Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/42/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200818 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200818.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána C.N. Y. C. U., U. XX.X.XXXX, R. V. N., Š. D. L. A., H. L. D.H. R. XX A. W., Y., R., aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o. so sídlom Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín so sídlom Jilemnického 2, Trenčín o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 15.5.2015proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB8-18-014/2015-AV zo dňa 10.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB8-18-014/2015-AV zo dňa 10.5.2015 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby navrhovateľ pán C. Y. C. U., U. XX.X.XXXX, Š. D. L. A., aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy tohto konania vo výške 815,02 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BB8-18-014/2015-AV zo dňa 10.5.2015 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 4 zákona č.404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil dňom 10.5.2015 navrhovateľa do 10.11.2015 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“). V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci (obsah rozhodnutí vydaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Migračným úradom, vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa zo Slovenska č.p.: PPZ-HCP-BB8-11-013/AV z 28.4.2015, žiadosť navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu zo dňa 15.4.2015), poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa na slovenskom území zdržiaval oprávnene do 18.11.2015, že nie je držiteľom platného cestovného dokladu a tiež na rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-BB8-17-013/2015-AV z 10.5.2015, ktorým bol navrhovateľ z dôvodu ust. § 82 ods. 2 písm. i/ zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky so zákazom vstupu na jej územie na domu 3 rokov, pričom lehota na vycestovanie nebola určená (ďalej len „rozhodnutie o vyhostení“). Opísal obsah dokazovania vykonaného v rámci konania o zaistení navrhovateľa a s poukazom na obsah všetkých výpovedí navrhovateľa vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú. Skonštatoval, že navrhovateľ aktuálne nemôže zo Slovenska vycestovať, nakoľko nemá platný cestovný doklad a ani prostriedky na takéto vycestovanie, že na Slovensku má snúbenicu. Ohľadne alternatív zaistenia dôvodil, že navrhovateľ nemá žiaden cestovný doklad a že vzhľadom na nedôveryhodnosť navrhovateľa tieto alternatívy nevyužil. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 15.5.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a bezodkladného prepustenia na slobodu. Tento návrh doplnil podaním z 20.5.2015. Namietal v ňom, že: 1/ Rozhodnutie o vyhostení nie je vykonateľné, nakoľko neobsahuje vylúčenie odkladného účinku prípadne podaného odvolania voči nemu, pričom navrhovateľ podal voči nemu odvolanie. 2/ Zástupcovi navrhovateľa nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu pre vydaním rozhodnutia a že odporca odignoroval skutočnosť, že navrhovateľ mu oznámil meno zástupcu v konaní, ktorého si zvolil. 3/ Odporca sa nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ v dôsledku podanej žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu mal v čase vydania rozhodnutia tolerovaný pobyt a to s poukazom na ust. § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. 4/ Napadnuté rozhodnutie neobsahuje správy o krajine pôvodu navrhovateľa. 5/ Odporca sa nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ má na Slovensku snúbenicu. 6/ V poradí prvé rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa z 28.4.2015 nenadobudlo právoplatnosť, pričom následne odporca dňa 10.5.2015 vydal v poradí druhé rozhodnutie o vyhostení, teda odporca konal o vyhostení dvakrát bez toho, aby jedno z týchto konaní zastavil. 7/ Vo vzťahu k stanovenej dĺžke zaistenia namietal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho odporca dospel k stanoveniu dĺžky zaistenia v trvaní 6 mesiacov. 8/ Odporca riadne neodôvodnil nevyužitie alternatív zaistenia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2015, resp. z 26.5.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. K jednotlivým námietkam udal nasledovné: K námietke 1/: I keď vylúčenie odkladného účinku nie je obsahom výroku rozhodnutia o administratívnom vylúčení dôvodil, že o tomto bol navrhovateľ riadne vyrozumený a poučený, pričom ho aj odôvodnil a že žiaden právny predpis nestanovuje v akej časti rozhodnutia sa vylúčenie odkladného účinku má nachádzať. K námietke 2/: Odporcovi bolo známe, že navrhovateľ v predmetnom konaní označil ako svojho zástupcu p. Martina Škamlu, navrhovateľ sa však s ním neskontaktoval, nakoľko tento zástupca nezdvíhal telefón. K námietke 3/: Odporcovi bolo známe, že počas vybavovania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu má navrhovateľ pobyt na Slovensku povolený, avšak rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo vydané z dôvodu udávania zavádzajúcich skutočností a preto takéto tolerovanie pobytu navrhovateľa nemohlo mať vplyv na vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. K námietke 4/: Poukázal na skutočnosť, že pri vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení vychádzal z údajov PPZ ÚHCP Bratislava. K námietke 6/: Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia z 28.4.2015. a z 10.5.2015 boli vydané v dvoch rôznych - samostatných konaniach v ktorých sa riešili dva rôzne dôvody ich vydania. K námietke 7/: Poukázal na informáciu ÚPZC, ktorý správny orgán zabezpečuje a fakticky vykonáva vyhostenie. K námietke 5/ a 8/: Odporca uviedol, že alternatívami zaistenia sa zaoberal, avšak s poukazom na vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje platným cestovným dokladom sa alternatívou zaistenia nezaoberal. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e), d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súčasne nariadil, aby bol navrhovateľ bezodkladne prepustený zo zaistenia. Na pojednávaní zástupca navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ chce so svojou družkou, ktorá je v piatom mesiaci tehotenstva, ostať a byť tak spolu s dieťaťom, ktoré sa narodí. Poukázal tiež na to, že odporca vo veci konal v nedeľu, čo pokladá za účelové. Navrhovateľ uviedol, že po predchádzajúcom ohlásení sa prišli do bytu jeho priateľky s ktorou žije dvaja pracovníci odporcu s tým, aby išiel s nimi, lebo mu chcú položiť niekoľko otázok. Tí ho odviezli na políciu, takže nemal možnosť kontaktovať svojho zástupcu. Poverený pracovník odporcu o. i. uviedol, že navrhovateľovi bolo umožnené, aby svojho zástupcu telefonicky (5-7 krát) kontaktoval, označený zástupca však telefón nezodvihol. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu č.p.: PPZ- HCP-BB8-18/2015-AV z obsahu ktorého zistil, že odporca rozhodnutím PPZ-HCP-BB8-17-013/AV z 10.5.2015 navrhovateľa z dôvodu ust. § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte cudzincov vyhostil z územia Slovenskej republiky so zákazom vstupu na tri roky, pričom navrhovateľovi neurčil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky. V odôvodnení, ako aj v poučení tohto rozhodnutia o. i. uviedol, že vylučuje odkladný účinok prípadne podanému odvolaniu voči nemu. Toho istého dňa oznámil navrhovateľovi začatie konania o jeho zaistení a následne ho za prítomnosti tlmočníčky vypočul. V priebehu výsluchu navrhovateľa tento o. i. uviedol, že svoj cestovný pas poslal do Berlína na tamojšiu ambasádu Konžskej republiky za účelom jeho predĺženia, že ako svojho zástupcu pre toto konanie si zvoli p. Mgr. Martina Škamlu s ktorým sa mu však nepodarilo skontaktovať sa, že pokiaľ v predchádzajúcich výpovediach udával iné skutočnosti, stalo sa tak zo stresu, že peniaze na vycestovanie nemá. Následne sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia. V spise sa nachádza relácia ÚPZC z 10.5.2015, podľa ktorej predpokladaná doba na vykonanie všetkých úkonov spojených s výkonom a realizáciou vyhostenia navrhovateľa je 6 mesiacov. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré doručil navrhovateľovi a podľa rozdeľovníka na ňom uvedenom aj p. Mgr. Martinovi Škamlovi. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa ust. § 52 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) (1) rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. (2) Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok. Podľa ust. § 55 správneho poriadku (1) Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. (2) Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon. (3) Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať. Podľa ust. § 17 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke 1/, podľa ktorej rozhodnutie o vyhostení nie je vykonateľné, nakoľko neobsahuje vylúčenie odkladného účinku prípadne podaného odvolania voči nemu, pričom navrhovateľ podal voči nemu odvolanie: Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Napadnutým rozhodnutím odporca s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zabezpečil výkon rozhrnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Podľa ust. § 52 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok. S poukazom na ust. § 55 správneho poriadku môže odporca vylúčiť odkladný účinok v danom prípade rozhodnutiu o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Zo znenia ods. 3 cit. ust. § 55 správneho poriadku však jednoznačne vyplýva, že tak musí urobiť rozhodnutím - teda buď výrokom, ktorý je ako samostatný výrok súčasťou výroku rozhodnutia (o administratívnom vyhostení), alebo samostatným rozhodnutím. Skutočnosť, že správny orgán musí o vylúčení odkladného účinku rozhodnúť rozhodnutím je zrejmá z toho, že zákonodarca ods. 3 citovaného ustanovenia formuloval následne: „Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.“ Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, že odporca žiadnym výrokom v rozhodnutí o administratívnom vyhostení navrhovateľa nevylúčil odkladný účinok prípadne podanému odvolaniu voči nemu, pričom tak neurobil ani následne - samostatným rozhodnutím. Skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa uviedol, že postupom podľa § 55 ods. 2 správneho poriadku vylučuje odkladný účinok je právne bezvýznamnou, nakoľko takéto jeho konštatovanie nie je rozhodnutím, ako to predpokladá ust. § 55 ods. 3 správneho poriadku. Ak teda odporca napadnutým rozhodnutím vykonal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa v čase, keď toto rozhodnutie o administratívnom vyhostení nenadobudlo právoplatnosť a ani vykonateľnosť (obidve rozhodnutia boli vydané v tom istom dni, pričom navrhovateľ sa svojho práva podať voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nevzdal), pričom odkladný účinok prípadne podanému odvolaniu nebol vylúčený, takýto postup odporcu nie je možné kvalifikovať inak ako tak, že v konaní odporcu došlo k vade, ktorá nielenže mohla mať, ale mala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. S poukazom na uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. K námietke 2/, týkajúcej sa okolností zastúpenia navrhovateľa p. Mgr. Martinom Škamlom, advokátom: Podľa názoru súdu tieto námietky sú čiastočne dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že do konania o jeho zaistení si zvolil zástupcu - Mgr. Martina Škamlu s ktorým sa mu však nepodarilo skontaktovať sa. Odporca sa však navrhovateľa nespýtal, či môže o tom predložiť dôkaz - plnomocenstvo, resp. či súhlasí s tým, aby sa vo výsluchu pokračovalo v neprítomnosti zástupcu. Následne odporca oboznámil navrhovateľa s obsahom spisu (pred vydaním napadnutého rozhodnutia) a vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré však doručoval (podľa rozdeľovníka na rozhodnutí uvedenom) aj takto zvolenému zástupcovi. Faktom však je aj skutočnosť, že plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa v konaní o jeho zaistení bolo písomne udelené až 17.5.2015 a odporcovi doručené 22.5.2015 spolu s podaným opravným prostriedkom. Ak teda odporca doručoval právnemu zástupcovi navrhovateľa rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, konal s ním zjavne ako so zástupcom navrhovateľa (a to i napriek nepredloženiu náležitého plnomocenstva), teda mal navrhovateľovi umožniť, aby sa jeho zástupca zúčastnil na jednotlivých úkonoch konania. Resp. (ako to bolo vyššie uvedené), mal sa navrhovateľa spýtať, či súhlasí s tým, aby boli tieto úkony vykonané v neprítomnosti jeho zástupcu. K námietke 3/, týkajúcej sa údajného tolerovaného pobytu v čase vydania napadnutého rozhodnutia: Táto námietka nie je dôvodná. Je síce skutočnosťou, že podaním žiadosti navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu zo dňa 28.4.2015 bol navrhovateľov pobyt na Slovensku do rozhodnutia o tejto žiadosti považovaný za tolerovaný (§ 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov), avšak rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa, vydané 10.5.2015, bolo vydané z iného dôvodu ako z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa na slovenskom území. Preto existencia konania o žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu je vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu právne irelevantnou. K námietke 4/, týkajúcej sa správ o krajine pôvodu navrhovateľa: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súvislosti s výkonom rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa zo dňa 10.5.2015 a podľa názoru súdu teda nebolo potrebné, aby odporca v rozhodnutí o zaistení ktoré bolo vydané v totožný deň skúmal prípadné bezpečnostné riziká jeho návratu do Konžskej republiky. Táto jeho povinnosť nastupuje až subsidiárne, v priebehu zaistenia a to s poukazom na ust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. K námietke 5/, týkajúcej sa existencie snúbenice navrhovateľa: Podľa názoru súdu táto námietka smeruje k ev. dôvodom odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení a nie voči rozhodnutiu o zaistení navrhovateľa, ktorým sa vykonáva vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa. K námietke 6/, ktorá sa týkala súčasne prebiehajúcich dvoch konaní o administratívnom vyhostení navrhovateľa: Ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú. Predmetom tohto súdneho konanie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu o zaistení navrhovateľa, teda nie rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Preto posúdenie, či pri vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení navrhovateľa z 10.5.2015 nedošlo k pochybeniu vzhľadom ku skutočnosti, že v tom čase bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa vydané 28.4.2015 nemôže byť predmetom prieskumu rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. K námietke 7/, týkajúcej sa stanovenej doby zaistenia: Súd po preskúmaní tejto námietky dospel k názoru, že je dôvodná a vyhodnotil ju ako nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v tejto jeho časti. Odporca totižto stanovenú dĺžku zaistenia odôvodnil iba s odkazom na oznámenie ÚPZC z 10.5.2015 bez toho, aby v odôvodnení riadne odôvodnil jej dĺžku (6 mesiacov). K námietke 8/, podľa ktorej odporca neodôvodnil náležitým spôsobom nevyužitie alternatív zaistenia: Túto námietku súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú a vyhodnotil ju ako nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v tejto jeho časti. Odporca nevyužitie alternatív zaistenia odôvodnil nehodnovernosťou navrhovateľa, tým že využitie alternatív zaistenia nie je jeho povinnosťou ale iba možnosťou a tiež tým, že navrhovateľ nemá žiaden platný cestovný doklad. V tejto súvislosti súd konštatuje, že dané odôvodnenie s poukazom na nehodnovernosť navrhovateľa v kontexte zisteného stavu veci neobstojí. I keď nedisponovanie platným cestovným dokladom je vo všeobecnosti závažnou prekážkou uplatnenia alternatív zaistenia navrhovateľa, odporca sa v tejto súvislosti nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovateľ bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žiadateľom o udelenie tolerovaného pobytu. Taktiež v tejto súvislosti neskúmal možnosti zabezpečenia ev. pobytu navrhovateľa na slovenskom území (s poukazom na alternatívu spočívajúcu v hlásení pobytu), podobne ako sa nevysporiadal s otázkou, že navrhovateľ nemá prostriedky na vycestovanie a teda (logicky) možno predpokladať, že nemá ani finančné prostriedky na zloženie peňažnej záruky. Ku konštatovaniu odporcu, že nie je jeho povinnosťou odporcu skúmať využitie alternatív zaistenia súd poukazuje na znenie Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene sa zdržujúcich štátnych príslušníkoch tretích štátov. Pretože v konaní o zaistení navrhovateľa odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa i napriek tomu, že rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení nebolo vykonateľné, resp. že odkladný účinok prípadne podaného odvolania nebol vylúčený, pričom súčasne nedostatočným spôsobom odôvodnil niektoré svoje právne závery, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenie. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastúpenia si uplatnil a vyúčtoval ich v zákonom stanovenej lehote a v predpísanej forme (pripojac súčasne potrebné doklady) vo výške spolu 815,02 eur v skladbe: - za tri úkony právnej pomoci á 139,83 eur (419,49 eur), - za tri režijné paušály á 8,39 eur (25,17 eur), - za cestovné náklady (pohonné hmoty, náhrada za použitie motorového vozidla) 94,72 eur, - za stratu času 139,80 eur, - DPH: 135,84 eur. Priznanú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám, jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).