KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 10. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/41/2015 z 6. 10. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. októbra 2015, sp. zn. 2S/41/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015200296.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/41/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200296
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200296.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a
členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:
Tatranská mliekareň a.s., IČO: 31 654 363, Nad traťou 26, Kežmarok, proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 31163/2014 zo dňa 16.12.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 31163/2014 zo dňa 16.12.2014 a
rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. k. 3030-1/2014-330 zo
dňa 10.10.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 80,- eur za súdne poplatky a v sume
244,39 eur ako náhradu hotových výdavkov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Dňa 03.09.2013 vykonala Štátna veterinárna a potravinová správa SR úradnú kontrolu potravín u
kontrolovaného subjektu Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, Bratislava, v prevádzkarni
Hypermarket Carrefour v Polus City Center, Vajnorská ulica 100, Bratislava, ktorou bolo zistené, že
na slovenský trh je umiestňovaný výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g, vyrobený v Poľskej
republike, ktorého distribútorom je žalobca. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2013/
So,Mi,Má,LB/30 vyplýva, že výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ obsahuje kravský hrudkový syr, ovčí
hrudkový syr a soľ, pričom ovčí hrudkový syr obsahuje len v množstve 25 %.

Na základe týchto skutočností začala Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 11.09.2013 voči
žalobcovi správne konanie.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhodnutím č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 (ďalej aj
len „Opatrenie I.“) uložila žalobcovi ako distribútorovi výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“ opatrenie
„nepoužívať v Slovenskej republike v názve potraviny „Tatranská bryndza plnotučná“, ktorá obsahuje
menej ako 50,0 hmotnostného percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku slovo „bryndza“ bez toho, aby
bol tento názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo v
jeho blízkosti, ktoré opisujú túto potravinu tak, aby sa slovenským spotrebiteľom umožnilo rozpoznať jej
skutočný charakter a odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť.“ Žalobca bol
povinný začať plniť toto opatrenie do štyroch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.



Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
9636/2014 zo dňa 28.03.2014 tak, že rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č.
3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013 potvrdil.

Dňa 07.08.2014 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad v čase od 10:00 hod. do
13:30 hod. úradnú kontrolu potravín u žalobcu ako u distribútora výrobkov „Tatranská bryndza plnotučná“
a „Tatranská bryndza 25%“, zameranú na kontrolu plnenia Opatrenia I..

Úradnou kontrolou vykonanou dňa 07.08.2014 bolo zistené, že žalobca nedodržiava Opatrenie I. a
na slovenský trh umiestňuje nesprávne označený výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“. Z úradného
záznamu o dodatočnej kontrole potravín č. 2595/2014-330/DÚKP/VI,JO vyplýva, že posledná distribúcia
výrobku označeného slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g bola dňa 23.07.2014 a
výrobok označený slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg bol naposledy distribuovaný dňa
07.08.2014. V čase výkonu kontroly sa výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení
125 g na trh neumiestňoval, ale v prevádzkarni sa nachádzal výrobok s rovnakým označením v balení
1 kg v celkovom množstve 415 kg.

Z dôvodu nesplnenia Opatrenia I. začala Štátna veterinárna a potravinová správa SR dňa 09.09.2014
správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. o
potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“). Žalobcovi bolo umožnené
vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v lehote piatich dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho
konania a navrhnúť dôkazy, prípadne doplniť dokazovanie.

Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhodnutím č. k. 3030-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu vo výške 500 000 eur za nesplnenie
Opatrenia I., čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4
písm. g) zákona o potravinách.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 31163/2014 zo dňa 16.12.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Dôvody nezákonnosti konkretizoval žalobca v dvoch bodoch:

A) Správne konanie vo veci uloženého opatrenia:

Poukázal na to, že v septembri 2013 mu Štátna veterinárna a potravinová správa SR doručila
upovedomenie o začatí správneho konania vo veci opatrení týkajúcich sa označenia výrobku „Tatranská
bryndza plnotučná“ 125 g slovom „bryndza“ a vyzvala ho na vyjadrenie sa k podkladu a spôsobu jeho
zistenia. Podnetom pre začatie správneho konania bola úradná kontrola vykonaná dňa 03.09.2013 u
kontrolovaného subjektu Retail Value Stores, a.s. v prevádzkarni Hypermarket Carrefour v Polus City
Center, Bratislava, ktorou bolo zistené, že na trh v SR je umiestňovaný výrobok „Tatranská bryndza
plnotučná“ 125 g vyrobený v Poľskej republike, distribútorom ktorého je žalobca. K upovedomeniu
sa žalobca vyjadril prípisom zo dňa 27.09.2013, v ktorom poukázal na to, že na tento výrobok sa
vzťahuje klauzula o vzájomnom uznávaní podľa § 7a ods. 1 zákona o potravinách a neuplatňuje sa
naň Výnos Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14.08.2006 č.
2143/2006-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu SR upravujúca mlieko a výrobky z mlieka
(ďalej aj len „výnos č. 2143/2006-100“). Z uvedeného dôvodu sa tento výrobok môže bez obmedzenia
predávať v SR.



Žalobcovi nebolo zrejmé, čo je podstatou správneho konania z dôvodu, že v minulosti Štátna veterinárna
a potravinová správa SR viedla niekoľko konaní týkajúcich sa označovania výrobku slovom bryndza,
ktorých snahou bolo zabrániť žalobcovi označovať týmto slovom výrobok obsahujúci menej než 50%
ovčej hrudky. K podkladu správneho konania sa nemohol vyjadriť ani navrhnúť jeho doplnenie, keďže
podkladom boli skutkové zistenia zistené v prevádzkarni Carrefour bez prítomnosti zamestnanca
žalobcu. Skutočnosť, že podstatou správneho konania bolo doplnenie názvu výrobku „Tatranská bryndza
plnotučná“ a uvedenie ďalších sprievodných informácií v blízkosti jeho názvu, žalobca zistil až po
doručení prvostupňového rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zo dňa 18.10.2013.
Z výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.10.2013 nie je zrejmé, či má byť doplnený iba názov
výrobku nachádzajúci sa na hlavnej strane obalu, alebo má byť doplnený aj názov nachádzajúci sa na
bočnej strane, prípadne či má byť pri názve uvedené len 25% alebo 25% ovčia či 25% ovčej hrudky.
Slovenská legislatíva explicitne neupravuje, ako má byť produkt bryndza označený. Žalobca mal za to, že
podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je nedostatočné len označenie výrobku „Tatranská
bryndza plnotučná“ 125 g, keďže iný výrobok pod týmto označením na slovenský trh neumiestňoval.
Žalobca schválil dňa 06.08.2013 nový dizajn tohto výrobku, ktorý bol na hlavnej pohľadovej strane
označený ako „Tatranská bryndza 25%“ a pod týmto označením ho uviedol na slovenský trh dňa
17.09.2013.

Žalobca tiež namietal, že z rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.03.2014 vyplýva, že správne konanie
začalo z dôvodu „nedostatočného označenia výrobku“, avšak z upovedomenia o začatí správneho
konania táto skutočnosť nevyplýva, v opačnom prípade by dal správnemu orgánu na vedomie zmenu
obalov výrobku. Ďalej citoval § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku a poukázal na
povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Pokiaľ žalovaný dospel k názoru,
že ani nový obal s označením na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g nie
je dostatočný, mal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.10.2013 zmeniť tak, aby vo výroku rozhodol
o povinnosti žalobcu doplniť alebo zmeniť nový obal. Nakoľko žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie
potvrdil, nevyhovujúci bol podľa názoru žalobcu len obal zistený pri kontrole potravín vykonanej dňa
03.09.2013. Keďže žalobca tento obal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nepoužíval a nahradil
ho novým obalom doplneným o sprievodnú informáciu, mal za to, že Opatrenie I. sa netýkalo nového
obalu a považoval ho za bezpredmetné.

B) Správne konanie vo veci uloženia pokuty:

Žalobca uviedol, že dňa 07.08.2014 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa u žalobcu
dodatočnú úradnú kontrolu potravín, predmetom ktorej bolo prešetrenie, či žalobca uvádza na trh po
dátume 02.08.2014 nesprávne označené potraviny. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že posledná
distribúcia výrobku označeného slovami „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g bola dňa 23.07.2014
a v čase kontroly sa tento výrobok neumiestňoval na trh. Posledná distribúcia výrobku označeného
ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg bola dňa 07.08.2014. V čase výkonu dodatočnej úradnej
kontroly sa výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg nachádzal v expedičnom
sklade v množstve 415 kg. V kontrolovanej prevádzke sa vykonáva distribúcia výrobku označeného ako
„Tatranská bryndza 25%“ v balení 125 g.

Dňa 12.09.2014 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 09.09.2014
vo veci uloženia pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách za nesplnenie Opatrenia
I., pričom Štátna veterinárna a potravinová správa SR mu dala na vyjadrenie lehotu päť dní. Žalobca
namietal, že mal na vyjadrenie fakticky len dva pracovné dni, keďže 15.09.2014 bol štátny sviatok,
v dôsledku čoho sa nemohol adekvátne vyjadriť a uplatniť svoje procesné práva. Ďalej citoval časť
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia týkajúcu sa odôvodnenia výšky uloženej pokuty.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že od júna 2009 bol
distribútorom bryndze vyrobenej v Poľskej republike, obsahujúcej 25% ovčej hrudky, ktorú distribuoval a
umiestňoval na trh v SR a ČR v dvoch baleniach a to v hliníkovej fólii označenej na prednej pohľadovej
strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a v bielom plastovom vedierku s označením „Tatranská
bryndza plnotučná“ 1 kg s tým, že zloženie tohto výrobku bolo umiestnené priamo na veku v blízkosti
názvu. Výrobok „Tatranská bryndza 25%“ bol umiestňovaný na trh v SR a ČR pod týmto názvom od
17.09.2013 a výrobok v bielom plastovom vedierku sa umiestňoval na trh len v ČR, slovenský spotrebiteľ
si ho v slovenských obchodoch nemohol kúpiť.



Podľa názoru žalobcu dodatočnou úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 07.08.2014 nebolo
zistené, že by umiestňoval na trh v SR výrobky označené ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g
ani „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg. Touto kontrolou bolo zistené
iba to, že vo výrobnom závode v Kežmarku sa v deň kontroly nachádzal výrobok „Tatranská bryndza
plnotučná“ 1 kg v množstve 415 kg, čo nedokazuje jeho umiestňovanie na slovenský trh. Zistenia z
tejto kontroly nepreukazujú, že by žalobca porušil povinnosti uložené Opatrením I. a zdôraznil, že toto
opatrenie sa týkalo výlučne výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g. Opakovane
poukázal na to, že mu žalovaný nedal primeranú lehotu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia ani
mu nedal možnosť uplatniť svoje práva podľa § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 a § 23 ods. 1 správneho
poriadku a citoval rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sž/157/96, § 46 správneho poriadku a časť odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia.

K jednotlivým tvrdeniam žalovaného v napadnutom rozhodnutí žalobca uviedol:

I. K tvrdeniam žalovaného ohľadom zisteného skutkového stavu:

a) K tvrdeniu o názve výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane „Tatranská bryndza 25%“ 125
g a na bočnej strane označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“:

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že slovenská legislatíva neukladá výrobcom bryndze
povinnosť vyznačovať údaj o podiele ovčej hrudky na obale, keďže bryndza vyrobená v SR musí mať
viac ako 50% ovčej hrudky. Na obale výrobku s názvom na hlavnej pohľadovej strane „Tatranská bryndza
25%“ je na bočnej strane uvedené „Tatranská bryndza plnotučná“, avšak v blízkosti tohto názvu je
sprievodná informácia, že tento výrobok obsahuje len „ovčí hrudkový syr 25%“. Z uvedeného dôvodu mal
žalobca za to, že je tento obal vyhovujúci. Je všeobecne známou skutočnosťou, že slovenskí výrobcovia
bryndze na obaloch na hlavnej pohľadovej strane uvádzajú podiel ovčej hrudky. Ďalej uviedol niekoľko
príkladov označovania bryndze slovenskými výrobcami, napr. Kluknavská mliekareň umiestňuje na trh
výrobok označený na hlavnej pohľadovej strane ako „Ovčia bryndza 100%-ná“ a na bočnej strane
neuvádza názov výrobku, len jeho zloženie. Tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR,
že spotrebiteľ na obale bryndze od domácich výrobcov údaj o podiele ovčej hrudky nenájde a ani ho
nehľadá, je podľa žalobcu nepravdivý.

b) K tvrdeniu, že predmetné opatrenie sa týkalo názvu „Tatranská bryndza plnotučná“ v akomkoľvek
balení:

Vzhľadom na to, že žalobca na trh v SR umiestňoval len výrobok v 125 g balení a v čase vydania
rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3029-1/2014-330 zo dňa 10.10.2014 (ďalej
aj len „Opatrenie II.“) ho balil do iného obalu označeného ako „Tatranská bryndza 25%“, mal za to, že
toto opatrenie sa netýkalo tohto obalu.

c) K tvrdeniu o umiestňovaní výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg na slovenský
trh:

Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg je
umiestňovaný na slovenský trh tým, že je minimálne skladovaný a uchovávaný na účely predaja.
Poukázal na čl. 3 bod 8. a čl. 12 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002,
ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad
pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej aj len
„Nariadenie (ES) č. 178/2002“). Skladovanie a uchovávanie tohto výrobku môže svedčiť maximálne
o jeho umiestňovaní na vnútorný trh EÚ alebo na trh tretej krajiny, ale nie o tom, že je skladovaný
a uchovávaný na účely predaja v SR. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že výrobok označený ako
„Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg, zabalená v plastovom vedierku s jednou etiketou, má v blízkosti
názvu aj zloženie, a teda by v prípade umiestňovania na trh v SR spĺňala Opatrenie II.. Podľa názoru
žalobcu Štátna veterinárna a potravinová správa SR nevychádzala zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci a túto vadu žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodstránil.
Žalovaný nesprávne aplikoval vyhlášku č. 127/2012 Z. z., nakoľko ju nemožno aplikovať na označovanie
výrobkov vyrobených v inom členskom štáte EÚ. Označovanie potravín upravuje Nariadenie Európskeho



parlamentu a Rady (ES) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorého
aplikácia má prednosť pred vnútroštátnou legislatívou.

II. K tvrdeniu žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty:

a) K tvrdeniu o závažnosti protiprávneho konania:

Žalobca zdôraznil, že podstatná časť argumentácie správnych orgánov oboch stupňov sa zameriava na
grafiku obalu označeného na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g, v ktorom
vytýkajú znázornenie motívu oviec ako aj klamlivé označenie tuku. Vzhľadom na to, že grafika obalu ani
označenie obsahu tuku na obale neboli predmetom Opatrenia I., nemá táto argumentácia právny základ,
pretože nebolo právoplatne rozhodnuté, že predmetný obal nie je v súlade s právnymi predpismi pokiaľ
ide o jeho grafické prevedenie a označenie tuku. Keďže jedným z dôvodov, pre ktorý bola žalobcovi
uložená pokuta v maximálnej výške, boli tieto tvrdenia, považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

Žalobca si je vedomý, že Potravinový kódex SR pri mliečnych výrobkoch stanovil povinnosť označovať
tuk ako „tuk x%“, pričom konzumná smotana je bežne označovaná ako smotana 12%. V prípade bryndze
slovenská legislatíva neupravuje, v akom tvare má byť označovaný podiel ovčej zložky.

b) K tvrdeniu o trvaní protiprávneho konania:

Žalobca poukázal na tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorá na jednej strane
uviedla, že protiprávne konanie žalobcu trvá minimálne od 03.09.2013 a na druhej strane v
prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že od roku 2009 vie o umiestňovaní tohto výrobku na trh. Žalobca si
je vedomý, že v minulosti Štátna veterinárna a potravinoví správa SR viedla voči nemu správne konania,
ktoré mali za cieľ zabrániť umiestňovaniu poľských výrobkov na slovenský trh pod označením „bryndza“,
keďže obsahovali menej ako 50% ovčej zložky.

c) K tvrdeniu o následku protiprávneho konania:

Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR a žalovaného,
ktorí následky protiprávneho konania odôvodnili len nesprávnym množstvom tuku a grafikou obalu.
Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení akéhokoľvek rozhodnutia musí byť presvedčivá predovšetkým
pre adresáta tohto rozhodnutia, čo v tomto prípade nie je. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi
žalobcu, ktoré vo svojom odvolaní uviedol.

d) K povinnosti prihliadať na minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania:

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, že Štátna veterinárna
a potravinová správa SR pri určení výšky pokuty nepostupovala v súlade s § 28 ods. 9 zákona o
potravinách, keďže sa nevysporiadala s minulosťou žalobcu ani s opakovanosťou protiprávneho konania
a iba konštatovala, že v minulosti mu neboli uložené žiadne pokuty. Vzhľadom na tieto skutočnosti je
napadnuté rozhodnutie čo do rozsahu dôvodu pre uloženie pokuty v maximálnej výške nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

III. K tvrdeniam žalovaného ohľadom primeranosti uloženej lehoty piatich dní na vyjadrenie sa k
upovedomeniu o začatí správneho konania:

Žalobca zopakoval vyššie uvedenú argumentáciu týkajúcu sa neprimeranosti lehoty na vyjadrenie sa
k upovedomeniu o začatí správneho konania, ktorú označil za krátku a poukázal na to, že Štátna
veterinárna a potravinová správa SR nepostupovala v súlade s § 27 ods. 1 správneho poriadku.

Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie aj napriek tomu, že

- nezistil nesplnenie Opatrenia I., t. j. skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, čím bolo toto rozhodnutie
vydané v rozpore s § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku,



- správne orgány oboch stupňov aplikovali nesprávny právny predpis a to vyhlášku č. 127/2012 Z. z.
a nesprávne interpretovali čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002, v dôsledku čoho obe rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- Štátna veterinárna a potravinová správa SR nepostupovala v súlade s § 28 ods. 9 zákona o potravinách,
t. j. nezdôvodnila závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania žalobcu, ktorého sa mal dopustiť
a nezohľadnila, že mu v minulosti nebola uložená žiadna pokuta a uložila mu pokutu v maximálnej výške,
- žalobca mal na vyjadrenie sa k podkladom správneho konania ako aj na uplatnenie procesných práv
neprimerane krátku lehotu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

Poukázal na priebeh správneho konania. Uviedol, že žalobca v hlavnom zornom poli výrobku „Tatranská
bryndza 25%“ zámerne neuvádza informáciu, že tento výrobok obsahuje iba 25% ovčej hrudky. Výrobky
iných producentov a výrobcov, vrátane tých, ktorými argumentuje žalobca, majú v hlavnom zornom poli
označenie informujúce spotrebiteľa o podiele ovčej hrudky a o tom, že percentuálne označovaný podiel
vyjadruje podiel ovčej hrudky. Žalovaný vyjadril názor, že označenie „x %“ pri mliečnych výrobkoch
vyjadruje množstvo tuku v mliečnom výrobku a ak chce výrobca týmto označením označiť inú zložku
alebo podiel vo výrobku, musí túto zložku zrozumiteľne pomenovať.

Vyjadrenie žalobcu, že od 17.09.2013 balí výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125 g do obalu
s označením „Tatranská bryndza 25%“, označil žalovaný za rozporuplné z dôvodu, že zo záznamu
o dodatočnej úradnej kontrole vyplýva, že posledná distribúcia výrobku označeného ako „Tatranská
bryndza plnotučná“ 125g bola podľa dodacieho listu dňa 23.07.2014 a výrobku „Tatranská bryndza
plnotučná“ 1 kg bola dňa 07.08.2014. Vzhľadom na charakter výrobku nie je možné predpokladať, že
by výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125g, ktorý bol naposledy distribuovaný dňa 23.07.2014,
bol zabalený pred 17.09.2013. Žalovaný mal za preukázané, že výrobok zabalený v hliníkovej fólii a
označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g má žalobcom uvádzané zloženie, ale žalobca neuvádza
pre spotrebiteľa podstatnú skutočnosť, že na bočnej strane je spolu s údajmi o zložení uvádzaný názov
výrobku „Tatranská bryndza plnotučná“. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v čase vydania napadnutého
rozhodnutia aj napriek zákazu ustanovenému v Opatrení I. uvádzal na trh nesprávne označený výrobok.
Žalobcom uvádzaný údaj „25%“, nachádzajúci sa v hlavnom zornom poli, je podľa žalovaného neurčitý
a nevyžaduje ho žiadny právny predpis. Vyžaduje sa označenie minimálneho množstva ovčej hrudky
v sušine výrobku.

Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2
písm. a) názov potraviny, c) množstvo potraviny, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby
a k) skutočné množstvo alkoholu vyjadrené v objemových percentách pri nápojoch s množstvom
alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označia v spoločnom zornom poli. Nakoľko žalobca s
týmito povinnými údajmi uvádza názov „Tatranská bryndza plnotučná“, žalovaný mal za to, že oficiálnym
označením výrobku je „Tatranská bryndza plnotučná“ a nie „Tatranská bryndza 25%“. Pri žalobcom
uvádzanom názve absentuje pri 25% označení vysvetľujúce slovné označenie, ktoré by spotrebiteľa
informovalo, že percentuálne označenie vyjadruje podiel ovčej hrudky a nie podiel tuku alebo iný
podiel suroviny vo výrobku. Podľa žalovaného je takéto vyjadrenie pre spotrebiteľa zavádzajúce a
nezrozumiteľné a neposkytuje mu vysvetlenie, čo znamená percentuálny podiel s ohľadom na to, že je
všeobecne očakávateľné, že výrobok označený ako bryndza považuje spotrebiteľ za výrobok obsahujúci
minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku.

Argument žalobcu, že Opatrenie I. sa vzťahovalo iba na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ 125
g, označil žalovaný za neakceptovateľný. Z výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, že toto opatrenie sa
vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ ako taký, bez ohľadu na spotrebiteľské balenie alebo
jeho hmotnosť. Porušením uloženého opatrenia je umiestňovanie na trh výrobku s označením „Tatranská
bryndza plnotučná“ tak v balení s hmotnosťou 125g, ako aj v balení s hmotnosťou 1 kg a bez ohľadu
na obal, tvar, materiál, veľkosť či hmotnosť výrobku.



Žalovaný tiež poukázal na Nariadenie (ES) č. 178/2002, v zmysle ktorého sa umiestňovaním na trh
rozumie skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj,
alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie na predaj, distribúciu a iné formy prevodu.
S ohľadom na toto nariadenie považoval argumentáciu žalobcu, že výrobok označený ako „Tatranská
bryndza plnotučná“ 1 kg umiestňuje výlučne na trh v ČR, za irelevantný, nakoľko tento výrobok je
umiestňovaný aj na slovenský trh, pretože je v SR skladovaný a uchovávaný na účely jeho predaja.

IV.
Právne posúdenie

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko:

K bodu A) -
Súd sa nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa správneho konania vo veci uloženého Opatrenia I.,
nakoľko ide o samostatné správne konanie, ktoré začalo dňa 11.09.2013 a skončilo vydaním rozhodnutia
žalovaného č. 9636/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013. Žalobca si mohol
uvedené námietky uplatniť prostredníctvom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 9636/2014 zo dňa 29.03.2014, čo však v zákonnej lehote neurobil.

K bodu B) a k bodu III. -

Námietku žalobcu, že si nemohol uplatniť svoje procesné práva z dôvodu, že mal na vyjadrenie sa
k upovedomeniu o začatí správneho konania iba dva pracovné dni, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
V zmysle § 27 ods. 1 správneho poriadku správny orgán v prípade absencie úpravy určitej lehoty v
správnom poriadku alebo v osobitnom zákone, určí lehotu na vykonanie úkonu, pričom sa vyžaduje
splnenie podmienky jej primeranosti. Lehotu určuje správny orgán na základe vlastnej úvahy. Žalobca
mal možnosť požiadať o predĺženie stanovenej lehoty, ak ju považoval za neprimeranú, čo nevyužil a jej
neprimeranosť namietal až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňový správny orgán
v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 1 správneho poriadku poskytol žalobcovi možnosť vyjadriť
sa k zisteným skutočnostiam, navrhnúť dôkazy, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia zistil
nedodržiavanie predpisov, t.j. v čom konkrétne žalobca nedodržuje predpisy. Nedodržiavanie predpisov
žalobcom spočívalo v umiestňovaní výrobkov s označením „Tatranská bryndza plnotučná“ na slovenský
trh bez toho, aby bol tento názov doplnený o sprievodné informácie uvedené v názve potraviny alebo
v jej blízkosti, ktoré ju opisujú tak, aby slovenský spotrebiteľ mohol rozpoznať jej skutočný charakter a
odlíšiť ju od ostatných výrobkov, s ktorými ju možno zameniť (§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z.).

K bodu I. a) -

Podľa § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza je prírodný syr, vyrábaný zo zrejúceho ovčieho
hrudkového syra alebo zo zmesi zrejúceho ovčieho hrudkového syra, alebo zo zmesi skladovaného
ovčieho syra a vykysnutého hrudkového syra; bryndza musí obsahovať najmenej 50,0 hmotnostného
percenta ovčieho syra zo sušiny výrobku.

Podľa § 26 ods. 6 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza sa podľa suroviny použitej na jej výrobu člení na
a) ovčiu bryndzu, vyrábanú len z ovčieho hrudkového syra,
b) zmesnú bryndzu, vyrábanú z ovčieho hrudkového syra a hrudkového syra,
c) zmesnú bryndzu, vyrábanú zo skladovaného ovčieho syra a hrudkového syra.



Podľa § 26 ods. 7 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza, podľa množstva tuku v sušine v hmotnostných
percentách sa člení na:
a) ovčiu bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48,
b) plnotučnú zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 48,
c) zmesnú bryndzu s obsahom tuku v sušine najmenej 38.

Podľa § 26 ods. 8 výnosu č. 2143/2006-100, bryndza podľa množstva sušiny v hmotnostných percentách
sa člení na:
a) ovčiu bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 48,
b) zmesnú bryndzu s množstvom tuku v sušine najmenej 44.

Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 127/2012 Z. z., ak nemožno odlíšiť potravinu, ktorá sa vyrába v niektorom
členskom štáte, alebo rozpoznať jej skutočný charakter od potraviny, s ktorou by ju bolo možno zameniť,
musí byť názov potraviny doplnený o ďalšie sprievodné informácie opisujúce túto potravinu alebo sa tieto
údaje musia uviesť v blízkosti jej názvu; možno tiež používať názov potraviny, pod ktorým sa potravina
vyrába a uvádza na trh len v Slovenskej republike.

Národný predpis nesmie brániť voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ v prípade, že výrobok vyrobený v
inej členskej krajine spĺňa požiadavky európskej potravinovej legislatívy a národnej legislatívy členského
štátu EÚ, v ktorom bol vyrobený. Toto je zakotvené v § 7a zákona o potravinách ako tzv. klauzula
vzájomného uznávania. To znamená, že výrobok z inej členskej krajiny EÚ, ktorý spĺňa požiadavky
uvedené v § 7a zákona o potravinách, nesmie byť odmietnutý na umiestnenie na slovenský trh. Výrobok
„Tatranská bryndza plnotučná“ je vyrobený v Poľskej republike, teda v inom členskom štáte a spĺňa
podmienky na uvedenie do obehu v Slovenskej republike.

Na slovenských výrobcov bryndze sa uplatňuje iný režim označovania výrobkov ako v prípade žalobcu,
keďže na rozdiel od neho spĺňajú podmienku ustanovenú v § 20 ods. 10 výnosu č. 2143/2006-100.
Výrobcovia bryndze, na ktorých poukázal žalobca, nemajú povinnosť v názve výrobku uvádzať
percentuálny podiel ovčej hrudky v sušine výrobku, pretože slovenskému spotrebiteľovi je zrejmý
charakter potraviny označenej ako „bryndza“. Pod týmto označením sa v zmysle slovenskej legislatívy
rozumie výrobok obsahujúci minimálne 50% ovčej hrudky v sušine výrobku. Vzhľadom na to, že výrobky
žalobcu pochádzajú z iného členského štátu EÚ, má povinnosť v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky č.
127/2002 Z. z. uvádzať na hlavnej pohľadovej strane obalu výrobku informácie, na základe ktorých
bude spotrebiteľovi zrejmý charakter potraviny, ktorá má označenie bryndza, ale nespĺňa podmienky
stanovené slovenskou legislatívou (50% ovčej hrudky).

Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 127/2012 Z. z. sa údaje podľa § 3 ods. 2 písm. a) názov potraviny, c)
množstvo potraviny bez obalu, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby a k) skutočné
množstvo alkoholu viac ako 1,2 objemového percenta označujú v spoločnom zornom poli. To znamená,
že za oficiálny názov výrobku označeného na hlavnej pohľadovej strane ako „Tatranská bryndza 25%“
125 g a na bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, sa považuje názov uvedený v spoločnom
zornom poli s ostatnými povinnými údajmi, teda názov „Tatranská bryndza plnotučná“.

Tento výrobok, ktorý je na hlavnej pohľadovej strane označený ako „Tatranská bryndza 25%“ 125 g a na
bočnej strane ako „Tatranská bryndza plnotučná“, má nesprávne označenie. Takto označený výrobok
uvádza spotrebiteľa do omylu tým, že spolu so zložením je uvedené, že ide o plnotučnú bryndzu aj
napriek tomu, že tento výrobok sa vzhľadom na množstvo tuku zaraďuje do kategórie nízkotučných
výrobkov. Pre spotrebiteľa je zmätočné, aby bol jeden výrobok označený dvoma rôznymi názvami na
jednom obale.

K bodu I. b) -

Opatrenie I. sa nevzťahuje len na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 125 g. Z výroku
rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR č. 3131-1/2013 zo dňa 18.10.2013, ktorým
bolo toto opatrenie uložené, vyplýva, že sa vzťahuje na výrobok „Tatranská bryndza plnotučná“ ako taký
a to bez ohľadu na spotrebiteľské balenie.



K bodu I. c) -

Podľa čl. 3 bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002, „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie,
uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú
formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle čl. 3 bod 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 sa
aj skladovanie a uchovávanie výrobku na účely predaja v inom štáte považuje za umiestňovanie na
slovenský trh, nakoľko sa pod týmto pojmom podľa názoru súdu rozumie skladovanie výrobku vrátane
ponúkania na predaj na slovenskom trhu. Z dodacieho listu č. OL14054755 mal súd za preukázané, že
žalobca výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg zasielal do distribučného
skladu v Banskej Bystrici, odkiaľ ho distribuuje do Českej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca tento
výrobok iba skladoval v SR, ale distribuoval ho na český trh, nemožno to považovať za umiestňovanie
na slovenský trh ani nemožno konštatovať porušenie Opatrenia I. jeho skladovaním.

K bodom II. a), b), c), d) a III. -

Podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe
alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom
orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1995/152/20150401> alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo
nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré
nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, a nespolupracuje s orgánom
úradnej kontroly potravín.

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa
konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo
ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych
skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

Ako vyplýva z predchádzajúceho textu odôvodnenia tohto rozsudku, právny názor uvedený v
napadnutom rozhodnutí pokiaľ ide o výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení 1 kg
je v rozpore so zákonom. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ale i správnym orgánom prvého
stupňa spočívalo v nesprávnej interpretácii na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, konkrétne čl. 3
bod 8. Nariadenia (ES) č. 178/2002.

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická
a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,
nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.
Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska,
nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť
(napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho
právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v
súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009).
Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom
tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je
zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,



u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch
ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či
opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania
a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo
správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti
na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia
určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov
potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“), pretože
dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza "akékoľvek trestné obvinenie". Dohovor má v danom prípade prioritu pred
vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný
v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb..

Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty
o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len "odporúčanie
o správnych sankciách") ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky,
správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať
rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva,
ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale
aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva
aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho
konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v
zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že
hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú
sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-
právnymi princípmi.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na
odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3
správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak
neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme
možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Čo sa týka namietanej výšky pokuty, ako aj jej odôvodnenia, úlohou súdu v prípade správneho trestania
je preskúmať, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, či prihliadol na
okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.

Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na
zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Určenie výšky pokuty
je vecou voľného uváženia, pričom voľná úvaha pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v
rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie,
ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení
pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť
prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie (§ 28 ods. 9 zákona o potravinách).



V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 3Sžo 253/2010) uloženie
vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil
s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Aj napriek tomu,
že určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je vecou voľného uváženia, neznamená to, že môže
byť uložená v ľubovoľnej výške.

V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ale súd pokutu
vzhľadom na zistené okolnosti považuje za neprimerane vysokú. Žalovaný podľa názoru súdu nezvážil
starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách a
to predovšetkým minulosť žalobcu, ktorému doposiaľ neboli uložené žiadne pokuty. Súd má za to,
že skutkové okolnosti identifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodôvodňujú sankciu v
uloženej výške.

Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania a rozsahu jeho následkov bez bližšej špecifikácie nie
je podľa názoru súdu dostatočným pre uloženie pokuty v maximálnej výške 500 000 eur. Pokuta nie je
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná tak z hľadiska represívneho ako aj preventívneho. Pre
preskúmateľnosť rozhodnutia nestačí argumentácia iba vo všeobecnej rovine. V napadnutom rozhodnutí
chýba správna úvaha o výške uloženej pokuty vo vzťahu ku konkrétnostiam tejto veci. Súd tiež nesúhlasí
s tvrdením žalovaného, že následok protiprávneho konania žalobcu spočíva aj v tom, že vyobrazenie
oviec na obale môže u spotrebiteľa vzbudzovať dojem, že ide o ovčí syr, resp. o syr so zvýšeným
podielom ovčej hrudky, nakoľko grafika výrobku nebola predmetom Opatrenia I..

Správne orgány spoľahlivo zistili skutkový stav veci pokiaľ ide o porušenie povinnosti uloženej Opatrením
I. v prípade výrobku označeného ako „Tatranská bryndza 25%“ s hmotnosťou 125 g, ale porušenie
Opatrenia I. skladovaním výrobku označeného ako „Tatranská bryndza plnotučná“ 1 kg, distribuovaného
do ČR, nemožno konštatovať.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť konanie žalobcu vzhľadom na vyššie
uvedený právny názor súdu pokiaľ ide o výrobok označený ako „Tatranská bryndza plnotučná“ v balení
1 kg a rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi v zmysle § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách,
pokutu riadne odôvodniť a prihliadnuť na všetky zákonom ustanovené kritériá a to predovšetkým na
minulosť žalobcu. Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného, nakoľko uvedený nedostatok
môže odstrániť žalovaný vyššie uvedeným postupom. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány
viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §
151 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov konania
v sume 324,39 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu 70 eur a súdneho
poplatku za podanie žaloby elektronickým spôsobom so zaručeným elektronickým podpisom 10 eur
a hotových výdavkov v zmysle § 72 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy v sume 244,39 eur. Hotové výdavky pozostávajú z cestovného na pojednávanie na Krajský súd v
Bratislave dňa 07.10.2015 z Kežmarku do Bratislavy a späť za 704 km (2x 352 km) osobným motorovým
vozidlom zn. Peugeot 301 pri deklarovanej spotrebe 4,1 l na 100 km podľa predloženého technického
preukazu vozidla a cene nafty vo výške 1,4 eur za 1l vo výške 169,24 eur v súlade s § 7 ods. 4
zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 písm.
b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. z 18. decembra 2008 o
sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ako aj z
výdavkov na parkovné 8 eur, výdavkov na ubytovanie 56,65 eur a stravného 10,50 eur. Takto vzniknuté,
vyčíslené a preukázané náklady, považoval súd za účelné z dôvodu účasti žalobcu na pojednávaní.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1015200296)