Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200620 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200620.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: H. D. R. Q., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Ukrajiny, s dokladom totožnosti (neplatná ID karta č. B.), ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu Z. J., K. U. XX, Z. P., O.- M. Z., aktuálne bytom K. H. B., C. XX, E. - H., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.4.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-367-16/PO-Ž-2014 zo dňa 12.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-367-16/PO-Ž-2014 zo dňa 12.3.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-367-16/PO-Ž-2014 zo dňa 12.3.2015 odporca v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil z dôvodu, že tento nesplnil zákonom stanovené podmienky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ako aj zo zákona o azyle. V zmysle odôvodnenia odporcu navrhovateľ nie je utečencom, ale ekonomickým migrantom dlhodobo žijúcim na území Slovenskej republiky a teda otázka jeho zotrvania v Slovenskej republike by mala byť riešená podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a nie podľa zákona o azyle. Zároveň odporca dospel k záveru, že navrhovateľ by v prípade návratu do západnej časti Ukrajiny, t.j. do Ivano-Frankovskej oblasti (odkiaľ pochádza), nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a preto mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol ani doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 13.4.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). V zmysle návrhu odporca mal skúmať aj ostatné zákonné dôvody udelenia azylu podľa § 9 a § 10 zákona o azyle, alternatívu azylu z humanitných dôvodov mal posúdiť s ohľadom na existenciu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a postoj navrhovateľa, u ktorého by násilné zabíjanie jeho krajanov mohlo spôsobiť traumatizujúce zážitky na celý život. Okrem toho uviedol, že odporca nesprávne interpretoval ustanovenie § 8 v spojení s § 19a ods. 7 zákona o azyle, v jeho prípade vzhľadom na nestabilný a neúčinný právny systém v Ukrajine malo dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na udelenie azylu podľa poslednej vety par. § 19a ods. 7 zákona o azyle. Podľa jeho názoru došlo i k naplneniu ustanovenia § 8 zákona o azyle, nesúhlasí so zdôvodnením odporcu, že by v prípade návratu na Ukrajinu bolo možné vylúčiť prenasledovanie aj neštátnymi aktérmi (ozbrojenými separatistami). Ďalej uviedol, že v destabilizovanej krajine pôvodu neexistuje účinný právny systém, ktorý by dokázal garantovať účinnú a stálu ochranu jednotlivca pred separatistickými skupinami a povstalcami, ktoré ozbrojenými zložkami prenasledujú skupiny obyvateľov ako aj jednotlivcov. Vyzdvihol fakt, že ozbrojený konflikt, ktorý stále trvá, je motivovaný aj z národnostných dôvodov a teda je možné konštatovať, že ide o prenasledovanie z národnostných dôvodov. Citujúc bod 8 Minskej dohody (tzv. Druhá minská dohoda) uviedol, že na Ukrajine nie je v súčasnosti ani stabilný sociálny systém garantujúci právo na prácu, resp. vyplácanie dôchodkov a iných platieb. Súdu prezentoval vlastný výklad a contrario par. § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle, podľa ktorého ak má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny, tak má nárok na udelenie azylu. Podľa názoru navrhovateľa zákonná úprava (zákon o azyle) obmedzuje základné právo cudzinca vyjadrené v čl. 53 ústavy druhá veta a v súvislosti s uvedeným namietal, že navrhovateľ nekonal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami a teda nie je naplnená podmienka definovaná v uvedenom článku o možnosti odoprieť azyl. Okrem toho dôvodil, že vo väčšine konaní v azylových veciach má na výsledné rozhodnutie významný vplyv samotné preukázanie dôveryhodnosti žiadateľa o azyl, čo navrhovateľ preukázal dôveryhodným spôsobom. Navrhovateľ sa odvolal i voči neposkytnutiu doplnkovej ochrany, podľa jeho vyjadrenia situácia na Ukrajine je nestabilná vo všeobecnosti, nielen na východe ako uviedol odporca v napadnutom rozhodnutí. Takisto odmieta alternatívu vnútroštátneho presídlenia do oblastí nezasiahnutých vojnovým konfliktom, uvedené nepovažuje za riešenie. Opäť použil výklad a contrario, podľa jeho názoru aplikáciou opačného výkladu par. § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, ak je žiadateľ vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.5.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že je potrebné rozlíšiť dôvody, ktoré uvádzal samotný navrhovateľ v konaní pred odporcom od dôvodov, ktoré uvádza právny zástupca navrhovateľa v žalobnom návrhu. Opísal priebeh administratívneho konania s akcentom na vyhlásenia navrhovateľa prezentované pred odporcom, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ žiadal o udelenie azylu len za účelom odvrátenia administratívneho vyhostenia. Ako ďalej konštatoval odporca, v azylovom konaní sa ukázalo, že navrhovateľ má nepresnú predstavu o inštitúte azylu, pretože sa nazdáva že ho možno udeliť osobe ktorá mala v krajine pôvodu i ekonomické problémy. K námietkam navrhovateľa prezentovaným v návrhu uviedol, že udelenie azylu z humanitných dôvodov je možnosťou odporcu, a teda nie je možné v tomto prípade dovolávať sa splnenia podmienok. Zákon o azyle totiž výslovne neukladá odporcovi povinnosť uviesť v rozhodnutí samostatný výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle a ani osobitne odôvodňovať, prečo toto ustanovenie neaplikoval. Podotkol, že navrhovateľ sa v azylovom konaní nedovolával udelenia azylu z humanitných dôvodov. Námietku navrhovateľa o jeho údajnej traume považuje odporca za účelovú, pretože navrhovateľ v administratívnom konaní takúto skutočnosť netvrdil, ani nepoukázal na zdravotné ťažkosti, ktoré by mohol mať v dôsledku tejto ujmy. Podobne odporca argumentuje aj nepoužitie § 10 zákona o azyle, toto ustanovenie nie je v prípade navrhovateľa (vdovec, ktorý s ostatnými členmi rodiny nie je v žiadnom kontakte) aplikovateľné. Odporca súhlasí s navrhovateľom, že v azylovom konaní nebola spochybnená jeho totožnosť, odmieta však názor, podľa ktorého je táto skutočnosť významným faktorom na výsledné rozhodnutie o udelení azylu. Výkladom a contrario, ktorý navrhovateľ 2x využil v opravnom prostriedku, odporca označil za neprípustný a nelogický. V súvislosti s argumentáciou čl. 53 ústavy poukázal na konštantnú judikatúru súdov o tom, že právo na azyl nie je nárokové. Zdôraznil, že v opravnom prostriedku prezentovaná obava zo separatistov a údajné národnostne podmienený konflikt na Ukrajine nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, pretože ak sa navrhovateľ domnieva, že spĺňa podmienky na udelenie azylu aj z ďalšieho dôvodu, mal túto svoju domnienku uviesť už v priebehu správneho konania. Správny orgán nemá povinnosť, ako dôvodil odporca, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu žiadateľom neuplatnené. Na záver uviedol, že nestabilný sociálny systém garantujúci právo na prácu, vyplácanie dôchodkov a iných platieb, ako aj neúčinný právny systém v krajine pôvodu nie sú dôvodmi na udelenie azylu, je to v rozpore so samotným zmyslom inštitútu azylu. Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.), § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v neprítomnosti navrhovateľa. Na pojednávanie sa dostavila pani JUDr. Erika Benčátová podľa vlastného udania zamestnankyňa právneho zástupcu navrhovateľa, ktorá nie je advokátskou koncipientkou, ktorá súdu predložila splnomocnenie právneho zástupcu navrhovateľa na jeho zastupovanie na predmetnom pojednávaní. Súd nepripustil zastúpenie jeho právneho zástupcu s poukazom na § 25 ods. 3 O.s.p. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-367/PO-Ž-2014, z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 12.12.2014 (fakticky ako žiadateľ na mieste) požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o jeho život, pretože na východe Ukrajiny je vojna a Slovensko pokladá za svoj domov, kde chce žiť a pracovať. Ako je zrejmé z obsahu vyjadrení prezentovaných navrhovateľom v administratívnom konaní, tento na Slovensko pricestoval ešte v roku 1996 na platný pas a vízum, odvtedy tu žije a pracuje, všetko na nelegálnej báze. Navrhovateľ nemá na Ukrajine už žiadnych príbuzných, je vdovec, s jeho synom žijúcim v krajine pôvodu nie je v kontakte. V priebehu vstupného pohovoru pred odporcom uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nebol trestne stíhaný, nemal žiadne problémy s políciou, nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia a ani nebol prenasledovaný políciou či inými zložkami štátu. Spresnil, že o udelenie azylu žiada z dôvodu, že na území Ukrajiny prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt a v prípade návratu by musel narukovať do armády a ísť bojovať na východ, pričom on sám odmieta zabíjať svojich krajanov. Žiadny povolávací rozkaz zatiaľ nedostal. O azyl požiadal preto, že bol zadržaný a nemal inú možnosť, podľa vlastného vyjadrenia sa obával, že by bol vyhostený. Na otázku odporcu či vie čo vlastne znamená azyl tento odpovedal, že o azyle má veľmi málo informácii, myslí si, že azyl môže byť udelený človeku ktorý mal (v krajine pôvodu) politické či ekonomické problémy. Uviedol, že na život na Slovensku si už zvykol a preto by tu chcel ostať žiť aj naďalej, v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa z neho stal bezdomovec. V azylovom spise je založený dokument vypracovaný odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce obsahujúci informácie o krajine pôvodu, podľa ktorej Ivano-Frankovská oblasť nie je ozbrojeným konfliktom na východe priamo zasiahnutá (vynímajúc dopad na sociálnu a ekonomickú sféru), na celom území Ukrajiny však bola nariadená všeobecná mobilizácia. Mobilizácia sa netýka rodičov troch a viac detí, študentov, chorých a obyvateľov Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré ovládajú separatisti. Za vyhýbanie sa vojenskej službe hrozí 5 rokov väzenia. Pokiaľ ide o systém reintegračnej asistencie v prípade navrátilcov, táto v krajine pôvodu neexistuje, kompetentné orgány vrátane vlády a Medzinárodnej organizácie pre migráciu však hľadajú vhodné dlhodobé riešenia, čo vyžaduje najmä aktuálna situácia vzniknutá následkom hromadného presídľovania z východu Ukrajiny. Je možné získať bankový úver za účelom rekonštrukcie, resp. v prípade nezákonného obsadenia nehnuteľnosti sa poškodený môže obrátiť na miestny súd. Centrum pre opätovné začlenenie občanov bez prístrešia v rámci Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje podporu ľudom bez domova, títo sú umiestnení v špeciálnych centrách so stravovaním a ďalšími službami potrebnými pre duševný rozvoj. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zistil skutkový stav veci dostatočným a zákonným spôsobom. Navrhovateľa náležite poučil a v priebehu spísania dotazníka mu poskytol dostatok priestoru k tomu, aby sa podrobne vyjadril ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých požiadal o medzinárodnú ochranu. Následne s poukazom na dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl vyhľadal a do spisu založil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov. Ich obsahom boli informácie, ktoré sa obsahovo viazali na dôvody, ktoré navrhovateľ prezentoval ako dôvody svojej žiadosti o azyl. Tiež informácie, potrebné k posúdeniu ev. bezpečnostných rizík návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Predpokladom udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je súčasné splnenie(a preukázanie) štyroch predpokladov: (1.) opodstatnenej (2.) obavy z (3.) prenasledovania z (4.) dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ako to vyplýva z obsahu dôvodov prezentovaných navrhovateľom, tento požiadal o azyl z dôvodu ozbrojeného konfliktu, pričom tiež uviedol, že ak by sa na Ukrajinu vrátil, musel by narukovať do armády, ísť bojovať na východ Ukrajiny a zabíjať svojich krajanov. Iné dôvody neuviedol. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ iba vo vyhlásení, ktorým o azyl požiadal uviedol obavu o svoj život, lebo na Ukrajine je vojna. Teda v konaní pred odporcom prezentoval iba svoju obavu. Nepreukázal jej opodstatnenosť, podobne ako ani perzekúciu (§ 2 písm. d) zákona o azyle) z dôvodov uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Súd tiež zdôrazňuje, že všeobecná bezpečnostná situácia sama o sebe nie je dôvodom na udelenie azylu. Pokiaľ ide o navrhovateľovo vyjadrenie, podľa ktorého by v prípade návratu musel narukovať do armády je potrebné poukázať na skutočnosť, že prípadné neplnenie brannej povinnosti nie je bez ďalšieho tak isto dôvodom na udelenie azylu Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho posúdenie a vyhodnotenie podanej žiadosti o azyl je v súlade so zákonom a teda je správne. Pokiaľ ide o námietku spočívajúcu v tom, že odporca navrhovateľovi neudelil azyl postupom podľa ust. § 9, resp. § 10 zákona o azyle a v tomto smere v napadnutom rozhodnutí neuviedol, prečo tak nepostupoval súd pokladá za potrebné poznamenať, že špecifikom azylového konania je skutočnosť, že nie je úlohou odporcu za žiadateľa o azyl vyhľadávať dôvody žiadosti o azyl, ale výlučne posúdiť, či prezentované dôvody napĺňajú predpoklady jeho udelenia, uvedené v ust. § 8 zákona o azyle. Udelenie azylu z humanitárnych dôvodov postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle záleží výlučne na rozhodnutí odporcu. Na udelenie azylu podľa tohto ustanovenia niet právneho nároku a teda pokiaľ odporca sám nedospel k presvedčeniu, že udelenie azylu podľa citovaného zákonného ustanovenia je vhodné (či potrebné), niet dôvodu mu vyčítať, že tento postup nezvolil. Z uvedeného dôvodu teda odporca ani nemusel odôvodňovať, prečo azyl podľa ust. § 9 neudelil. Iná situácia by nastala iba v prípade, ak by navrhovateľ o azyl z humanitárneho dôvodu požiadal, čo sa však nestalo. Súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že navrhovateľ nepožiadal o azyl z dôvodu zlúčenia rodiny podľa ust. § 10 zákona o azyle a teda nebolo povinnosťou odporcu odôvodňovať, prečo navrhovateľovi neudelil azyl z dôvodu ust. § 10 zákona o azyle. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, podľa ktorej má obavu z prenasledovania v inej časti krajiny svojho pôvodu súd poznamenáva, že poskytnutie medzinárodnej ochrany je náležité iba v prípade, ak žiadateľ márne využil ochranu poskytovanú vnútroštátnymi orgánmi, resp. mu táto ochrana bola odmietnutá, resp. ak nie je možné, aby svoje prípadné problémy vyriešil interným presídlením sa do inej oblasti krajiny svojho pôvodu. Preto s poukazom na uvedené táto argumentácia navrhovateľa nie je opodstatnená, podobne ako právna argumentácia „a contrario“, na ktorú navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku opakovane poukázal. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Navrhovateľ pred odporcom uviedol, že na Ukrajine nebol nikdy trestne stíhaný a že nikdy nemal žiadne problémy so štátnou mocou, podobne ako ani s neštátnymi aktérmi. V prípade návratu mu teda nehrozí výkon trestu smrti a ani mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, ktorého objektom nikdy nebol. Nie sú teda naplnené predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany z dôvodu ust. § 2 písm. f) bod 1., 2 tohto zákonného ustanovenia. Je všeobecne známou situácia, ktorá nastala na východe Ukrajiny, kde prebieha ozbrojený konflikt. Odporca na túto situáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj poukázal, avšak s poukazom na región pôvodu navrhovateľa (Ivano-Frankovská oblasť) vyhľadal a do spisu založil informácie o tamojšej bezpečnostnej situácii. Na ich základe dospel správnemu záveru, že táto oblasť, nachádzajúca sa na západe Ukrajiny, je z bezpečnostného hľadiska regiónom pokojným v ktorom ozbrojený konflikt neprebieha. Teda navrhovateľ sa do tohto regiónu (podobne ako aj do iných, nachádzajúcich sa mimo oblasti prebiehajúceho konfliktu) môže bezpečne vrátiť. Toto konštatovanie odporcu je dôvodné a správne a je súladné aj s ust. § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle, ako aj Článku 8 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie). Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ nepreukázal v konaní opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov, pričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).