Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200741 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200741.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: R. L. M. B. R. L. M. B. H. N. D. B. F. M. B., H..XX.XX.XXXX, Š. S. N., zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Športová 10, Trnava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA9-2-017/2015-A zo dňa 15. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA9-2-017/2015-A zo dňa 15. apríla 2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 11.05.2015 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 04.05.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA9-2-017/2015-A vydanom dňa 15.04.2015, ktorým podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. zaistil dňom 15.04.2015 navrhovateľa, bez platného cestovného dokladu, na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Navrhovateľ bol podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. zaistený na čas nevyhnutne potrebný a stanovil dĺžku doby zaistenia do úspešného ukončenia azylového konania najdlhšie však do 14.10.2015 a v zmysle § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 15.04.2015. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 15.04.2015 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 14.10.2015. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že dňa 15.04.2015 o 12.30 hod. bol navrhovateľ odovzdaný orgánmi Českej republiky na bývalom hraničnom priechode Hodonín - Holíč v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (EÚ) č. 604//2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013“). Následne bol navrhovateľ predvedený policajnou hliadkou na správny orgán. Totožnosť navrhovateľa, aj napriek skutočnosti, že nie je držiteľom platného dokladu totožnosti bola zistená na základe vydaného Laissez - Passeru číslo M., ako aj podľa podkladov, ktoré má k dispozícii Slovenská republika, a ktoré boli podkladmi pri predchádzajúcich azylových konaniach na území Slovenskej republiky. Na správnom orgáne bola dňa 15.04.2015 s navrhovateľom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1) Správneho poriadku pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-2-014/2015-A za prítomnosti tlmočníka zapísaného v zozname znalcov a tlmočníkov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR z jazyka vietnamského do jazyka slovenského a opačne. Navrhovateľ v zápisnici o podanom vyjadrení uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval asi v auguste 2011, presne si nepamätá. Cestoval z Vietnamu do Ruska lietadlom, odtiaľ cestoval autom na Ukrajinu až k slovenskej hranici. Slovensko - ukrajinskú hranicu prekročil cez les, na ktorom mieste nevedel povedať. Po prechode hranice ho chytila polícia a potom na Slovensku podal žiadosť o azyl. Ďalej uviedol, že bol vyhostený z územia Českej republiky, Okresným súdom Praha 4, mu bol uložený trest vyhostenia na 4 roky, ktorý skončí 26.02.2017. V roku 2011 bol vyhostený aj z Veľkej Británie. Navrhovateľ bol iba v Českej republike za marenie výkonu úradného rozhodnutia o vyhostení. Podľa neho sa do Vietnamu nemôže vrátiť, lebo mu tam hrozí trestné stíhanie za organizovanú lúpež a ublíženie na zdraví. O tomto sa dozvedel až počas svojho pobytu v Českej republike. Odporca sa zaoberal aj alternatívami zaistenia v zmysle § 89 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., pričom navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. , pretože nepreukázal finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona č. 404/2011 Z. z. Poukázal na to, že finančné prostriedky potrebné na pokrytie pobytu občanov tretích krajín na území Slovenskej republiky sa stanovujú na 56 eur na osobu na deň pobytu. Navrhovateľ je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a nevie si ich zabezpečiť ani na jeden deň pobytu, aby mohol splniť alternatívnu možnosť. Z doterajšieho spôsobu života navrhovateľa je zrejmé, že nie je schopný si zabezpečiť primeranú nehnuteľnosť na bývanie, prípadne ubytovanie počas pobytu na území Slovenskej republiky a finančné prostriedky na pokrytie pobytu. Jedinou možnosťou ubytovania počas predchádzajúceho pobytu na území Slovenskej republiky boli zariadenia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR. Pri zaoberaní sa alternatívami zaistenia, odporca sa opieral o úvahu vo veci rizika a hrozby úteku navrhovateľa. Mal za to, že u navrhovateľa je riziko a hrozba úteku vysoká, preto nie je možné využiť menej závažné prostriedky na dosiahnutie účelu, a z tohto dôvodu bolo potrebné navrhovateľa zaistiť v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. Ďalej poukázal na to, že zaistenie navrhovateľa je účelné z dôvodu realizácie a úspešného ukončenia azylového konania, ktorému sa doposiaľ vyhýbal a vždy využil možnosť úteku ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci, opustil územie Slovenskej republiky a zdržiaval sa na územiach iných štátov Únie, odkiaľ bol postupne navrátený prostredníctvom Dublinských transférov. Odporca v rozhodnutí ďalej konštatoval, že navrhovateľ nie je držiteľom platného cestovného pasu Vietnamu, v súčasnosti je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie a je osobou, ktorá sústavne porušuje zákony a nariadenia v oblasti azylového konania. Odporca uviedol, že k určeniu doby zaistenia dňa 15.04.2015 požiadal o stanovisko Migračný úrad MV SR, ako štátny orgán kompetentný na rozhodovanie o žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na území SR. Vo vyjadrení bolo uvedené, že navrhovateľ v prechádzajúcich azylových konaniach opakovane znemožnil posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu tým, že svojvoľne, bez udania dôvodu a upovedomenia personálu opustil priestory azylových zariadení a bez priepustky sa viac ako 7 dní zdržiaval mimo týchto zariadení, preto by bolo v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. účelné navrhovateľa zaistiť na dobu minimálne 6 mesiacov. Odporca sa zaoberal aj podmienkou pre zaistenie navrhovateľa. V rámci predchádzajúcich konaní sa navrhovateľ nachádzal v zariadeniach SR, ktoré svojvoľne opúšťal, resp. v určenom čase sa do príslušného zariadenia nedostavil. Zaistením je možné dosiahnuť realizáciu azylového konania a navrhovateľ bude vždy prítomný pre potreby konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie je z časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a tiež namietal, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že pre posúdenie, či je potrebná osobná prítomnosť navrhovateľa na zaistenie dôvodov jeho azylovej žiadosti, je príslušný výlučne migračný úrad, ako orgán kompetentný rozhodnúť o jeho žiadosti. Preto sa záver o potrebe zaistenia navrhovateľa na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho azylová žiadosť, javí ako predčasný. Poukázal na to, že odporca mal informácie o prechádzajúcich azylových konaniach. Uviedol, že odporca mal kontaktovať migračný úrad za účelom preverenia, či je prítomnosť navrhovateľa nevyhnutná na zistenie tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu a či by tieto nebolo možné získať aj bez zaistenia. Namietal výrok rozhodnutia ohľadom dĺžky doby zaistenia. Poukázal na to, že odporca zaistil navrhovateľa na dobu realizácie a úspešného ukončenia azylového konania. Mal za to, že takto určená doba zaistenia je absolútne nezrozumiteľná. Poukázal na to, že odporca alternatívne určil lehotu zaistenia navrhovateľa ako najdlhšie však do 14.10.2015, teda na 6 mesiacov. Je to najdlhšia prípustná lehota zaistenia žiadateľa o azyl, pričom je otázne, ako došiel k potrebe zaistiť navrhovateľa na najdlhšie prípustnú dobu. uviedol, že zaistenie je možné iba na dobu, pokiaľ je potrebné na naplnenie účelu, pre ktorý je cudzinec zaisťovaný. Preto zaistenie na najdlhšiu zákonom prípustnú dobu bez riadneho odôvodnenia takéhoto postupu, nie je možné. Zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ predtým, ako bol umiestnený v ÚPZC Medveďov, žil samostatným životom spoločne so svojou partnerkou a ich synom. Preto mal za zrejmé, že sa dokáže postarať sám o seba a dokáže žiť mimo ÚPZC. Partnerka by mu rovnako vedela poskytnúť finančnú podporu. Ako žiadateľ o udelenie azylu by mohol byť umiestnený v pobytovom tábore, kde by mu boli vytvorené všetky materiálne podmienky jeho života. Preto nesúhlasí so záverom ohľadom nemožnosti uloženia alternatívneho opatrenia- konkrétne hlásenie pobytu. K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že námietky uvedené v opravnom prostriedku nevychádzajú zo skutkového stavu veci a nekorešpondujú s jeho zisteniami. Opravný prostriedok neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia. Uviedol, že dňa 15.04.2015 s navrhovateľom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-2-014/2015-A za prítomnosti tlmočníka zapísaného v zozname znalcov a tlmočníkov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR z jazyka vietnamského do jazyka slovenského a opačne. Navrhovateľ v zápisnici uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval asi v auguste 2011, presne si však nepamätá. Cestoval z Vietnamu do Ruska lietadlom, odtiaľ cestoval autom na Ukrajinu až k slovenskej hranici. Slovensko-ukrajinskú hranicu prekročil cez les, na ktorom mieste však nevedel povedať. Po prechode hranice ho chytila polícia a potom na Slovensku podal žiadosť o azyl, a asi mesiac strávil v záchytnom tábore v Humennom. Počas vychádzky z tábora odcestoval do Bratislavy, kde bol asi 2 týždne a potom vycestoval do Prahy, kde mal známych. V Prahe v roku 2012 ho kontrolovala česká polícia, ktorá zistila, že je tam neoprávnene, dostal trest vyhostenia, ale nevie uviesť na akú dobu. Nakoľko nevycestoval, bol 26.08.2013 Okresným súdom Praha 7 odsúdený na 6 mesiacov nepodmienečne. Začiatok trestu bol 26.10.2013 a koniec 24.04.2014. Počas toho ako bol vo výkone trestu, ho znovu odsúdil Okresný súd Praha 4 dňa 1.4.2014 na 3 mesiace odňatia slobody nepodmienečne. Dostal aj trest vyhostenia na 10 rokov a trest vyhostenia na 3 roky, proti ktorým podal odvolanie a bol mu uložený trest vyhostenia na 4 roky, ktorý mu končí dňa 26.02.2017. Dňa 24.7.2014 bol prepustený na slobodu a políciou odvezený na slovensko-českú hranicu, kde ho prevzala Slovenská polícia. Po spísaní zápisnice ho polícia odviezla do tábora v Humennom, kde bol asi mesiac a premiestnili ho do tábora Rohovce. Požiadal o priepustku a odcestoval do Prahy za svojou priateľkou (štátnou príslušníčkou Českej republiky, s ktorou sa zoznámil v roku 2011. Uviedol, že s N. Z. má syna, menom C.Č. R., ktorá má české občianstvo. Odporca mal za preukázané, že s navrhovateľom bolo okrem aktuálneho azylového konania už 8- krát vedené konanie o udelení azylu, pričom 5- krát svojvoľne bez uvedenia dôvodu a upovedomenia personálu a bez priepustky opustil priestory záchytného alebo pobytového tábora, 3- krát sa po vystavení dokladu na prepravu žiadateľa o azyl vôbec nedostavil do Záchytného tábora Humenné, aj napriek tomu, že bol povinný dostaviť sa do 24 hodín do Záchytného tábora Humenné, o čom bol poučený. Zneužil situáciu, že nebol zaistený a bol mu umožnený slobodný pohyb ako iným žiadateľom o azyl a opustil územie Slovenskej republiky, raz do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a vždy vycestoval do Českej republiky do Prahy, kde má známych ako aj priateľku a ich spoločného syna. Preto je dôvodná obava, že po prepustení zo zaistenia opätovne opustí územie Slovenskej republiky a zmarí migračnému úradu rozhodnúť v samotnom merite veci o jeho žiadosti o udelenie azylu. Poukázal na to, že po doručení opravného prostriedku navrhovateľa opakovane zaslal dožiadanie na migračný úrad, v ktorom žiadal o vyjadrenie sa k účelnosti zaistenia navrhovateľa a k dĺžke jeho zaistenia, pričom migračný úrad v odpovedi zo dňa 7.05.2015 uviedol, že čo sa týka účelnosti zaistenia migračný úrad zastáva názor, že táto je v plnom rozsahu naplnená. Migračný úrad sa vyjadril aj k dĺžke zaistenia navrhovateľa na šesť mesiacov tak, že dĺžku doby zaistenia považuje za správne určenú vzhľadom na získané informácie k krajine pôvodu, ktoré je väčšinou zdĺhavé, spravidla trvá dva niekedy aj viac mesiacov a po zadovážení určitých informácií o krajine pôvodu bude možno potrebné žiadateľa ešte dopočuť a konfrontovať ho so získanými informáciami a až následne bude možné vydať rozhodnutie vo veci azylu. Odporca uviedol, že z doterajšieho konania navrhovateľa a z jeho vyjadrenia je zrejmé, že riziko úteku do Českej republiky za rodinou a priateľmi je vysoko reálne. Zároveň nie je žiadúce, aby sa navrhovateľ vrátil do Českej republiky za rodinou, kde má súdom uložený trest vyhostenia. Taktiež navrhovateľ v poradí tretej žiadosti o udelenie azylu uviedol, že sa nemôže vrátiť domov, lebo je dlžný veľa peňazí, ktoré si požičal, aby mohol vycestovať z Vietnamu za prácou. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ je nútený vykonávať pracovnú činnosť, aby mohol vrátiť dlžné peniaze. Prácu si dokáže zabezpečiť iba vo svojej komunite v Prahe. Z tohto dôvodu je ekonomicky prinútený pri prvej možnej príležitosti opustiť Slovenskú republiku a vycestovať do Prahy. Ďalej uviedol, že uvedená doba zaistenia je nevyhnutná s ohľadom na zabezpečenie riadnej realizácie azylového konania a minimalizácie rizika úteku navrhovateľa. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako je doba realizácie azylového konania, ako aj spolupráce navrhovateľa so štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorú navrhovateľ maril opakovanými útekmi z azylových zariadení a z územia Slovenskej republiky, preto je viac ako pravdepodobné, že navrhovateľ bude svoje správanie opakovať a bude mariť konečné rozhodnutie v merite veci o jeho žiadosti o udelenie azylu, o ktorý požiadal na území Slovenskej republiky a ktorá je kompetentná vo veci rozhodnúť v zmysle zákona o azyle a v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Zároveň vzhľadom na oboznámenie doplňujúcich vyjadrení na pojednávaní uviedla, že súhlasí s odporcom v tom, že zisťoval všetko, či naďalej trvá účel zaistenia navrhovateľa. Mala za to, že táto snaha mala byť vykonaná ešte pred vydaním rozhodnutia a jednotlivé úkony mali byť uvedené v odôvodnení samotného rozhodnutia. Poverená zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní, uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia podaného k opravnému prostriedku. Poukázala na to, že boli vykonané všetky úkony ešte pred rozhodnutím, pričom vychádzali z odpovede, ktorý zaslal migračný úrad. Kompetentný vo veci azylu je migračný úrad. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 19.5.2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné. Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia. K námietke, či je potrebná osobná prítomnosť navrhovateľa na zistenie dôvodov jeho azylovej žiadosti, je príslušný migračný úrad, ako orgán kompetentný rozhodnúť o jeho žiadosti, je potrebné uviesť, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení odporca zaslal na migračný úrad dožiadanie, či je potrebné navrhovateľa zaistiť v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a na akú dobu. Migračný úrad dňa 15.04.2015 uviedol, že by bolo v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov účelné navrhovateľa zaistiť na dobu minimálne 6 mesiacov. Odporca po doručení opravného prostriedku opakovane zaslal dožiadanie na migračný úrad, v ktorom žiadal o vyjadrenie sa k účelnosti zaistenia navrhovateľa a k dĺžke jeho zaistenia. V odpovedi zo dňa 7.5.2015 migračný úrad uviedol, že „čo sa týka účelnosti zaistenia migračný úrad zastáva názor, že táto je v plnom rozsahu naplnená. Navrhovateľ v zápisnici o vyjadrení zo dňa 15.4.2015 uviedol, že do Vietnamu sa nemôže vrátiť, nakoľko mu tam hrozí trestné stíhanie za organizovanú lúpež a ublíženie na zdraví. Migračný úrad sa k dĺžke doby zaistenia navrhovateľa na 6 mesiacov vyjadril tak, že je správne určená s vzhľadom na získavanie informácií o krajine pôvodu, ktoré je zdĺhavé, trvá dva niekedy aj viac mesiacov. Zároveň uviedol, že po zadovážení informácií o krajine pôvodu bude potrebné navrhovateľa (žiadateľa o azyl) ešte dopočuť a konfrontovať ho so získanými informáciami a až následne bude možné vydať rozhodnutie vo veci azylu. Migračný úrad má v zmysle § 32 zákona č. 71/1967 Zb. povinnosť zistiť skutočný stav veci v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu konania uvedie. K námietke navrhovateľa, že tvrdenie odporcu, že podľa správnej úvahy správneho orgánu je riziko a hrozba úteku u navrhovateľa veľmi vysoká, a preto je potrebné na účel zaistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, zaistiť navrhovateľa na dobu realizácie a úspešného ukončenia azylového konania, považuje za nesprávne, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ z 8 azylových konaní zmaril všetkých osem konaní svojvoľným odchodom, teda útekom. Priateľka a syn navrhovateľa žijú v Prahe a aj jeho priatelia. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ na Slovensku bol ubytovaný v záchytných táboroch a keď dostal priepustku, šiel do Českej republiky. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na území Slovenskej republiky si nevie zabezpečiť ubytovanie. Súd má za to, že z doterajšieho konania je zrejmé riziko úteku navrhovateľa do Českej republiky za rodinou a priateľmi. Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, posudzoval relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol. K námietke výroku rozhodnutia ohľadom dĺžky zaistenia, je potrebné uviesť, že odporca vychádzal z odpovede migračného úradu, v ktorom sa uvádza, že by bolo účelné navrhovateľa zaistiť na dobu minimálne 6 mesiacov. Získavanie informácii o krajine pôvodu je zdĺhavé a trvá dva niekedy aj viac mesiacov. Taktiež po zadovážení informácií o krajine pôvodu bude možno potrebné žiadateľa dovypočuť a konfrontovať ho so získanými informáciami a následne vydať rozhodnutie vo veci azylu. K námietke navrhovateľa, že nesúhlasí so záverom ohľadom nemožnosti uloženia alternatívneho opatrenia, t.j. konkrétne hlásenia pobytu, je potrebné uviesť, že odporca sa zaoberal aj súkromným životom navrhovateľa. Je nepochybné, že navrhovateľ dokáže žiť mimo Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, avšak vo svojej komunite V Prahe a u priateľky. Na území SR nemá priateľov a príbuzných, ktorí by mu pomohli so začlenením sa do spoločnosti. Je nesporné, že navrhovateľ v Českej republike je nežiadúcou osobou, má súdom Českej republiky uložený trest vyhostenia, ktorý mu končí až 26.02.2017. Navrhovateľ si na území Slovenskej republiky nevie zabezpečiť ubytovanie. Navyše navrhovateľovi bol uložený trest vyhostenia z Českej republiky napriek tomu, že na území Českej republiky má priateľku, s ktorou majú spoločné dieťa. K námietke navrhovateľa, že rozhodnutie vydané v tomto konaní nie je v súlade so zákonmi, je zmätočné a nelogické, vydané na nesprávnej aplikácii zákona o pobyte cudzincov s neodôvodnenou dĺžkou zaistenia, je potrebné uviesť, že navrhovateľ je osobou, ktorá bola v rozpätí od 03.08.2011 do 15.04.2015 až 7-krát odovzdaná na územie Slovenskej republiky v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013. Navrhovateľ vo všetkých prípadoch nedodržiaval podmienky azylového konania na území Slovenskej republiky a vždy ju svojvoľne opustil, čím sa vyhýbal riadnemu prejednaniu a ukončeniu azylového konania. Zaistenie navrhovateľa je účelné z dôvodu realizácie a úspešného ukončenia azylového konania, ktorému sa doposiaľ vyhýbal a vždy využil možnosť úteku ešte pred právoplatným rozhodnutím vo veci a opustil územie Slovenskej republiky. Doba zaistenia je nevyhnutná s ohľadom na zabezpečenie realizácie azylového konania a minimalizácie rizika jeho úteku. Záverom súd uvádza, že počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. a skúmať, či trvá účel zaistenia a či nepominuli dôvody zaistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.). O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).