Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200658 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: N. K. H. I., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky (ďalej len „Pakistan"), s dokladom totožnosti - X. J. Č.. XXXXX-XXXXXXX-X, naposledy bytom v Pakistane v obci S., V. Z., N. N., O. N. T. W., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.4.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-228-47/PO-Ž-2014 zo dňa 23.3.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-228-47/PO-Ž-2014 zo dňa 23.3.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-228-47/PO-Ž-2014 zo dňa 23.3.2015 odporca v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi azyl neudelil a zároveň mu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie v časti o neudelení azylu odôvodnil tým, že v prípade navrhovateľa nebolo preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok, jeho dôvody z hľadiska udelenia azylu považuje za irelevantné a nehodnoverné, dôkazy nezodpovedajú objektívnej realite. Uviedol, že navrhovateľa nepovažuje za dôveryhodnú osobu, pretože jeho tvrdenia v súčasnom i v predchádzajúcom azylovom konaní v roku 2007 sú výrazne protirečivé, nesúvislé a chaotické. Odporca konštatoval, že po komplexnom vyhodnotení sa objektívne domnieva, že navrhovateľ z krajiny pôvodu odišiel v skutočnosti z ekonomických dôvodov tak, ako to uviedol v prvom konaní o udelenie azylu. Rozhodnutie v časti o neudelení doplnkovej ochrany odôvodnil tým, že navrhovateľ by v prípade nedobrovoľného návratu do Pakistanu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia tak ako vyžaduje § 2 písm. f) zákona o azyle. Poukázal tiež na možnosť presídlenia, najmä s ohľadom na skutočnosť, že jeho rodina sa odsťahovala do mesta Dipalpur a má sa tam dobre (ako uviedol navrhovateľ v zápisnici zo dňa 19.11.2014). Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.4.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Predovšetkým namietal, že odporca nezvážil udelenie humanitného azylu, pri ktorom mohol využiť tzv. absolútnu voľnú úvahu. Má za to, že svojimi tvrdeniami preukázal opodstatnené obavy o svoj život a preto tu bol dôvod pre využitie inštitútu tohto druhu azylu. Podľa názoru navrhovateľa odporca tým, že ho označil za nedôveryhodnú osobu, vylúčil relevanciu akýchkoľvek informácii a to i tých, ktoré by mohli mať vplyv na azylové konanie. Taktiež má za to, že odporca nesprávne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v krajine, podľa posledných článkov The News International (ktoré doložil k návrhu v anglickom jazyku) možno považovať situáciu v krajine pôvodu za nebezpečnú a teda je tu hrozba svojvoľného násilia. S odkazom na internetovú adresu uviedol, že podľa správ Amnesty International bola krajina pôvodu na prelome roku 2014/2015 centrom teroristických útokov. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.5.2015 zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že navrhovateľovi sa nepodarilo prezentovať dôvody na udelenie azylu uceleným a presvedčivým spôsobom a ani v podanom opravnom prostriedku nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. K námietkam navrhovateľa uviedol, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle nie je právny nárok a ani v priebehu azylového konania neboli zistené také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli takýto postup opodstatňovať. K článkom dokumentujúcim situáciu v Pakistane (ktoré predložil navrhovateľ v jazyku anglickom) odporca uviedol, že tieto nemôžu sprostredkovať úplný, vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo k určitej otázke a nedá sa z nich vyvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu. Na záver konštatoval, že nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky a ani stresy z dôvodu konfliktných situácií v krajine, i keď podopreté prehlásením navrhovateľa o tom, že by mohol byť prenasledovaný v domovskej krajine nie je dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie jeho pobytu v Slovenskej republike. Odporca na pojednávaní opätovne poukázal na chaotické výpovede navrhovateľa v azylovom konaní, tiež na to, že navrhovateľ menil obsah svojich výpovedí, osobitne tiež v otázke príslušnosti navrhovateľa k vetve islamu, keď najprv uvádzal, že je sunnit a následne že je šiit. Tiež konštatoval, že navrhovateľ nemal žiadne dôvody k odchodu z Pakistanu, jeho rodina tam doposiaľ žije bez problémov. Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) v prítomnosti účastníkov konania a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom azylových spisov ČAS: MU-1959/PO-Ž-2007 a ČAS: MU-228/PO-Ž-2014. Z obsahu administratívneho spisu ČAS: MU-1959/PO-Ž-2007 súd zistil, že navrhovateľ požiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu prvýkrát dňa 31.8.2007 z ekonomických dôvodov, pretože v krajine pôvodu nemal prácu a peniaze na živobytie, chcel na Slovensku žiť a pracovať. Na vstupnom pohovore pred odporcom uviedol, že je moslim sunnitskej vetvy, že on ani jeho rodina (otec, brat, tri sestry, syn, dve dcéry) žijúci v Pakistane nemajú v krajine pôvodu žiadne problémy. Rozhodnutím ČAS: MU - 1959/PO-Ž-2007 zo dňa 28.9.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2007, odporca v zmysle § 12 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o azyle v znení aktuálnom v čase vydania rozhodnutia zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Z obsahu aktuálneho administratívneho spisu ČAS: MU - 228/PO-Ž-2014 súd zistil, že druhýkrát navrhovateľ požiadal o udelenie azylu po tom, ako bol dňa 22.7.2014 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“) transferovaný z Holandska, pričom svoju žiadosť odôvodňoval finančnou situáciou a individuálnym ohrozením jeho osoby. K prvému dôvodu uviedol, že ak by ostal na Slovensku, chce aby sem prišla jeho rodina a chce sa zamestnať. Pokiaľ ide o druhý dôvod, trval na tom, že aj v predchádzajúcom azylovom konaní (2007) spomenul zlú bezpečnostnú situáciu v Pakistane, nie je mu však známe, ako mohlo dôjsť k nedorozumeniu. V priebehu vstupného pohovoru pred odporcom ďalej uviedol, že ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci v prvom azylovom konaní sa vrátil do Pakistanu (mal volať s manželkou ktorá ho informovala o zlepšení situácie v krajine pôvodu), kde žil od roku 2007 do decembra 2013, potom odišiel do Holandska, skadiaľ ho vrátili naspäť na Slovensko. Po tom, čo uviedol, že je moslim šiitskej vetvy na otázku odporcu prečo v predchádzajúcom azylovom konaní uviedol, že je sunnitskej vetvy odpovedal, že muselo dôjsť k nejakému omylu, buď sa pomýlil on alebo to bolo zle pretlmočené, že je šiitskeho vyznania od narodenia. Podľa vlastných slov navrhovateľa tento nemal ako šiit nejaké významné postavenie, bol len obyčajným členom, veriacim ako ostatní, ktorí sa spolu schádzali. Šiitskeho vyznania mala byť aj jeho manželka, syn a dcéra, ktorí sa mali v čase jeho odchodu do Holandska pre ich vierovyznanie a problémy tým spôsobené presťahovať z obce Jheuranwali do iných miest (Islamabad, Dipalpur), kde sú, podľa informácii od syna, v poriadku. Z tých istých dôvodov sa mal presídliť aj jeho otec. Priložil odporúčanie advokáta menom Syed Nazim Jilani zo dňa 9.6.2014 v anglickom jazyku, podľa ktorého tento navrhovateľa dobre pozná posledných 20 rokov a spravuje takmer všetky jeho právne záležitosti. Podľa predmetného vyhlásenia navrhovateľ je prominentným členom šiitskej sekty, bol niekoľkokrát (2x) napadnutý členmi iných siekt, chceli ho zabiť, jeho život je v Pakistane ohrozený a jediná krajina kde je v bezpečí je Holandsko. Navrhovateľ dodal, že sa jednalo o útoky na jeho rodinu, a to na jeho dcéru, ktorá zomrela dňa 10.12.2012, počas toho ako cestovala na šiitske modlitby. Neznámi páchatelia strieľali na auto, kde sa nachádzala a polícia doteraz nevypátrala, kto spôsobil jej smrť. Navrhovateľ sa domnieva, že dcéru zabili osoby sunnitského vierovyznania a takisto títo mali napadnúť jeho syna, strieľali na neho dňa 28.2.1997 a 15.7.1997, ale nič sa mu nestalo (na dôkaz predložil policajné správy - ako oznamovateľ je uvedený I. K. H., podľa ktorých útoky boli spáchané preto, že on a jeho rodina sú aktívnymi a známymi členmi šiitskej sekty, podľa oboch správ sa malo jednať o útoky na celú rodinu, podľa správy z neskoršieho dátumu mal byť jeho syn strelený do nohy a vážne zranený). Na otázku odporcu, prečo túto skutočnosť neuviedol aj v predchádzajúcom azylovom konaní navrhovateľ odpovedal že nevie, asi sa ho na to nikto nepýtal. Ďalej sa domnieva, že sunniti sa mu pre jeho vierovyznanie a aktívnu propagáciu šiitskej vetvy telefonicky vyhrážali (nepamätá si čo mu v telefóne povedali, neskôr uviedol, že mu neznámy muž povedal, že mu ublíži) a práve preto v roku 2013 opäť opustil Pakistan, jeho cieľovou krajinou malo byť Holandsko. Najprv uviedol, že sa mu neznámy muž dvakrát telefonicky vyhrážal zabitím od smrti jeho dcéry, neskôr sa opravil že to bolo predtým. Polícii a ani iným štátnym orgánom tieto vyhrážky neoznámil, na nikoho sa neobrátil s prosbou o pomoc. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva, že si ho tento muž nájde a ublíži mu. V priebehu pohovoru na inom mieste výslovne uviedol aj to, že jemu ani jeho rodine sa nič nestalo a že okrem telefonátov nemal viac problémov so sunnitmi. Podľa jeho vyhlásenia nebolo nikdy voči nemu vedené trestné konanie a nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia. Na doplňujúcom pohovore dňa 19.11.2014 navrhovateľ uviedol, že do Pakistanu sa (pred ukončením prvého azylového konania v roku 2007) rozhodol vrátiť kvôli tomu, že tam je kľudný život a že mu tam nič nehrozí. Vzápätí uviedol, že keď prvýkrát požiadal o azyl, tak mal obavy pred sunnitmi. Na otázku odporcu, či môže ešte raz uviesť dôvody žiadosti o azyl uviedol, že v Pakistane je zlá ekonomická situácia a tiež mu nejaký neznámy sunnit zabil jeho dcéru a neskôr sa mu niekto dvakrát telefonicky vyhrážal. Na otázku odporcu, kto mu telefonoval zas navrhovateľ uviedol, že asi nejaký šiit. Na ďalšiu otázku odporcu, kto podal trestné oznámenie/hlásenie o tom, že na jeho syna dňa 28.2.1997 a 15.7.1997 niekto strieľal navrhovateľ uviedol, že to nie je pravda, že na jeho syna nikdy nestrieľali, že sa možno tlmočník pomýlil. Uviedol, že v azylovom konaní predložil iba trestné oznámenia, v ktorých je uvedené, že v dome kde býval sa strieľalo, pričom to boli asi členovia sunnitských vetiev. Vzápätí uviedol, že si nepamätá, čo bolo v týchto trestných oznámeniach uvedené, nepamätá si ani dátum. Tieto trestné oznámenia mal podať správca ich obce, on sa podľa vlastného vyhlásenia na políciu osobne nikdy neobrátil. Ďalej uviedol, že nevie, či tento správca vedel, že sa mu niekto vyhrážal, mal ho poprosiť o to, aby podal trestné oznámenie. Na otázku odporcu, či vie uviesť, ako žijú ostatní ľudia šiitskeho vierovyznania v Pakistane, ak teda mal problémy so sunnitmi, navrhovateľ odpovedal, že nevie uviesť. Na ďalšiu otázku, či vie o tom, že by teraz v Pakistane dochádzalo k nejakým sporom medzi sunnitmi a šiitmi tento odpovedal, že nevie že by sa tam niečo v poslednej dobe dialo. Na doplňujúcom pohovore dňa 9.1.2015 navrhovateľ k dokumentom predložených odporcovi uviedol, že jedným z nich je článok z novín s názvom Expres (The Express Tribune with the International New York Times), ktorého obsahom má byť aj správa o zabití jeho dcéry. Odporca vyhotovil pracovný preklad tejto správy, podľa jej obsahu táto informuje o vražde lídra Jafaria Aliancie a jeho strážcu, o vražde básnika menom Sibte Jafar a všeobecne o vzostupe extrémistických útokov na šiitske rodiny. Obdobný charakter mali aj ďalšie články z novín predložené navrhovateľom. V priebehu azylového konania predložil aj policajnú správu, podľa ktorej malo dňa 19.3.2014 dôjsť k ozbrojenému útoku na jeho dom. Podľa informácii poskytnutých holandským úradom sa navrhovateľ nachádzal na území Holandska od 25.12.2013 do 22.7.2014. V azylovom spise je založená aj správa odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, ktorá mapuje bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Podľa tejto správy nemožno vyhodnotiť situáciu v Pakistane ako stabilnú, najmä ak ide o individuálne útoky v súvislosti s protiislamskými aktivitami, neúspešným žiadateľom o azyl však pri návrate nič nehrozí ak neporušili pakistanské zákony. Odporca osobitne vyhodnotil aj situáciu medzi náboženskými skupinami sunnitov a menšinových šiitov, konkrétne či nedošlo v decembri 2012 ku konfliktu, ktorý by mal za následok zastrelenie asi 18-22 ročného dievčaťa (vychádzajúc z výpovedí navrhovateľa). Podľa predmetnej správy je otázka sektárskych vrážd v Pakistane dlhodobo aktuálnou záležitosťou, žiadne informácie o vražde osoby, ktorá by mohla byť navrhovateľovou dcérou však neboli nájdené. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K bližšie neidentifikovanej námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca poskytol navrhovateľovi dostatočný priestor k tomu, aby prezentoval dôvody svojej žiadosti o azyl. Vykonal s ním (v aktuálnom konaní) celkovo tri pohovory (30.7.2014, 19.11.2014 s 9.1.2015) v ktorých sa navrhovateľ podrobne vyjadril ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých požiadal o medzinárodnú ochranu. Do spisu založil listiny, predložené navrhovateľom (s ich prekladom), vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsah ktorých korešpondoval s obsahom navrhovateľom prezentovaného dôvodu jeho žiadosti o azyl. Odporca tiež vyhľadal informácie, viažuce sa k existencii prípadných rizík návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Suma takto zisteného stavu veci umožnila odporcovi so znalosťou veci navrhovateľovu žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany kvalifikovane posúdiť. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Ani táto námietka nie je dôvodná. Vo vzťahu k výroku o neudelení azylu: Predovšetkým smerovala voči tomu, že odporca navrhovateľovi neudelil azyl postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle, teda že navrhovateľovi neudelil azyl z humanitárnych dôvodov. Navrhovateľovej pozornosti ušiel fakt, že na udelenie azylu postupom podľa ust. § 9 zákona o azyle niet právneho nároku a že jeho udelenie záleží výlučne od posúdenia odporcu. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl podľa tohto ustanovenia neudelil, nemožno mu takýto jeho postup vyčítať. S poukazom na uvedené nie je povinnosťou odporcu ani odôvodňovať, prečo toto svoje zákonné ustanovenie nevyužil. Iba v prípade, ak by navrhovateľ o tento „druh“ azylu výslovne požiadal a odporca by takejto jeho žiadosti nevyhovel, bolo by povinnosťou odporcu odôvodniť svoje (negatívne) stanovisko. Navrhovateľ tiež namietal, že svojimi tvrdeniami preukázal opodstatnenosť svojej obavy a teda že mu mal byť azyl podľa ust. § 8 udelený, pričom v súvislosti s touto argumentáciou iba bez náležitého odôvodnenia poukázal na skutočnosť, že odporca nedôvodne označil navrhovateľa za nedôveryhodnú osobu. I keď navrhovateľ, ako to bolo uvedené, nedôvodnosť vyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej nerozporoval konkrétnymi argumentmi súd poukazuje na skutočnosť, že odporcova správna úvaha v tomto smere je správna: 1/ Navrhovateľ v prvom azylovom konaní bez akýchkoľvek pochýb označil svoju osobu za moslima sunitskej vetvy, pričom tiež uviedol, že dôvodom jeho (prvej) žiadosti o azyl bolo získanie práce na Slovensku. Avšak vo svojej druhej (aktuálnej) žiadosti o azyl uviedol, že je síce moslim, ale šiítskej vetvy, pričom túto svoju žiadosť odôvodňoval aktivitami sunnitov voči nemu (resp. jeho rodine) ako šiítovi. V tomto prípade navrhovateľovo vysvetlenie, že pri spísaní jeho výpovede v prvom azylovom konaní sa pomýlil alebo že výpoveď bola zle pretlmočená je účelovým. V aktuálnom azylovom konaní navrhovateľ tiež dôvodil, že náboženské problémy uvádzal už v prvom azylovom konaní. Ako je však zrejmé z obsahu jeho azylového spisu ČAS: MU-1959/PO-Ž-2007 v tomto ako dôvody žiadosti o azyl uvádzal výlučne iba ekonomické dôvody. Podľa názoru súdu navrhovateľ, ktorý sa pôvodne označil za sunnitu aktuálne uvádzal svoju príslušnosť k šiítskej vetve islamu iba z dôvodu, aby si zabezpečil v aktuálnom konaní pre neho výhodnejšie postavenie a to s poukazom na správy (obsah novinových článkov) ktoré odporcovi predložil. Podľa nich sú šiíti objektom útokov sunnitov . 2/ Navrhovateľ v aktuálnom konaní predložil odporcovi doklady (policajné správy), ktoré mali preukazovať útoky voči nemu a jeho rodine. Medzi inými aj správu, podľa ktorej mal byť 28.2.1997 a 15.7.1997 navrhovateľ, jeho manželka, syn a dve dcére objektom útoku - streľby. Navrhovateľ sa však o týchto útokoch nikdy v priebehu prvého azylového konania nezmienil. V priebehu druhého azylového konania - doplňujúceho pohovoru konaného 19.11.2014 poprel, žeby na jeho syna niekto strieľal a to i napriek tomu, že v priebehu spísania dotazníka o streľbe na syna výslovne hovoril. Aj v týchto prípadoch si navrhovateľ zrejme chcel u odporcu zabezpečiť výhodnejšie postavenie pri posudzovaní aktuálnej žiadosti o azyl, pričom podľa názoru súdu sú predložené policajné správy podvrhom. Inak totižto nie je možné vysvetliť fakt, že sa navrhovateľ o ich existencii ani len nezmienil v priebehu jeho prvého azylového konania. Popretie výpovede navrhovateľa ním samým (týkajúcej sa streľby na jeho syna) nepotrebuje komentár. 3/ Ako to je zrejmé z obsahu spisu, navrhovateľ sa v roku 2007 zo Slovenska vrátil cez Taliansko do Pakistanu. Odtiaľ vycestoval 25.12.2013 do Holandska. Odkiaľ bol v rámci Dublinského nariadenia vrátený na Slovensko. Odporcovi však predložil policajnú správu z 19.3.2014, podľa obsahu ktorej bol 19.3.2014 navrhovateľ objektom útoku - streľby piatich mužov. Navrhovateľ teda - inak povedané - preukazoval útok v Pakistane voči svojej osobe ku ktorému malo dôjsť v čase, keď sa nachádzal v Holandsku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľove výpovede, konfrontované tiež s ním predloženými listinami sú vysoko rozporné. Vzhľadom na ich zásadný rozpor ich nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, ako to odporca prezentoval a vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Preto vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je dôvodné a logické. Pritom už samotné vyhodnotenie osoby ako nedôveryhodnej je dôvodom pre neudelenie azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle, nakoľko ak tvrdeniam navrhovateľa nie je možné uveriť, nejestvuje základ pre posúdenie naplnenia predpokladov udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. S poukazom na námietku nesprávneho právneho posúdenia súd tiež poukazuje na skutočnosť, že s poukazom na uvedené v podstate jediným dôvodom jeho žiadosti o azyl mali byť dva telefonáty neznámej osoby, ktorá sa mu vyhrážala. I keď ani tomuto tvrdeniu nie je možné uveriť (vzhľadom na vyhodnotenie osoby navrhovateľa odporcom), aj keby k nim došlo, nespĺňali by atribúty, predpokladané zákonom pre udelenie azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súd dospel k názoru, že navrhovateľ v konaní prezentoval iba svoju obavu. Jej opodstatnenosť, perzekúciu a ani jej dôvody (§ 8 zákona o azyle) neboli preukázaná, nakoľko tvrdeniam navrhovateľa nebolo objektívne možné uveriť. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Odporca nebol nikdy trestne stíhaný a nikdy mu nebol udelený trest smrti, teda mu nehrozí ani jeho výkon. Podobne navrhovateľ nebol nikdy objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a ani trestu a preto niet dôvodu predpokladať, že by sa stal jeho objektom v prípade svojho návratu do Pakistanu. V krajine pôvodu navrhovateľ neprebieha žiaden vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt a teda navrhovateľovi nehrozí narušenie jeho osobnej integrity ako dôsledku takéhoto (neexistujúceho) ozbrojeného konfliktu. Vyhodnotenie všeobecnej bezpečnostnej situácie v Pakistane odporcom zodpovedá informáciám, založeným v spise. Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože jeho rozhodnutie je preskúmateľné a vychádza zo správneho posúdenia veci a predovšetkým preto, že navrhovateľ, ktorý nepreukázal v konaní opodstatnenosť svojich obáv z prenasledovania, samotné prenasledovanie z akýchkoľvek dôvodov a jeho osoiba bola dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, pričom objektívne nebola zistená ani hrozba vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).