nemožno odlíšiť potravinu, ktorá sa vyrába v niektorom členskom štáte, alebo rozpoznať jej skutočný charakter od potraviny, s ktorou by ju bolo možno zameniť, musí byť názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie opisujúce túto potravinu alebo sa tieto údaje musia uviesť v blízkosti jej názvu; možno tiež používať názov potraviny, pod ktorým sa potravina vyrába a uvádza na trh len v Slovenskej republike. Národný predpis nesmie brániť voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ v prípade, že výrobok vyrobený v inej členskej krajine spĺňa požiadavky európskej potravinovej legislatívy a národnej legislatívy členského štátu EÚ, v ktorom bol vyrobený. Toto je zakotvené v § 7a zákona o potravinách ako tzv. klauzula vzájomného uznávania. To znamená, že výrobok z inej členskej krajiny EÚ, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v § 7a zákona o potravinách, nesmie byť odmietnutý na umiestnenie na slovenský trh. Výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ je vyrobený v Poľskej republike, teda v inom členskom štáte a spĺňa podmienky na uvedenie do obehu v Slovenskej republike. Na slovenských výrobcov bryndze sa uplatňuje iný režim označovania výrobkov ako v prípade žalobcu, keďže na rozdiel od neho spĺňajú podmienku ustanovenú v § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100. Výrobcovia bryndze, na ktorých poukázal žalobca, nemajú povinnosť v názve výrobku uvádzať percentuálny podiel ovčej hrudky v sušine výrobku, pretože slovenskému spotrebiteľovi je zrejmý charakter potraviny označenej ako „bryndza“. Pod týmto označením sa v zmysle slovenskej legislatívy rozumie výrobok obsahujúci minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Vzhľadom na to, že výrobky žalobcu pochádzajú z iného členského štátu EÚ, má povinnosť v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2002 Z. z. uvádzať na hlavnej pohľadovej strane obalu výrobku informácie, na základe ktorých bude spotrebiteľovi zrejmý charakter potraviny, ktorá má označenie bryndza, ale nespĺňa podmienky stanovené slovenskou legislatívou (50% ovčej hrudky). Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2 písm. a) názov potraviny, c) množstvo potraviny bez obalu, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby a k) skutočné množstvo alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označujú v spoločnom zornom poli. To znamená, že za oficiálny názov výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, sa považuje názov uvedený v spoločnom zornom poli s ostatnými povinnými údajmi, teda názov „Tatranská bryndza plnotučná“. Tento výrobok, ktorý je na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, má nesprávne označenie. Takto označený výrobok uvádza spotrebiteľa do omylu tým, že spolu so zložením je uvedené, že ide o plnotučnú bryndzu aj napriek tomu, že tento výrobok sa vzhľadom na množstvo tuku zaraďuje do kategórie nízkotučných výrobkov. Pre spotrebiteľa je zmätočné, aby bol jeden výrobok označený dvoma rôznymi názvami na jednom obale. K bodu I. b) - Opatrenie I. sa nevzťahuje len na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g. Z výroku rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013, ktorým bolo toto opatrenie uložené, vyplýva, že sa vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ ako taký a to bez ohľadu na spotrebiteľské balenie. K bodu II. a) - Súd súhlasí so žalobcom, že slovenská legislatíva neupravuje, v akom tvare má byť označovaný podiel ovčej hrudky vo výrobku, avšak stanovuje podmienku, že názov potraviny vyrobenej v inom členskom štáte musí byť doplnený o ďalšie sprievodné informácie opisujúce potravinu tak, aby spotrebiteľ mohol rozpoznať jej skutočný charakter. Označovanie potravín predstavuje spôsob, akým môžu spotrebitelia získať informácie o potravinách, ktoré si chcú kúpiť. Vo všeobecnosti ho možno chápať ako základnú informáciu o druhu potraviny a o jej vlastnostiach. Označenie výrobkov vyčerpávajúcim názvom má podstatný význam pre spotrebiteľa a jeho účelom je zabraňovanie klamaniu spotrebiteľa uvádzaním neúplných či nepravdivých údajov alebo zamlčovaním údajov o skutočných vlastnostiach výrobku. Názov potraviny musí presne vyjadrovať, z čoho je potravina vyrobená. Podľa názoru súdu označenie výrobku názvom „Tatranská bryndza 25%“ neposkytuje dostatočnú ochranu spotrebiteľa, pretože z neho nie je zrejmé, z čoho je vyrobený. Uvedenie údaju „25%“ pri názve výrobku nemožno považovať za dostatočné, pretože v ňom chýba vysvetlenie, čo tento percentuálny údaj znamená. Tento údaj nevypovedá o tom, že ide o množstvo ovčieho hrudkového syra v sušine výrobku. Takéto označenie je pre spotrebiteľa zmätočné, nakoľko pod označením bryndza rozumie prírodný syr s obsahom najmenej 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Spotrebiteľ sa môže mylne domnievať, že percentá v názve výrobku vyjadrujú množstvo tuku vo výrobku, nakoľko pri syroch sa najčastejšie percentami označuje množstvo tuku. Uvádzaním uvedených výrobkov na trh došlo k zníženiu práva spotrebiteľa na zrozumiteľné informácie o výrobku, predovšetkým práva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomického záujmu, t. j. vybrať si zo širokej ponuky kvalitný výrobok, ktorého cena bude zodpovedať množstvu ovčej hrudky v sušine výrobku, pretože bryndza s vyšším podielom ovčej hrudky je drahšia ako bryndza vyrobená z prevažnej časti z kravského hrudkového syra. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že „zmena obalu grafiky Tatier na grafiku oviec je tiež voči spotrebiteľovi zavádzajúca, pretože vyobrazenie oviec na obale navádza spotrebiteľa k tomu, že predmetný výrobok je vyrobený výlučne z ovčieho hrudkového syra“, súd uvádza, že Opatrenie I., ktoré bolo predmetom úradnej kontroly vykonanej dňa 07.08.2014, sa netýkalo grafiky výrobku, ale označenia výrobku. Z uvedeného dôvodu nemožno žalobcovi vyčítať vyobrazenie oviec na obale aj napriek tomu, že grafické vyobrazenie na obale výrobku nesmie byť v rozpore so zložením potraviny. K bodu I. c) a II. b) - Podľa čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002, „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle čl. 3 bod 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa aj skladovanie a uchovávanie výrobku na účely predaja v inom štáte považuje za umiestňovanie na slovenský trh, nakoľko sa pod týmto pojmom podľa názoru súdu rozumie skladovanie výrobku vrátane ponúkania na predaj na slovenskom trhu. Z dodacieho listu č. OL14054755 mal súd za preukázané, že žalobca výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg zasielal do distribučného skladu v Banskej Bystrici, odkiaľ ho distribuuje do Českej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca tento výrobok iba skladoval v SR, ale distribuoval ho na český trh, nemožno to považovať za umiestňovanie na slovenský trh ani nemožno konštatovať porušenie Opatrenia I. jeho skladovaním. Táto skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko dodatočnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.08.2014 bolo zistené porušenie povinnosti uloženej Opatrením I. pokiaľ ide o výrobok označený ako „Tatranská bryndza 25%“ s hmotnosťou 125 g. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že je dostatočne odôvodnené a sú z neho zrejmé dôvody, pre ktoré bolo žalobcovi uložené Opatrenie II.. K bodu III. - Správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade s čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 a po zistení nedodržiavania predpisov prvostupňový správny orgán konal tak, aby zabezpečil nápravu vzniknutej situácie tým, že žalobcovi uložil Opatrenie II. spočívajúce v zákaze umiestňovať na trh výrobok s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ a „Tatranská bryndza 25%“. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.