Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/41/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200296 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200296.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31 654 363, Nad traťou 26, Kežmarok, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 31163/2014 zo dňa 16.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 31163/2014 zo dňa 16.12.2014 a rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 3030-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 80,- eur za súdne poplatky a v sume 244,39 eur ako náhradu hotových výdavkov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Dňa 03.09.2013 vykonala Štátna veterinárna a potravinová správa SR úradnú kontrolu potravín u kontrolovaného subjektu Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, Bratislava, v prevádzkarni Hypermarket Carrefour v Polus City Center, Vajnorská ulica 100, Bratislava, ktorou bolo zistené, že na slovenský trh je umiestňovaný výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, vyrobený v Poľskej republike, ktorého distribútorom je žalobca. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2013/ So,Mi,Má,LB/30 vyplýva, že výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ obsahuje kravský hrudkový syr, ovčí hrudkový syr a soľ, pričom ovčí hrudkový syr obsahuje len v množstve 25 %. Na základe týchto skutočností začala Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 11.09.2013 voči žalobcovi správne konanie. Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhodnutím č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 (ďalej aj len „Opatrenie I.“) uložila žalobcovi ako distribútorovi výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ opatrenie „nepoužívať v Slovenskej republike v názve potraviny „Tatranská bryndza plnotučná“, ktorá obsahuje menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku slovo „bryndza“ bez toho, aby bol tento názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v jeho blízkosti, ktoré opisujú túto potravinu tak, aby sa slovenským spotrebiteľom umožnilo rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť.“ Žalobca bol povinný začať plniť toto opatrenie do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 9636/2014 zo dňa 28.03.2014 tak, že rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 potvrdil. Dňa 07.08.2014 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad v čase od 10:00 hod. do 13:30 hod. úradnú kontrolu potravín u žalobcu ako u distribútora výrobkov „Tatranská bryndza plnotučná“ a „Tatranská bryndza 25%“, zameranú na kontrolu plnenia Opatrenia I.. Úradnou kontrolou vykonanou dňa 07.08.2014 bolo zistené, že žalobca nedodržiava Opatrenie I. a na slovenský trh umiestňuje nesprávne označený výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“. Z úradného záznamu o dodatočnej kontrole potravín č. 2595/2014-330/DÚKP/VI,JO vyplýva, že posledná distribúcia výrobku označeného slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g bola dňa 23.07.2014 a výrobok označený slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg bol naposledy distribuovaný dňa 07.08.2014. V čase výkonu kontroly sa výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g na trh neumiestňoval, ale v prevádzkarni sa nachádzal výrobok s rovnakým označením v balení 1 kg v celkovom množstve 415 kg. Z dôvodu nesplnenia Opatrenia I. začala Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 09.09.2014 správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“). Žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v lehote piatich dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania a navrhnúť dôkazy, prípadne doplniť dokazovanie. Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhodnutím č. k. 3030-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu vo výške 500 000 eur za nesplnenie Opatrenia I., čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 31163/2014 zo dňa 16.12.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody nezákonnosti konkretizoval žalobca v dvoch bodoch: A) Správne konanie vo veci uloženého opatrenia: Poukázal na to, že v septembri 2013 mu Štátna veterinárna a potravinová správa SR doručila upovedomenie o začatí správneho konania vo veci opatrení týkajúcich sa označenia výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g slovom „bryndza“ a vyzvala ho na vyjadrenie sa k podkladu a spôsobu jeho zistenia. Podnetom pre začatie správneho konania bola úradná kontrola vykonaná dňa 03.09.2013 u kontrolovaného subjektu Retail Value Stores, a.s. v prevádzkarni Hypermarket Carrefour v Polus City Center, Bratislava, ktorou bolo zistené, že na trh v SR je umiestňovaný výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g vyrobený v Poľskej republike, distribútorom ktorého je žalobca. K upovedomeniu sa žalobca vyjadril prípisom zo dňa 27.09.2013, v ktorom poukázal na to, že na tento výrobok sa vzťahuje klauzula o vzájomnom uznávaní podľa § 7a ods. 1 zákona o potravinách a neuplatňuje sa naň Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.08.2006 č. 2143/2006-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca mlieko a výrobky z mlieka (ďalej aj len „výnos č. 2143/2006-100“). Z uvedeného dôvodu sa tento výrobok môže bez obmedzenia predávať v SR. Žalobcovi nebolo zrejmé, čo je podstatou správneho konania z dôvodu, že v minulosti Štátna veterinárna a potravinová správa SR viedla niekoľko konaní týkajúcich sa označovania výrobku slovom bryndza, ktorých snahou bolo zabrániť žalobcovi označovať týmto slovom výrobok obsahujúci menej než 50% ovčej hrudky. K podkladu správneho konania sa nemohol vyjadriť ani navrhnúť jeho doplnenie, keďže podkladom boli skutkové zistenia zistené v prevádzkarni Carrefour bez prítomnosti zamestnanca žalobcu. Skutočnosť, že podstatou správneho konania bolo doplnenie názvu výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ a uvedenie ďalších sprievodných informácií v blízkosti jeho názvu, žalobca zistil až po doručení prvostupňového rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zo dňa 18.10.2013. Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.10.2013 nie je zrejmé, či má byť doplnený iba názov výrobku nachádzajúci sa na hlavnej strane obalu, alebo má byť doplnený aj názov nachádzajúci sa na bočnej strane, prípadne či má byť pri názve uvedené len 25% alebo 25% ovčia či 25% ovčej hrudky. Slovenská legislatíva explicitne neupravuje, ako má byť produkt bryndza označený. Žalobca mal za to, že podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je nedostatočné len označenie výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, keďže iný výrobok pod týmto označením na slovenský trh neumiestňoval. Žalobca schválil dňa 06.08.2013 nový dizajn tohto výrobku, ktorý bol na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25%“ a pod týmto označením ho uviedol na slovenský trh dňa 17.09.2013. Žalobca tiež namietal, že z rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že správne konanie začalo z dôvodu „nedostatočného označenia výrobku“, avšak z upovedomenia o začatí správneho konania táto skutočnosť nevyplýva, v opačnom prípade by dal správnemu orgánu na vedomie zmenu obalov výrobku. Ďalej citoval § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku a poukázal na povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Pokiaľ žalovaný dospel k názoru, že ani nový obal s označením na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g nie je dostatočný, mal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.10.2013 zmeniť tak, aby vo výroku rozhodol o povinnosti žalobcu doplniť alebo zmeniť nový obal. Nakoľko žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nevyhovujúci bol podľa názoru žalobcu len obal zistený pri kontrole potravín vykonanej dňa 03.09.2013. Keďže žalobca tento obal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nepoužíval a nahradil ho novým obalom doplneným o sprievodnú informáciu, mal za to, že Opatrenie I. sa netýkalo nového obalu a považoval ho za bezpredmetné. B) Správne konanie vo veci uloženia pokuty: Žalobca uviedol, že dňa 07.08.2014 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa u žalobcu dodatočnú úradnú kontrolu potravín, predmetom ktorej bolo prešetrenie, či žalobca uvádza na trh po dátume 02.08.2014 nesprávne označené potraviny. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že posledná distribúcia výrobku označeného slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g bola dňa 23.07.2014 a v čase kontroly sa tento výrobok neumiestňoval na trh. Posledná distribúcia výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg bola dňa 07.08.2014. V čase výkonu dodatočnej úradnej kontroly sa výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg nachádzal v expedičnom sklade v množstve 415 kg. V kontrolovanej prevádzke sa vykonáva distribúcia výrobku označeného ako „Tatranská bryndza 25%“ v balení 125 g. Dňa 12.09.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 09.09.2014 vo veci uloženia pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách za nesplnenie Opatrenia I., pričom Štátna veterinárna a potravinová správa SR mu dala na vyjadrenie lehotu päť dní. Žalobca namietal, že mal na vyjadrenie fakticky len dva pracovné dni, keďže 15.09.2014 bol štátny sviatok, v dôsledku čoho sa nemohol adekvátne vyjadriť a uplatniť svoje procesné práva. Ďalej citoval časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia týkajúcu sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že od júna 2009 bol distribútorom bryndze vyrobenej v Poľskej republike, obsahujúcej 25% ovčej hrudky, ktorú distribuoval a umiestňoval na trh v SR a ČR v dvoch baleniach a to v hliníkovej fólii označenej na prednej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a v bielom plastovom vedierku s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg s tým, že zloženie tohto výrobku bolo umiestnené priamo na veku v blízkosti názvu. Výrobok „Tatranská bryndza 25%“ bol umiestňovaný na trh v SR a ČR pod týmto názvom od 17.09.2013 a výrobok v bielom plastovom vedierku sa umiestňoval na trh len v ČR, slovenský spotrebiteľ si ho v slovenských obchodoch nemohol kúpiť. Podľa názoru žalobcu dodatočnou úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.08.2014 nebolo zistené, že by umiestňoval na trh v SR výrobky označené ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g ani „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg. Touto kontrolou bolo zistené iba to, že vo výrobnom závode v Kežmarku sa v deň kontroly nachádzal výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg v množstve 415 kg, čo nedokazuje jeho umiestňovanie na slovenský trh. Zistenia z tejto kontroly nepreukazujú, že by žalobca porušil povinnosti uložené Opatrením I. a zdôraznil, že toto opatrenie sa týkalo výlučne výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g. Opakovane poukázal na to, že mu žalovaný nedal primeranú lehotu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ani mu nedal možnosť uplatniť svoje práva podľa § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 a § 23 ods. 1 správneho poriadku a citoval rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž/157/96, § 46 správneho poriadku a časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým tvrdeniam žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobca uviedol: I. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zisteného skutkového stavu: a) K tvrdeniu o názve výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na bočnej strane označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“: Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že slovenská legislatíva neukladá výrobcom bryndze povinnosť vyznačovať údaj o podiele ovčej hrudky na obale, keďže bryndza vyrobená v SR musí mať viac ako 50% ovčej hrudky. Na obale výrobku s názvom na hlavnej pohľadovej strane „Tatranská bryndza 25%“ je na bočnej strane uvedené „Tatranská bryndza plnotučná“, avšak v blízkosti tohto názvu je sprievodná informácia, že tento výrobok obsahuje len „ovčí hrudkový syr 25%“. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že je tento obal vyhovujúci. Je všeobecne známou skutočnosťou, že slovenskí výrobcovia bryndze na obaloch na hlavnej pohľadovej strane uvádzajú podiel ovčej hrudky. Ďalej uviedol niekoľko príkladov označovania bryndze slovenskými výrobcami, napr. Kluknavská mliekareň umiestňuje na trh výrobok označený na hlavnej pohľadovej strane ako „Ovčia bryndza 100%-ná“ a na bočnej strane neuvádza názov výrobku, len jeho zloženie. Tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, že spotrebiteľ na obale bryndze od domácich výrobcov údaj o podiele ovčej hrudky nenájde a ani ho nehľadá, je podľa žalobcu nepravdivý. b) K tvrdeniu, že predmetné opatrenie sa týkalo názvu „Tatranská bryndza plnotučná“ v akomkoľvek balení: Vzhľadom na to, že žalobca na trh v SR umiestňoval len výrobok v 125 g balení a v čase vydania rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3029-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014 (ďalej aj len „Opatrenie II.“) ho balil do iného obalu označeného ako „Tatranská bryndza 25%“, mal za to, že toto opatrenie sa netýkalo tohto obalu. c) K tvrdeniu o umiestňovaní výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg na slovenský trh: Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg je umiestňovaný na slovenský trh tým, že je minimálne skladovaný a uchovávaný na účely predaja. Poukázal na čl. 3 bod 8. a čl. 12 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 178/2002“). Skladovanie a uchovávanie tohto výrobku môže svedčiť maximálne o jeho umiestňovaní na vnútorný trh EÚ alebo na trh tretej krajiny, ale nie o tom, že je skladovaný a uchovávaný na účely predaja v SR. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg, zabalená v plastovom vedierku s jednou etiketou, má v blízkosti názvu aj zloženie, a teda by v prípade umiestňovania na trh v SR spĺňala Opatrenie II.. Podľa názoru žalobcu Štátna veterinárna a potravinová správa SR nevychádzala zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a túto vadu žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil. Žalovaný nesprávne aplikoval vyhlášku č. 127/2012 Z. z., nakoľko ju nemožno aplikovať na označovanie výrobkov vyrobených v inom členskom štáte EÚ. Označovanie potravín upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorého aplikácia má prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. II. K tvrdeniu žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty: a) K tvrdeniu o závažnosti protiprávneho konania: Žalobca zdôraznil, že podstatná časť argumentácie správnych orgánov oboch stupňov sa zameriava na grafiku obalu označeného na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g, v ktorom vytýkajú znázornenie motívu oviec ako aj klamlivé označenie tuku. Vzhľadom na to, že grafika obalu ani označenie obsahu tuku na obale neboli predmetom Opatrenia I., nemá táto argumentácia právny základ, pretože nebolo právoplatne rozhodnuté, že predmetný obal nie je v súlade s právnymi predpismi pokiaľ ide o jeho grafické prevedenie a označenie tuku. Keďže jedným z dôvodov, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta v maximálnej výške, boli tieto tvrdenia, považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca si je vedomý, že Potravinový kódex SR pri mliečnych výrobkoch stanovil povinnosť označovať tuk ako „tuk x%“, pričom konzumná smotana je bežne označovaná ako smotana 12%. V prípade bryndze slovenská legislatíva neupravuje, v akom tvare má byť označovaný podiel ovčej zložky. b) K tvrdeniu o trvaní protiprávneho konania: Žalobca poukázal na tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá na jednej strane uviedla, že protiprávne konanie žalobcu trvá minimálne od 03.09.2013 a na druhej strane v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že od roku 2009 vie o umiestňovaní tohto výrobku na trh. Žalobca si je vedomý, že v minulosti Štátna veterinárna a potravinoví správa SR viedla voči nemu správne konania, ktoré mali za cieľ zabrániť umiestňovaniu poľských výrobkov na slovenský trh pod označením „bryndza“, keďže obsahovali menej ako 50% ovčej zložky. c) K tvrdeniu o následku protiprávneho konania: Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a žalovaného, ktorí následky protiprávneho konania odôvodnili len nesprávnym množstvom tuku a grafikou obalu. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení akéhokoľvek rozhodnutia musí byť presvedčivá predovšetkým pre adresáta tohto rozhodnutia, čo v tomto prípade nie je. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi žalobcu, ktoré vo svojom odvolaní uviedol. d) K povinnosti prihliadať na minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania: Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR pri určení výšky pokuty nepostupovala v súlade s § 28 ods. 9 zákona o potravinách, keďže sa nevysporiadala s minulosťou žalobcu ani s opakovanosťou protiprávneho konania a iba konštatovala, že v minulosti mu neboli uložené žiadne pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti je napadnuté rozhodnutie čo do rozsahu dôvodu pre uloženie pokuty v maximálnej výške nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. III. K tvrdeniam žalovaného ohľadom primeranosti uloženej lehoty piatich dní na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania: Žalobca zopakoval vyššie uvedenú argumentáciu týkajúcu sa neprimeranosti lehoty na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania, ktorú označil za krátku a poukázal na to, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR nepostupovala v súlade s § 27 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, že - nezistil nesplnenie Opatrenia I., t. j. skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, čím bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, - správne orgány oboch stupňov aplikovali nesprávny právny predpis a to vyhlášku č. 127/2012 Z. z. a nesprávne interpretovali čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002, v dôsledku čoho obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, - Štátna veterinárna a potravinová správa SR nepostupovala v súlade s § 28 ods. 9 zákona o potravinách, t. j. nezdôvodnila závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania žalobcu, ktorého sa mal dopustiť a nezohľadnila, že mu v minulosti nebola uložená žiadna pokuta a uložila mu pokutu v maximálnej výške, - žalobca mal na vyjadrenie sa k podkladom správneho konania ako aj na uplatnenie procesných práv neprimerane krátku lehotu. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na priebeh správneho konania. Uviedol, že žalobca v hlavnom zornom poli výrobku „Tatranská bryndza 25%“ zámerne neuvádza informáciu, že tento výrobok obsahuje iba 25% ovčej hrudky. Výrobky iných producentov a výrobcov, vrátane tých, ktorými argumentuje žalobca, majú v hlavnom zornom poli označenie informujúce spotrebiteľa o podiele ovčej hrudky a o tom, že percentuálne označovaný podiel vyjadruje podiel ovčej hrudky. Žalovaný vyjadril názor, že označenie „x %“ pri mliečnych výrobkoch vyjadruje množstvo tuku v mliečnom výrobku a ak chce výrobca týmto označením označiť inú zložku alebo podiel vo výrobku, musí túto zložku zrozumiteľne pomenovať. Vyjadrenie žalobcu, že od 17.09.2013 balí výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g do obalu s označením „Tatranská bryndza 25%“, označil žalovaný za rozporuplné z dôvodu, že zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole vyplýva, že posledná distribúcia výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125g bola podľa dodacieho listu dňa 23.07.2014 a výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg bola dňa 07.08.2014. Vzhľadom na charakter výrobku nie je možné predpokladať, že by výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125g, ktorý bol naposledy distribuovaný dňa 23.07.2014, bol zabalený pred 17.09.2013. Žalovaný mal za preukázané, že výrobok zabalený v hliníkovej fólii a označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g má žalobcom uvádzané zloženie, ale žalobca neuvádza pre spotrebiteľa podstatnú skutočnosť, že na bočnej strane je spolu s údajmi o zložení uvádzaný názov výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v čase vydania napadnutého rozhodnutia aj napriek zákazu ustanovenému v Opatrení I. uvádzal na trh nesprávne označený výrobok. Žalobcom uvádzaný údaj „25%“, nachádzajúci sa v hlavnom zornom poli, je podľa žalovaného neurčitý a nevyžaduje ho žiadny právny predpis. Vyžaduje sa označenie minimálneho množstva ovčej hrudky v sušine výrobku. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2 písm. a) názov potraviny, c) množstvo potraviny, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby a k) skutočné množstvo alkoholu vyjadrené v objemových percentách pri nápojoch s množstvom alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označia v spoločnom zornom poli. Nakoľko žalobca s týmito povinnými údajmi uvádza názov „Tatranská bryndza plnotučná“, žalovaný mal za to, že oficiálnym označením výrobku je „Tatranská bryndza plnotučná“ a nie „Tatranská bryndza 25%“. Pri žalobcom uvádzanom názve absentuje pri 25% označení vysvetľujúce slovné označenie, ktoré by spotrebiteľa informovalo, že percentuálne označenie vyjadruje podiel ovčej hrudky a nie podiel tuku alebo iný podiel suroviny vo výrobku. Podľa žalovaného je takéto vyjadrenie pre spotrebiteľa zavádzajúce a nezrozumiteľné a neposkytuje mu vysvetlenie, čo znamená percentuálny podiel s ohľadom na to, že je všeobecne očakávateľné, že výrobok označený ako bryndza považuje spotrebiteľ za výrobok obsahujúci minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Argument žalobcu, že Opatrenie I. sa vzťahovalo iba na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, označil žalovaný za neakceptovateľný. Z výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, že toto opatrenie sa vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ ako taký, bez ohľadu na spotrebiteľské balenie alebo jeho hmotnosť. Porušením uloženého opatrenia je umiestňovanie na trh výrobku s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ tak v balení s hmotnosťou 125g, ako aj v balení s hmotnosťou 1 kg a bez ohľadu na obal, tvar, materiál, veľkosť či hmotnosť výrobku. Žalovaný tiež poukázal na Nariadenie (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého sa umiestňovaním na trh rozumie skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj, alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie na predaj, distribúciu a iné formy prevodu. S ohľadom na toto nariadenie považoval argumentáciu žalobcu, že výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg umiestňuje výlučne na trh v ČR, za irelevantný, nakoľko tento výrobok je umiestňovaný aj na slovenský trh, pretože je v SR skladovaný a uchovávaný na účely jeho predaja. IV. Právne posúdenie Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko: K bodu A) - Súd sa nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa správneho konania vo veci uloženého Opatrenia I., nakoľko ide o samostatné správne konanie, ktoré začalo dňa 11.09.2013 a skončilo vydaním rozhodnutia žalovaného č. 9636/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013. Žalobca si mohol uvedené námietky uplatniť prostredníctvom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9636/2014 zo dňa 29.03.2014, čo však v zákonnej lehote neurobil. K bodu B) a k bodu III. - Námietku žalobcu, že si nemohol uplatniť svoje procesné práva z dôvodu, že mal na vyjadrenie sa k upovedomeniu o začatí správneho konania iba dva pracovné dni, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku správny orgán v prípade absencie úpravy určitej lehoty v správnom poriadku alebo v osobitnom zákone, určí lehotu na vykonanie úkonu, pričom sa vyžaduje splnenie podmienky jej primeranosti. Lehotu určuje správny orgán na základe vlastnej úvahy. Žalobca mal možnosť požiadať o predĺženie stanovenej lehoty, ak ju považoval za neprimeranú, čo nevyužil a jej neprimeranosť namietal až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 správneho poriadku poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, navrhnúť dôkazy, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistil nedodržiavanie predpisov, t.j. v čom konkrétne žalobca nedodržuje predpisy. Nedodržiavanie predpisov žalobcom spočívalo v umiestňovaní výrobkov s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ na slovenský trh bez toho, aby bol tento názov doplnený o sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v jej blízkosti, ktoré ju opisujú tak, aby slovenský spotrebiteľ mohol rozpoznať jej skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými ju možno zameniť (§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.). K bodu I. a) - Podľa § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza je prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra, alebo zo zmesi skladovaného ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku. Podľa § 26 ods. 6 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza sa podľa suroviny použitej na jej výrobu člení na a) ovčiu bryndzu, vyrábanú len z ovčieho hrudkového syra, b) zmesnú bryndzu, vyrábanú z ovčieho hrudkového syra a hrudkového syra, c) zmesnú bryndzu, vyrábanú zo skladovaného ovčieho syra a hrudkového syra. Podľa § 26 ods. 7 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza, podľa množstva tuku v sušine v hmotnostných percentách sa člení na: a) ovčiu bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48, b) plnotučnú zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48, c) zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 38. Podľa § 26 ods. 8 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza podľa množstva sušiny v hmotnostných percentách sa člení na: a) ovčiu bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 48, b) zmesnú bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 44. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z., ak nemožno odlíšiť potravinu, ktorá sa vyrába v niektorom členskom štáte, alebo rozpoznať jej skutočný charakter od potraviny, s ktorou by ju bolo možno zameniť, musí byť názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie opisujúce túto potravinu alebo sa tieto údaje musia uviesť v blízkosti jej názvu; možno tiež používať názov potraviny, pod ktorým sa potravina vyrába a uvádza na trh len v Slovenskej republike. Národný predpis nesmie brániť voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ v prípade, že výrobok vyrobený v inej členskej krajine spĺňa požiadavky európskej potravinovej legislatívy a národnej legislatívy členského štátu EÚ, v ktorom bol vyrobený. Toto je zakotvené v § 7a zákona o potravinách ako tzv. klauzula vzájomného uznávania. To znamená, že výrobok z inej členskej krajiny EÚ, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v § 7a zákona o potravinách, nesmie byť odmietnutý na umiestnenie na slovenský trh. Výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ je vyrobený v Poľskej republike, teda v inom členskom štáte a spĺňa podmienky na uvedenie do obehu v Slovenskej republike. Na slovenských výrobcov bryndze sa uplatňuje iný režim označovania výrobkov ako v prípade žalobcu, keďže na rozdiel od neho spĺňajú podmienku ustanovenú v § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100. Výrobcovia bryndze, na ktorých poukázal žalobca, nemajú povinnosť v názve výrobku uvádzať percentuálny podiel ovčej hrudky v sušine výrobku, pretože slovenskému spotrebiteľovi je zrejmý charakter potraviny označenej ako „bryndza“. Pod týmto označením sa v zmysle slovenskej legislatívy rozumie výrobok obsahujúci minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Vzhľadom na to, že výrobky žalobcu pochádzajú z iného členského štátu EÚ, má povinnosť v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2002 Z. z. uvádzať na hlavnej pohľadovej strane obalu výrobku informácie, na základe ktorých bude spotrebiteľovi zrejmý charakter potraviny, ktorá má označenie bryndza, ale nespĺňa podmienky stanovené slovenskou legislatívou (50% ovčej hrudky). Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2 písm. a) názov potraviny, c) množstvo potraviny bez obalu, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby a k) skutočné množstvo alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označujú v spoločnom zornom poli. To znamená, že za oficiálny názov výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, sa považuje názov uvedený v spoločnom zornom poli s ostatnými povinnými údajmi, teda názov „Tatranská bryndza plnotučná“. Tento výrobok, ktorý je na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, má nesprávne označenie. Takto označený výrobok uvádza spotrebiteľa do omylu tým, že spolu so zložením je uvedené, že ide o plnotučnú bryndzu aj napriek tomu, že tento výrobok sa vzhľadom na množstvo tuku zaraďuje do kategórie nízkotučných výrobkov. Pre spotrebiteľa je zmätočné, aby bol jeden výrobok označený dvoma rôznymi názvami na jednom obale. K bodu I. b) - Opatrenie I. sa nevzťahuje len na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g. Z výroku rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013, ktorým bolo toto opatrenie uložené, vyplýva, že sa vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ ako taký a to bez ohľadu na spotrebiteľské balenie. K bodu I. c) - Podľa čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002, „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle čl. 3 bod 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa aj skladovanie a uchovávanie výrobku na účely predaja v inom štáte považuje za umiestňovanie na slovenský trh, nakoľko sa pod týmto pojmom podľa názoru súdu rozumie skladovanie výrobku vrátane ponúkania na predaj na slovenskom trhu. Z dodacieho listu č. OL14054755 mal súd za preukázané, že žalobca výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg zasielal do distribučného skladu v Banskej Bystrici, odkiaľ ho distribuuje do Českej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca tento výrobok iba skladoval v SR, ale distribuoval ho na český trh, nemožno to považovať za umiestňovanie na slovenský trh ani nemožno konštatovať porušenie Opatrenia I. jeho skladovaním. K bodom II. a), b), c), d) a III. - Podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/152/20150401> alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Ako vyplýva z predchádzajúceho textu odôvodnenia tohto rozsudku, právny názor uvedený v napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg je v rozpore so zákonom. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ale i správnym orgánom prvého stupňa spočívalo v nesprávnej interpretácii na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, konkrétne čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09). Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“), pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza "akékoľvek trestné obvinenie". Dohovor má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len "odporúčanie o správnych sankciách") ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno- právnymi princípmi. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Čo sa týka namietanej výšky pokuty, ako aj jej odôvodnenia, úlohou súdu v prípade správneho trestania je preskúmať, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Určenie výšky pokuty je vecou voľného uváženia, pričom voľná úvaha pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie (§ 28 ods. 9 zákona o potravinách). V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 3Sžo 253/2010) uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Aj napriek tomu, že určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou voľného uváženia, neznamená to, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ale súd pokutu vzhľadom na zistené okolnosti považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný podľa názoru súdu nezvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách a to predovšetkým minulosť žalobcu, ktorému doposiaľ neboli uložené žiadne pokuty. Súd má za to, že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodôvodňujú sankciu v uloženej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie je podľa názoru súdu dostatočným pre uloženie pokuty v maximálnej výške 500 000 eur. Pokuta nie je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho. Pre preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine. V napadnutom rozhodnutí chýba správna úvaha o výške uloženej pokuty vo vzťahu ku konkrétnostiam tejto veci. Súd tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že následok protiprávneho konania žalobcu spočíva aj v tom, že vyobrazenie oviec na obale môže u spotrebiteľa vzbudzovať dojem, že ide o ovčí syr, resp. o syr so zvýšeným podielom ovčej hrudky, nakoľko grafika výrobku nebola predmetom Opatrenia I.. Správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav veci pokiaľ ide o porušenie povinnosti uloženej Opatrením I. v prípade výrobku označeného ako „Tatranská bryndza 25%“ s hmotnosťou 125 g, ale porušenie Opatrenia I. skladovaním výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg, distribuovaného do ČR, nemožno konštatovať. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť konanie žalobcu vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu pokiaľ ide o výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg a rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi v zmysle § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, pokutu riadne odôvodniť a prihliadnuť na všetky zákonom ustanovené kritériá a to predovšetkým na minulosť žalobcu. Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť žalovaný vyššie uvedeným postupom. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 151 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov konania v sume 324,39 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 70 eur a súdneho poplatku za podanie žaloby elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom 10 eur a hotových výdavkov v zmysle § 72 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v sume 244,39 eur. Hotové výdavky pozostávajú z cestovného na pojednávanie na Krajský súd v Bratislave dňa 07.10.2015 z Kežmarku do Bratislavy a späť za 704 km (2x 352 km) osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 301 pri deklarovanej spotrebe 4,1 l na 100 km podľa predloženého technického preukazu vozidla a cene nafty vo výške 1,4 eur za 1l vo výške 169,24 eur v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. z 18. decembra 2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ako aj z výdavkov na parkovné 8 eur, výdavkov na ubytovanie 56,65 eur a stravného 10,50 eur. Takto vzniknuté, vyčíslené a preukázané náklady, považoval súd za účelné z dôvodu účasti žalobcu na pojednávaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.