Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200730 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200730.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. Z. J. R., narodeného XX.X.XXXX, bez cestovných dokladov, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, v krajine pôvodu bytom Y. R. XXX, Z., aktuálne umiestneného v Ú. C. F. pre X. I., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica so sídlom na so sídlom na Kuzmányho 26, Žilina v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.4.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BB7-43-016/2015-AV zo dňa 9.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BB7-43-016/2015-AV zo dňa 9.4.2015 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB7-43-016/2015-AV zo dňa 9.4.2015 odporca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o pobyte cudzincov“) dňom 9.4.2015 zaistil navrhovateľa, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“), pričom dobu zaistenia stanovil do 9.10.2015. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, poukázal na vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa z územia Slovenskej republiky PPZ-HCP- BB7-43-012/2015-AV z 9.4.2015 (ďalej len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“), ktorým súčasne neurčil lehotu na vycestovanie. Osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa nachádza na slovenskom území bez cestovného dokladu, či iného relevantného povolenia k pobytu na Slovensku, že nemá zabezpečené finančné krytie svojho prípadného pobytu, z čoho vyvodil záver, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prípadnú aplikáciu miernejších - alternatívnych foriem zaistenia (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Poukázal tiež na vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého mu v prípade návratu do Sýrskej arabskej republiky (ďalej len „Sýria“) nič nehrozí, pričom sa navrhovateľ chce čím skôr vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Dĺžku zaistenia odôvodnil s poukazom na nutnosť vykonania úkonov, spojených so zabezpečením vydania náhradného cestovného dokladu, ako aj so zabezpečením faktického úkonu vyhostenia. Poukázal tiež na súlad zaistenia navrhovateľa s Článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.4.2015., ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu, ako aj bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci a tiež vadu konania, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Osobitne namietal, že tlmočenie jeho ústnych prejavov počas konania pred odporcom bolo zabezpečené tlmočníkom p. K. X., Iračanom - Kurdom (nie Arabom), ktorý má na Slovensku poskytnutú doplnkovú ochranu, pričom mal (navrhovateľ) problémy s porozumením tlmočníka, ktorý podľa jeho názoru zasahoval do obsahu hovoreného. V ďalšom odôvodnení podaného opravného prostriedku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, uviedol námietky voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení (podľa ktorých je nevyhostiteľným do krajiny jeho pôvodu s poukazom na tamojšiu bezpečnostnú situáciu), namietal tiež zaujatosť tlmočníka z dôvodu jeho kurdskej národnosti, tiež že navrhovateľ je lekár a že v Sýrii sú lekári a zdravotnícky personál väznení, prenasledovaní mučení. S poukazom na nevyhostiteľnosť navrhovateľa namietal neexistenciu účelu zaistenia a tiež to, že sa do krajiny svojho pôvodu nechce vrátiť. V priebehu pojednávania zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ 12.5.2015 (teda po podaní opravného prostriedku) požiadal o azyl. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.5.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. . Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa na Slovensku zdržuje bez cestovného dokladu či náležitého oprávnenia k pobytu (v tejto súvislosti poukázal aj na jednotlivé články Kódexu schengenských hraníc - Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15.3.2006). K námietkam týkajúcim sa osoby tlmočníka jazyka arabského, ktorý nie je zapísaný v zozname tlmočníkov uviedol, že pri jeho ustanovení postupoval zákonným spôsobom. Tiež, že sám navrhovateľ pri spísaní zápisnice z 9.4.2015 uviedol, že s tlmočníkom súhlasí a jeho prekladu rozumie. V tejto súvislosti poukázal na diskriminačné označenie či vyhodnotenie osoby tlmočníka navrhovateľom. V ďalšom dôvodil, že navrhovateľ nemal ani dostatočné finančné krytie svojho pobytu na Slovensku v zmysle vyhlášky MVSR č. 499/2011 Z.z. K otázke návratu citoval navrhovateľa, ktorý v priebehu spísania zápisnice (9.4.2015) o. i. uviedol, že na Slovensku nechce požiadať o azyl, že v Sýrii mu nič nehrozí a že sa chce vrátiť domov do Sýrie. Záverom poznamenal, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a že sa ním iba vykonáva vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP-BB7-43/2015- AV z obsahu ktorého zistil, že 9.4.2015 bol navrhovateľ kontrolovaný hliadkou OO PZ Kysucké Nové Mesto, pričom bolo zistené, že nemá pri sebe doklady oprávňujúce ho k pobytu na Slovensku. Pretože navrhovateľ neovláda slovenský jazyk, ako tlmočníka jazyka arabského ustanovil p. K. X., štátneho príslušníka Iraku, ktorý nie je zapísaný v zozname tlmočníkov a ktorý má na Slovensku povolenie k pobytu s poukazom na poskytnutú doplnkovú ochranu. 9.4.2015 začal odporca voči navrhovateľovi konanie o jeho administratívnom vyhostení a konanie o zaistení a toho istého dňa navrhovateľa za prítomnosti ustanoveného tlmočníka navrhovateľa vypočul. V úvode zápisnice z tohto výsluchu, po riadnom a zákonnom poučení navrhovateľ uviedol, že nemá voči prítomnému tlmočníkovi žiadne výhrady a že jeho prekladu rozumie. V priebehu výsluchu navrhovateľ o. i. uviedol, že zo Sýrie vycestoval za lepším životom, že pri sebe má iba svoju identifikačnú kartu, že na Slovensku nemá žiadnu rodinu a nikoho tu nepozná, že pri sebe má asi 85 eur a 100 dolárov, že v Sýrii mu nič nehrozí a nemal tam žiadne problémy, že na Slovensku nechce požiadať o azyl. Následne bolo vydané a navrhovateľovi doručené rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky so súčasným zákazom vstupu na dva roky, pričom mu neurčil lehotu na vycestovanie a súčasne vylúčil odkladný účinok prípadne podanému odvolaniu. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, datovaný 23.4.2015. ÚPZC odporcovi 9.4.2015 oznámil, že na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom a realizáciou vyhostenia navrhovateľa je potrebných asi šesť mesiacov. Toho istého dňa vydal odporca rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, ktoré je na základe podaného opravného prostriedku predmetom aktuálne prebiehajúceho súdneho konania. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa ust. § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu, odporca za prítomnosti tlmočníka jazyka arabského navrhovateľa vypočul k otázkam jeho príchodu a pobytu na Slovensku, k dôvodom jeho odchodu zo Sýrie, k eventuálnym hrozbám v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, k otázkam (aj finančného) zabezpečenia jeho pobytu na Slovensku, k existencii cestovného dokladu, resp. dokladu oprávňujúceho k pobytu na Slovensku, podobne ako k otázke prípadne podanej žiadosti o azyl. V priebehu uskutočneného výsluchu navrhovateľa boli podľa názoru súdu zistené všetky okolnosti, ktoré vo svojom súhrne poskytli odporcovi dostatočnú sumu informácií, potrebných pre vydanie rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. K námietke, podľa ktorej v konaní odporcu existuje vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - konkrétne vo vzťahu k tomu, že tlmočenie jeho ústnych prejavov počas konania pred odporcom bolo zabezpečené tlmočníkom C.. K. X., Iračanom - Kurdom (nie Arabom), ktorý má na Slovensku poskytnutú doplnkovú ochranu, pričom mal (navrhovateľ) problémy s porozumením tlmočníka, ktorý podľa jeho názoru zasahoval do obsahu hovoreného.: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Tlmočník C.. K.. X. bol ako tlmočník jazyka arabského do konania ustanovený zákonným spôsobom (§ 2 ods. 1 písm. b), § 15, § 5 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Jeho etnický pôvod - národnosť teda nemôže byť dôvodom k tomu, aby tlmočnícky úkon nemohol vykonať. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice o výsluchu navrhovateľa, ktorý výsluch bol vykonaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia, navrhovateľ nemal žiadne výhrady voči osobe tlmočníka, pričom bez akýchkoľvek pochybností (navrhovateľ) vyhlásil, že tlmočeniu rozumie. Teda akékoľvek, aktuálne prezentované výhrady navrhovateľa k otázke neporozumenia tlmočenia (osobitne k otázke prípadne podanej žiadosti o azyl, resp. k otázke rizík jeho návratu do Sýrie) sú podľa názoru súdu účelovými. Ak by navrhovateľ neporozumel tlmočeniu, mohol svoje výhrady prezentovať počas výsluchu a to buď ústne, alebo písomne v jazyku ktorý ovláda priamo na písomnom vyhotovení zápisnice z výsluchu. (Navrhovateľ, ako to uviedol, pracuje ako „doktor“, teda by mal mať vysokoškolské vzdelanie a preto možno dôvodne očakávať, že v prípade neporozumenia tlmočenia by prípadné námietky uplatnil jedným z vyššie uvedených dôvodov.) V tejto súvislosti sú poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ (ako to vyplýva z ústneho prejavu zástupkyne navrhovateľa prednesenom na súdnom pojednávaní) ako neporozumenie kladených otázok cielil na otázky súvisiace s ev. žiadosťou o azyl, resp. s rizikami jeho návratu. (Súd iba poznamenáva, že navrhovateľ výslovne uviedol, že o azyl na Slovensku o azyl požiadať nechce a že v Sýrii mu nič nehrozí.) Ak by navrhovateľ skutočne nerozumel uskutočnenému tlmočeniu, zjavne by nerozumel ani iným, odporcom kladeným otázkam. Teda by aj jeho odpovede na ne neboli súladné s obsahom otázok. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice, odpovede navrhovateľa na položené otázky sú logické a svojím obsahom reagujúce na položené otázky. Pokiaľ ide o tú časť námietky navrhovateľa v ktorej poukazuje na skutočnosť, že tlmočník mal podľa jeho názoru zasahovať do obsahu hovoreného, súd poukazuje na skutočnosť, že aj táto námietka je účelovou, naviac nekonkretizovanou. K námietkam uvedeným navrhovateľom vo vzťahu k rozhodnutiu o vyhostení navrhovateľa: Súd predovšetkým predostiera, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa v intenciách vznesených námietok, teda objektom preskúmania nebolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Preto súd námietky, smerujúce voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení (ktoré boli obsiahnuté v odôvodnení opravného prostriedku, smerujúceho však voči rozhodnutiu o vyhostení navrhovateľa) neposudzoval, nakoľko tieto budú (či už sú) predmetom preskúmania rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. K námietke, ktorou navrhovateľ poukázal na neexistenciu účelu zaistenia (s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ nebude nikdy vrátený do Sýrie): Podľa názoru súdu ani táto námietka, v rámci ktorej navrhovateľ poukázal na ust. Článku 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene zdržiavajúcich sa štátnych príslušníkoch tretích krajín, nie je dôvodná. Bez ohľadu na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa je potrebné konštatovať, že: 1/ Navrhovateľ v zápisnici zo dňa 9.4.2015 (odpovedajúc na otázku aby popísal priebeh cesty Európou) sám a spontánne uviedol: „Po zvážení sa chcem čím skôr vrátiť do Sýrie za svojou rodinou.“ 2/ Na otázku, či navrhovateľovi hrozí v krajine jeho pôvodu prenasledovanie, resp. vážne bezprávie a či sa z dôvodu týchto ev. obáv nemôže alebo nechce vrátiť (do Sýrie) odpovedal: „Nič mi na území Sýrskej republiky nehrozí. S nikým nemám žiadne problémy. Či už sa jedná o fyzické osoby, alebo o štátne orgány.“ 3/ Tiež uviedol, že o azyl na Slovensku požiadať nechce a chce sa do svojej domovskej krajiny vrátiť. 4/ Zo záznamu o poučení navrhovateľa z 9.4.2015 (č.p.. PPZ-HCP-BB7-43-006/2015-AV) v zmysle ust. § 125 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov vyplýva iba to, že navrhovateľ nežiadal o možnosť využitia asistovaného návratu. Podobne nevyužil ani možnosť požiadať o svoje zastúpenie Centrom právnej pomoci. Z uvedených citácií vyplýva, že navrhovateľ sa v krajine svojho pôvodu necítil byť kýmkoľvek ohrozovaný, že sa chce čím skôr vrátiť k svojej rodine, avšak nie prostredníctvom (formou) asistovaného návratu. Ak teda navrhovateľ, ktorý je najlepšie oboznámený s pomermi panujúcimi v krajine svojho pôvodu a detailne s pomermi v regióne v ktorom žije, sám uviedol, že niet dôvodu prečo by sa nemohol vrátiť pričom sa tam k svojej rodine vrátiť chce a nič mu v Sýrii nehrozí, poukaz na neexistenciu účelu zaistenia nie je daný. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak sa navrhovateľ chce vrátiť do Sýrie (čo je jednoznačne dané obsahom jeho výpovede pred odporcom), pričom však na návrat nemá finančné prostriedky a ani potrebné doklady (cestovný pas) a formu asistovaného návratu využiť nechce, jeho zdržiavanie na slovenskom území v zmysle podaného návrhu (za situácie že navrhovateľ sa na Slovensku z dôvodov vyššie uvedených voľne pohybovať nemôže) by v podstate znamenalo nerešpektovanie jeho rozhodnutia. Okolnosti, súvisiace s údajnou navrhovateľom podanou žiadosťou o azyl súd neposudzoval, nakoľko k podaniu takejto žiadosti malo dôjsť až po vydaní napadnutého rozhodnutia odporcu Pretože odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože námietky vzťahujúce sa na osobu tlmočníka či uskutočnené tlmočenie neboli dôvodné, pričom boli naplnené všetky zákonné predpoklady zaistenia navrhovateľa, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).