Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200406 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. I. Z. M., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Bangladéšskej ľudovej republiky (ďalej len „Bangladéš"), bez dokladu totožnosti, ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu I. G. O., O. Č.. X, S. Č.. XX, B. G., C. G., aktuálne umiestneného v C. U. M., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou K. Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-239-31/PO-Ž-2014 zo dňa 2.2.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu ČAS: MU-239-31/PO-Ž-2014 zo dňa 2.2.2015 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 444,66 eur, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím ČAS: MU-239-31/PO-Ž-2014 zo dňa 2.2.2015 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a súčasne mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odporca odôvodnil tým, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Odporca nepristúpil k posúdeniu pravosti navrhovateľom predložených dokumentov (tri obvinenia v bengálskom jazyku, ich preklad do anglického jazyka a preukaz študentskej vetvy politickej strany Bangladesh Jatiyatabadi Dal, ang. Bangladesh Nationalist Party, ďalej len „BNP“) a tieto vyhodnotil po formálnej stránke z hľadiska ich hodnovernosti. V súvislosti s uvedeným poukázal na získané informácie o Bangladéši, podľa ktorých je v tejto krajine rozšírená korupcia a táto oslabuje dôveryhodnosť všetkých vydávaných dokumentov. Z tohto dôvodu mnohé krajiny, napr. Fínsko, Belgicko, Švédsko spoľahlivosť bangladéšskych dokumentov predložených žiadateľmi často úplne neoverujú a tieto sa iba hodnotia vo vzťahu k pohovoru a ďalším dôkazom ako celok. Pretože odporca dospel k záveru, že navrhovateľ by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 5.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. b), c) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Predovšetkým namietal, že odporca dokumenty predložené navrhovateľom nepreložil do slovenského jazyka a nepodrobil ich znaleckému dokazovaniu, aby preukázal ich pravosť, následkom čoho nemohol spoľahlivo zistiť stav veci. Podľa názoru navrhovateľa, zo správy založenej v administratívnom spise odporcu, konkrétne z odpovedí štátov Európskej únie vyplýva, že tieto overujú pravosť predkladaných listinných dokladov v azylovom konaní znaleckým dokazovaním. Ďalej uviedol, že v Bangladéši je zlá bezpečnostná situácia a jeho osobe hrozí prenasledovanie z politických dôvodov, ktorého pôvodcom je vládnuca politická strana, resp. štát a z tohto dôvodu by mu mala byť poskytnutá niektorá forma medzinárodnej ochrany. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 8.4.2015 napadnuté rozhodnutie potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že navrhovateľ v opravnom prostriedku neuvádza žiadne také skutočnosti, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zmeniť alebo považovať ho po obsahovej stránke za nesprávne. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) rozhodol vo veci na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu o neudelení azylu je potrebné z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-239/PO-Ž-2014. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ vo svojej výpovedi pred OHK PZ Zboj 18.7.2014 (v konaní o jeho administratívnom vyhostení) o. i. uviedol, že mu v krajine jeho pôvodu nič nehrozí, že na Slovensku o azyl nežiada, že v krajine svojho pôvodu nevyvíjal žiadnu politickú činnosť či aktivitu. Následne dňa 6.8.2014 vyhlásením požiadal o udelenie azylu z dôvodu obáv o svoj život v krajine pôvodu. V priebehu spísania dotazníka pred odporcom (27.8.2014) k dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie a že nikdy nebol odsúdený, tiež že od roku 2009 bol členom „Bangladesh National Student Party“ v ktorej vykonával funkciu zástupcu tajomníka pre okres Sylhetsa. K dôvodom svojej žiadosti o azyl uviedol, že v troch prípadoch je voči nemu vedené trestné stíhanie, v dôsledku čoho sa obáva odsúdenia na doživotie. V priebehu doplňujúceho pohovoru (22.10.2014) navrhovateľ založil do spisu odporcu doklady: 1. V elastickom puzdre zaliaty - podľa udania navrhovateľa členský preukaz strany „Bangladesh Jatiotabadi Chhatradol“ pravdepodobne v bengálskom jazyku, 2. Tri dokumenty pravdepodobne v bengálskom jazyku s anglickým prekladom, týkajúce sa jeho troch obvinení. V azylovom spise sa nachádza aj správa vypracovaná odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce odporcu o vnútropolitickej, ekonomickej a bezpečnostnej situácii v Bangladéši, v osobitnej časti sa zameriava na navrhovateľom predložené listinné dôkazy. Tieto sa nepodarilo vyhodnotiť po formálnej stránke, pretože sa rovnaké alebo obdobné vyhotovenia dokumentov nepodarilo získať z dostupných zdrojov a tieto sa nenachádzajú ani v autorizovanej databáze DICS. Podľa predmetnej správy je falšovanie dokladov v krajine pôvodu bežné, rozšírená korupcia a absencia centrálnych registrov umožňuje významný výskyt podvodných dokumentov a originálnych dokladov s nepravdivými údajmi. Podľa § 19a ods. 1 zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Podľa § 52 ods. 1 prvá veta zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 (ďalej len „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že tieto sú v časti nedostatočného zistenia skutkového stavu dôvodné, odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku, resp. zákona o azyle. Z uvedeného dôvodu súd ďalej neskúmal dôvody zrušenia rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. b) a e) O.s.p. Navrhovateľ v azylovom konaní pred odporcom predložil dokumenty, ktoré podľa neho preukazujú dôvody, pre ktoré požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany (doklady o obvineniach vznesených voči jeho osobe a členský preukaz). Tieto sa na pohľad javia ako originály, zrejme sú v bengálskom jazyku a je k nim priložený i anglický preklad (s výnimkou členského preukazu). Ako možno vyvodiť z obsahu azylového spisu, odporca sa zaoberal otázkou pravosti predložených dokumentov len vo všeobecnej rovine. Odporca skúmal len formálnu stránku listín (vo vzťahu k osobám úradníkov na nich podpísaných), nepodarilo sa mu však získať také poznatky, ktoré by dokazovali či vyvracali ich hodnovernosť. Ako i sám odporca uviedol v napadnutom rozhodnutí, ďalej tieto dokumenty neskúmal, nepristúpil k posúdeniu ich pravosti. Zvolený postup odôvodnil získanými poznatkami o Bangladéši, podľa ktorých je v tejto krajine falšovanie dokladov veľmi rozšírené a z tohto dôvodu mnohé krajiny, napr. Fínsko, Belgicko, Švédsko spoľahlivosť bangladéšskych dokumentov často úplne neoverujú a tieto sa iba hodnotia vo vzťahu k ostatným dôkazom. Odporca teda bez toho, aby riadnym spôsobom vyhodnotil všetky navrhovateľom predkladané dôkazy, na tieto neprihliadal pretože ich nepovažoval, s poukazom na bežnú prax falšovania dokladov v krajine pôvodu, za hodnoverné. Súd považuje za potrebné uviesť, že odporca v administratívnom konaní nedal vyhotoviť ani len pracovný preklad navrhovateľom predložených listín (ich anglického prekladu). Súd má za to, že ak odporcovi nebol známy obsah predložených dôkazov, nemohol ich ani riadne preskúmať a zistiť skutočný stav veci tak, ako vyžaduje správny poriadok. Bez riadneho sa oboznámenia s obsahom predložených dokladov nemožno vyhodnotiť, či údaje v nich obsiahnuté majú, ak by bola preukázaná ich pravosť, pre účely rozhodnutia v azylovom konaní relevanciu alebo nie. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia je povinnosťou odporcu vykonať dokazovanie riadnym oboznámením sa so všetkými dokladmi predložených navrhovateľom ako aj s ostatnými relevantnými informáciami s tým, že tieto má riadne preskúmať a svoje zistenia prezentovať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Postup odporcu v azylovom konaní, pri ktorom tento de facto neprihliadal na listiny predložené navrhovateľom bez toho, aby vôbec poznal ich obsah a zároveň nepreukázal, že sú sfalšované (resp. ide o originály s nepravdivými údajmi) napĺňa dikciu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. Značný výskyt falšovaných dokumentov v Bangladéši dostatočne neodôvodňuje záver, podľa ktorého navrhovateľom predložené listiny nie je nutné riadne preskúmať (pretože odporca predpokladá, že sú sfalšované, pozmenené či falošné). Je v rozpore s účelom a cieľom azylového konania, aby odporca rozhodol o merite veci bez riadneho vyhodnotenia relevantných dôkazov, a to najmä tých, ktoré navrhovateľ predložil na preukázanie svojich tvrdení. Pretože odporca v naznačenom smere nevykonal potrebné dokazovanie, má súd za to, že zistenie skutkového stavu zo strany odporcu nebolo dostačujúce na posúdenie veci. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytnutie medzinárodnej ochrany s tým, že je povinný riadne preskúmať i navrhovateľom predložené dokumenty, predovšetkým je nutné zistiť ich obsah (podľa názoru súdu postačujúcim pracovným prekladom predložených anglických prekladov) a v prípade ich relevancie aj dôveryhodnosť údajov v nich obsiahnutých aj s poukazom na ostatné v konaní vykonané dokazovanie. V meritórnom rozhodnutí musí odporca svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť a to tak, aby bolo z neho o.i. zjavné, akými úvahami sa riadil pri jeho vydaní a na základe akých skutočností (dôkazov) k nemu dospel. Podľa názoru súdu bude tiež jeho povinnosťou takto zistený stav veci konfrontovať aj s obsahom spisu, týkajúceho sa konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa - osobitne s obsahom výpovedí navrhovateľa v tomto konaní. O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, právna zástupkyňa si náhradu trov konania uplatnila v zmysle platnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za tri úkony právnej služby á 139,83 eur (príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, napísanie opravného prostriedku, účasť na pojednávaní konanom dňa 6.5.2015) + 3x režijný paušál á 8,39 eur - spolu vo výške 444,66 eur. Súd právnej zástupkyni navrhovateľa náhradu trov v plnej výške priznal, z tohto dôvodu je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 444,66 eur (419,49 + 3x režijný paušál). Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).