Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200405 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200405.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: V. Q. U. narodeného X.XX.XXXX, štátneho príslušníka Bangladéšskej ľudovej republiky (ďalej len „Bangladéš"), bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu Q. Z., T. Č.. XX, O. R. Č. P., R. W., V. W., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani advokátkou Mgr. Jarmilou Karak Vargovou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-242-28/PO-Ž-2014 zo dňa 2.2.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-242-28/PO-Ž-2014 zo dňa 2.2.2015 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 444,66 eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-242-28/PO-Ž-2014 zo dňa 2.2.2015 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a súčasne mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie vo výroku o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Odporca nepristúpil k posúdeniu pravosti dokumentov predložených navrhovateľom na preukázanie jeho tvrdení odôvodňujúcich žiadosť o azyl (tri obvinenia voči jeho osobe v bengálskom jazyku spolu s prekladom do anglického jazyka) a tieto vyhodnotil po formálnej stránke z hľadiska ich hodnovernosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na získané informácie o Bangladéši, podľa ktorých je v tejto krajine rozšírená korupcia a táto oslabuje dôveryhodnosť všetkých vydávaných dokumentov. Z tohto dôvodu mnohé krajiny, napr. Fínsko, Belgicko, Švédsko spoľahlivosť bangladéšskych dokumentov predložených žiadateľmi často úplne neoverujú a tieto sa iba hodnotia vo vzťahu k pohovoru a ďalším dôkazom ako celok. Pretože odporca dospel k záveru, že navrhovateľ by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. b), c) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Predovšetkým namietal, že odporca dokumenty predložené navrhovateľom nepreložil do slovenského jazyka a nepodrobil ich znaleckému dokazovaniu, aby preukázal ich pravosť, následkom čoho nemohol spoľahlivo zistiť stav veci. Podľa názoru navrhovateľa zo správy založenej v administratívnom spise odporcu, konkrétne z odpovedí štátov Európskej únie vyplýva, že tieto overujú pravosť predkladaných listinných dokladov v azylovom konaní znaleckým dokazovaním. Ďalej uviedol, že v Bangladéši je zlá bezpečnostná situácia a jeho osobe hrozí prenasledovanie zo strany štátu pre jeho sympatizovanie s opozičnou politickou stranou Bangladesh Jatiyatabadi Dal, ang. Bangladesh Nationalist Party (ďalej len „BNP“), i z tohto dôvodu mali byť voči nemu vznesené falošné trestné obvinenia. Navrhovateľ má za to, že spĺňa podmienky na poskytnutie niektorej formy medzinárodnej ochrany. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 8.4.2015 napadnuté rozhodnutie potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že obava navrhovateľa pred výsledkom trestného konania nie je dôvodom na udelenie azylu. V opravnom prostriedku navrhovateľ podľa názoru odporcu neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Na pojednávaní odporca k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že doklady, ktoré predložil navrhovateľ v administratívnom konaní (preukazujúce vznesené obvinenia) obsahujú také informácie, ku ktorým navrhovateľ nemal mať prístup a aj keby boli pravé, tieto by svedčili o neodôvodnenosti obvinení. Konštatoval, že preklad týchto dokladov by bol značne finančne náročný a preto k nemu s poukazom na hospodárnosť konania nedošlo. Súčasne súdu oznámil, že navrhovateľ bez udania dôvodu opustil Pobytový tábor Rohovce a jeho pobyt nie je známy. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-242/PO-Ž-2014, podľa ktorého navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z dôvodu obáv o svoj život, v krajine pôvodu sa cítil ohrozený pre vykonštruované (falošné) trestné oznámenia na jeho osobu. (V rámci konania o administratívnom vyhostení 18.7.2014 o. i. vypovedal, že v krajine jeho pôvodu mu nič nehrozí, že bol členom študentskej politickej organizácie BNP.) Naznačuje pritom, že tieto obvinenia by mohli mať súvis aj s jeho sympatiami k strane BNP. Navrhovateľ v administratívnom konaní predložil doklady ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenia odôvodňujúce žiadosť o azyl, má sa jednať o úradné dokumenty. K týmto dokladom v bengálskom jazyku je pripojený ich anglický preklad. V azylovom spise sa nachádza aj správa vypracovaná odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o vnútropolitickej, ekonomickej a bezpečnostnej situácii v Bangladéši, v osobitnej časti sa zameriava na navrhovateľom predložené listinné dôkazy. Tieto sa nepodarilo vyhodnotiť po formálnej stránke, rovnaké alebo obdobné vyhotovenia dokumentov sa totiž nepodarilo získať z dostupných zdrojov a tieto sa nenachádzajú ani v autorizovanej databáze DICS. Podľa predmetnej správy je falšovanie dokladov v krajine pôvodu bežné, rozšírená korupcia a absencia centrálnych registrov umožňuje významný výskyt podvodných dokumentov a originálnych dokladov s nepravdivými údajmi. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa § 52 ods. 1 prvá veta zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 (ďalej len „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že tieto sú v časti nedostatočného zistenia skutkového stavu dôvodné, odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku, resp. zákona o azyle. Z uvedeného dôvodu súd ďalej neskúmal existenciu dôvodov zrušenia rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b) a e) O.s.p. Navrhovateľ v administratívnom konaní pred odporcom predložil dokumenty ktoré mali preukazovať dôvody, pre ktoré požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany, t.j. doklady týkajúce sa obvinení vznesených voči jeho osobe. Tieto sa na pohľad javia ako originály, zrejme sú v bengálskom jazyku a je k nim priložený i anglický preklad. Ako možno vyvodiť z obsahu azylového spisu, odporca sa zaoberal otázkou pravosti predložených dokumentov len vo všeobecnej rovine. Prostredníctvom odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce skúmal len formálnu stránku listín, nepodarilo sa mu však získať také poznatky, ktoré by dokazovali či vyvracali ich hodnovernosť. Ako i sám odporca uviedol v napadnutom rozhodnutí, ďalej tieto dokumenty neskúmal, nepristúpil k posúdeniu ich pravosti. Zvolený postup odôvodnil získanými poznatkami o Bangladéši, podľa ktorých je v tejto krajine falšovanie dokladov veľmi rozšírené a z tohto dôvodu mnohé krajiny, napr. Fínsko, Belgicko, Švédsko spoľahlivosť bangladéšskych dokumentov často úplne neoverujú a tieto sa iba hodnotia vo vzťahu k ostatným dôkazom. Odporca teda bez toho, aby riadnym spôsobom vyhodnotil všetky navrhovateľom predkladané dôkazy, na tieto neprihliadal pretože ich nepovažoval, s poukazom na bežnú prax falšovania dokladov v krajine pôvodu, za hodnoverné. Odporca absenciu prekladu predložených dokumentov do slovenského jazyka odôvodnil hospodárnosťou konania, podľa obsahu azylového spisu však nedal vyhotoviť ani len preklad pracovný, na základe ktorého by ďalej mohol posúdiť, či je ďalšie dokazovanie v tejto časti pre účely azylového konania potrebné alebo nie. Súd má za to, že ak odporcovi nebol známy obsah predložených dôkazov, nemohol ich ani riadne preskúmať a zistiť skutočný stav veci tak, ako vyžaduje správny poriadok. Bez riadneho sa oboznámenia s predloženými dokladmi nemožno vyhodnotiť, či údaje v nich obsiahnuté majú, ak by bola preukázaná ich pravosť, pre účely rozhodovania v azylovom konaní relevanciu alebo nie. Podľa názoru súdu je povinnosťou odporcu vykonať dokazovanie riadnym oboznámením sa so všetkými dokladmi predložených navrhovateľom ako aj s ostatnými relevantnými informáciami s tým, že tieto má riadne preskúmať a svoje zistenia prezentovať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Postup odporcu v azylovom konaní, pri ktorom tento de facto neprihliadal na listiny predložené navrhovateľom bez toho, aby zároveň nepreukázal, že sú sfalšované (resp. ide o originály s nepravdivými údajmi) alebo nemajú žiadnu relevanciu, napĺňa dikciu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Značný výskyt falšovaných dokumentov v Bangladéši dostatočne neodôvodňuje záver, podľa ktorého navrhovateľom predložené listiny nie je nutné riadne preskúmať (pretože odporca predpokladá, že sú sfalšované, pozmenené či falošné). Je v rozpore s účelom a cieľom azylového konania, aby odporca rozhodol o merite veci bez riadneho vyhodnotenia relevantných dôkazov, a to najmä pokiaľ sa jedná o dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil na preukázanie svojich tvrdení. Pretože odporca v naznačenom smere nevykonal potrebné dokazovanie, súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany odporcu nebolo dostačujúce na posúdenie veci. Na základe komplexne zisteného stavu veci bude úlohou odporcu, za splnenia procesných predpokladov, opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytnutie medzinárodnej ochrany s tým, že je povinný riadne preskúmať i navrhovateľom predložené dokumenty, predovšetkým je nutné zistiť ich obsah a v prípade ich relevancie aj dôveryhodnosť údajov v nich obsiahnutých. V meritórnom rozhodnutí je odporca povinný svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť a to tak, aby bolo z neho o.i. zjavné, akými úvahami sa riadil pri jeho vydaní a na základe akých skutočností (dôkazov) k nemu dospel. Podľa názoru súdu bude tiež jeho povinnosťou takto zistený stav veci konfrontovať aj s obsahom spisu, týkajúceho sa konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa - osobitne s obsahom výpovedí navrhovateľa v tomto konaní. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právna zástupkyňa si náhradu trov konania uplatnila v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za tri úkony právnej služby á 139,83 eur (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní konanom dňa 13.5.2015) + 3x režijný paušál á 8,39 eur - spolu vo výške 444,66 eur. Súd právnej zástupkyni navrhovateľa náhradu trov v plnej výške priznal, z tohto dôvodu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 444,66 eur (419,49 + 3x režijný paušál) na jej účet č. : XXXXXXXXXX/XXXX. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.) Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).