Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200727 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: N. B., I.. XX.XX.XXXX, Š.G. B. N., zastúpeného Mgr. Petrom Zelenayom, advokátom, 29. augusta 19, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP- BA6-53-021/2015-AV zo dňa 14.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA6-53-021/2015-AV zo dňa 14.04.2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 7.05.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 04.05.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-53-21/2015-AV vydanom dňa 14.04.2015, ktorým na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného dňa 14.04.2015 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod číslom PPZ-HCP-BA6-53-017/2015-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 14.04.2015 do 14.08.2015 a navrhovateľ bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 14.04.2015 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 14.08.2015. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľ bol dňa 23.01.2015 v čase o 14.30 hod. kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava na adrese Chorvátska 5, Bratislava. Lustráciou bolo zistené, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Navrhovateľ bol predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Počas konania vo veci administratívneho vyhostenia dňa 23.1.2015 navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Na základe vyhlásenej žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu, konanie vo veci administratívneho vyhostenia bolo rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-53-008/2015-AV zo dňa 27.01.2015 prerušené. Na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava bolo dňa 13.04.2015 doručené rozhodnutie vydané Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zastavení konania ČAS: MU-PO-15-17/2015-Ž zo dňa 18.03.2015, ktorým bolo konanie vo veci žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre navrhovateľa zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi dňa 14.04.2015 vyhlásené a následne aj doručené na Migračnom úrade, pričom navrhovateľ doručenie a prevzatie potvrdil svojim podpisom. Podanie opravného prostriedku proti predmetnému rozhodnutiu nemá odkladný účinok, to znamená, že rozhodnutie je vykonateľné dňom vyhlásenia. Po vyhlásení a doručení rozhodnutia o zastavení konania bol navrhovateľ dňa 14.04.2015 v čase o 09.15 hod. kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Bratislava na adrese Mlynské Nivy 61, Bratislava, a následne v čase o 09.30 hod. bol predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, z dôvodu pokračovania v začatom konaní vo veci administratívneho vyhostenia. Navrhovateľovi bolo dňa 14.04.2015 podľa § 82 ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-53-017/2015-AV z dôvodu, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, pričom v tomto rozhodnutí nebola navrhovateľovi určená lehota na vycestovanie. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, nakoľko to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným. Odporca v rozhodnutí ďalej konštatuje, že nie je možné postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko z vyjadrenia navrhovateľa v zápisnici vedenej pod. č. PPZ-HCP- BA6-53-015/2015-AV mal za preukázané, že navrhovateľ by stanovené podmienky nevedel splniť a preto nie je možné uložiť alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho administratívneho vyhostenia. Navrhovateľ vyjadril žiadosť, aby mohol sám opustiť územie Slovenskej republiky, pričom uviedol, že má zabezpečené ubytovanie u svojho známeho v ubytovni a disponuje finančnou hotovosťou 400 eur. Z týchto dôvodov nepostupoval podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov. Odporca dospel k záveru, že navrhovateľovi nemôže uložiť povinnosť v zmysle ust. § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko navrhovateľ by svoju povinnosť nevedel reálne splniť, resp. vykonať. Napriek preukázanému zabezpečenému ubytovaniu, navrhovateľ nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko suma 400 eur, ktorou navrhovateľ disponuje nie je postačujúca. Odporca uviedol, že bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky, hlavne overenie totožnosti a zabezpečenie cestovného dokladu, ako aj zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie. Taktiež bude zabezpečovať materiálne a personálne zabezpečenie prepravy navrhovateľa. Mal za to, že doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu navrhovateľa do domovskej krajiny. Počas celej doby zaistenia bude postupovať v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové skutočnosti bude postupovať tak, aby navrhovateľovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma. Záverom odporca uviedol, že zaistenie navrhovateľa je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že rozhodnutie odporcu považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné a nezákonné z dôvodu, že navrhovateľa zaistil v rozpore s účelom a efektívnosťou inštitútu zaistenia, v nesúlade s vykonaným dokazovaním a podkladovými materiálmi. Uviedol, že z rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, či a prečo je rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody navrhovateľa efektívne a účelné. Ďalej uviedol, že podľa § 90 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov majú príslušné orgány povinnosť neustále skúmať, či je daný účel zaistenia a pri jeho absencii zaisteného cudzinca bezodkladne prepustiť. Poukázal na to, že z podkladov pre rozhodnutie vyplýva, že navrhovateľ uviedol, že má zabezpečené bývanie u svojho kamaráta S. T. na konkrétnej adrese jeho ubytovne, ktorý sa o neho finančne postará a tiež, že navrhovateľ disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou. Počas predvedenia dňa 14.4.2015 mal podpísané čestné vyhlásenie od S. T. zo dňa 20.1.2015, v ktorom bol vyjadrený súhlas, aby sa navrhovateľ po neobmedzený čas zdržiaval a býval na uvedenej ubytovni, kde si môže preberať poštu a tiež, že sa o neho finančne postará a zabezpečí ho, pričom tieto skutočnosti sú riadne zdokumentované aj v konaní pred Migračným úradom MV SR v Bratislave vedeným pod ČAS: MU-PO-15-17/2015-Ž, založeným čestným prehlásením S. T. zo dňa 26.1.2015. Za nepreskúmateľné považoval tvrdenie odporcu, že navrhovateľ nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky, pričom suma 400 eur nie je postačujúca, nakoľko odporca vôbec nešpecifikoval pre akú dĺžku pobytu považuje uvedenú sumu za nepostačujúcu. Uviedol, že odporca v rozhodnutí o administratívnom vyhostení pri posudzovaní prekážok administratívneho vyhostenia v zmysle § 81 ods. 1, 2, 4 zákona o pobyte cudzincov, tieto vyhodnotil arbitrárne a účelovo v neprospech navrhovateľa. Ako je zrejmé zo zápisnice o podaní vyjadrenia navrhovateľa pred odporcom zo dňa 23.1.2015, navrhovateľ na otázku odporcu, či mu hrozí v domovskej krajine neľudské, kruté alebo ponižujúce zaobchádzanie, diskriminácia z národnostných, náboženských a politických dôvodov, prípadne trest smrti, uviedol, že sa bojí hrozby svojej diskriminácie z náboženských dôvodov. Odporca bez dostatočného vysvetlenia v rozhodnutí o administratívnom vyhostení len stroho uviedol, že takéto tvrdenia považuje za účelové, nakoľko mu má byť zo služobnej činnosti známe, že Srbská republika je štát, kde uvádzané nebezpečenstvo nehrozí. Mal za to, že existujú reálne prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1 a ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov a preto ho nemožno vyhostiť. Poukázal na to, že rozhodnutie o azyle nie je právoplatné a voči rozhodnutiu Migračného úradu sa bude brániť opravným prostriedkom. Uviedol, že zastavenie azylového konania a absencia odkladného účinku opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zastavení konania o udelení azylu ešte neznamenajú, že žiadateľ o azyl sa na území SR zdržuje vedome neoprávnene, nakoľko k strate postavenia žiadateľa o azyl podľa § 22 ods. 1 Zákona o azyle dochádza až právoplatným zastavením takéhoto konania. Uviedol, že nemôže obstáť ani argumentácia odporcu ohľadom „opätovného ohrozenia verejného poriadku“, nakoľko aj zo správy Slovenskej informačnej služby zo dňa 11.2.2015 vyplýva, že Slovenská informačná služba nedisponuje informáciami, na základe ktorých by bolo možné navrhovateľa odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky a pre spoločnosť. Namietal, že odporca mu neumožnil v rozpore s ust. § 17 ods. 1 Správneho poriadku dať sa v správnom konaní zastupovať advokátom. Poukázal na to, že odporca sa len opýtal na súčasný stav, t.j. či navrhovateľ už splnomocnenú osobu má. Mal za to, že odporca postupoval nezákonne aj napriek tomu, že od momentu predvedenia dňa 14.4.2015 bol na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava prítomný aj pán T. a následne na základe telefonickej informácie aj súčasný advokát , ktorému napriek výslovnej žiadosti, zastupovanie navrhovateľa v konaní nebolo umožnené. Založenie plnej moci na zastupovanie bolo povolené až po vykonaní všetkých úkonov a podpise všetkých dokumentov. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že námietky uvedené v opravnom prostriedku nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami. Opravný prostriedok neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia. Uviedol, že v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ- HCP-BA6-53-015/2015-AV zo dňa 14.04.2015 skúmal , či je možné navrhovateľovi uložiť alternatívu zaistenia, kde sám uviedol, že disponuje finančnou hotovosťou 400 eur, čo je suma postačujúca na cca 7 dní pobytu, pričom nezahŕňa prostriedky na vycestovanie. V danom prípade teda nemohla byť stanovená žiadna alternatíva zaistenia, nakoľko aj pri reálnom zabezpečení ubytovania je potrebné splniť aj podmienku dostatočných finančných prostriedkov čo v tomto prípade absentovalo. K otázke týkajúcej sa konania vo veci administratívneho vyhostenia ako existencie prekážok a podobne uviedol, že k uvedeným skutočnostiam sa nebude vyjadrovať, nakoľko toto je predmetom konania ako aj rozhodnutia vo veci administratívneho vyhostenia, a nie konania vo veci zaistenia. K námietke navrhovateľa, že mu bolo odopreté právo na zastupovanie advokátom alebo inou osobou počas správneho konania uviedol, že sám navrhovateľ bol riadne poučený o možnosti dať sa zastupovať v danom konaní advokátom, čo potvrdzuje písomnosť - poučenie štátneho príslušníka tretej krajiny zaprotokolovaná pod č.p. PPZ- HCP-BA6-53-004/2015-AV, ktorý sám navrhovateľ podpísal a prevzal. S navrhovateľom boli spisované viaceré zápisnice o podaní vyjadrenia, kde boli otázky ohľadom jeho splnomocnenej osoby, na ktoré odpovedal, že takúto osobu nemá. Uviedol, že nemá vedomosť o skutočnosti, že by navrhovateľ žiadal o prítomnosť advokáta čoho dôkazom sú predmetné zápisnice o podaní vyjadrenia pričom odporca tieto tvrdenia splnomocnenej osoby k danej veci považuje za zavádzajúce a nepravdivé. Poukázal na to, že splnomocnená osoba navrhovateľa, resp. advokát sa na správny orgán dostavil v čase vyhlasovania rozhodnutia o zaistení a sám sa domáhal, aby mohol byť súčasťou konania, čo v tomto prípade nemôže byť právom osoby, ktorá v čase konania nebola súčasťou konania a navrhovateľ si takúto osobu nežiadal. Je bežnou praxou zaužívanou na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, že osoba voči ktorej sa vedie konanie vo veci zaistenia si zvolí splnomocnenú osobu, ktorá je následne zo strany správneho orgánu vyrozumená o prebiehajúcich úkonoch, a je do konania prizvaná. Nie je možné, aby sa na správny orgán dostavila osoba, ktorá sa sama bude domáhať zastupovania všetkých cudzincov voči ktorým je zo strany správneho orgánu vedené akékoľvek konanie, pokiaľ si účastník konania takúto osobu nezvolí. Poukázal na to, že dôvodom zaistenia navrhovateľa bola skutočnosť, že nie je držiteľom cestovného dokladu, resp. dokladu oprávňujúceho vycestovať z územia Slovenskej republiky a na základe tejto skutočnosti je dostatočne preukázaná nevyhnutnosť zaistenia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ bol hliadkou dňa 23.01.2015 o 14.30 hod. na ulici Chorvátska 5, Bratislava kontrolovaný. Preukázal sa povolením na pobyt pre cudzinca č. W. platného do 16.02.2005. Lustráciou bolo zistené, že navrhovateľ sa na území SR zdržiava neoprávnene. Preto bol v zmysle § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Bratislava. Dňa 27.01.2015 pod č. PPZ- HCP-BA6-53-008/2014-AV bolo vydané Rozhodnutie o prerušení konania, v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca. Konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov vedené pod číslom PPZ-HCP-BA6-53/2015-AV bolo prerušené v zmysle § 77 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že navrhovateľ podal žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-15-17/2015-Ž zo dňa 18.3.2015 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, v konaní podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavilo konanie o udelenie azylu na území SR žiadateľa (navrhovateľa). Dňa 13.04.2015 bolo na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava doručené vyššie uvedené rozhodnutie vydané Migračným úradom Ministerstva vnútra SR o zastavení konania. Po vyhlásení a doručení rozhodnutia o zastavení konania bol navrhovateľ dňa 14.04.2015 v čase o 9.15 hod. kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Bratislava na adrese Mlynské Nivy 61, Bratislava, pričom následne bol predvedený v čase o 9.30 hod. podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava z dôvodu, že dňa 23.01.2015 bolo začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia, ktoré bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 27.01.2015 z dôvodu, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území SR. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-53-017/2015-AV zo dňa 14.04.2015 odporca rozhodol tak, že účastníka konania (navrhovateľa) administratívne vyhosťuje na územie Srbskej republiky podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Zároveň účastníkovi konania (navrhovateľovi) v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov uložil zákaz vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 2 roky. Spis obsahuje zápisnice o podaní vyjadrenia spísané s navrhovateľom, preskúmavané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, komunikáciu odporcu s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnení navrhovateľa, nariadenie eskorty navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa právnym zástupcom, podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o zaistení. Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Poukázal na to, že navrhovateľ má finančné prostriedky, má ubytovanie trvalého charakteru. Taktiež poukázal na vyhl. MV SR z 15.12.2011 o určení sumy finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov v spojení s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje v § 2 sumu určenú v odseku 1 tvoria tieto zložky: a) na ubytovanie 30 eur. Uviedol, že požiadavka kontaktu s navrhovateľom nebola umožnená, išlo o dlhší časový úsek, kedy sa advokát domáhal kontaktu s navrhovateľom, aby mu mohol podpísať plnú moc. Zároveň poukázal na krátenie práva na obhajobu v tom smere, že ako obhajca sa domáhal obhajoby, ktorá mu bola umožnená až po vykonaní všetkých úkonov. Poverený zástupca odporcu prítomný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Poukázal na to, že právny zástupca navrhovateľa sa dostavil na konanie až v čase vyhlásenia rozhodnutia, kedy išlo už len o prevzatie rozhodnutia. Uviedol, že nikdy žiadnemu právnemu zástupcovi neodopreli účasť na prebiehajúcich konaniach vo veci zaistenia účastníka konania. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 19.5.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia. Navrhovateľovi bolo dňa 14.4.2015 vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-53-017/2015-AV z dôvodu, že na území Slovenskej republiky má neoprávnený pobyt, a v predmetnom rozhodnutí navrhovateľovi nebola určená lehota na vycestovanie. Podľa ust. § 84 ods. 1 písm. a) a d) zákona o pobyte cudzincov výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie, a štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, posudzoval relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke navrhovateľa, že odporca sa otázke možnosti uplatnenia alternatív zaistenia nezaoberal, neobstojí, nakoľko odporca skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania, pričom konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Súd poukazuje na zápisnicu o vyjadrení spísanú s navrhovateľom, kde tento na otázku, akými finančnými prostriedkami disponuje, uviedol, že má 400 eur v hotovosti. S poukazom na uvedené, nemohla byť stanovená alternatíva zaistenia, nakoľko nebola splnená podmienka dostatočných finančných prostriedkov. K ďalšej námietke týkajúcej sa konania vo veci administratívneho vyhostenia ako existencii prekážok, je potrebné uviesť, že toto nie je predmetom tohto konania, teda konania vo veci zaistenia navrhovateľa. Pokiaľ ide o námietku, že navrhovateľovi bolo odopreté právo na zastupovanie advokátom alebo inou osobou počas konania na správnom orgáne, súd poukazuje na zápisnice o podaní vyjadrenia, kde boli otázky ohľadom jeho splnomocnenej osoby, navrhovateľ uviedol, že takúto osobu nemá. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľ žiadal o prítomnosť advokáta, čoho dôkazom sú zápisnice o podaní vyjadrenia. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľ žiadal o prítomnosť advokáta. V obdobných prípadoch osoba voči ktorej je vedené konanie vo veci zaistenia si zvolí splnomocnenú osobu, pričom táto osoba je následne zo strany odporcu vyrozumená o prebiehajúcich úkonoch a je do konania prizvaná. Je opodstatnené tvrdenie odporcu, že nie je možné, aby na správny orgán sa dostavila osoba, ktorá by sa sama domáhala zastúpenia cudzincov voči ktorým je vedené akékoľvek konanie, pokiaľ si účastník konania nezvolí osobu na zastupovanie sám. Súd poukazuje na nevyhnutnosť zaistenia navrhovateľa z dôvodu, že navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu, resp. dokladu oprávňujúceho vycestovať z územia Slovenskej republiky. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Doba zaistenia je nevyhnutná, nakoľko odporca vykonáva úkony smerujúce k vyhosteniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky. Odporca v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu navrhovateľa z územia SR. V danom prípade ide o overenie totožnosti a zabezpečenie cestovného dokladu, ako aj pokrytie nákladov na samotné vyhostenie, materiálne zabezpečenie a personálne zabezpečenie prepravy navrhovateľa. Doba zaistenia je úmerná dobe potrebnej k vybaveniu náležitostí k reálnemu vyhosteniu navrhovateľa do domovskej krajiny. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. Ohľadom námietky neurčenia alternatívy zaistenia navrhovateľa v zmysle § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov - hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky, súd konštatuje, že odporca sa vo svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa zaoberal aj možnosťou využitia inštitútu hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky, avšak tieto skutočnosti vyhodnotil negatívne a to s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa v zápisnici o vyjadrení, kde navrhovateľ uviedol, že disponuje finančnou hotovosťou vo výške 400 eur, čo je suma postačujúca na cca 7 dní pobytu, pričom nezahŕňa prostriedky na vycestovanie, čím nie je splnená podmienka dostatočných finančných prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).