Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/23/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200475 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200475.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: B. M. M., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Indickej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom F., U. M. I. X, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava so sídlom Športová 10, Trnava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 12.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. p.: PPZ-HCP-BA9-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA19-17-060/2015-AV zo dňa 26.2.2015 odporca podľa ust. § 88 ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z.z. pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) predĺžil lehotu zaistenia navrhovateľa z dôvodu nespolupráce, ako aj z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad (ďalej len „NCD“), pričom dĺžku doby zaistenia stanovil do 26.8.2015 s tým, že navrhovateľ ostáva umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, doterajší priebeh konania a skonštatoval, že navrhovateľ doteraz nie je držiteľom cestovného dokladu. Zdôraznil skutočnosť, že účel zaistenia (výkon trestu vyhostenia) stále trvá, že boli vykonané všetky úkony pre vydanie NCD, avšak zastupiteľský úrad Indie (ďalej len „ZÚI“) doposiaľ navrhovateľovi NCD nevydal. Poukázal na správanie sa navrhovateľa počas doby jeho doterajšieho zaistenia, keď navrhovateľ spočiatku v rámci konania o vydanie NCD nespolupracoval, uvádzal rôzne osobné údaje, nedostatočným spôsobom vypisoval potrebné dotazníky, ktoré skutočnosti sťažujú stotožnenie osoby navrhovateľa. Podľa stanoviska ZÚI k vydaniu NCD dôjde po overení totožnosti navrhovateľa, ktorú vykonávajú príslušné štátne orgány priamo v Indii. V ďalšom uviedol ktoré úkony boli zo strany ÚPZC (ktoré vykonáva úkony potrebné k faktickému vydaniu NCD, resp. k zabezpečeniu priameho výkonu trestu vyhostenia) vykonané, ako aj na konkrétne správanie sa navrhovateľa pri zabezpečení vydania NCD. V odôvodnení sa tiež venoval relevantnosti predĺženia doby navrhovateľa. Uviedol, že podľa prvotného vyjadrenia navrhovateľa tento nemá na Slovensku a ani Európskej únie žiadnych blízkych rodinných príslušníkov, neskôr uviedol, že na Slovensku má priateľku a dieťa, ktorého však ako otec nie je zapísaný v jeho rodnom liste. V ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia odporca vyhodnocoval predĺženie zaistenia navrhovateľa z pohľadu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 (ďalej len „Návratová smernica“), ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci a inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. K návrhu priložil čestné vyhlásenie B.. S. Š., datované 11.3.2015, podľa ktorého poskytne navrhovateľovi ubytovanie. Namietal, že odporca odôvodnil napadnuté rozhodnutie o predĺžení zaistenia výlučne nespoluprácou navrhovateľa pričom dôvodil, že toto konštatovanie sa nezakladá na pravde. Uviedol, že od októbra 2014 riadne spolupracuje a udáva všetky skutočnosti od neho požadované odporcom, resp. orgánom zabezpečujúcim vydanie NCD. Poukázal na vyjadrenie odporcu zo 6.2.2015, ktoré bolo reakciou na žiadosť jeho zástupkyne, v ktorom odporca uviedol, že dĺžka zaistenia navrhovateľa závisí od jeho spolupráce, pričom v prípade nespolupráce s príslušnými orgánmi bude proces vystavenia NCD zložitý a zdĺhavý. Toto vyjadrenie odporcu označil za zavádzajúce a lživé. Uznal, že do októbra 2014 spoluprácu neposkytoval, avšak následne sa nerealizujú žiadne úkony k vydaniu NCD. V tejto súvislosti navrhol svoj výsluch pred súdom. Poukázal na znenie Článku 15 ods. 4 Návratovej smernice a v tej súvislosti na zisťovanie tam uvedených predpokladov zaistenia. Vo vzťahu k otázke právnych či iných prekážok vyhostenia poukázal na jeho rodinné vzťahy, ktoré má so svojou priateľkou a na jeho otcovstvo k ich maloletému synovi. Vo vzťahu k otázke, či možno voči nemu uplatniť iné, menej závažné donucovacie opatrenia dôvodil, že odporca nedostatočne zistil stav veci ak sa nezaoberal možnosťou uloženia alternatívnych opatrení, pričom poukázal na priložené vyhlásenie p. S. Š.. Vo vzťahu k existencii rizika úteku poznamenal, že odporca sa posúdením tejto otázky nezaoberal. Vo vzťahu k otázke bránenia procesu výkonu vyhostenia poukázal na nepravdivosť tvrdenia odporcu o nespolupráci navrhovateľa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.3.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Reagoval na navrhovateľom vznesené námietky, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, resp. účelové. Poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľ sa vyhýba, resp. bráni procesu prípravy výkonu trestu vyhostenia, pričom osobitne poukázal aj na dotazníky vyplnené navrhovateľ 23.2.2015 v ktorých uvádzal odlišné údaje o svojej osobe. V súvislosti s takouto „spoluprácou“ navrhovateľa poznamenal, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané iba z dôvodu nespolupráce navrhovateľa, ale aj z dôvodu, že NCD doposiaľ ZÚI vydaný nebol. Namietal tvrdenie navrhovateľa, týkajúce sa nečinnosti odporcu, resp. ÚPZC v procese zabezpečenia realizácie výkonu trestu vyhostenia navrhovateľa, keď súčasne poukázal na vykonané úkony, ako aj na opakované stanoviská ZÚI týkajúce sa vydania NCD navrhovateľovi. K navrhovateľom prezentovaným rodinným vzťahom poukázal na obsah výsluchov p. Ivony Rigovej, ktoré takéto rodinné vzťahy nepreukázali. Tiež na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý 25.2.2015 pred odporcom uviedol, že po vydaní NCD sa chce vrátiť do Indie. K alternatívnym donucovacím prostriedkom (hlásenie pobytu, zloženie peňažnej záruky) dôvodil, že tieto je možné podľa zákona o pobyte cudzincov využiť iba v prípade administratívneho vyhostenia, teda nie v prípade výkonu trestu vyhostenia. Tiež poznamenal, že navrhovateľ nie je držiteľom žiadneho oprávnenia k pobytu na území Slovenska a že tento ani nemôže dostať, nakoľko nie je držiteľom cestovného dokladu, nemá žiadne finančné prostriedky, nejde o bezúhonnú osobu. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Návrhu zástupkyne navrhovateľa, ktorým navrhla výsluch navrhovateľa, zameraný na odporcovo tvrdenie o jeho nespolupráci súd nevyhovel z dôvodu, že z obsahu pripojeného spisu odporcu sú zjavné všetky úkony, ktoré boli v konaní o vydanie NCD vykonané, ako aj správanie sa navrhovateľa počas doby zabezpečovania vydania jeho NCD. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa ust. § 90 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zariadenie je povinné prepustiť bez zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, 1. ak zanikol účel zaistenia, 2. na základe právoplatného rozhodnutia súdu, 3. ak uplynula lehota zaistenia, 4. ak rozhodnutie o zaistení stratilo platnosť podľa § 88 ods. 10, 5. ak na základe rozhodnutia policajného útvaru zložil peňažnú záruku na účet Policajného zboru. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke, že odporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil výlučne nespoluprácou navrhovateľa: Táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia, jeho výroku a odôvodnenia, dôvodmi predĺženia doby zaistenia bola jednak nespolupráca navrhovateľa, jednak nevydanie NCD zastupiteľským úradom Indie. K námietke, že odporca sa nedostatočným spôsobom venoval vyhodnoteniu účelu zaistenia: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Je nepochybným fakt, že odporca sa touto otázkou zaoberal a svoju správnu úvahu v tomto smere aj formuloval v odôvodnení rozhodnutia. Tak z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účelom zaistenia je realizácia výkonu trestu vyhostenia, uloženého navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 27/09 z 22.9.2009, ktorý doposiaľ nebol žiadnym spôsobom zmenený či zrušený. Predpokladom faktického výkonu tohto trestu, nakoľko navrhovateľ nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, je vydanie NCD orgánom na to príslušným - teda ZÚI. Tento zastupiteľský úrad nikdy neoznámil odporcovi, či ÚPZC, že navrhovateľovi NCD nevydá, jeho vydanie však z pochopiteľných dôvodov podmienil stotožnením osoby navrhovateľa. Takémuto stotožneniu však, opätovne z logických dôvodov, predchádza spolupráca navrhovateľa so zastupiteľským úradom krajiny jeho štátnej príslušnosti - Indie. Pritom pojem „spolupráca“ je potrebné chápať nielen ako formálnu spoluprácu (vypísanie potrebných dokladov - žiadosti a dotazníka), ale aj uvádzanie pravdivých informácií v týchto dokladoch. K námietke, že odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia lživo poukázal na nespoluprácu navrhovateľa pri zabezpečení vydania NCD, resp. že odporca (resp. ÚPZC) nevyvinul dostatočné úsilie, smerujúce k vydaniu tohto dokladu: Ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to sám navrhovateľ uviedol, do októbra 2014 skutočne s odporcom pri vydaní NCD vôbec nespolupracoval. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, resp. aj z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, 5.9.2014 odporca ZÚI odovzdal žiadosť o vystavenie NCD, dotazník k nej však navrhovateľ odmietol podpísať. Dňa 16.10.2014 sa uskutočnila návšteva ZÚI v priebehu ktorej bola tomuto úradu opätovne odovzdaná žiadosť o vydanie NCD aj s dotazníkom síce navrhovateľom podpísaným, avšak podľa vyjadrenie ZÚI nepostačujúco. Podľa tohto zastupiteľského úradu vydaniu NCD predchádza overenie totožnosti osoby žiadateľa. Podľa vyjadrenia ÚPZC z 10.11.2014 dovtedy navrhovateľovi NCD vydaný nebol, nakoľko prebieha lustrácia a stotožnenie jeho osoby. Následne sa ÚPZC telefonicky na ZÚI informoval o stave vybavovania NCD pre navrhovateľa (4.11.2004, 11.12.2014) s tým, že tento úrad ÚPZC informoval, že naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti osoby navrhovateľa a že stále nedisponuje tento úrad informáciami, na základe ktorých by bolo možné NCD vystaviť. S poukazom na uvedené dňa 23.2.2015 navrhovateľ vyplnil žiadosť o vystavenie NCD a dotazník - ako to je zrejmé z obsahu týchto listín vyplnených a podpísaných navrhovateľom v každom z nich udával úplne odlišné údaje o svojej osobe, ako aj o svojich rodičoch. I napriek tomu boli tieto doklady následne dňa 24.2.2015 odovzdané ZÚI. Následne dňa 26.2.2015 bola na základe odôvodnenej žiadosti ÚPZC vydané odporcom napadnuté rozhodnutie o predĺžení doby zaistenia navrhovateľa. Z uvedených faktov je zrejmé, že: 1/ K vydaniu NCD je potrebné riadne a pravdivo vyplniť žiadateľom o jeho vydanie potrebné doklady (žiadosť o vydanie NCD, dotazník). Na základe týchto dokladov ZÚI vykoná prostredníctvom príslušných orgánov priamo v Indii šetrenie s cieľom overenia totožnosti žiadateľa a stotožnenia jeho osoby. 2/ Tento proces zjavne netrvá krátku dobu a vyžaduje určitý čas. 3/ Navrhovateľ pristúpil k spolupráci s ÚPZC až v októbri 2014, avšak zjavne iba formálne, keď samotný ZÚI konštatoval nepostačujúco vyplnené doklady potrebné k vydaniu NCD. I napriek tomu však pristúpil k stotožneniu osoby navrhovateľa. 4/ ÚPZC následne v pravidelných mesačných intervaloch kontaktoval ZÚI vo veci vydania NCD pre navrhovateľa. 5/ Tento náhradný cestovný doklad však ZÚI stále nevydal. 6/ Navrhovateľ ani dňa 23.2.2015 nespolupracoval pri vydaní NCD s ÚPZC, keď v jeden deň vyplnil dve tlačivá potrebné k vydaniu náhradného cestovného dokladu úplne odlišne. A to i napriek tomu, že prostredníctvom svojej zástupkyni v konaní doručil odporcovi žiadosť o urýchlený výkon vyhostenia. Podľa názoru súdu nespochybniteľnými skutočnosťami sú: A/ Doposiaľ i na základe preukázateľných úkonov ÚPZC, ktorý útvar fakticky zabezpečuje vydanie NCD a realizáciu výkonu trestu vyhostenia nedošlo k vydaniu NCD. B/ Navrhovateľ začal s ÚPZC spolupracovať až 13.10.2014, avšak iba formálne, keď síce dotazník potrebný k vystaveniu NCD podpísal, ale vyplnil ho nepostačujúco, ktorú skutočnosť skonštatoval ZÚI a ktorá skutočnosť zjavne viedla k tomu, že proces stotožnenia jeho osoby nebol ukončený. C/ Dokladom o preukázanej účelovej nespolupráci navrhovateľa pri vydaní NCD je aj skutočnosť, že navrhovateľ 23.2.2015 pri opätovnom vyplnení dokladov potrebných dokladov uvádzal zjavne úmyselne úplne odlišné údaje o svojej osobe ako aj o svojich rodičoch. K námietke právnych či iných prekážok vyhostenia - konkrétne k navrhovateľom prezentovaných rodinným vzťahom k jeho priateľke a maloletému synovi: Ani táto námietka nie je dôvodná. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ v priebehu výsluchu konaného 26.8.2014 uviedol, že na Slovensku nemá žiadnych rodinných príslušníkov v priamom pokolení, že v rodnom liste jeho údajného syna Kevina nie je zapísaný ako jeho otec, že od roku 2006 nežil s p. Ivonou Rigovou (matkou mal. Kevina) a táto s ním ani žiť nechce a neplánuje, ako to vyplýva z obsahu jej výpovedí z 9.9.2014 a z 11.11.2014 súd poukazuje na skutočnosť, že ev. otázka existencie rodinného či súkromného života nie je predmetom skúmania v konaní o predĺžení zaistenia navrhovateľa. Táto otázka mohla byť predmetom posúdenia v konaní o vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa (za účelom výkonu trestu vyhostenia), ktoré už bolo vydané a po jeho preskúmaní tunajším súdom ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky je právoplatné, nie však v konaní o predĺžení lehoty zaistenia, ktorým sa iba mení doba zaistenia. Nemožnosť skúmania tejto otázky odporcom vyplýva z cit. ust. § 90 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého odporca má za povinnosť v priebehu zaistenia skúmať výlučne existenciu účelu zaistenia. K námietke možnosti uplatnenia iných, menej závažných donucovacích prostriedkov, resp. k námietke skúmania možnosti úteku navrhovateľa: K posúdeniu tejto námietky súd poukazuje na predchádzajúcu argumentáciu. Posúdenie možnosti aplikácie iných, menej závažných donucovacích prostriedkov sa vzťahuje k vydaniu rozhodnutia o zaistení. Skúmanie rizika úteku v danom prípade, s poukazom na znenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, neprichádza do úvahy. Naviac - nad rámec uvedenej argumentácie - uplatnenie iných, mierenejších donucovacích prostriedkov v zmysle Článku 15 Návratovej smernice (zjavne hlásenia pobytu navrhovateľa ako to má namysli navrhovateľ) ani nie je možné, nakoľko odporca môže konať iba v rozsahu jeho oprávnení daných mu zákonom o pobyte cudzincov, ktorý hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky pripúšťa iba v konaní o administratívnom vyhostení, čo nie je prípad navrhovateľa. V tejto súvislosti súd, tiež nad rámec vyššie uvedenej argumentáciu poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym, cestovným dokladom a ani žiadnym povolením k pobytu na slovenskom území, ktorých existencia je logickým predpokladom k tomu, aby sa na slovenskom území mohol pohybovať. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa, podľa ktorej mu je p. S. Š. ochotný zabezpečiť stravu a ubytovanie súd poukazuje na skutočnosť, že toto vyhlásenie B.. Š. (z 11.3.2015) neexistovalo v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ak by aj v tom čase existovalo, nenahrádzalo by doklady, potrebné k pobytu navrhovateľa na území Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd dospel k názoru, že odporca dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, že v konaní nebola zistená vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po vyhodnotení navrhovateľom vznesených námietok dospel ku konštatovaniu, že tieto námietky neboli dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Záverom odôvodnenia tohto rozsudku súd apeluje na navrhovateľa, aby zmenil svoj postoj k procesu vydania náhradného cestovného dokladu, čím umožní relevantné overenie svojej totožnosti, následné vydanie náhradného cestovného dokladu a v konečnom dôsledku tak skráti dobu svojho zaistenia. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).